Marshallov plan alebo oficialne Plan europskej obnovy ( angl. European Recovery Program ) bol plan prijaty Kongresom Spojenych ?tatov 3. aprila 1948 s cie?om organizovane zabezpe?i? americku pomoc Europe zni?enej druhou svetovou vojnou . Po jeho odmietnuti zo strany krajin vychodneho bloku bol plan napokon obmedzeny len na zapadnu Europu (pozri mapu) a v kone?nom dosledku branil roz?irovaniu komunizmu .

Plan prvy raz vyhlasil ?tatny tajomnik USA George C. Marshall , jeho iniciator a tvorca, 5. juna 1947 v prejave na Harvarde . V rokoch 1948-1952 v ramci tohto planu poskytli USA zapadnej Europe pomoc vo vy?ke 13,3 miliardy dolarov (ekvivalent 173 miliard v roku 2023). Marshallov plan prispel k hospodarskej rekon?trukcii zapadnej Europy, obnovil priemysel, po?nohospodarstvo a o?ivil medzinarodny obchod. USA si touto hospodarskou pomocou zabezpe?ili vplyv a presti? v Europe, ktora sa postupne rozdelila ?eleznou oponou na ekonomicky vyspelej?i Zapad a zaostavajuci Vychod . General Marshall bol za svoju celo?ivotnu pracu oceneny Nobelovou cenou za mier .

Historicke suvislosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dole?itym faktorom po skon?eni druhej svetovej vojny v roku 1945 bol rodiaci sa konflikt medzi byvalymi spojencami protihitlerovskej koalicie . Problemy sa objavili e?te po?as vojny na jaltskej konferencii 4. a? 11. februara 1945. Nezhody sa tykali hlavne hranic Po?ska so ZSSR a povojnoveho usporiadania Nemecka. Zapadne mocnosti navrhovali federaciu a Sovietsky zvaz trval na jednotnom nemeckom ?tate. Za za?iatok studenej vojny ve?a historikov pova?uje  Trumanovu doktrinu ozna?ovanu aj ako koncepcia ?zadr?ovania komunizmu“, ktoru prezident  Truman  verejne predstavil 12. marca 1947. V rovnakom roku pri?li USA aj s ponukou ekonomickej obnovy zni?eneho europskeho hospodarstva. Plan dostal nazov Marshallov a bol predstaveny na konferencii v Pari?i, ktora sa konala od 12. jula do 22. septembra 1947. Na konferencii sa zu?astnilo 16 krajin: Ve?ka Britania , Irsko , Francuzsko , ?vaj?iarsko , Rakusko , Taliansko , nemecka trizonia , Holandsko , Belgicko , Luxembursko , Dansko , ?vedsko , Norsko , Island , Grecko , Turecko a neskor aj ?panielsko . Tieto ?taty oficialne po?iadali Spojene ?taty o hospodarsku pomoc. ^[1]

Prave tento plan definitivne rozdelil Europu na dva mocenske bloky ( Zapad a Vychod ). ?taty, ktore plan hospodarskej pomoci odmietli, ostali v mocenskom bloku Sovietskeho zvazu . Minister zahrani?nych veci ZSSR Molotov  u? za?iatkom jula 1947 zamietol plan a predpovedal buducu konfrontaciu s krajinami, ktore sa stali alebo stanu spojencami USA a ozna?il ich za nepriate?ov ZSSR.  

?esko-slovensko najprv s Bene?ovym suhlasom a pod Gottwaldovym vedenim Marshallov plan 7. jula 1947 privitalo ako pevnu su?as? narodohospodarskej obnovy ?tatu. ^[1] O dva dni neskor bola do Moskvy na rokovania predvolana ?eskoslovenska delegacia na ?ele s Gottwaldom. Po navrate sa minister zahrani?nych veci ?SR  Jan Masaryk , ktory v Moskve protire?il Stalinovi , ktory zakazoval prijatie planu, vyjadril: ?Odchadzal som ako ?eskoslovensky minister a vratil sa ako Stalinov paholok.“ ^[1]

Na samotnych jednaniach o plane v Pari?i sa nakoniec ?iadna z krajin pod priamym sovietskym vplyvom (tzv. ?udovo demokratickych krajin) nezu?astnila. Nezu?astnilo sa ani neutralne Finsko z obavy z konfrontacie so ZSSR, naopak Titova Juhoslavia sa k zmluve pripojila neskor. 

V septembri 1947 sa v Po?sku uskuto?nila konferencia vodcov komunistickych stran , na ktorej bola zalo?ena nastupnicka organizacia  Kominterny Informbyro  a sovieti predstavili alternativny plan pomoci, z ktoreho sa v januari 1949 v Moskve stala  Rada vzajomnej hospodarskej pomoci (RVHP). ?esko-Slovensko teda Marshallov plan neprijalo.

Zapadna Europa z tychto pe?azi obnovila vojnou zni?enu infra?trukturu a najma Nemecko na?tartovalo svoj ?hospodarsky zazrak“. ^[2]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ ^{a b c} Marshall?v plan ?eskoslovensko vitalo, po natlaku Stalina ho ale muselo odmitnout [online]. Novinky.cz, [cit. 2018-12-22]. Dostupne online.
2. ↑ MIKE?, Zolo. Kalendarium: Marshallov plan pomohol Zapadu i USA. Nam ho Moskva zatrhla [online]. aktuality.sk, [cit. 2018-12-22]. Dostupne online.

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• George Catlett Marshall
• Trumanova doktrina
• ?elezna opona