Litovske ve?koknie?atstvo

Litovske ve?koknie?atstvo
Вел?кое кн?зство Л?товское ( rut. )
Wielkie Ksi?stwo Litewskie ( pol. )
Magnus Ducatus Lituaniae ( lat. )

↓

12. st. ? 1795
(v rokoch 1569 ? 1795 su?as? Po?sko-litovskej unie )

↓

vlajka

znak

Geografia

Litva a Po?sko v roku 1387

Hlavne mesto

Novogrodek (1250), Vilnius (1323)

Rozloha

800 000 km² (13. ? 14. storo?ie)
700 000 km² (1375)
850 000 (1490) km²

Obyvate?stvo

Po?et obyvate?ov

4 250 000 (1490)

Jazyky

litov?ina , ruten?ina , po??tina , latin?ina , ?emajt?ina , nem?ina , jidi?

Nabo?enstvo

litovske pohanstvo ,
pravoslavie , rimskokatolicizmus (1251 ? 1263; po 1387 )

?tatny utvar

?tatne zriadenie

monarchia

Zanik

tretie delenie Po?ska (1795)

Predchadzajuce ?taty:

	Balti (Pobaltie)
	Litovske kra?ovstvo (1251 ? 1263)
	Kyjevska Rus

Nastupnicke ?taty:

	Pruske kra?ovstvo
	Ruska ri?a

Litovske ve?koknie?atstvo ( lit. Lietuvos Did?ioji Kunigaik?tyst? , plny nazov: Did?ioji Lietuvos, ?emaitijos ir Rusijos kunigaik?tyst? , biel. Вял?кае Княства Л?то?скае / Vialikaje Kniastva Lito?skaje , lat. Magnus Ducatus Lituaniae ? Ve?koknie?atstvo Litvy , Rusi a ?mude ) bol litovsky ?tat , ktory existoval od 12. storo?ia do roku 1795. Bol zalo?eny Litovcami , ktori patrili medzi polyteisticke baltske kmene. Knie?atstvo postupne obsadilo ve?ke ?asti niekdaj?ej Kyjevskej Rusi a ?al?ie uzemia osidlene zva??a Slovanmi , v dne?nom Bielorusku , Loty?sku , Litve a ?asti dne?neho Moldavska , Po?ska , Ruska a Ukrajiny .

Na svojom mocenskom vrchole v 15. storo?i, kedy bola Litva e?te len vo vo?nom zvazku s Po?skom , bolo jednym z najva??ich ?tatov v Europe, vyzna?ujuce sa ve?kou jazykovou, nabo?enskou a etnickou rozmanitos?ou. Litovske etnicke uzemie vtedy zaberalo len asi 10 % rozlohy celeho ve?koknie?atstva. Hlavnym nepriate?om Litvy bol do prelomu 14. a 15. storo?ia rad nemeckych rytierov , postupne sa do role najva??ieho rivala Litvy prepracovalo svojim mocenskym vzostupom Moskovske ve?koknie?atstvo , kym rad nemeckych rytierov po roku 1410 postupne stracal svoju moc.

Vznik a vyvin [ upravi? | upravi? zdroj ]

Konsolidacia litovskych uzemi za?ali na sklonku 12. storo?ia. Mindaugas , prvy vladca ve?koknie?atstva, bol korunovany za katolickeho litovskeho kra?a v roku 1253. Po jeho smrti kra?ovstvo zaniklo, e?te za jeho ?ivota sa prva faza christianizacie skon?ila, ke? Mindaugas zavrhol katolicizmus.

Litva bola ako pohansky ?tat ter?om severnych kri?iackych vyprav Radu nemeckych rytierov (z juhozapadu) a Livonskeho radu (zo severu). ?tat svoju multietnickos? ziskal a? za vlady Gediminasa , ktori expandoval na juhovychod, na roztrie?tenu Rus. V expanzii Litva pokra?oval aj za vlady jeho synov Algirdasa a Kestutisa . Algirdasov syn a naslednik Jogaila sa dostal do sporu so strykom Kestutisom a jeho synom Vitoldom . Mocenske superenie, do ktoreho uspe?ne intervenoval aj rad nemeckych rytierov , sa vyrie?ilo a? po uvo?neni po?skeho tronu smr?ou ?udovita Ve?keho , uhorskeho a po?skeho kra?a. Jogaila (Jagielo) podpisal v roku 1386 krewsku uniu , ?im sposobil dve zasadne dejinne udalosti v litovskych dejinach: pokres?an?enie Litvy a zalo?enie dynastickej unie medzi Litovskym ve?koknie?atstvom a Korunou Po?skeho kra?ovstva . Jogaila ( Vladislav II. Jagelovsky ) sa stal po?skym kra?om, kym Vitold litovskym ve?koknie?a?om.

Vlada Vitolda sa spaja s najva??im uzemnym rozmachom ve?koknie?atstva a pora?kou radu nemeckych rytierov v bitke pri Grunwalde v roku 1410. Po Vitoldovej smrti sa vz?ahy Litvy s Po?skym kra?ovstvom zna?ne zhor?ili pre vzostup moci litovskej ??achty. A? neuspech v moskovsko-litovskych vojnach proti Moskovskemu ve?koknie?atstvu znamenal posilnenie zvazku a vytvorenie realnej unie.

Po?sko-litovska unia a zanik [ upravi? | upravi? zdroj ]

Lublinska unia (1569) vytvorila novy ?tat ? Po?sko-litovsku uniu . V tejto federacii, si Litva udr?ala svoju svojbytnos? a mala samostatnu vladu, zakony, armadu a poklad. Federacia zanikla schvalenim ustavy z 3. maja 1791 , po ?om sa predpokladalo ?e vznikne unitarny ?tat ? Respublica Poloniae ? s jednym monarchom a jednym parlamentom. Pretvoreny zvazok bol napadnuty Ruskou ri?ou v roku 1792 a jeho podstatna ?as? bola rozdelena jeho susedmi. Ani tento zmrza?eny ?tat neprestal by? t??om v oku susedov a po Ko?ciuszkovom povstani bol definitivne rozdeleny medzi Rusku ri?u , Pruske kra?ovstvo a Rakusko (1795).