한국   대만   중국   일본 
Mars ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Mars

Upravi? odkazy
Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na najlepší článok.
z Wikipedie, slobodnej encyklopedie

Symbol rozcestia O inych vyznamoch vyrazu Mars pozri Mars (rozli?ovacia stranka) .
Mars
Elementy drahy
( Epocha J2000)
Ve?ka polos 227 936 637  km
1,523 662 31 AU
Obvod drahy 1,429 Tm
9,553 AU
Excentricita (e) 0,093 412 33
Periapsida (q) 206 644 545 km
1,381 333 46 AU
Apoapsida (Q) 249 228 730 km
1,665 991 16 AU
Doba obehu (P) 686,9601 d
(1,8808 a )
Synodicka doba obehu 779,96 d
Priemerna obe?na rychlos? 24,077 km/s
Maximalna obe?na rychlos? 26,499 km/s
Minimalna rychlos? 21,972 km/s
Sklon drahy (i) 1,850 61°
Argument perihelia (ω) 286,462 30°
Po?et satelitov 2
Fyzikalne charakteristiky
Rovnikovy priemer 6 804,9 km
(0,533 Zeme )
Povrch 1,448×10 8 km 2
(0,284 Zeme)
Objem 1,638×10 11 km 3
(0,151 Zeme)
Hmotnos? 6,4185×10 23 kg
(0,107 Zeme)
Hustota (ρ) 3,934 g /cm 3
Gravitacia na rovniku 3,69 m/s 2
(0,376 g )
Unikova rychlos? 5,027 km/s
Rychlos? rotacie 868,22 km/h (na rovniku)
Sklon osi rotacie 25,19°
Rektascenzia
severneho polu 		317,681 43° (21 h 10 min 44 s)
Deklinacia 52,886 50°
Albedo 0,15
Povrchova teplota min. 133 K (?143 °C )
max. 308 K (35 °C)
priemer 210 K (?63 °C)
Atmosfera
Zlo?enie atmosfery oxid uhli?ity (95,32 %)
dusik (2,7 %)
argon (1,6 %)
kyslik (0,13 %)
oxid uho?naty (0,07 %)
vodna para (0,03 %)
Oxid dusnaty (0,01 %)
Neon (0,000 25 %)
Krypton (0,000 03 %)
Xenon (0,000 008 %)
Ozon (0,000 003 %)
Metan (0,000 001 05 %) [1]
Atmosfericky tlak 600 a? 1 000 Pa

Mars je ?tvrta planeta slne?nej sustavy v poradi od Slnka. Je to druha najmen?ia planeta (po Merkure ). Pomenovana je po Marsovi , starorimskom bohovi vojny. Jeho draha sa nachadza a? za drahou Zeme . Z toho dovodu panuju na jeho povrchu nizke teploty, ktore iba ve?mi vynimo?ne vystupia nad 0°C. Ide o planetu terestrialneho typu, to znamena, ?e ma pevny horninovy povrch pokryty impaktnymi kratermi , vysokymi sopkami , hlbokymi ka?onmi a ?al?imi utvarmi. Je obklopeny ve?mi riedkou atmosferou tvorenou z preva?nej va??iny oxidom uhli?itym . Obiehaju ho dva mesiace nepravidelneho tvaru pomenovane Fobos a Deimos . 28. septembra 2015 bola potvrdena existencia tekutej vody na Marse.

V obdobi, ke? je Mars v opozicii (nachadza sa na opa?nej strane oblohy ako Slnko ), je vidite?ny na oblohe po celu noc . Prve pisomne zaznamy o planete a jej pozorovani pochadzaju z obdobia prvych civilizacii. V?etky ve?ke staroveke civilizacie, Egyp?ania , Babylon?ania a Greci , vedeli o tejto ?putujucej hviezde“ a davali jej svoje pomenovania. Pova?ovali ju za symbol oh?a a krvi, preto?e horniny, poda a obloha na planete maju ?erveny, alebo ru?ovy odtie?. Nazyvali ju ??erveny objekt“, ?Nebesky ohe?“, ?Hviezda smrti“ alebo ?Boh vojny“. [2]

Vy?e 20 uspe?nych kozmickych sond od 60. rokov 20. storo?ia umo?nilo detailne skumanie planety. V su?asnosti (februar 2021) je na obe?nej drahe Marsu sedem funk?nych sond: Mars Odyssey , Mars Express , Mars Reconnaissance Orbiter , MAVEN , Mars Orbiter Mission , ExoMars Trace Gas Orbiter a Al-Amal (Emirates Mars Mission) a ?tyri na povrchu: Curiosity (vozidlo), InSight (pristavaci modul), Perseverance (vozidlo) a Ingenuity (prototyp prveho mimozemskeho vrtu?nika). Tieto sondy poskytuju udaje, umo??ujuce mapova? va??iu ?as? povrchu, definova? zakladne historicke obdobia, ?i porozumie? zakladnym javom odohravajucim sa na planete.

Fyzikalna charakteristika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ve?kos? povrchu Marsu je oproti Zemi ?tvrtinova a jeho hmotnos? desatinna (1,448×10 8 km 2 a 6,4185×10 23 kg). Okolo Slnka obehne raz za 687 dni. Jeho vzdialenos? od Slnka sa meni od 207 milionov do 249 milionov kilometrov (stredna vzdialenos? je 228 milionov km). Jednu oto?ku okolo svojej osi ( Sol ) vykona raz za 24 hodin 39 minut 35,244 sekund. D??ka d?a na Marse sa podoba d??ke pozemskeho d?a najviac spomedzi v?etkych planet slne?nej sustavy.

Presne zlo?enie planety zatia? nepozname, ale na zaklade astronomickych pozorovani a prieskumu nieko?kych desiatok meteoritov z Marsu, [3] ktore sa na Zemi na?li, sa predpoklada, ?e povrch Marsu je tvoreny preva?ne z bazaltov . Chemicke analyzy vykonane vozidlami Pathfinder, Spirit a Opportunity ukazali, ?e su niektore oblasti obohatene o alkalicku a silikatovu zlo?ku podobajucu sa pozemskym andezitom . [4] Pri pozorovani je planeta ?ervenkasta, ?o je sposobene tym, ?e cely povrch planety je pokryty oxidom ?elezitym .

Obe?na draha a rotacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mars obieha okolo Slnka po vystrednej?ej elipse ako Zem, vo vzdialenosti medzi 206 644 545 km v periheliu a 249 228 730 km v afeliu . Doba jedneho obehu okolo centralnej hviezdy je 686,9601 pozemskeho d?a. Sklon jeho rota?nej osi ku kolmici na ekliptiku 25,19° je porovnate?ny so sklonom 23,44°, ktory ma Zem. V?aka tomuto sklonu sa tu vyskytuju ro?ne obdobia , podobne tym na Zemi, aj ke? su takmer dvakrat tak dlhe, lebo ?mar?ansky rok“ je 1,88-nasobok pozemskeho roku. Vzdialenos? od Zeme koli?e v priebehu obehu po drahe v rozmedzi od 55 milionov do 400 milionov kilometrov.

Vznik [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Vznik a vyvoj slne?nej sustavy

Mars vznikol podobne ako ostatne terestrialne planety v slne?nej sustave pribli?ne pred 4,5 miliardami rokov [5] akreciou z plyno-prachoveho disku , ktory obiehal okolo rodiacej sa centralnej hviezdy ? praslnka . Zra?kami plynov a prachovych ?astic sa za?ali formova? male telesa, ktore svojou gravitaciou pri?ahovali ?al?ie ?astice a okolity plyn. Vznikli tak prve planetezimaly , ktore sa vzajomne zra?ali a formovali va??ie telesa. Na konci tohto procesu vznikli v sustave prve terestricke protoplanety . Planety blizko k Slnku su tvorene ?a??imi prvkami, vzdialenej?ie su tvorene ?ah?imi prvkami podobne ako Mars. V porovnani s ostatnymi ma Mars ? najvzdialenej?ia z terestrickych planet ? najva??ie zastupenie ?ahkych prvkov ako kremik , hlinik , ?i sira .

Po sformovani protoplanety dochadzalo k masivnemu bombardovaniu povrchu zvy?nym materialom po vzniku planet, ?o malo za nasledok jeho neustale pretvaranie a pretavovanie. Je dokonca mo?ne, ?e cely povrch sa roztavil do podoby tzv. magmatickeho oceanu , ktoreho tepelna energia spolo?ne s teplom uvo?nenym diferenciaciou pla??a a jadra sa dodnes kumuluje vo vnutri planety a umo??uje existenciu vulkanizmu a tektonickych procesov. [6]

Magneticke pole a radiacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mars ma slabe magneticke pole , jeho ochranna funkcia je v?ak neporovnate?ne men?ia ako funkcia zemskeho magnetickeho po?a . Merania sondy Mars Global Surveyor priniesli dokazy, ?e kratko po vzniku planety mal Mars dynamickej?i povrch, ktory sa viac podobal na povrch Zeme. [7] Meranie magnetometrom ukazalo magneticke pruhy, ?o sved?i o silnej?om magnetickom dyname , ktore pracovalo nieko?ko milionov rokov po vzniku. Neznama udalos? (mo?no dopad asteroidu ) v?ak toto pole naru?ila. [7]

Zo zisteni vedcov z americkeho Uradu pre letectvo a vesmir (NASA), ktori analyzovali ziskane data zo sondy Mars Odyssey , vyplyva, ?e radiacia na obe?nej drahe Marsu je 2,5-krat va??ia ako na Medzinarodnej vesmirnej stanici a dosahuje tak limit pre bezpe?ny pobyt. NASA pova?uje tento problem za zvladnute?ny s pomocou tienidiel a systemu varovania pred vy??im ?iarenim zo Slnka. [8]

V okoli Marsu sa nevyskytuje silne magneticke pole , ale niektore oblasti planety vykazuju, ?e v minulosti boli zmagnetizovane. Toto podporuje hypotezu, ?e historicke magneticke pole malo globalny charakter. U? zmie?ovane pozorovane magneticke anomalie mohli suvisie? s tvorbou novej oceanskej kory. Podobny proces sa odohrava na Zemi v oblastiach stredooceanskych chrbtov .

Atmosfera a klimaticke podmienky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Atmosfera Marsu
Nad povrchom je vidite?na atmosfera. Zaber pochadza zo sondy Mars Global Surveyor

Mars ma dnes ve?mi riedku atmosferu , ktora nie je schopna zadr?iava? tepelnu vymenu medzi povrchom a okolitym priestorom. To ma za nasledok ve?ke tepelne rozdiely po?as d?a a noci. Tlak na povrchu sa pohybuje medzi 600 a? 1 000 Pa , ?o je pribli?ne 100 a? 150-krat menej ako na Zemi alebo ako pribli?ne 30 km nad povrchom Zeme. Pred 4 miliardami rokmi mal v?ak hustu atmosferu s tlakom viac ako 0,5 bar (50 000 Pa) [9] . Podobne ako na Zemi aj na Marse dochadza k malym zmenam v atmosfere v zavislosti na sezonnych vykyvoch. V zime 25 ? 30 % atmosferickeho oxidu uhli?iteho zmrzne na poloch, zatia? ?o v lete opa? sublimuje a vrati sa do atmosfery. [10]

Atmosfera je tvorena preva?ne z oxidu uhli?iteho (95,32 %), no obsahuje aj dusik (2,7 %), argon (1,6 %), kyslik (0,13 %), oxid uho?naty (0,07 %) a vodne pary (0,03 %) [1] vznikajuce sublimaciou ?adu z polarnych ?iapo?iek . V atmosfere sa tie? v men?om mno?stve vyskytuje neon , krypton , xenon , ozon a metan .

Priemerna teplota pri povrchu planety je okolo ?56 °C. Na rovniku sa teploty be?ne pohybuju od ?90 do ?10 °C, a nad nulu sa dostanu iba vynimo?ne. Oproti tomu teplota povrchovej vrstvy pody mo?e niekedy dosiahnu? a? +30 °C. Aj napriek tymto ob?asnym priaznivym teplotam nemo?e kvapalna voda na povrchu existova?, preto?e by sa za?ala vplyvom nizkeho tlaku okam?ite vyparova? . Pod?a najnov?ich poznatkov voda existuje aj v kvapalnom skupenstve, ale nasytena so?ami, ?o zabezpe?i jej ni??i bod mrazu (v?aka kryoskopickemu efektu) a teda tekutos?. Zarove? v?aka ebulioskopickemu efektu sa zni?i jej mo?nos? odparovania. Vo vy?ke okolo 40 a? 50 km sa nachadza vrstva riedkych plynov, ktora ma stalu teplotu. Nasledne vo vy?ke pribli?ne 130 km za?ina ionosfera a vodikova korona planety siaha a? do vy?ky 20 000 km. [11]

Podrobne informacie o zlo?eni atmosfery, jej zmenach a o dlhodobej?ich klimatickych podmienkach boli ziskane na zaklade udajov z nieko?kych sond, ktore na povrchu pristali (napr. Viking 1 a 2 , Spirit , Opportunity at?.), resp. skumali atmosferu z obe?nej drahy okolo Marsu. Na zaklade merani sa zistilo, ?e aj na Marse je pritomny tzv. sklenikovy efekt , ktory otep?uje planetu pribli?ne o 5 °C [12] a zadr?uje okolo 30 % tepelnej energie. [13] Vy?kovo sa atmosfera deli na ni??iu (do 45 km), strednu (do 110 km) a vy??iu (nad 110 km).

Obla?nos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Napriek tomu, ?e je planeta studena a sucha, ma ve?mi dynamicke po?asie . Na Marse bola pozorovana aj obla?nos? [14] , ktora je pravdepodobne tvorena kry?talikmi oxidu uhli?iteho. [15] Prejavuju sa tu aj ?al?ie procesy, ktore spolu tvoria mar?anske po?asie. V atmosfere planety sa ?asto vyskytuju prachove burky , ktore maju niekedy celoplanetarny charakter. [16] Vyskytuju sa tu aj male vzdu?ne viry v podobe pra?nych virov (tzv. diablov). [17]

Po?as burok mo?u vetry na povrchu planety dosahova? rychlos? a? okolo 200 km/h. Tieto vetry vyna?aju do atmosfery prachove ?astice s obsahom magnetitu , ktore v kone?nom dosledku sposobuju ?ltkastu a? ?ervenu farbu mar?anskej oblohy. Priemerna rychlos? vetra je v?ak len 35 a? 50 km/h. [11] Kvoli red?ej atmosfere vietor nema taku silu ako vietor s rovnakou rychlos?ou na Zemi.

Povrch [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Areografia
Olympus Mons

V 50. a? 60. rokoch 20. storo?ia sa v?eobecne usudzovalo, ?e mar?anske polarne ?iapo?ky su zlo?ene zo zamrznutej vody. V priebehu vyskumu kozmickymi sondami sa ale ukazalo, ?e Mars ma atmosferu zlo?enu hlavne z oxidu uhli?iteho, len s malou primesou vody. [18] Na zaklade tohto zistenia bol vytvoreny model atmosfery, z ktoreho vyplyva, ?e teplota bola dos? nizka na to, aby samotny oxid uhli?ity na poloch desublimoval a zamrzol. Kvoli striedaniu ro?nych obdobi na Marse dochadza tie? k vyznamnej zmene atmosferickeho tlaku po?as roka. Na zaklade tychto pozorovani a ?al?ieho skumania sa ukazalo, ?e poly su pokryte vodnym aj suchym ?adom. Prvotne pozorovania boli vysvetlene pomocou tenkej vrstvi?ky zamrznutej vody nanesenej na ?ade z oxidu uhli?iteho.

Pre vzdialenych pozorovate?ov ma Mars preva?ne ?ervenu farbu, presnej?ie bledo oran?ovu alebo ru?ovu s dvoma bielymi polarnymi ?adovymi ?iapo?kami. Na ?ervenych oblastiach sa nachadzaju rozli?ne svetle a tmave plochy so zelenkastou farbou. Tmave plochy nie su oceany vody, ako si prvi pozorovatelia mysleli, preto?e sa na povrchu Marsu nemo?e vyskytova? voda v tekutom stave kvoli nizkemu atmosferickemu tlaku (~600 Pa). Tieto zmeny v jasnosti povrchu sposobuje rozdielny druh povrchoveho materialu: ?ervena farba je prach a piesok bohaty na oxid ?elezity ; tmav?ie plochy su spravidla viac kameniste a skalnate oblasti. Oxid ?elezity je hlavnou zlo?kou mineralu hematit . Prave drobne zrnie?ka hematitu, ktorych ve?kos? nepresahuje 10 mikrometrov, maju ?ervenkastu farbu. Pritomnos? hematitu na povrchu Marsu je pova?ovana za jeden z va?nych dokazov toho, ?e na tejto planete bola kedysi voda ? na Zemi toti? hematit vznika oxidaciou prave za jej pritomnosti. [19] Pritomnos? tohto mineralu na Marse dokazala sonda Mars Global Surveyor. Nahodne silne vetry, ktore sa tu vyskytuju, presuvaju prach a menia rozmery a tvar svetlej?ich a tmav?ich ploch.

Povrch Marsu je roznorody. Ju?na pologu?a s viac menej hornatou krajinou je pokryta kratermi , zatia? ?o na severnej pologuli su obrovske rovne plane zaliate lavou . Vo v?eobecnosti je povrch Marsu pokryty skalnatymi a kamenistymi utvarmi, ktore su miestami prekryte prachom a pieso?nymi dunami .

Na Marse sa nachadza zna?ne mno?stvo kraterov, koryt, ka?onov a sopiek . Je tu aj najvy??ia znama hora slne?nej sustavy, sopka Olympus Mons , ktora dosahuje vy?ku 21,2 km nad nulovou vy?kou povrchu. [20] V rovnikovej oblasti Marsu sa nachadza obrovsky ka?on Valles Marineris , dlhy 4 500 km a hlboky 7 km. Objavila ho sonda Mariner 9 mapujuca Mars v rokoch 1971 ? 1972 , pod?a ktorej bol ka?on pomenovany. V oblasti nahornej plo?iny Tharsis sa nachadza viacero podobne ve?kych sopiek, medzi najvy??ie patri aj Ascraeus Mons s vy?kou 18 201 m (pod?a merani dru?ice Mars Global Surveyor). [21]

Sonda Mars Express zaznamenala dokazy o pritomnosti ve?kej plochy zmrznutej vody na planine zvanej Elysium . Rozmery ?adoveho mora su cca 800 km×900 km, priemerna h?bka je 45 m. Na Marse sa nachadzaju aj vyschnute rie?ne koryta , ktorymi tiekla voda pravdepodobne pred nieko?kymi miliardami rokov. Nedavno v?ak boli objavene utvary podobne prame?om a od nich sa tiahnuce ryhy, ktorymi tiekla voda aj v su?asnosti.

Atlas [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pomenovanie povrchovych utvarov Marsu je zlo?itej?ie ne? v pripade Merkura a Venu?e , preto?e nazvoslovie vznikalo viac ako sto rokov u? od prvych pozorovani, ktore robil taliansky astronom Giovanni Schiaparelli v roku 1877 . Ten v priebehu pozorovani za?al pre utvary pou?iva? mena zname z Europy , Azie a Afriky , ktore spajal s mytologickymi nazvami. V praci, ktoru Schiaparelli za?al, pokra?oval aj Eugene Antoniadi . V oboch pripadoch v?ak boli pomenovane len vyrazne albedove utvary, ktore celkom nezodpovedali objektom na povrchu. Po roku 1973 do?lo k podrobnemu zmapovaniu povrchu Marsu pomocou sondy Mariner 9, ?o prinieslo ve?ku reviziu nazvov a ich upravu, na ktorej je postavene su?asne nazvoslovie . [22]

Poznamky [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Nulova vy?ka : Preto?e Mars nema ocean a nie je teda ?iadna hladina mora, od ktorej by sa mohli mera? vy?ky terenu, bola zavedena nulova vy?ka povrchu. Do 90. rokov 20. storo?ia bola nulova vy?ka dana atmosferickym tlakom 6,1 mbar a neskor bola dana strednym gravita?nym potencialom v oblasti rovnika planety. [23]

Pomerne ?aste su aj zaporne hodnoty pre miesta pod nulovou vy?kou.

  • Nulty poludnik : Rovnik Marsu je dany rotaciou, ale nulty poludnik bol ur?eny podobne ako na Zemi: prehlasenim, ?e prechadza ur?itym konkretnym bodom. Astronomovia v 19. storo?i si za tento bod zvolili s pomerne ve?kou nepresnos?ou kruhovy utvar na povrchu. A? v roku 1972 , potom, ?o sonda Mariner 9 ziskala prve podrobnej?ie snimky, bolo ur?ene, ?e nulty poludnik prechadza malym kraterom Airy-0 na planine Sinus Meridiani .
Interaktivna mapa Marsu, kliknite na po?adovanu oblas?
Map of MarsTharsis MontesHellas PlanitiaOlympus MonsValles MarinerisArabia TerraAmazonis PlanitiaElysium MonsIsidis PlanitiaTerra CimmeriaArgyre PlanitiaAlba Patera
Map of Mars

Stratigrafia planety [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Stratigrafia Marsu

Stratigrafia Marsu je vedny odbor planetarnej geologie , ktory sa sna?i roz?leni? zakladne stratigraficke jednotky na Marse. V su?asnosti sa sklada z troch zakladnych jednotiek, ktore boli vy?lenene na zaklade fotografii sondy Viking zo 70. rokov 20. storo?ia. V su?asnosti vzh?adom na stale pribudajuce udaje zo sond z posledneho desa?ro?ia prechadzaju podstatnou reviziou . Vzh?adom na to, ?e zatia? nie je mo?ne ziska? geologicke vzorky priamo z hornin na povrchu, je cela stratigrafia zalo?ena na pozorovani vrchnej vrstvy kory, respektive na prejavoch impaktov cudzich telies na povrch.

Pozorovanim kraterov boli vy?lenene tri zakladne jednotky noachian , hesperian a amazonian .

Voda [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Voda na Marse
Ma'adim Vallis ? koryto pravdepodobne vyh?bene te?ucou vodou v oblasti krateru Gusev (v hornej ?asti obrazku)

Na Marse existuje te?uca voda. V roku 2015 to potvrdila aj NASA. Voda na Marse je ve?mi slana. Predpoklada sa, ?e povrch Marsu bol zaplaveny oceanom v obdobi noachianu . [24] Vplyvom ochladzovania planety v hesperianu v?ak do?lo k zamrznutiu povrchovej vody a ?as? z nej zrejme unikla aj do kozmickeho priestoru . Nasledne erozivne procesy mo?no pochovali ?as? zamrznuteho ?adu pod povrch Marsu. Ved?a tychto zatia? nepreskumanych zdrojov vody sa na poloch nachadzaju polarne ?iapo?ky, ktore su tvorene ?iasto?ne vodnym a ?iasto?ne suchym ?adom. Predpoklada sa, ?e voda sa vyskytuje aj vo forme permafrostu , ktory by mal zasahova? a? do oblasti okolo 60° areografickej ?irky. V roku 2007 NASA odhadla mno?stvo vody zachytenej v ju?nej polarnej ?iapo?ke. Pod?a modelu by v?etka voda zaplavila cely Mars do vy?ky 11 metrov. [25]

V?aka novym podrobnym snimkam boli na povrchu Marsu rozli?ene areomorfologicke pozostatky vodnej ?innosti v podobe rie?nych koryt, sedimentov , pozostatkov zaplavenych oblasti, ?i relikty po rychlom uniku vody z kryosfery Marsu vplyvom vulkanickej aktivity. [26] Predpoklada sa, ?e jeden podobny obrovsky unik vytvoril aj udolie Valles Marineris , ktore vzniklo v davnej historii Marsu. ?al?im prikladom mo?e by? Cerberus Fossae , kde sa predpoklada vznik pred 5 milionmi rokov. Prelomenie vyvrhlo vodu do oblasti Elysium Planitia , kde vytvorila ?adove more vidite?ne dodnes. [27] Nepritomnos? tekutej vody na povrchu v su?asnosti mo?e by? jeden z dovodov, ?e tu nedochadza k doskovej tektonike ako na Zemi, aj ke? niektore teorie pracuju s my?lienkou, ?e tomu bolo pred 4 miliardami rokov inak a ?e aj Mars mal pohyblivu koru. [28]

Dlhé stopy zanechala tečúca voda na Marse (Zdroj: NASA/JPL/University of Arizona)
Dlhe stopy zanechala te?uca voda na Marse

Pod?a ?tudie publikovanej v roku 2020 v ?asopise Nature Geoscience , boli udolia na Marse vytvorene vodnou eroziou spod topiacich sa ?adovcov pred 3,8 miliardami rokov. [29]

Vnutorne zlo?enie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Predstava o vnutornom zlo?eni Marsu

Za?iatkom roka 2019 sonda InSight za?ala seizmometrom mera? otrasy na povrchu. Analyzou seizmickych v?n sa zistilo, ?e mar?anska kora je hruba 24 a? 72 km. Pod korou je pla?? s litosferou z pevnych hornin siahajuci do h?bky 400 a? 600 km (pre porovnanie zemska litosfera ma cca 100 km). Hrubka litosfery pravdepodobne suvisi s tym, ?e na Marse nie je plat?ova tektonika a planeta ma iba jednu litosfericku plat?u . Planetarny pla?? je mineralogicky podobny zemskemu, obsahuje v?ak viac ?eleza. Jadro ma priemer asi 1 830 ± 40 km a je tekute. Je v?ak ?ah?ie (ako zemske), ma hustotu 5,7 to 6,3 g/cm 3 . Okrem ?eleza a niklu ho tvori va??i podiel siry , kyslika , uhlika a vodika . [30] [31] [32]

Jadro je obklopene kremi?itanovym (silikatovym) pla??om, ktory sposoboval va??inu tektonickej a vulkanickej ?innosti na planete. V su?asnosti je tato aktivita minimalna, ale v hlb?ich ?astiach pla??a mo?e pla??ova konvekcia stale prebieha?.

Boli pozorovane dokazy, ktore potvrdzuju aj geofyzikalne modely, ?e pod oblas?ou Elysium Planitia sa nachadza aktivny pla??ovy chochol s priemerom 4 000 km. Vysledky ?tudie nazna?uju, ?e vnutro Marsu je dnes geodynamicky aktivne a vulkanizmus bol poha?any pla??ovymi chocholmi. [33]

Mesiace [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Fobos (mesiac)
Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Deimos (mesiac)
Fobos (v?avo) a Deimos (vpravo)

Okolo planety obiehaju dve prirodzene dru?ice ? Fobos ( Strach ) a Deimos ( Hroza ). Obidve telesa maju viazanu rotaciu , ?o znamena, ?e su k Marsu stale oto?ene tou istou stranou. Ve?mi napadne sa chemickym zlo?enim a tvarom podobaju telesam, ktore tvoria pas planetok medzi Marsom a Jupiterom , ?o viedlo k teorii, ?e ide o planetky , ktore Mars svojou gravitaciou zachytil. [34] Pre definitivnu podporu tejto v?eobecne prijimanej teorie v?ak bude nutne ziska? vzorky z povrchu mesiacov.

Obe obe?nice objavil Asaph Hall v roku 1877 a pomenoval ich pod?a synov boha Marsa. Zaujimavos?ou je, ?e existencia mesiacov bola predpovedana v knihe Guliverove cesty u? v roku 1726 , [35] teda v ?ase, ke? neexistoval dostato?ne silny ?alekoh?ad, ktorym by ich bolo mo?ne pozorova?.

Fobos obieha planetu rychlej?ie ako sa ona sama ota?a, ?o sposobuje spoma?ovanie jeho obehu a zni?ovanie vzdialenosti od povrchu Marsu. Odhaduje sa, ?e za 50 milionov rokov Fobos do planety narazi. [36] Pri poh?ade z povrchu Marsu by Fobos mal uhlovy priemer 12′, zatia? ?o Deimos asi 2′. Uhlovy priemer Slnka je asi 21′, tak?e na Marse nikdy nemo?e nasta? uplne zatmenie Slnka jednym z jeho mesiacov.

Prirodzene satelity Marsu:

nazov priemer (km) hmotnos? (kg) polomer obe?nej drahy (km) obe?na doba
Fobos 22,2 (27 × 21,6 × 18,8) 1,08×10 16 9 378 7,66 hodin
Deimos 12,6 (10 × 12 × 16) 2×10 15 23 400 30,35 hodin

Pozorovania [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ka?dych 16 rokov nastava najpriaznivej?ia opozicia planety pre pozorovanie a pre vysielanie kozmickych sond (tzv. ve?ka opozicia). V?aka tomu, ?e sa Mars pribli?uje alebo vz?a?uje od Zeme, dochadza su?asne k poklesu jeho hviezdnej ve?kosti . Ta sa pohybuje medzi 1,6 m a? ?2,8 m a zdanlivy priemer od 4″ do 25″. [37] Tato nepravidelnos? ma za nasledok, ?e v niektorych obdobiach je Mars ?tvrte najjasnej?ie teleso na oblohe po Slnku, Mesiaci a Venu?i a inokedy je menej jasny ako Jupiter .

Historicke pozorovania [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mapa neexistujucich kanalov, ako ich zachytil Giovanni Schiaparelli

Ke??e je Mars vidite?ny aj vo?nym okom, prve pozorovania planety su zname u? z obdobia prvych civilizacii . V prvej polovici 17. storo?ia astronomovia vyu?ili prve skon?truovane ?alekoh?ady na pozorovania, ktore im umo?nili rozozna? na povrchu planety tmave a svetle plochy, z ?oho sa usudilo, ?e na Marse su polarne ?iapo?ky.

V roku 1877 sa prvykrat v mapach povrchu Marsu objavili nove utvary, tzv. kanaly, ktore v?ak boli len optickym klamom zapri?inenym zlymi rozli?ovacimi schopnos?ami ?alekoh?adu a predstavivos?ou talianskeho astronoma Giovanni Schiaparelliho, ktory ich pozoroval ako prvy. ?iasto?ne pod vplyvom nespravneho prekladu talianskeho slova ?canale“ znamenajuceho okrem umeleho kanalu aj prirodne ?koryto“ do?lo k mylnej predstave, ?e utvary su umeleho charakteru. Sprava o pozorovani sa rychlo rozniesla a nasledne objav za?ali potvrdzova? aj z ?al?ich pozorovacich miest a vytvara? ve?ke mno?stvo podrobnych map neexistujucich kanalov (spolu s nimi za?ali vznika? teorie o ich umelom povode a umierajucej civilizacii na vysychajucej planete). V skuto?nosti su kanaly iba opticky klam , ktory vznika re?azcom tmavych ?kv?n. Ich existencia bola po 50 rokoch pozorovani vyvratena, ale ?as? verejnosti ich stale pokladala za existujuce dielo. A? fotografie z kozmickych sond jednozna?ne tuto teoriu vyvratili.

Pri pozorovani Marsu zo Zeme ?alekoh?adom nie je mo?ne vidie? ?iadne vyznamne detaily povrchu okrem polarnych ?iapo?iek a albedovych utvarov. Podrobne preskumanie povrchu planety vykonali a? kozmicke sondy, ktore k nej lietaju od 60. rokov 20. storo?ia.

Su?asne pozorovania [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mars je v?a?nym pozorovacim objektom amaterskych astronomov , ktori pozoruju a niekedy aj zakres?uju zmeny albedovych utvarov na jeho povrchu. Najlep?ie podmienky na pozorovanie nastavaju po?as ve?kej opozicie, kedy ma Mars na oblohe najva??i priemer, preto?e sa nachadza v blizkosti perigea . Posledna ve?ka opozicia Marsu nastala v roku 2003 , kedy bola najmen?ia vzdialenos? Zeme a Marsu 55,757 miliona kilometrov. [38]

Opozicie Marsu a jeho najmen?ie vzdialenosti od Zeme v rokoch 2001 ? 2020
Datum najva??ieho
pribli?enia k Zemi 		Minimalna vzdialenos?
od Zeme v AU 		Minimalna vzdialenos?
od Zeme v km 		Zdanliva hviezdna ve?kos? Uhlovy priemer
na oblohe 		Datum najbli??ej opozicie
21. jun 2001 0,450 166 6 67 343 965 -2,4 20,79″ 13. jun 2001
27. august 2003 0,372 719 2 55 757 999 -2,9 25,11″ 28. august 2003
30. oktober 2005 0,464 062 9 69 422 822 -2,3 20,17″ 7. november 2005
18. december 2007 0,589 348 7 88 165 311 -1,6 15,88″ 24. december 2007
27. januar 2010 0,663 978 9 99 329 830 -1,3 14,10″ 29. januar 2010
5. marec 2012 0,673 676 2 100 780 525 -1,2 13,89″ 3. marec 2012
14. april 2014 0,617 558 2 92 385 392 -1,4 15,16″ 8. april 2014
22. maj 2016 0,503 213 8 75 279 713 -2,0 18,60″ 30. maj 2016
31. jul 2018 0,384 962 9 57 589 630 -2,8 24,31″ 27. jul 2018
6. oktober 2020 0,414 915 6 62 070 490 -2,6 22,56″ 13. oktober 2020

* zalo?ene na udajoch z programu Skymap pro 11
** tmavo vyzna?ene je najva??ie pribli?enie planety k Zemi v sledovanom ?asovom useku

Prieskum zblizka [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Prieskum Marsu

Mars bol jedna z prvych planet, ktoru v za?iatkoch vesmirneho prieskumu skumali sondy viacerych ?tatov. Spo?iatku vysielali k ?ervenej planete sondy Spojene ?taty americke a Sovietsky zvaz, neskor sa k nim pridali Europska unia a Japonsko. S cie?om ziska? data o geologickom zlo?eni planety, vlastnostiach jej povrchu, h?adania vody a skumania klimy sondy spo?iatku obiehali okolo planety alebo dopadali na jej povrch. V neskor?ich fazach vyskumu (v druhej polovici 70. rokov 20. storo?ia, no najma od 90. rokov 20. storo?ia) sa podarili aj uspe?ne pristatia modulov, v ktorych sa nachadzali dia?kovo ovladane vozidla, ktore po povrchu Marsu jazdili nieko?ko mesiacov.

Minulos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pristavaci modul Vikingu 2, fotografia zachytava najbli??ie okolie sondy

Prva uspe?na misia bola americka Mariner 4 vypustena v roku 1964 . Nasledoval symbolicky uspech dvoch sovietskych sond Mars 2 a Mars 3 vypustenych v roku 1971 , ktore pristali na jeho povrchu, ale kontakt s nimi sa stratil nieko?ko sekund po dosadnuti. V prieskume pokra?oval americky program Viking , ktory sa skladal z dvoch orbitalnych sond, pri?om ka?da obsahovala aj pristavaci modul. Obidva pristavacie moduly uspe?ne pristali na povrchu v roku 1976 a po dobu 6 ( Viking 1 ), respektive 3 ( Viking 2 ) rokov uskuto??ovali pozorovania. Pristavacie moduly odvysielali na Zem tie? prvu farebnu fotografiu povrchu Marsu [39] a orbitalne sekcie vyhotovili detailne fotografie povrchu v takom rozli?eni, ?e niektore z nich sa pou?ivaju e?te aj dnes. V roku 1988 boli vyslane dve sovietske sondy Fobos 1 a 2 , ktore mali ?tudova? Mars a jeho dva mesiace. Kvoli technickej poruche sa Fobos 1 odml?al u? na ceste k Marsu, zatia? ?o Fobos 2 uspe?ne vyhotovil fotografie Marsu a jeho mesiaca Fobosu, ale neskor do?lo k poruche, ktora znemo?nila vyslanie dvoch pristavacich modulov na povrch mesiaca.

Po zlyhani sondy Mars Observer v roku 1992 sa v roku 1996 k Marsu dostala sonda Mars Global Surveyor , ktora uspe?ne mapovala povrch planety a? do roku 2006 , ke? sa po tre?om pred??eni misie spojenie so sondou stratilo. Mesiac po vyslani sondy Surveyor bola vypustena ?al?ia sonda Mars Pathfinder , ktora mala za ulohu vysadi? na povrchu male pojazdne vozidlo, ktore by skumalo okolie pristavacieho modulu v oblasti Ares Vallis . Tato misia priniesla ve?ke mno?stvo snimok z povrchu planety.

Skuto?ny povrch planety s umelo vygenerovanym vozidlom Opportunity

V roku 2003 sa k Marsu vydali dve rovnake vozidla NASA v ramci projektu Mars Exploration Rover ? Spirit (MER-A) a Opportunity (MER-B). Obidve vozidla uspe?ne pristali na povrchu v januari 2004 a za?ali skuma? miesta pristatia, pomocou mechanickeho ramena o?is?ova? vzorky a analyzova? ich. Medzi najva??ie objavy patri objav sadrovca a hematitov a goethitov vo forme, v akej sa vyskytuju len po posobeni vody, ?o je dokaz, ?e na Marse kedysi skuto?ne bola tekuta voda, a to v obidvoch oblastiach, kde sondy pristali. [40] [41] Vozidla mali hlavnu misiu naplanovanu na 90 dni, ale v?aka silnemu vetru a prachovym virom, ktore ?istia solarne panely roverov, boli zariadenia stale funk?ne. [42] Spirit v maji 2009 zapadol do sypkeho materialu a 25. maja 2011 bola misia oficialne ukon?ena [43] . Opportunity, po vyrazne pred??enej misii, skon?il po 15 rokoch v roku 2019. [44]

25. maja 2008 uspe?ne pristala na Marse nepohybliva americka sonda Phoenix , ktora bola na svoju cestu vyslana 4. augusta 2007 . Miesto jej pristatia sa nachadza v blizkosti severnej polarnej ?iapo?ky. Sonda bola vybavena robotickou rukou, ktora je schopna odobra? vzorky a? do vzdialenosti 2,5 metra a dosta? sa a? 1 meter pod mar?ansky povrch. Medzi vybavenie sondy patrila mikroskopicka kamera, ktora je schopna vyhotovi? fotografie predmetov s ve?kos?ou jednej tisiciny hrubky ?udskeho vlasu. [45] Komunikaciu so Zemou jej zabezpe?ovali sondy na obe?nej drahe Marsu Mars Odyssey a Mars Reconnaissance Orbiter . Planovana d??ka misie bola cca 3 ? 4 mesiace, kym nenastala na severnej pologuli zima, ?o malo za nasledok ubytok a nedostato?ny prisun svetla pre solarne panely sondy. Vedci neo?akavaju, ?e by Phoenix pre?il zimne obdobie, kedy teploty klesaju a? na ?100 °C. Vo vzorke odobratej 30. jula 2008 bola dokazana pritomnos? vody, ?im bola jednozna?ne potvrdena nielen pritomnos? vody na Marse, ale aj hypoteza o polarnom ?ade, ktory sa nachadza v polarnych oblastiach pod nieko?kocentimetrovou vrstvou prachu. [46] Sonda prestala vysiela? udaje 2. novembra 2008, kedy slabnuce slne?ne svetlo v polarnej oblasti Marsu u? nedosta?ovalo na zabezpe?enie funkcie jej systemov. 10. novembra bola misia Phoenixu vyhlasena za ukon?enu. [47]

Na rok 2009 bola naplanovana rusko-?inska misia Fobos-Grunt , ktora si kladla za cie? dopravi? spa? na Zem vzorky z mesiaca Fobos. ?tart sa ale nepodaril.

Su?asnos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 2001 NASA uspe?ne vyslala sondu Mars Odyssey , ktora je stale na orbite planety. Pomocou gama spektrometra objavila znamky vodika vo vrchnych metroch mar?anskeho regolitu . Predpoklada sa, ?e tento vodik je viazany vo vodnom ?ade, ktory sa nachadza pod povrchom. [48]

O dva roky neskor v roku 2003 sa k planete vydala europska sonda Mars Express , ktora sa skladala z dvoch ?asti, orbitalneho modulu Mars Express a pristavacieho modulu s ozna?enim Beagle 2 . Tato misia bola uspe?na iba ?iasto?ne, ke??e pristavaci modul z nezistenych pri?in zlyhal po?as pristavacieho manevru a nasledne vo februari 2004 bol vyhlaseny za strateny. [49] Na za?iatku roku 2004 bol pomocou planetarneho fourierovho spektrometra pracujuceho s infra?ervenym ?iarenim ohlaseny nalez metanu v atmosfere Marsu. Nalez metanu potvrdilo aj neskor vyslane vozidlo Curiosity, ktore na?lo jeho stopy v hornine starej 3 miliardy rokov. [50] V juni 2006 ESA vydala spravu, ?e objavila polarnu ?iaru . [51]

12. augusta 2005 bola vyslana ?al?ia americka sonda Mars Reconnaissance Orbiter , ktora sa na obe?nu drahu planety dostala 10. marca 2006 . Hlavnou ulohou vedeckej misie je zmapova? povrch Marsu a ?tudova? po?asie, aby sa mohlo vybra? vhodne miesto pre ?al?ie sondy, ktore by mali na povrchu prista?. Sonda obsahuje telekomunika?ne zariadenie s vy??ou prenosovou rychlos?ou ako v?etky predchadzajuce sondy dohromady. [52]

V roku 2011 z Cape Canaveral od?tartovala sonda Curiosity , ktora mala rychlos? a? 90 m/h (Phoenix dosahoval rychlos? 18 m/h). Ide o va??iu a vylep?enu verziu vozidiel misie Mars Exploration Rovers. Okrem ineho laboratorium h?ada na Marse organicke zlu?eniny , ?i stopy ?ivota.

Mars Orbiter Mission z Indickej vesmirnej vyskumnej organizacie (ISRO) vypustena 5. novembra 2013 sa stala ?tvrtou agenturou po Sovietskom vesmirnom programe, NASA a ESA, ktora dosiahla Mars. [53]

V roku 2004 vyhlasil americky prezident George W. Bush dlhodoby plan Vision for Space Exploration , pod?a ktoreho sa USA pripravuju vysla? na Mars pilotovanu lo? a na jeho povrch vysadi? ?loveka. Podobne plany ma i ESA , ktora by chcela dosta? ?loveka na Mars medzi rokmi 2030 a? 2035. [54] Okrem NASA a ESA ma svoje ambicie aj Rusko . [55]

V oktobri 2016 dorazila na obe?nu drahu Marsu europsko-ruska sonda TGO ( Trace Gas Orbiter ). Je su?as?ou programu ExoMars . [56]

Pri prile?itosti pribli?enia Marsu k Zemi v roku 2020 od?tartovala sonda Emirates Mars Mission nazyvana tie? Al-Amal alebo Hope (nadej). Je to prva planetarna sonda Spojenych arabskym emiratov . Obe?nu drahu okolo Marsu dosiahla 9. februara 2021. Ma obieha? okolo Marsu po ve?mi vysokej drahe a zamera? s najma na vyskum mar?anskej atmosfery. [57]

Pri tomto pribli?eni planety k Zemi 30. jula 2020 prebehol z Kennedyho vesmirneho strediska aj ?tart misie Mars 2020 . Misiu tvori rover Perseverance a prototyp mar?anskej helikoptery menom Ingenuity. Perseverance je v mnohom zdokonalenim svojho predchodcu Curiosity. Ulohou robota je okrem ineho h?ada? stopy mikrobialneho ?ivota na Marse. Tomu je prisposobene aj miesto jeho pristatia ? krater s menom Jazero, ktory bol v davnej minulosti deltou ve?kej rieky. 18. februara 2021 misia uspe?ne pristala na mar?anskom povrchu. Ulohou helikoprety (drona) je testovanie letovych systemov. [58]

Tretia misia, ktora bola vyslana po?as zatia? posledneho pribli?enia sa Marsu k Zemi, je ?inska misia Tchien-wen-1 . Sklada sa z troch ?asti: z orbitalnej (orbitera), pristavacej (landera) a pohyblivej (rovera), ?o sa pri misiach k Marsu doteraz neuskuto?nilo. Misia od?tartovala 23. jula 2020 a 10. februara 2021 bola zostava navedena na obe?nu drahu okolo Marsu. 15. maja 2021 sa od sondy oddelil zostupovy modul, ktory obsahoval pristavaciu plo?inu a rover s pomenovanim ?u-?ung (Zhurong). Lander uspe?ne pristal a Zhurong 22. maja zi?iel na povrch planety. [59]

Buducnos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

NASA chce najskor v roku 2026 posla? do vesmiru misiu Mars Sample Return (MSR), ktora ma prinies? z Marsu prve vzorky. Misia sa bude sklada? zo stacionarnej pristavacej plo?iny, rakety pre spiato?ny navrat puzdra so vzorkami, robota pre dopravu vzoriek, ktore mu zanecha robot Perseverance (misia Mars 2020). Osobitne poleti orbitalna ?as?, ktora umo?ni puzdru so vzorkami opusti? obe?nu drahu Marsu a zamieri? k Zemi. Tento orbiter bude tie? slu?i? ako spojovacia dru?ica pre komunikaciu s pristavacou ?as?ou. [60]


Mo?nos? ?ivota [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: ?ivot na Marse
Detail poh?adu na vybrus meteoritu AHL84001, kde sa pod?a niektorych vedcov nachadzaju pozostatky po jednoduchom ?ivote

Su?asne poznanie historie Marsu nasved?uje, ?e sa po jeho vzniku na povrchu nachadzala husta atmosfera a kvapalna voda, ktora mo?no tvorila aj celoplanetarny ocean pokryvajuci preva?nu ?as? severnej pologule. [61] Pod?a su?asnej teorie o vzniku ?ivota tym bola splnena zakladna podmienka, ktora mohla vytvori? obyvate?nu zonu na povrchu a umo?ni? tak vznik primitivneho ?ivota. [62] Na druhej strane proti vzniku ?ivota hovori fakt, ?e priaznive podmienky boli iba do?asne a v su?asnosti sa Mars nachadza mimo obyvate?nej zony Slnka, ?o ma za nasledok zmrznutie vody. Predpoklada sa, ?e by pre pripadny vznik ?ivota museli by? k dispozicii ine energeticke zdroje (napr. vulkanizmus ), ako energia Slnka.

Slaba magnetosfera , extremne tenka atmosfera, ve?ke vykyvy teplot , ukon?enie vulkanickej ?innosti a bombardovanie povrchu meteoritmi nedavaju v su?asnosti prili? ve?a nadeji, ?e by ?ivot, ak sa vyvinul, mohol pre?i? do dne?nych dni, aj ke? vedci na Zemi su neustale prekvapovani podmienkami, za ktorych ?ivot mo?e pre?iva? (radioaktivita [63] , ?ivot bez svetla, [64] bez dychate?neho kyslika [65] at?.)

Pre potvrdenie alebo vyvratenie teorie o ?ivote na Marse zatia? chybaju jasne dokazy. Existuju sice niektore naznaky, ktore nasved?uju tomu, ?e na Marse ?ivot skuto?ne bol, ako napriklad ?truktury pripominajuce pozostatky ?innosti organizmov v meteorite ALH84001 , ktore v?ak rovnako dobre mo?u by? anorganickeho povodu. [66] Na povrchu planety nieko?ko sond (napr. Viking ) uskuto?nilo experimenty, ktore mali objavi? dokazy ?ivota, ale tieto pokusy nepriniesli ?iadny dokaz potvrdzujuci ?ivot na planete teraz ani v minulosti.

Pre nebezpe?enstvo zavle?enia pozemskeho ?ivota na Mars su sondy ur?ene na pristatie na Marse starostlivo sterilizovane [67] (aj ke? na za?iatku vyskumu neboli v?etky sondy sterilizovane prili? dokladne [68] ). Na jasnu odpove?, ?i na planete skuto?ne ?ivot vznikol alebo ?i ide iba o vedecku fikciu, je potrebne po?ka?, dokia? nebude dokladne ?u?mi pre?tudovana va??ia ?as? povrchu planety.

Obyvate?nos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Obyvate?nos? Marsu je limitovana jeho malou ve?kos?ou. Planeta si nedoka?e udr?a? prchave latky, hlavne vodu. Medzi gravitaciou a zlo?enim izotopov draslika je vzajomny vz?ah. Vyskumom mar?anskych meteoritov (draslik ma strednu prchavos?) s roznym vekom sa zistil stupe? prchavosti, ktory sa da odvodi? aj na ine telesa. [69]

Kolonizacia Marsu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Kolonizacia Marsu

?udska kolonizacia Marsu je cie?om mnohych ?pekulacii aj serioznych ?tudii, ktore sa objavuju po cely ?as vyskumu tejto planety. Povrchove podmienky, relativna blizkos? planety a ?ahka dostupnos? vody robia z Marsu planetu s pravdepodobne najvy??imi ?ancami na osidlenie v slne?nej sustave okrem Zeme. Pokia? bude ?udska expanzia pokra?ova? aj na inych kozmickych telesach, Mars bude pravdepodobne jej ?al?im cie?om.

Mars vy?aduje menej energie na jednotku hmotnosti ( delta-v ) k jeho dosiahnutiu zo Zeme ako ktorako?vek ina planeta s vynimkou Venu?e . S vyu?itim Hohmannovej obe?nej drahy trva let k Marsu 6 ? 7 mesiacov, po?as ktorych bude posadka vystavena stavu beztia?e . Existuje aj mo?nos? rychlej?ieho letu, ale pri ?om sa spotrebuje viac paliva.

Trvalym cie?om kolonizacie planety by malo by? vytvorenie stalej obyvate?nej zakladne (angl. Mars base) a postupne osid?ovanie povrchu planety. Otvorenou otazkou zostava, ?i ?udstvo , pokia? sa pokusi osidli? Mars, bude odsudene na Marse ?i? v uzavretych zakladniach, kde sa bude umelo udr?ova? atmosfera, alebo ?i sa podari premeni? povrch planety na obyvate?ny pomocou terraformovania .

Dosiahnutie Marsu bolo cie?om u? von Brauna , po dosiahnuti Mesiaca. V su?asnosti najrealnej?iu predstavu a najucelenej?i projekt predstavuje plan miliardara Elona Muska, zakladate?a spolo?nosti SpaceX . O?akavana dosiahnute?nos? jeho cie?ov podnietila za?iatkom 21. storo?ia aj ?a??ie aktivity, napr. Mars One [70] , ktora ale nadhodnotila svoje sily a realnos? terminov. Prinosom, ale bol vyber kandidatov na prvych osadnikov Marsu, ktory preukazal ve?ky zaujem o mo?nos? kolonizova? Mars a to napriek tomu, ?e bola ponuknuta len jednosmerna letenka. Su?asne sa popularizovali koncepty obyvate?nej zakladne, vratane v?etkych systemov, od zdroja energie, cez podporu ?ivota, zdrojov jedla a? po radia?nu a protimeteoricku ochranu .

Terraformovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Terraformovanie
Umelecka predstava ako by mohol vyzera? terraformovany Mars

Terraformovanie Marsu je hypoteticky subor procesov, ktore by mali v kone?nom dosledku umo?ni? ?loveku ?i? na povrchu Marsu bez nutnosti pou?iva? ochranne prostriedky pred okolitym prostredim. Jeho vysledkom by tak mal by? vznik planety podobnej Zemi. [71] Teoreticky proces, ktory by mohol zmeni? celu planetu, by prebiehal minimalne desiatky ?i stovky rokov [72] od najjednoduch?ich organizmov cez rastliny a? po prve ?ivo?ichy .

Ke??e je Mars rozdielny a ma men?iu gravitaciu, podmienky nebudu nikdy celkom zhodne s tymi pozemskymi. V su?asnosti ide skor o fikciu, ke??e neexistuje ?iadna dostupna technologia, ktora by tuto premenu zvladla, aj ke? sa u? ob?as objavuju napady, ako povrch Marsu premeni?. [73]

Mars v kulture [ upravi? | upravi? zdroj ]

Meno planety [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mars je pomenovany po rimskom bohu vojny a krviprelievania. Stretavame sa s nim v rimskej mytologii (pozri Mars ). V Babylonskej astronomii bola planeta pomenovana po Nergalovi , bo?stve oh?a, vojny a ni?enia, pravdepodobne v?aka jeho ?ervenej farbe. [74] Ke? Greci spojili Nergala so svojim bohom vojny Areom , pomenovali planetu Areos aster , alebo ?Areova hviezda“. Potom bol Ares tie? prepojeny s rimskym Marsom, a tak sa do latin?iny dostala planeta ako ?Stella Martis“, ?i?e ?Martova hviezda“, resp. ?Mars“. Greci ozna?ovali planetu aj ako Pyroeis , ?o znamena pribli?ne horiaci . V hinduistickej mytologii je Mars znamy ako Mangala alebo v sanskrite tie? ako Angaraka pod?a boha vojny, ktory vlastni znaky kozoro?ca a ?korpiona a u?i okultne vedy. Stari Egyp?ania tuto planetu nazyvali ? Horus ?erveny“. Hebrejci mu zase hovorili Ma'adim ?ta, ktora sa za?ervenava“; tu je tie? povod mena jedneho z najva??ich ka?onov Marsu ? Ma'adim Vallis . Mars je znamy aj ako al-Mirrikh v arab?ine aj v perz?tine, v ture?tine sa mu hovori Merih . Etymologia al-Mirrikh je zatia? neobjasnena. Stari Per?ania hovorili Marsu Bahram pod?a zoroastrijskeho boha osudu. Stari Turci ho nazyvali Sakit . ?i?ania, Japonci, Korejci a Vietnamci planetu ozna?ovali za ohnivu hviezdu , menom zalo?enym na starom ?inskom mytickom cykle o Piatich elementoch .

♂
♂

Symbolom Marsu je male koliesko so ?ipkou smerujucou nahor a von. Je to ?tylizovane znazornenie ?titu a kopije , pou?ivanych rimskym bohom Marsom, ktory bol nielen bohom vojny, ale aj patronom vojakov. Symbol sa pou?iva aj v biologii pre ozna?enie mu?skeho pohlavia a v alchymii na ozna?enie prvku ?eleza , o ktorom sa predpokladalo, ?e bol ovladany Marsom, v?aka charakteristicky ?ervenej farbe oxidu ?eleziteho. [75] ♂ ozna?uje znak Unicode na pozicii U+2642.

Socha boha Marta pred Villa Adriana v Tivoli , Taliansko

Vyznam v astrologii [ upravi? | upravi? zdroj ]

Za vlady Chaldejcov v ju?nej Mezopotamii do?lo k vyznamnemu rozvoju astrologie a k zavedeniu systemu siedmich "planet" (k vladnucemu paru Slnko , Mesiac pridali e?te Merkur , Venu?u , Mars, Jupiter a Saturn ), ktorym boli taktie? priradene prislu?ne bo?ske principy. [76] V pripade Marsu to bol babylonsky boh moru Nergal, ku ktoremu boli neskor asociovani egyptsky Hor, hindsky Mangal, grecky Ares a rimsky boh vojny Mars. [77] Siedmim tradi?nym astrologickym planetam zodpoveda sedem dni v ty?dni, [77] kde je Mars spojeny s utorkom , z ktoreho vychadza aj pomenovanie pre tento de? v romanskych jazykoch (napr. v ?paniel?ine martes , v talian?ine martedi a vo francuz?tine mardi ). [78] Pod?a Pytagora 7 planetarnych sfer okolo Zeme svojim ota?anim vyludzuje tzv. hudbu sfer ? star?iu hudobnu stupnicu . Preto boli stupnice sedemtonove. [77]

Mars vo zverokruhu vladne I. a VIII. nebeskemu domu, t. j. denny dom je pre neho Baran a no?ny ?korpion , povy?enie za?iva v Kozoro?covi , pad v Rakovi a zni?enie vo Vahach a v Bykovi . [76] Problemy tomuto systemu priniesol objav trpasli?ej planety Pluto , v ktorej prospech niektori moderni astrologovia odoberaju Marsu znamenie ?korpiona. [76] [77] [79] Konzervativni astrologovia naproti tomu rad?ej ponechavaju Pluto bez domicilu. [76]

Povodne predstavoval bo?sky princip Marsu ( mu?a ) harmonicky protiklad k Venu?i ( ?ene ) a tomu zodpovedal aj jeho vtedaj?i symbol ? (v su?asnosti ide o symbol Zeme), neskor?im zdoraznenim agresivnych prvkov v?ak do?lo k deformacii kri?a do uhloprie?neho ?ipu, t. j. k prechodu do dne?neho symbolu ♂. [76]

Astrologicka povaha Marsu vychadza z mytologie a je spajana so sebaistotou a sebapresadzovanim, agresivitou, sexualitou , energiou , silou , ambiciami a vybu?nos?ou , teda historicky chapanymi sam?imi vlastnos?ami. [80] Tieto vlastnosti zarove? sved?ia o duchu ovladanom ni??imi potenciami (hmotou), [81] ?o sa odra?alo aj v predtym zmienenom povodnom symbole ? (kri?i hmoty nad kruhom ducha). [82]

Pod?a astrologov by sa mal vplyv Marsu uplat?ova? v povolaniach ako su vojaci , chirurgovia , ?i ?portovci . [82] Francuzsky psycholog a ?tatistik Michel Gauquelin vykonal v 60. rokoch 20. storo?ia ve?ku ?tudiu nazvanu ? Mars Effect “, ktora davala vyznamnu korelaciu medzi datumom narodenia ?portovych ?ampionov a dominantnym postavenim Marsu. [76] Test na vzorke ?ampionov zostavenej inak v?ak priniesol negativny vysledok. [83]

V su?asnej astrologii Mars vladne prvemu a osmemu domu [84] [85] ; tradi?ne v?ak Mars vladol tretiemu a desiatemu domu. [86] [87]

Inteligentni Mar?ania [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ob?ubena predstava, ?e je Mars obyvany inteligentnymi Mar?anmi, sa traduje od 19. storo?ia , kedy sa naplno rozbehlo mapovanie marsovskych "kanalov", ktore propagoval predov?etkym taliansky astronom Giovanni Schiaparelli. V spojeni s knihou od Percivala Lowella o postupne umierajucej planete, ktora vysycha a chladne s prastarou civilizaciou, ktora sa sna?i vytvori? sie? zavla?ovacich kanalov, sa rychlo za?ala ?iri? my?lienka, ?e na Marse existuje inteligentny ?ivot. [88]

Pozorovanie neexistujucich kanalov na Marse sa ?irilo medzi vtedaj?imi astronomami ako Marsovska horu?ka, [89] ktora prina?ala ?oraz podrobnej?ie a presnej?ie mapy zavla?ovacich kanalov. V roku 1899 po?as prieskumu atmosferickeho radioveho ?umu zachytil vynalezca Nikola Tesla opakujuci sa signal, o ktorom neskor vyhlasil, ?e by mohlo is? o radiovu komunikaciu z inej planety, pravdepodobne Marsu. [90] Teslova teoria sa ?oskoro do?kala podpory Lorda Kelvina , ktory nav?tivil Spojene ?taty americke v roku 1902 a pri tejto prile?itosti mal prehlasi?, ?e Tesla zachytil Mar?anske radiove vysielanie ur?ene pre Spojene ?taty. [91] V roku 1901 vy?iel ?lanok v New York Times , ?e riadite? Harvard College Observatory Edward Charles Pickering dostal telegram z Lowell Observatory v Arizone oh?adom mo?neho pokusu zachytenej komunikacie Marsu so Zemou.

Ako v?ak ukazali kozmicke sondy v 20. storo?i, na Marse ?iaden inteligentny ?ivot v su?asnosti nie je.

Sci-fi [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mimozem??ania uto?iaci na Zem vo Wellsovej knihe Vojna svetov

Mars bol a je ?astym predmetom sci-fi pribehov, ktore ho v historii popisovali ako ?ivy svet inteligentnych tvorov a neskor ako vyprahnutu planetu, ktoru sa ?lovek sna?i podmani?. Jeho magicka ?ervena farba a chybna predstava o rozsiahlych kanaloch na jeho povrchu in?pirovala mnohych spisovate?ov, aby svoje pribehy zasadili do tohto sveta. Azda najznamej?ou knihou z ranej historie sci-fi ?anru je Wellsova kniha Vojna svetov z roku 1898 , ktora opisuje invaziu Mar?anov z umierajucej planety na Zem a naslednu vojnu s ?udstvom. Kniha sa stala hitom a do?kala sa aj radioveho vysielania 30. oktobra 1938 . Vysielanie bolo nato?ko presved?ive, ?e mnohi poslucha?i, ktori si zapli radio neskor, sa domnievali, ?e ide o skuto?nu udalos?, ?o sposobilo paniku a chaos. [92]

?al?im slavnym dielom je Mar?anska kronika od americkeho spisovate?a Raya Bradburyho , ktora opisuje skazu mar?anskej civilizacie ne??astnou nahodou sposobenou ?u?mi a neschopnos? ?udi sa z tejto chyby pou?i?. V 60. rokoch 20. storo?ia o Marse pisali Edgar Rice Burroughs a Robert A. Heinlein .

Mars sa v literature vyskytoval u? davnej?ie pred vznikom modernej sci-fi. Napriklad spisovate? Jonathan Swift vo svojej knihe Gulliverove cesty v devatnastej kapitole popisuje dva mesiace Marsu, pribli?ne 150 rokov pred tym, ako boli skuto?ne objavene astronomom Asaphom Hallom . [93]

Pred vyslanim sond Mariner a Viking, ktore priniesli prve podrobne snimky skuto?neho povrchu Marsu bez znamok ?ivota, sa va??ina knih zaoberala temou inteligentnych Mar?anov a ich vz?ahov s ?u?mi . Ke? sa v?ak ukazalo, ?e ?ivot na Marse nie je a ?e mo?no ani nikdy nebol, temy knih o Marse sa zmenili. Za?ali sa zaobera? blizkou ?udskou buducnos?ou, v ktorej sa ?udstvo pokusi na Marse prista?, vytvori? na ?om trvalu zaklad?u a nasledne ho osidli?. Pravdepodobne najznamej?ia a najviac prepracovana saga o kolonizacii a boji za slobodu Marsu je Trilogia o Marse od Kima Stanleyho Robinsona .

Snimky z Marsu v?ak nevyvratili v?etky pochybnosti a niektore paradoxne zaujem sci-fi autorov e?te podporili. Najznamej?im utvarom zo snimok sond Viking sa stala tzv. Tvar na Marse ? hora pripominajuca ?udsku tvar obratenu do vesmiru (neskor?ie podrobne mapovanie ukazalo, ?e ide o prirodny utvar vzniknuty zvetravanim [94] ). Tento a podobne vyjavy na Marse sposobili, ?e Mars je pre spisovate?ov vedeckofantastickej literatury aj po zmapovani povrchu stale zaujimavy.

?al?im ob?ubenym nametom sa stal boj mar?anskej kolonie za nezavislos? od Zeme, ktory sa objavuje v dielach Grega Beara alebo u? spominaneho Kima Stanleyho Robinsona. Na rovnakom zaklade stavia film Total Recall a televizny serial Babylon 5 .

Legendy [ upravi? | upravi? zdroj ]

U? nieko?ko rokov koluje formou e-mailu hoax , ?e 27. augusta nedefinovaneho roku ? budu Zem a Mars tak blizko seba, ako e?te nikdy v dejinach ?udstva... Bli??ie k na?ej planete bude Mars a? v r. 2287... v tuto noc bude Mars vidno na oblohe najjasnej?ie a bude najva??i... Pri pozorovani vo?nym okom sa bude zda? taky ve?ky, ako Mesiac pri splne... Okolo 27. augusta ho budeme moc? pozorova? u? po zapade Slnka a? do 00:30... od za?iatku augusta sa bude objavova? na vychodnej oblohe... “ V?etky informacie uvedene v tejto sprave su nepravdive . [95] Nijaka planeta nemo?e nikdy na oblohe dosiahnu? uhlovu ve?kos?, ani jasnos? Mesiaca v splne. Takisto v?etky uvedene udaje su bu? uplne nerealne, alebo sa nevyskytli 27. augusta uplynulych nieko?ko rokov.

Prieskum sondami Viking priniesol aj snimky spominanej oblasti Cydonia Mensae , na ktorych sa objavil zvla?tny utvar pripominajuci ?udsku tvar obratenu k nebu. [96] Tento skalny utvar sa neskor za?al ozna?ova? ako ?Tvar na Marse“ [97] a pova?oval sa za umele dielo mimozemskej civilizacie . Kvalitnej?ie snimky ale ukazali, ?e i?lo iba o hru svetla a tie?ov na oby?ajnom erodovanom skalnom masive. [97]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. ↑ a b Encyclopedia of science; Mars, atmosphere [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online.
  2. ↑ SHEEHAN, William. The Planet Mars: A History of Observation & Discovery . Tucson  : University of Arizona Press, 1996. ISBN 978-0-8165-1640-7 . Kapitola Motions of Mars . (po anglicky)
  3. ↑ Mars Meteorites [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online.
  4. ↑ Golombek, Matthew P. ? McSween, Harry J.: Mars: Landing Site Geology, Mineralogy and Geochemistry, p. 343. In: McFadden, Lucy-Ann ? Weismann, Paul R. ? Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego ? London ? Amsterdam ? Burlington : Elsevier. 2007. ISBN 978-0-12-088589-3 .
  5. ↑ How old is Mars? . [s.l.] : Passport to Knowledge. Dostupne online. (anglicky)
  6. ↑ L. T. Elkins-Tanton et al.. Early magnetic field and magmatic activity on Mars from magma ocean cumulate overturn. Earth Planet. Sci. Lett. , 2005, s. 1 ? 12. DOI :  10.1016/j.epsl.2005.04.044 . (anglicky)
  7. ↑ a b V magnetickych pruhoch je uchovana historia Marsu [online]. [Cit. 2007-08-30]. Dostupne online.
  8. ↑ SPACE.com: Mars Odyssey Shows Intense, But Managable Radiation Risk for Astronauts [online]. [Cit. 2007-08-30]. Dostupne online. Archivovane 2003-04-18 z  originalu.
  9. ↑ Hiroyuki Kurokawa, Kosuke Kurosawa, Tomohiro Usui. A lower limit of atmospheric pressure on early Mars inferred from nitrogen and argon isotopic compositions . Icarus, 2018; 299: 443 DOI : 10.1016/j.icarus.2017.08.020
  10. ↑ MELLON, Michael T; FELDMAN, William C; PRETTYMAN, Thomas H. The presence and stability of ground ice in the southern hemisphere of Mars. Icarus , jun 2003, ro?. 169, ?is. 2, s. 324 ? 340. DOI :  10.1016/j.icarus.2003.10.022 . (po anglicky)
  11. ↑ a b ?EMAN, Robert. Vesmir 1 Slne?na sustava . Bratislava : Mapa Slovakia, 2002. ISBN 978-80-8067-072-6 . S. 194.
  12. ↑ SEDS, Mars [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 1996-12-25 z  originalu.
  13. ↑ European Astrobiology Magazine Extreme, Titan [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2007-09-27 z  originalu.
  14. ↑ Solarview, Martian Clouds [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online.
  15. ↑ ESA Life in Space, Rare high-altitude clouds found on Mars [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online.
  16. ↑ Space.com, A global dust storm of massive proportions, unlike any seen since the early 1970s, now rages across Mars. [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2001-11-07 z  originalu.
  17. ↑ Science@NASA, The Devils of Mars [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2009-12-29 z  originalu.
  18. ↑ Elkins-Tanton, Linda T.: Mars. New York : Chelsea House. 2006, p. 76
  19. ↑ McFadden, Lucy-Ann ? Weismann, Paul R. ? Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego ? London ? Amsterdam ? Burlington : Elsevier. 2007, p. 339 ? 340
  20. ↑ McFadden, Lucy-Ann ? Weismann, Paul R. ? Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego ? London ? Amsterdam ? Burlington : Elsevier. 2007, s. 321
  21. ↑ Elkins-Tanton, Linda T.: Mars. New York : Chelsea House. 2006, p. 97
  22. ↑ Grygar, Du?ek, Pokorny. Na? vesmir : Fotograficky atlas . Praha : Aventinum, 2000. ISBN 80-7151-179-X . S. strany: 106.
  23. ↑ 31st Annual Meeting of the DPS ? D. E. Smith & M. T. Zuber: The Relationship of the MOLA Topography of Mars to the Mean Atmospheric Pressure [online]. [Cit. 2007-10-09]. Dostupne online. Archivovane 2007-11-03 z  originalu.
  24. ↑ Geomorphic Analysis of the Isidis Region: Implications for Noachian Processes and Environments [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2007-09-28 z  originalu.
  25. ↑ NASA, Mars' South Pole Ice Deep and Wide [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2021-12-08 z  originalu.
  26. ↑ Murray et al., John B. (March 17, 2005), Evidence for a frozen sea close to Mars' equator [online]. [Cit. 2007-08-30]. Dostupne online.
  27. ↑ Mars' South Pole Ice Deep and Wide [online]. [Cit. 2007-08-30]. Dostupne online. Archivovane 2021-12-08 z  originalu.
  28. ↑ Goddard Space Flight Center. New Map Provides More Evidence Mars Once Like Earth [online]. [Cit. 2007-08-30]. Dostupne online. Archivovane 2012-09-14 z  originalu.
  29. ↑ Anna Grau Galofre ORCID: orcid.org/0000-0001-8188-35271,2,. Valley formation on early Mars by subglacial and fluvial erosion [online]. nature.com, 03 August 2020, [cit. 2020-08-07]. Dostupne online.
  30. ↑ Amir Khan, Savas Ceylan, Martin van Driel, Domenico Giardini, Philippe Lognonne, Henri Samuel. Upper mantle structure of Mars from InSight seismic data [online]. Science Vol. 373, Issue 6553, pp. 434-438, 2021-07-23, [cit. 2021-07-24]. Dostupne online. (po anglicky)
  31. ↑ Simon C. Stahler, Amir Khan, W. Bruce Banerdt, Philippe Lognonne, Domenico Giardini, Savas Ceylan. Seismic detection of the martian core [online]. Science Vol. 373, Issue 6553, pp. 443-448, 2021-07-23, [cit. 2021-07-24]. Dostupne online. (po anglicky)
  32. ↑ Brigitte Knapmeyer-Endrun, Mark P. Panning, Felix Bissig, Rakshit Joshi, Amir Khan, Doyeon Kim6. Thickness and structure of the martian crust from InSight seismic data [online]. Science Vol. 373, Issue 6553, pp. 438-443, 2021-07-23, [cit. 2021-07-24]. Dostupne online. (po anglicky)
  33. ↑ Broquet, A., Andrews-Hanna, J.C. Geophysical evidence for an active mantle plume underneath Elysium Planitia on Mars. Nat Astron (2022). https://doi.org/10.1038/s41550-022-01836-3
  34. ↑ Mars Express, Close Inspection for Phobos [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online.
  35. ↑ Astronomicky server pedagogickej fakulty Zapado?eskej univerzity v Plzni, Historia Marsu [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2007-06-30 z  originalu.
  36. ↑ Solar System Exploration, Mars: Moons: Phobos [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2014-06-24 z  originalu.
  37. ↑ Robert ?eman, Eduard Pittich. Vesmir 1: Slne?na sustava . [s.l.] : Slovenska Grafia, Bratislava, 2002. ISBN 80-8067-071-4 . S. strana: 193.
  38. ↑ Jakub Rozehnal: Velka opozice Marsu se bli?i [online]. [Cit. 2007-08-30]. Dostupne online.
  39. ↑ Journey Trough the Galaxy, Other Mars Missions [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2006-09-20 z  originalu.
  40. ↑ NASA ? NASA Mars Rover Finds Mineral Vein Deposited by Water Archivovane 2017-06-15 na Wayback Machine . Nasa.gov (2011-12-07). Retrieved on 2012-08-14.
  41. ↑ Rover Finds "Bulletproof" Evidence of Water on Early Mars . News.nationalgeographic.com (2011-12-08). Retrieved on 2012-08-14.
  42. ↑ Looking for Signs of Past Water on Mars [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online.
  43. ↑ Mars Exploration Rover - Spirit [online]. jpl.nasa.gov, [cit. 2019-03-08]. Dostupne online. Archivovane 2019-02-24 z  originalu.
  44. ↑ NASA's Opportunity Rover Mission on Mars Comes to End [online]. mars.nasa.gov, [cit. 2019-03-08]. Dostupne online.
  45. ↑ Phoenix: The Search for Water [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2012-01-11 z  originalu.
  46. ↑ http://www.lib.cas.cz/space.40/2007/I034A.HTM
  47. ↑ http://www.lib.cas.cz/space.40/INDEX1.HTM
  48. ↑ Odyssey Spacecraft Generates New Mars Mysteries [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2003-12-05 z  originalu.
  49. ↑ Europe's Beagle 2 Mars Probe Stays Ominously Silent [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2004-04-03 z  originalu.
  50. ↑ Organic matter preserved in 3-billion-year-old mudstones at Gale crater, Mars [online]. Science , 2018-07-08, [cit. 2019-03-08]. Dostupne online.
  51. ↑ Discovery of an aurora on Mars [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online.
  52. ↑ Past Present and Future Missions to Mars [online]. [Cit. 2009-01-04]. Dostupne online.
  53. ↑ MAJUMDER, Sanjoy. India launches spacecraft to Mars [online]. BBC News, 2012-00-0, [cit. 2014-01-26]. Dostupne online. (anglicky)
  54. ↑ Liftoff for Aurora: Europe’s first steps to Mars, the Moon and beyond [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online.
  55. ↑ Russia preparing for human journey to Mars [online]. [Cit. 2007-08-22]. Dostupne online. Archivovane 2007-09-27 z  originalu.
  56. ↑ MAJER, Du?an. Evropske dru?ice se chystaji na p?ilet Perseverance [online]. 2021-02-16, [cit. 2021-02-19]. Dostupne online.
  57. ↑ MAJER, Du?an; VACLAVIK, Michal. SLEDUJEME: Al-Amal p?ileta k Marsu [online]. 2021-02-09, [cit. 2021-02-19]. Dostupne online.
  58. ↑ PLAUCHOVA, Jana . K Marsu leti prva helikoptera [online]. 2020-11-04, [cit. 2021-02-19]. Dostupne online.
  59. ↑ WAGNER, Vladimir. Dal?i vozitko na Marsu [online]. 2021-05-24, [cit. 2021-06-14]. Dostupne online. (?esky)
  60. ↑ MAJER, Du?an. Zp?esn?ni navrhu pro raketu startujici z Marsu [online]. 2020-04-22, [cit. 2021-02-19]. Dostupne online.
  61. ↑ Mars Ocean Hypothesis Hits the Shore [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online.
  62. ↑ Mars, Water and Life [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online.
  63. ↑ Deinococcus radiodurans [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2007-08-15 z  originalu.
  64. ↑ BEATTY, J. Thomas; OVERMANN, Jorg; LINCE, Michael T, et al. An obligately photosynthetic bacterial anaerobe from a deep-sea hydrothermal vent. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America , jun 2005, ro?. 102, ?is. 26, s. 9306 ? 9310. DOI :  10.1073/pnas.0503674102 . PMID 15967984 . PMC:  1166624 . (po anglicky)
  65. ↑ Pozemske metabolismy [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2007-07-26 z  originalu.
  66. ↑ What is ALH 84001? [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online.
  67. ↑ ?eky na Marsu vyschly u? p?ed miliardami let [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2007-09-30 z  originalu.
  68. ↑ Marcel Grun. T??ky ukol sterilizace kosmickych sond [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online.
  69. ↑ Zhen Tian, Toma? Magna, James M. D. Day, Klaus Mezger, Erik E. Scherer, Katharina Lodders, Remco C. Hin, Piers Koefoed, Hannah Bloom, Kun Wang. Potassium isotope composition of Mars reveals a mechanism of planetary volatile retention [online]. en: Proceedings of the National Academy of Sciences Sep 2021, 118 (39), [cit. 2021-09-29]. Dostupne online. DOI : 10.1073/pnas.2101155118
  70. ↑ hnonline.sk - Jednosmerna letenka na ?ervenu planetu sa odklada. Mars One krachuje
  71. ↑ Melting Mars To Create A New Earth [online]. . Dostupne online.
  72. ↑ Martyn J. Fogg. TERRAFORMING MARS: A REVIEW OF RESEARCH [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online.
  73. ↑ Terraforming Mars, The Noble Experiment? [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online.
  74. ↑ William Sheeham. Pohyby Marsu [online]. 1997 , [cit. 2006-06-13]. Dostupne online. Archivovane 2006-06-20 z  originalu.
  75. ↑ Symboly planet (NASA solar system exploration) [online]. [Cit. 2006-06-13]. Dostupne online. Archivovane 2015-04-09 z  originalu.
  76. ↑ a b c d e f Peter Berling. D?jiny astrologie: ?ivly, symboly a zaklad astrologie od po?atk? do sou?asnosti . [s.l.] : Slovart (Praha), 2004. ISBN 80-7209-584-6 .
  77. ↑ a b c d Clare Gibsonova. Astrologicka encyklopedie . [s.l.] : Metafora (Praha), 2002. ISBN 80-86518-38-8 . S. strany: 18 ? 27.
  78. ↑ Origin Of Day Names [online]. [Cit. 2007-10-06]. Dostupne online. Archivovane 2007-10-12 z  originalu.
  79. ↑ PULS - Zv?rokruh a barvy [online]. [Cit. 2007-10-07]. Dostupne online. [ nefunk?ny odkaz ]
  80. ↑ www.myastrologybook.com - Mars in astrology [online]. [Cit. 2007-10-06]. Dostupne online.
  81. ↑ Pierre de Lasenic. Astrologie (Kosmologie) . Praha : Vodna?, 2000. ISBN 80-86226-14-X . S. strany: 21.
  82. ↑ a b Geoffrey Cornelius, Maggie Hyde, Chris Webster. Astrologie pro za?ate?niky . Brno : Ando, 1996. ISBN 80-902032-1-3 .
  83. ↑ Roland Seidel. Co je astrologie [online]. [Cit. 2007-10-17]. Dostupne online. Archivovane 2007-10-13 z  originalu.
  84. ↑ . Dostupne online.
  85. ↑ www.myastrologybook.com - Mars in the eighth house [online]. [Cit. 2007-10-06]. Dostupne online.
  86. ↑ www.myastrologybook.com - Mars in the third house [online]. [Cit. 2007-10-06]. Dostupne online.
  87. ↑ www.myastrologybook.com - Mars in the tenth house [online]. [Cit. 2007-10-06]. Dostupne online.
  88. ↑ Percivel Lowell's Canals [online]. . Dostupne online.
  89. ↑ Fergus, Charles (May 2004). "Mars Fever". Research/Penn State 24 (2). [online]. [Cit. 2007-08-25]. Dostupne online. Archivovane 2003-08-31 z  originalu.
  90. ↑ Tesla, Nikola (February 19, 1901). Talking with the Planets. Collier's Weekly. [online]. [Cit. 2007-08-25]. Dostupne online.
  91. ↑ Margaret Cheney. Tesla, man out of time . [s.l.] : Prentice-Hall, Englewood Cliffs, New Jersey, 1981. ISBN 978-0-13-906859-1 . S. strana 162.
  92. ↑ Radio's War of the Worlds Broadcast (1938) [online]. [Cit. 2007-08-31]. Dostupne online. Archivovane 1999-02-22 z  originalu.
  93. ↑ Swift, Jonathan and the moons of Mars [online]. [Cit. 2007-08-31]. Dostupne online.
  94. ↑ Ji?ina Hru?ova: Tva? na Marsu ? definitivni konec legendy (snad) [online]. [Cit. 2007-08-31]. Dostupne online.
  95. ↑ Mars,alebo aj ?ervena planeta ? hoax desa?ro?ia? [online]. [Cit. 2008-11-26]. Dostupne online.
  96. ↑ TVA? NA MARSU [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2007-06-28 z  originalu.
  97. ↑ a b IAN.cz : Cydonia ? tva? na Marsu [online]. [Cit. 2007-08-19]. Dostupne online. Archivovane 2020-07-02 z  originalu.

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Holger Heuseler. Mars: Pathfinder, Sojourner a dobyvani rude planety . Praha : Mlada fronta, 1999. ISBN 80-204-0794-4 .
  • M. H. Carr, H. Michael. The surface of Mars, Cambridge . New York : Cambridge University Press, 2006. ISBN 0-521-87201-4 .
  • Robert ?eman, Eduard Pittich. Vesmir - 1 Slune?ni soustava . Bratislava : Mapa Slovakia, 2002. ISBN 80-8067-072-2 . S. strany: 192 ? 227.

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponuka multimedialne subory na temu Mars

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Mars na ?eskej Wikipedii.

Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mars&oldid=7739960 “