Marshallov plan
alebo oficialne
Plan europskej obnovy
(
angl.
European Recovery Program
) bol plan prijaty
Kongresom Spojenych ?tatov
3. aprila
1948
s cie?om organizovane zabezpe?i? americku pomoc Europe zni?enej
druhou svetovou vojnou
. Po jeho odmietnuti zo strany krajin
vychodneho bloku
bol plan napokon obmedzeny len na
zapadnu Europu
(pozri mapu) a v kone?nom dosledku branil roz?irovaniu
komunizmu
.
Plan prvy raz vyhlasil ?tatny tajomnik
USA
George C. Marshall
, jeho iniciator a tvorca,
5. juna
1947
v prejave na
Harvarde
. V rokoch 1948-1952 v ramci tohto planu poskytli USA zapadnej Europe pomoc vo vy?ke 13,3 miliardy
dolarov
(ekvivalent 173 miliard v roku 2023). Marshallov plan prispel k hospodarskej rekon?trukcii zapadnej Europy, obnovil priemysel, po?nohospodarstvo a o?ivil medzinarodny obchod. USA si touto hospodarskou pomocou zabezpe?ili vplyv a presti? v Europe, ktora sa postupne rozdelila
?eleznou oponou
na ekonomicky vyspelej?i
Zapad
a zaostavajuci
Vychod
. General Marshall bol za svoju celo?ivotnu pracu oceneny
Nobelovou cenou za mier
.
Dole?itym faktorom po skon?eni
druhej svetovej vojny
v roku 1945 bol rodiaci sa konflikt medzi byvalymi
spojencami protihitlerovskej koalicie
. Problemy sa objavili e?te po?as vojny na jaltskej konferencii 4. a? 11. februara 1945. Nezhody sa tykali hlavne hranic Po?ska so ZSSR a povojnoveho usporiadania Nemecka. Zapadne mocnosti navrhovali federaciu a Sovietsky zvaz trval na jednotnom nemeckom ?tate. Za za?iatok
studenej vojny
ve?a historikov pova?uje
Trumanovu doktrinu
ozna?ovanu aj ako koncepcia ?zadr?ovania komunizmu“, ktoru prezident
Truman
verejne predstavil 12. marca 1947. V rovnakom roku pri?li USA aj s ponukou ekonomickej obnovy zni?eneho europskeho hospodarstva. Plan dostal nazov Marshallov a bol predstaveny na konferencii v Pari?i, ktora sa konala od 12. jula do 22. septembra 1947. Na konferencii sa zu?astnilo 16 krajin:
Ve?ka Britania
,
Irsko
,
Francuzsko
,
?vaj?iarsko
,
Rakusko
,
Taliansko
,
nemecka trizonia
,
Holandsko
,
Belgicko
,
Luxembursko
,
Dansko
,
?vedsko
,
Norsko
,
Island
,
Grecko
,
Turecko
a neskor aj
?panielsko
. Tieto ?taty oficialne po?iadali Spojene ?taty o hospodarsku pomoc.
[1]
Prave tento plan definitivne rozdelil Europu na dva mocenske bloky (
Zapad
a
Vychod
). ?taty, ktore plan hospodarskej pomoci odmietli, ostali v mocenskom bloku
Sovietskeho zvazu
. Minister zahrani?nych veci ZSSR
Molotov
u? za?iatkom jula 1947 zamietol plan a predpovedal buducu konfrontaciu s krajinami, ktore sa stali alebo stanu spojencami USA a ozna?il ich za nepriate?ov ZSSR.
?esko-slovensko
najprv s
Bene?ovym
suhlasom a pod
Gottwaldovym
vedenim Marshallov plan 7. jula 1947 privitalo ako pevnu su?as? narodohospodarskej obnovy ?tatu.
[1]
O dva dni neskor bola do
Moskvy
na rokovania predvolana ?eskoslovenska delegacia na ?ele s Gottwaldom. Po navrate sa minister zahrani?nych veci ?SR
Jan Masaryk
, ktory v Moskve protire?il
Stalinovi
, ktory zakazoval prijatie planu, vyjadril: ?Odchadzal som ako ?eskoslovensky minister a vratil sa ako Stalinov paholok.“
[1]
Na samotnych jednaniach o plane v
Pari?i
sa nakoniec ?iadna z krajin pod priamym sovietskym vplyvom (tzv. ?udovo demokratickych krajin) nezu?astnila. Nezu?astnilo sa ani
neutralne
Finsko
z obavy z konfrontacie so ZSSR, naopak
Titova
Juhoslavia
sa k zmluve pripojila neskor.
V septembri 1947 sa v
Po?sku
uskuto?nila konferencia vodcov
komunistickych stran
, na ktorej bola zalo?ena nastupnicka organizacia
Kominterny Informbyro
a sovieti predstavili alternativny plan pomoci, z ktoreho sa v januari 1949 v Moskve stala
Rada vzajomnej hospodarskej pomoci
(RVHP).
?esko-Slovensko
teda Marshallov plan neprijalo.
Zapadna Europa z tychto pe?azi obnovila vojnou zni?enu infra?trukturu a najma
Nemecko
na?tartovalo svoj ?hospodarsky zazrak“.
[2]
- ↑
a
b
c
Marshall?v plan ?eskoslovensko vitalo, po natlaku Stalina ho ale muselo odmitnout
[online]. Novinky.cz, [cit. 2018-12-22].
Dostupne online.
- ↑
MIKE?, Zolo.
Kalendarium: Marshallov plan pomohol Zapadu i USA. Nam ho Moskva zatrhla
[online]. aktuality.sk, [cit. 2018-12-22].
Dostupne online.
|
---|
|
Hlavne udalosti (1945 – 1969)
40. roky:
50. roky:
60. roky:
|
Hlavne udalosti (1970 – 1991)
70. roky:
80. roky:
90. roky:
Su?asne konflikty:
| |
Hlavni u?astnici
Politicki lidri:
|
?al?ie dole?ite osoby
Politicki lidri:
|
|