Harry S. Truman
(*
8. maj
1884
,
Lamar
,
Missouri
? †
26. december
1972
,
Kansas City
,
Missouri
) bol 34.
viceprezident
a v rokoch
1945
–
53
bol 33.
prezident Spojenych ?tatov
.
V dobe, kedy zastaval prezidentsky urad, do?lo k mno?stvu zasadnych udalosti. Tesne po nastupe, v auguste
1945
dopadla na
Hiro?imu
prva
atomova bomba
, v rokoch 1945 ? 1947 za?ala ?studena vojna“ a bol to Truman, kto ?Trumanovou doktrinou“ vyty?il zakladny postoj USA vo?i rozpinajucemu sa komunizmu. USA sa
Marshallovym planom
aktivne podie?ali na hospodarskej obnove Europy a zarove? z Europy s?ahovali svoje vojenske jednotky. V roku
1945
vznikla
Organizacia Spojenych narodov
, USA pre?li v rokoch
1947
–
1955
obdobim panickeho strachu z komunizmu (obdobie tzv. ?red scare“, ?i?e ?ervena hrozba).
Truman pochadzal zo strednej vrstvy a v mladosti pre?iel na rozdiel od
Roosevelta
stras?ami be?neho Ameri?ana. Po?as celej kariery si zachoval ?udovy imid? a napriek po?iato?nej nedovere v jeho schopnosti (tla? ho nazyvala ?malym mu?om z Missouri“) si dokazal ziska? re?pekt a poves? silneho a rozhodneho ?tatnika. Bola pre neho (tak v poste sudcu ako aj prezidenta) typicka tie? ve?ka usilovnos? a zodpovednos?, ktoru vo?i svojej praci poci?oval.
Ty?de? po
invazii Hitlera do ZSSR
v roku
1941
Truman na pode senatu prehlasil:
"Kym bude vi?azi? Nemecko, mali by sme pomoc? Rusku. Ke? budu ma? navrch
Rusi mali by sme pomoc? Nemcom aby sa ich medzi sebou pozabijalo ?o najviac, hoci nechcem vidie? Hitlera zvi?azi? za ?iadnych okolnosti.
"
[1]
Slavny napis, ktory stal na stole v jeho pracovni v doslovnom preklade znamena ?Tu kon?i dolar“ a vz?ahuje sa k tradi?nemu americkemu prisloviu ?pass the buck“ (da? ?alej/odovzda? dolar) v zmysle previes? na niekoho ?al?iu zodpovednos?. Napis teda svojim vyznamom odkazuje na najvy??iu zodpovednos?, ktoru ma prezident vo svojom urade, a ktoru si Truman silne uvedomoval.
Truman nemal stredne meno, ale len strednu inicialu. V ju?nych ?tatoch to bola be?na prax. Sam Truman sa vyjadril, ?e
S.
ma by? kompromisom medzi menami jeho starych otcov: Anderson Shipp Trumanom a Solomonom Youngom. Ur?itu dobu existovala kontroverzia, ?i pou?iva?
S
s bodkou alebo bez bodky, ktoru asi ako vtip za?al sam Truman, ke? v roku
1962
povedal jednemu reporterovi, ?e
S
je meno a nie skratka. Sam v podpise pou?ival variant s bodkou a ta sa dodnes pou?iva.
Trinas?ro?ny Truman
Harry S. Truman sa narodil ako najstar?ie die?a Johna Andersona Trumana a Marthy Elleny Youngovej-Trumanovej. K nemu ?oskoro pribudol mlad?i brat John Vivian (
1886
–
1965
) a neskor tie? sestra Mary Jane Trumanova (
1889
–
1978
). Ako ?es?ro?ny sa s rodinou pres?ahoval do
Independence
, tie? v
Missouri
, kde stravil Truman najdole?itej?ie roky pre svoje formovanie. V roku
1901
ukon?il ?kolu (bol poslednym prezidentom, ktory neziskal univerzitne vzdelanie) a pre?iel nieko?kymi uradnickymi zamestnaniami, ne? sa kone?ne rozhodol sta? farmarom. V rokoch
1906
–
1916
teda nie prili? uspe?ne farmar?il.
Po vstupe USA do vojny dobrovo?ne narukoval do Narodnej gardy a bol odveleny ako dostojnik do Francuzska. U? po?as vycviku vo Fort Sill, blizko
Lawtona
v
Oklahome
viedol taborovu kuchy?u, ?o mu umo?nilo sa stretnu? s niektorymi ?u?mi, ktori neskor ovplyvnili jeho politicku karieru. Jednym z ich bol aj Thomas Joseph (T. J.) Pendergast, politik z
Kansas City
.
Truman v armade
Po skon?eni vojny sa Truman vratil do Independence, kde sa 28. juna
1919
o?enil s Bess Wallaceovou. Mali jednu dceru, Margareth (*
1924
). V tej dobe tie? za?al podnika? ? otvoril si obchod s oble?enim
Truman & Jacobson
(priate? z Francuzska) v Kansas City. V roku
1922
v?ak skrachoval po tom, ?o na trhu do?lo k zni?eniu vykupnej ceny p?enice, v dosledku ?oho stratil va??inu zakaznikov. Na za?iatku 20. rokov sa tie? pokusil v Kansas City ?tudova? pravo na dne?nej Missourskej univerzite, ale po dvoch rokoch zo ?koly odi?iel.
V roku
1922
bol Truman za pomoci Toma Pendergasta a jeho politickeho klanu demokratov zvoleny za sudcu krajskeho sudu vo volebnom okrese Jackson v Missouri, ?o bola pozicia administrativna, nie justi?na (tu by zastava? nemohol). A hoci bol v roku
1924
vo vo?bach porazeny, ziskal svoju poziciu spa? v roku
1926
a znovu bol zvoleny i v roku
1930
.
V roku
1924
? presved?eny svojim priate?om ? zaplatil vstupny poplatok 10 dolarov a pridal sa ku
Ku Klux Klanu
. Tento kratkodoby, a zda sa, ?e z Trumanovej strany rydzo formalny incident sa stal kontroverznou zale?itos?ou a dodnes sa ?pekuluje, ?o presne sa stalo a ?o Trumana k tomuto vstupu, hoci len formalnemu, viedlo. V kone?nom dosledku v?ak Truman vy?iel z tejto epizody ako nepriate? Ku Klux Klanu a oni ho ako nepriate?a tie? vnimali. Po?as zotrvania Trumana v prezidentskom kresle tato animozita (zaujatos?) e?te vzrastla vzh?adom na Trumanove anga?ovanie sa za rovnopravne postavenie ?iernych Ameri?anov.
V roku
1934
bol Truman vybrany klanom Pendergastovcov, aby sa uchadzal o
senatne
kreslo za ?tat Missouri. Kandidoval ako stupenec ?New Dealu“ a prezidenta
Franklina D. Roosevelta
a bol zvoleny. Ako senator takmer bezvyhradne podporoval Roosevelta a stal sa jeho ob?ubenym ?lenom senatneho klubu, raz bol i zvoleny jednym z najlep?ie obliekanych senatorov.
Truman sa stal ve?mi popularnym, ke? jeho komisia vyvolala ?kandal odhalenim plytvania vo vojenskych zlo?kach, sposobene podvodmi a zlym mana?mentom. Jeho kritika plytvania a obhajoba navrhu na ?etrenie z neho urobila jedneho z najob?ubenej?ich politikov, ?o viedlo v roku
1944
k jeho vyberu na post Rooseveltovho viceprezidenta. ?oskoro po nastupe do uradu,
12. aprila
1945
Roosevelt zomrel a Truman sa stal jeho nastupcom.
Prve prezidentske obdobie 1945 – 1948
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Attlee
, Truman a
Stalin
(Postupim, jul 1945)
Hlavnou sferou Trumanovho zaujmu sa po nastupe do uradu musela sta? zahrani?na politika. Jeho pozicia nebola jednoducha, preto?e doteraz sa ako senator i ako viceprezident zaoberal hlavne vnutornou politikou. Roosevelt navy?e nemal potrebu s nim prejednava? veci tykajuce sa zahrani?nej politiky. Truman teda musel hne? na za?iatku prejs? mno?stvo dokumentov, zisti? mnohe uplne nove skuto?nosti (
jaltska konferencia
oh?adom podmienok vstupu
ZSSR
do vojny s Japonskom) a zarove? pracova? s ?u?mi, ktorych vybral Roosevelt a ktori rovnako ako on verili v politiku ustupkov vo?i ZSSR (napr. ?tatny tajomnik James Byrnes). Na strane spoluprace so ZSSR za v podstate akuko?vek cenu bola i va??ina dobovej americkej tla?e a ?o hor?ie, i verejnos? (Gallupov prieskum v auguste
1945
zistil, ?e 54 % verejnosti veri v dobru spolupracu so Sovietskym zvazom).
Pre obdobie Trumanovych za?iatkov je typicke, ?e vobec po prvykrat sa za?alo na?uva? odbornikom na sovietsku politiku alebo historiu. Prikladom mo?e by? prijatie a v?eobecne uznavanie pravdivosti
Kennanovho
dlheho telegramu (i?lo o telegram obsahujuci 8 000 slov, poslany z Moskvy), ktory analyzoval na pozadi hlbokych znalosti sovietskej reality a historie
Stalinov
prejav z februara
1946
.
Truman v za?iatkoch svojho uradovania v kresle prezidenta nadviazal na
Rooseveltovu
zahrani?no-politicku liniu, ale ve?mi skoro zistil (u? na
konferencii v Postupime
), ?e vo vz?ahu k
ZSSR
ide o jednosmernu cestu, kde sovietsky partner na spojenecke ustupky nereaguje rovnakou mincou. Napriek tomu bol rovnako ako novy britsky ministersky predseda
Attlee
diplomatickym nova?ikom, a preto sa Sovietom na konferencii podarilo dosiahnu? v podstate v?etko, o ?o ?iadali.
Po?as rokov
1945
?
1946
sa Trumanov postoj vo?i ZSSR zmenil, a to sa odrazilo v navrhu
Marshallovho planu
, ktory sice ponukal hospodarsku pomoc aj ZSSR, ale nikto neveril tomu, ?e ho
Stalin
prijme (general
Marshall
nahradil Jamesa Byrnsa na pozicii ?tatneho tajomnika). Marshallov plan mal vytvori? a naozaj pomohol vytvori? ekonomicku a teda i politicky silnu Europu, schopnu sa postavi? ?ireniu
komunizmu
. S podobnym cie?om bola deklarovana
11. marca
1947
v Kongrese
Trumanova doktrina
: ?Som presved?eny, ?e politika USA musi podporova? slobodne narody, ktore odolavaju pokusom o podrobenie ozbrojenymi men?inami alebo vnutornym tlakom, a pokia? vo svojej vodcovskej roli zlyhame, mo?eme ohrozi? svetovy mier.“
V novembri
1946
prebehli vo?by do
Kongresu
a republikanom sa po prvy raz od 20. rokov podarilo ziska? va??inu. V
Snemovni reprezentantov
ziskali 55 kresiel a nieko?ko kresiel i v Senate. Truman sa do sporu s Kongresom dostal o rok neskor, ke? sa pokusil zamedzi? zni?eniu dani. Napokon v roku
1948
pri?lo aj napriek jeho vetu k miernemu zni?eniu, ale dlho to netrvalo. V roku
1950
sa za?ala
vojna v Korei
a bolo nutne vynalo?i? ve?ke mno?stvo prostriedkov na armadu, ?o viedlo k opatovnemu zvy?eniu dani.
V roku
1946
boli pri Moore´s Ford Bridge vo Waltonskom grofstve zlyn?ovani dvaja mladi ?ernosi a dve ?erno?ky. Tato udalos? sa stala podnetom k va??ej pozornosti v problematike ?udskych prav a ustanoveniu Trumanovej komisie pre ob?ianske prava. V roku
1947
Trumanova administrativa vydala spravu ?To secure these rights“, v ktorej obhajovala reformu zakonov tykajucich sa poru?ovania ?udskych slobod a proti lyn?ovaniu navrhovala vytvori? federalny zakon. V roku
1948
pod Trumanovym tlakom Kongres navrhol vytvorenie viacerych federalnych uradov, ktore sa mali venova? napr. odstraneniu preka?ok, ktore branili ?ernochom, aby ?li voli?, rovnakym zamestnavate?skym pravam alebo odstraneniu zvla?tnych oddeleni vo verejnej doprave. To vyvolalo po?etnu kritiku z radov demokratov v ju?anskych ?tatoch, ale Truman odmietol uzatvara? kompromisy a v juli
1948
vydal
Executive Order 9981
, ktory zais?oval rovnos? zaobchadzania a ?anci ?u?om v?etkych ras vo vojenskych zlo?kach a na jeho uskuto?nenie zalo?il zvla?tny vybor.
Prezidentske vo?by v roku 1948 a ?Fair Deal“
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
V roku
1948
sa konali nove prezidentske vo?by, Truman sa naplno identifikoval s demokratmi a tradiciou
New Dealu
tym, ?e presadzoval zdravotne poistenie a zru?enie Taft-Hartleyho zakona. V ramci svojho vnutropolitickeho programu, ktory nazyval ?Fair Deal“ sa usiloval o plnu zamestnanos?, zvy?enie minimalnych miezd, da?ovu reformu, zaruky farmarom a federalny program rekon?trukcie chatrajucich chudobnych ?tvrti. Po?as volebnej kampane sa v?eobecne predpokladalo, ?e prehra. Jeho aktivita po?as kampane bola maximalna a dole?ite bolo, ?e sa mu podarilo ziska? podporu farmarov zo Zapadu a Stredozapadu. Tym dokazal k v?eobecnemu prekvapeniu porazi? hlavneho protikandidata
Thomasa E. Deweyho
. Demokrati tie? opa? ziskali prevahu i v oboch komorach Kongresu.
Truman bol sice zvoleny za prezidenta, jeho pozicia v strane ani na politickej scene ale nebola jednoducha. Bol tla?ou neustale napadany kvoli plytvaniu peniazmi na socialne programy a pomoc cudzim krajinam.
?oskoro po svojom zvoleni predstavil svoj ?Fair Deal“, ale program nebol dobre prijaty a pre?la len men?ia ?as? navrhovanych zakonov. Vo februari
1950
republikansky senator
Joseph McCarthy
prehlasil, ?e ma dokazy o komunistickych agentoch v ?tatnych slu?bach. Nie nahodou sa toto obvinenie objavilo nieko?ko mesiacov po prvej sku?ke sovietskej atomovej bomby v septembri
1949
, ktora pri?la o 5 rokov skor, ne? o?akavali americki experti. McCarthy stal i za navrhom zakona, pod?a ktoreho malo dojs? k registracii v?etkych komunistov a za?al bezhlavo obvi?ova? i ?udi na ve?mi vysokych miestach, proti ktorym nemal vlastne ?iadne dokazy. Truman pova?oval zakon, ktory obmedzoval ob?ianske slobody a prava za ne??astny a jeho prijatiu sa branil. Osobne sa vo v?eobecnej atmosfere paniky a strachu postavil za niektorych obvinenych. O McCarthym sa vyjadril, ?e ?je najlep?ou investiciou Krem?a v Spojenych ?tatoch“.
Sku?kou spojeneckej pevnosti sa ukazala prva blokada
Berlina
od juna 1948 do maja 1949, kde Truman od za?iatku zastaval pevne stanovisko neustupi? sovietskym po?iadavkam, a to i napriek francuzsko-britskym snaham i snaham americkych generalov o ustupky vo?i Sovietom. Bol presved?eny, ?e keby spojenci odi?li z Berlina, ?stratili by v?etko, za ?o bojovali“. Truman tie? nariadil, aby boli do Nemecka presunute dve eskadry
B-29
, ktore boli od
Hiro?imy
a
Nagasaki
vo v?eobecnom povedomi zname ako atomove bombardery (bomby ale zostali v USA, pritomnos? bombarderov mala slu?i? ako hrozba pripravenosti pou?i? najsilnej?iu zbra?).
V juni
1950
severokorejska armada napadla
Ju?nu Koreu
. OSN reagovala vyslanim vojenskych sil (s va??inovym podielom americkej armady), vedenim bol povereny verejnos?ou ve?mi ob?ubeny general
Douglas MacArthur
, ktoreho popularita e?te vzrastla po odva?nom a vskutku genialnom strategickom ?ahu ? vylodeni vojsk pri In?chone v septembri
1950
, ktorym odrezal ?as? severokorejskej armady a umo?nil vi?azstvo v za?iato?nej faze
vojny
. MacArthur sa s Trumanom dostal do sporu oh?adom pou?itia atomovej bomby v Korei, za ?o sa silne zasadzoval. Spor vyostrila i MacArthurova snaha po intervencii ?inskych jednotiek prenies? vojnove operacie i do samotnej ?iny.
Truman nesuhlasil, preto?e si uvedomoval fatalnos? tohto kroku a vydal rozkaz, aby vojenski velitelia nevystupovali pred mediami na vlastnu pas?. Tento prikaz MacArthur ignoroval, ke? v marci
1951
vydal deklaraciu, kde v mene USA hrozil Pekingu roz?irenim operacii do ?inskeho vnutrozemia. Vyostrena roztr?ka skon?ila odvolanim MacArthura z pozicie velite?a vojenskych operacii v Korei, a jeho nahradenim
generalom Ridgwayom
. Toto rie?enie Trumanovej popularite tie? nepomohlo (oproti zahrani?nej reakcii, kde jeho rozhodnutie spojenci schvalili) a klesala na?alej, ke? sa vojna v Korei prestala vyvija? pod?a v?eobecneho o?akavania.
Truman bol stupencom sionistickeho hnutia u? v roku
1939
a stal sa k?u?ovou postavou pri vzniku izraelskeho ?tatu v
Palestine
. V?aka jeho vplyvu v roku 1947 do?lo OSN k rozhodnutiu vytvori? v Palestine dva ?taty. Ke? sa z Palestiny za?ali s?ahova? britske jednotky a arabske ?taty naopak za?ali umiest?ova? svoje blizko hranic, dostal sa Truman do sporu so ?tatnymi uradmi kvoli ?al?iemu postupu. Nakoniec Truman uznal existenciu Izraela len 11 minut po tom, ?o bol vyhlaseny.
Po?as svojho prezidentskeho obdobia, na rozdiel od ostatnych prezidentov, Truman v
Bielom dome
stravil minimum ?asu. U? v roku
1945
sa ukazalo, ?e Bielemu domu bezprostredne hrozi zrutenie vzh?adom na stav muriva a zakladov (tieto problemy mohli ma? zaklad e?te vo vojne v roku
1812
, kedy vyhorel). Biely dom sa za?al systematicky prestavova?, pribudla i notoricky znama ?as? z fotografii ? tzv. Trumanov balkon. Truman s rodinou zatia? ?il v Blair House vo Washingtone. Po?as rekon?trukcie stravil nejaky ?as i v Little Torch Key vo
Florida Keys
.
H. S. Truman v juli 1965 pri
Johnsonovom
podpisani zakona o v?eobecnej zdravotnej starostlivosti (Medicare Bill). Za Trumanovym kreslom stoji jeho man?elka Bess.
V roku
1951
Kongres ratifikoval 22. doplnok ustavy, ktory nedovo?oval prezidentom viac ako dve volebne obdobia. Tato novela sa nevz?ahovala na Trumana, preto?e bol v dobe schvalenia prezidentom, ale ten sa stiahol z volebnej kampane po tom, ?o v primarkach v
New Hampshire
stratil v prospech
Estes Kefauvera
.
V roku
1953
sa Truman vratil do Independence, ve?a pisal (okrem ineho i svoje pamati), predna?al a zbieral sukromne dary na vytvorenie prezidentskej kni?nice, ktoru potom daroval vlade (tato prax bola prevzata i jeho nasledovnikmi). Bolo tie? Trumanovou zasluhou, ?e na?alej nielen ?lenovia Kongresu a federalnych sudov, ale i ?lenovia ostatnych federalnych uradov poberali federalne dochodky.
V roku
1956
sa vydal so svojou ?enou na vylet do Europy a stal sa v?ade, kam pri?iel, senzaciou. Vo Ve?kej Britanii ziskal ?estny titul
Oxfordskej univerzity
. Naposledy sa stretol so svojim priate?om
Winstonom Churchillom
a po navrate domov podporil demokratickeho kandidata
Adlai Stevensona
po?as volebnej kampane do prezidentskeho uradu.
V roku
1964
spadol v kupe?ni a fyzicky sa z nasledkov nikdy uplne nespamatal.
5. decembra
1972
bol prijaty do nemocnice v Kansas City pre srdcovu slabos?, zlu funkciu obli?iek a za?ivacie problemy. Zomrel
26. decembra
1972
o 7:50 rano vo veku 88 rokov. Bol pochovany pri Trumanovej kni?nici v Independence.
|
|---|
|
|
Hlavne udalosti (1945 – 1969)
40. roky:
50. roky:
60. roky:
|
Hlavne udalosti (1970 – 1991)
70. roky:
80. roky:
90. roky:
Su?asne konflikty:
| |
Hlavni u?astnici
Politicki lidri:
|
?al?ie dole?ite osoby
Politicki lidri:
|
|