Estados Unidos Mexicanos
Mexika Sentik Wexteyowalko
Teta Pete? Reko Mehikogua
|
---|
Mehiko
|
![](//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/fc/Flag_of_Mexico.svg/125px-Flag_of_Mexico.svg.png) Poyvi
| ![](//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2a/Coat_of_arms_of_Mexico.svg/100px-Coat_of_arms_of_Mexico.svg.png) Ha'era'i
|
|
Teta ne'? aka:
La Patria es Primero
(Nane reta o?'ara tenonde)
|
Teta Momorahei: Himno Nacional Mexicano
|
![](//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/06/MEX_orthographic.svg/250px-MEX_orthographic.svg.png) |
Tavusu
(ha tava tuichaveva)
|
Tava Mehiko
![](//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/21/Coat_of_arms_of_Mexico_City%2C_Mexico.svg/20px-Coat_of_arms_of_Mexico_City%2C_Mexico.svg.png) |
---|
Ne'?nguera
|
Karaine'?
|
---|
Tetaygua rera
|
mehikano, -a
|
---|
Tekuai reko
|
Teta nembyatypyre
mburuvicharapepe
|
---|
Tendota
|
Andres Manuel Lopez Obrador
|
---|
Teta Amandaje
|
Congreso de la Union
|
---|
Saso
? Onemone'?
? Onemoanete
? Ojekuaa
|
Epana
pegua
16 jasyporundy
ary 1810-pe
27 jasyporundy
ary
1821
-pe
28 jasypakoi
ary
1836
-pe
|
---|
Yvy apekue
|
Nemo?ha 14.º
|
---|
• Opaite
|
1 964 375
km²
|
---|
•
Y
(%)
|
2,5 %
|
---|
Yvyty yvateveva
|
Citlaltepetl
|
---|
Ava hetakue
|
Nemo?ha 10.º
|
---|
• Estimacion
|
129 875 529 hab. (2023)
|
---|
• Hetakue
|
126 014 024 hab. (2020)
|
---|
•
Typy'?
(est.)
|
57 hab./km²
*
|
---|
PIB
(
PPA
)
|
Nemo?ha 11.º
|
---|
• Opaite
(2013)
|
Dolar 1 845,248 sua
|
---|
•
Per capita
|
Dolar 15 607,86
|
---|
PIB (nominal)
|
Nemo?ha 14.º
|
---|
• Opaite
(2013)
|
Dolar 1 327,021 sua
|
---|
•
Per capita
|
Dolar 11 224,48
|
---|
IDH
(2013)
|
0,756na (
71.º
) ?
Tuicha
|
---|
Viru
|
Peso ($,
MXN
)
|
---|
Ara
|
UTC
-6 -
UTC
-8
|
---|
•
Arahakupe
|
UTC
-5 -
UTC
-7
|
---|
ISO Jehero
|
484 / MX / MEX
|
---|
Teta renda tee Nandutime
|
.mx
|
---|
Teta pumbyry papapy
|
+52
|
---|
Teta puhoe papapy
|
4AA-4CZ, 6DA-6JZ, XAA-XIZ
|
---|
Teta avio papapy
|
XA, XB, XC
|
---|
Mba'yrumyi papapy tee
|
MEX
|
---|
COI Jehero
|
MEX
|
---|
Atyvete
OEA
,
ONU
,
OCDE
,
TLCAN
,
G-20
,
G-5
,
APEC
,
G.3
,
CIN
,
UL
,
ABINIA
,
Grupo de Rio
,
OEI
,
AEC
,
Alianza del Pacifico
,
MIST
,
UFC
,
Interpol
,
CIJEG
,
Unesco
.
|
Opaite Teta Yvygui
|
[
editar datos en Wikidata
]
|
Mehiko
(
karaine'?me
:
Mexico
[?mexiko]
)
, herava avei
Mehiko Retavorekuera Joaju
(
karaine'?me
:
Estados Unidos Mexicanos
,
[1]
) ha'e pete?
teta hekosasova
Yvate Amerika
vorekue nembyvoguape. Itavusu ha o?vehape tapichakuera ha'e
Tava Mehiko
.
[2]
He'ihaicha ilei guasu ko'agagua,
onesambyhy
pete?
tavakuaireta
oporombuekoviava
ramo, onemboguatava
jekopytyjoja
rupi, noimei tupa rapepe ha hetavorekuera
onembyaty
ojapo hag?ua teta, umiva niko
32 onembyatyva
(31 tetavore ha pete?
tavusu
).
[3]
[4]
[5]
Mehiko yvy rendaha ijapekue hina
1 964 375
km²
,
[6]
(Censo 2020)
upeicharo oiko chugui
teta tuichaveva 13ha
ha mbohapyha umi
Amerika Latina
peguava apytepe. Ijerere ojejuhu yvate gotyo
Amerika Retavorekuera Joaju
, onohembe'y hikuai yvy ojepysova 3152 km pukukuevo, nemby gotyo katu onohembe'y 956 km pukukuevo
Guatemala
rehe ha 193 km
Velise
rehe. Y rembe'y kuarahyreike gotyo ojejuhu
paraguasu Py'aguapy
ha kuarahyres? ngotyo
parapyte Mehiko pegua
ha
para Karive
, upeicha ohupyty 11 122 km ohembe'yva yre.
[6]
Mehiko niko teta
orekoveva tapichakuera
10ha yvy ape ari, oje'e oikoha hendahape amo 130 sua tapicha ary 2023 jave.
[6]
Tuichaitepe umiva apytepe
ine'?te
hina
karaine'?
, upe niko teta ohechakuaa ine'? tee ramo
68 ne'? ypykueva ambueva
ykere,
[7]
jepemo ojekuaa onene'?ha teta tuichakuevo amo 287 ne'?te.
[8]
Ko tapichakuera retakue ojapo Mehikogui teta o?vehape one'?kuaava karaine'?,
[9]
upeicha avei teta ine'?te hetaveva 7ha yvy ape ari.
[10]
Ojekuaa yvypora oikoha Mehiko ojapo amo 30 000 ary nande ara mboyve.
[11]
Hetaite ara pukukuevo, henoi va'ekue
tapichakuera aty
ha
tetama
opaichaguava. Ijyvy rendaha apytepe tuichaitepe onembojera umi
azteca
, nembyvoguape katu,
majakuera
, mokoiva ojejuhu umi
teta guasu
mba'etuichaveva
Amerika Kolo mboyve
peguava. Amo 300 ary pukukuevo, opaite ijyvy apekue ko'agaguava oiko
Epana Pyahu Virreirenda
poguype, itavusu
Tava Mehikope
, ojejuhuva umi
Epana Mburuvi
vorekue mba'etuichaveva apytepe
Amerikape
. Epana onemomba'epa rire hese, Epana Pyahu onepyr? oheka onesambyhy ijehegui ary 1810 jave, ohupyty isaso 1821 jave. Upe rire, haimete 100 ary pukukuevo teta ho'a heta
norairoguasupe
ha teta pytagua nendyrype, umiva niko tuicha oporombohasa'asy. Sa'ary XX pukukuevo onemotenondeve
virurekokuaape
oikokuevo nesambyhype
aty ojokuaikuaava pete?nte
.
Mehiko niko teta mba'ehetaveva 12ha
producto interno bruto
(PIB) rupive ha 13ha
paridad del poder adquisitivo
(PPA) rupive, ary 2023 jave; nambojojavo hese umi teta Amerika Latina peguava anonte, oiko chugui teta mba'ehetaveva mokoiha ha irundyha opaite Amerikape.
[12]
[13]
He'ihaicha kuatia oikuaauka
ONU
ha onemombe'uhape
vypora nakarapu'a 2023 jave
, ojehecha
yvypora nakarapu'a rechaukaha
iporaha (0.781) ha tetanguera ambueva apytepe onemo? 77ha ramo.
[14]
Mehiko avei ojejuhu umi teta ojehechavehape
ararova
opaichagua apytepe, upe he'ise ikatu jajuhu hendaha rupi yvy opaichaguava, oikohape mymba ha ka'avo ijojaha'?va,
[15]
ojekuaa o?ha amo 12 000 mymba tera ka'avo
juehegua
upepente oiko.
[16]
Amerika Latina
retanguera apytepe, Mehiko niko ohovehape tapichakuera oikundahaseva nembohory rekavo (
destino turistico
) ha 6ha yvy ape ari ary 2023 jave.
[17]
Upeicha oiko ojejuhugui 35 tenda
Unesco
ohechakuaa
yvypora reko rembiejakue
ramo, teta orekoveva Amerikape.
[18]
- ↑
diputados.gob.mx. ≪
Constitucion Politica de los Estados Unidos MexicanosArchive copy
≫
(en espanol)
. Archivado desde el
original
, el 2018-12-252018-12-25. Ojehechakuri arape: 29 de noviembre de 20122014-10-19. ≪Articulo 1≫
- ↑
≪
Articulo 44 de la Constitucion Politica de los Estados Unidos Mexicanos
≫. Ojehechakuri arape: 15 de septiembre de 2018.
- ↑
≪
Articulo 40 de la Constitucion Politica de los Estados Unidos Mexicanos
≫. Ojehechakuri arape: 24 de octubre de 2021. ≪Articulo 40 ? Es voluntad del pueblo mexicano constituirse en una Republica representativa, democratica, laica y federal, compuesta por Estados libres y soberanos en todo lo concerniente a su regimen interior, y por la Ciudad de Mexico, unidos en una federacion establecida segun los principios de esta ley fundamental.≫
- ↑
Victor Chavez (22 de enero de 2016). ≪
DF no es el estado 32, aclaran legisladores
≫. El Financiero. Ojehechakuri arape: 8 de mayo de 2020.
- ↑
≪
Articulo 44 de la Constitucion Politica de los Estados Unidos Mexicanos
≫ (29 de enero de 2016). Ojehechakuri arape: 8 de mayo de 2020. ≪Texto vigente a la ultima reforma publicada en el Diario Oficial de la Federacion el 29 de enero de 2016. La reforma a este articulo, asi como al 43 y 122 de la misma constitucion, y el texto vigente del Art. 1º de la Constitucion local, afirman su caracter de entidad federativa, mas no de estado, en virtud de su condicion de capital de la republica.≫
- ↑
6,0
6,1
6,2
INEGI. ≪
Anuario estadistico y geografico de los Estados Unidos Mexicanos 2022
≫. Ojehechakuri arape: 14 de octubre de 2023.
- ↑
Camara de Diputados (13 de marzo de 2003). ≪
Ley General de Derechos Linguisticos de los Pueblos Indigenas
≫. Ojehechakuri arape: 27 de septiembre de 2022. ≪Texto vigente a la ultima reforma publicada el 28 de abril de 2022≫
- ↑
Ethnologue. ≪
Mexico
≫
(en ingles)
. Ojehechakuri arape: 8 de mayo de 2015.
- ↑
Ethnologue. ≪
Spanish
≫
(en ingles)
. Ojehechakuri arape: 8 de mayo de 2015.
- ↑
Ethnologue. ≪
Summary by country
≫
(en ingles)
. Ojehechakuri arape: 8 de mayo de 2015.
- ↑
Casas y Caballero, 1995: 38.
- ↑
≪
PIB ? Producto Interno Bruto (2022)
≫. Ojehechakuri arape: 14 de octubre de 2023.
- ↑
≪
PIB en Mexico en 2022
≫. Ojehechakuri arape: 14 de octubre de 2023.
- ↑
≪
Reportaje del IDH 2023
≫. Ojehechakuri arape: 13 de marzo de 2024.
- ↑
≪
Biodiversidad de Mexico
≫. SEMARNAT. Ojehechakuri arape: 14 de octubre de 2023.
- ↑
National Geographic. ≪
PURA NATURALEZA: ESTOS SON LOS PAISES CON MAYOR BIODIVERSIDAD DEL MUNDO
≫. Ojehechakuri arape: 14 de octubre de 2023.
- ↑
≪
Los 5 paises que estan por delante de Mexico en el ranking de turismo mundial de 2023
≫ (28 de febrero de 2024). Ojehechakuri arape: 27 de abril de 2024.
- ↑
≪
Lista del Patrimonio Mundial ? Mexico
≫
(en es)
. Ojehechakuri arape: 14 de octubre de 2023.
- Arriola, Mario (1986).
"El grupo Contadora y el problema de la distension en Centroamerica"
. En
Areas
, (7): 109-115. Murcia: Universidad de Murcia.
- Aveleyra Arroyo de Anda, Luis; Maldonado-Koerdell, Manuel y Martinez del Rio, Pablo (1956),
Cueva de la Candelaria
, Instituto Nacional de Antropologia e Historia, Mexico.
- Bernabeu Albert, Salvador: "≪La religion ofendida≫. Resistencia y rebeliones indigenas en la baja California colonial", en
Revista Complutense de Historia
, 20: 169-180.
Version electronica
consultada el 3 de enero de 2010.