Amnestie

Z Wikipedie, otev?ene encyklopedie

Amnestie (z ?eckeho amnestia , zapomenuti) je rozhodnuti o hromadnem, a to uplnem nebo ?aste?nem prominuti trestu , a sou?asn? o zahlazeni odsouzeni pro trestny ?in . Neru?i tedy rozsudek ani ob?anskopravni odpov?dnost odsouzeneho (nap?iklad povinnost nahradit ?kodu), ale pouze trest. V ?eske republice byva doprovazena abolici , to jest rozhodnutim o zastaveni nebo nezahajeni trestniho ?izeni pro ?iny, na n?? se vztahuje.

Historie a pravo [ editovat | editovat zdroj ]

Historicky je amnestie vysadni pravo panovnika , ktery ji ud?loval obvykle p?i nastupu na tr?n. A? do st?edov?ku se ?asto tykala odpu?t?ni dluh?, to jest oddlu?eni zem?d?lc?. Nap?. v Rakousku ji neomezen? disponoval cisa?. [1]

Na rozdil od milosti , ud?lovane individualn?, tyka se amnestie v?ech anebo jen ur?itych skupin odsouzenych a trestanych, nap?iklad jen za ur?ite zlo?iny, a m??e byt take omezena nap?iklad vy?i trestu. Byva spojena i s dal?imi podminkami, nap?iklad se m??e tykat jen trestanych, kte?i nem?li kaze?ske p?estupky, anebo naopak vy?adovat, ?e amnestovany po jistou dobu nebude pravomocn? odsouzen; pokud by byl, vykon amnestovaneho trestu se tim obnovi.

V ?eske republice jde podle ?l. 63 odst. 1 pism. k) Ustavy o rozhodnuti ustavn? neodpov?dneho prezidenta , ktere pouze vy?aduje ke sve platnosti kontrasignaci ze strany p?edsedy vlady nebo jim pov??eneho ?lena vlady. Timto spolupodpisem ale vlada , ktera je ji? ustavn? odpov?dna, a to Poslanecke sn?movn? , za amnestii p?ebira odpov?dnost. [2] [3] Podle ustavy z roku 1960, ktera byla platna a? do 31. prosince 1992, to ov?em byla zcela vyhradni pravomoc prezidenta. Prezident p?itom nema pravomoc ud?lovat amnestii jen v p?ipad? trest?, ale sou?asn? i p?estupk? . [4]

V Rakousku a v n?kterych spolkovych zemich N?mecka je zvykem ud?lovat amnestie pravideln? p?ed Vanoci v?z??m, kte?i by jinak byli propu?t?ni b?hem Vanoc nebo kratce po nich. V N?mecku m??e amnestii ud?lit Spolkovy sn?m , v Italii parlament, v USA prezident nebo Kongres , v Rusku Statni duma , v Gruzii parlament. V Rakousku ji ud?luje prezident . Ve Francii je mo?nost omezene amnestie dana prezidentovi , p?i?em? od roku 2007 se prezidenti dobrovoln? zavazuji amnestii neud?lovat. V ?ecku vyhla?uje amnestii prezident na zaklad? doporu?eni ministra spravedlnosti. [5]

Seznam ?eskoslovenskych a ?eskych amnestii [ editovat | editovat zdroj ]

?eskoslovensko [6]
ze dne forma ?islo
ve Sbirce
5. listopadu 1918 Na?izeni narodniho vyboru 28/1918
21. ledna 1919 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
22. ?ervence 1919 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
21. ?ijna 1919 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
27. kv?tna 1920 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
13. unora 1922 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
5. ?ervna 1922 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
24. ?ervence 1922 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
2. za?i 1924 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
14. ?ervence 1925 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
2. ?ervna 1927 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
19. ?ijna 1928 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
16. ?ervna 1934 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
14. prosince 1935 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
6. b?ezna 1937 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
16. dubna 1938 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
7. ?ijna 1938 Rozhodnuti vlady
?
2. prosince 1938 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
31. prosince 1938 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
13. ?ervence 1939 Vladni na?izeni 192/1939
29. listopadu 1939 Vladni na?izeni 290/1939
24. prosince 1941 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
24. prosince 1941 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
31. ?ervence 1945 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
29. srpna 1945 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
27. srpna 1946 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
19. ?ervna 1948 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
19. ?ervna 1948 Rozhodnuti prezidenta republiky
?
4. kv?tna 1953 Rozhodnuti prezidenta republiky a vlady
?
9. kv?tna 1955 Rozhodnuti prezidenta republiky a vlady
?
1. prosince 1957 Rozhodnuti prezidenta republiky a vlady
?
9. kv?tna 1960 Rozhodnuti prezidenta republiky a vlady 54/1960
9. kv?tna 1962 Rozhodnuti prezidenta republiky 46/1962
9. kv?tna 1965 Rozhodnuti prezidenta republiky 43/1965
9. kv?tna 1968 Rozhodnuti prezidenta republiky 55/1968
27. kv?tna 1969 Rozhodnuti prezidenta republiky 52/1969
25. unora 1973 Rozhodnuti prezidenta republiky 10/1973
8. kv?tna 1975 Rozhodnuti prezidenta republiky 45/1975
8. kv?tna 1980 Rozhodnuti prezidenta republiky 52/1980
8. kv?tna 1985 Rozhodnuti prezidenta republiky 38/1985
27. ?ijna 1988 Rozhodnuti prezidenta republiky 167/1988
8. prosince 1989 Rozhodnuti prezidenta republiky 150/1989
1. ledna 1990 Rozhodnuti prezidenta republiky ne?islovano
5. ledna 1990 Usneseni vlady ne?islovano
16. unora 1990 Rozhodnuti prezidenta republiky ne?islovano
?esko
ze dne forma ?islo
ve Sbirce
3. unora 1993 Rozhodnuti prezidenta republiky 56/1993
3. unora 1998 Rozhodnuti prezidenta republiky 20/1998
1. ledna 2013 Rozhodnuti prezidenta republiky 1/2013

Amnestie v ?eskoslovensku po padu komunismu [ editovat | editovat zdroj ]

Udilet amnestie byl opravn?n prezident federace.

Amnestie Vaclava Havla z ledna 1990 [ editovat | editovat zdroj ]

?lo o jeden z prvnich krok? Vaclava Havla ve funkci prezidenta, kterym byly prominuty tresty ulo?ene za p?edchoziho re?imu . Amnestie se tykala zhruba 23 tisic osob (na uzemi ?eska 15 tisic) z celkem 31 tisic uv?zn?nych. [7] [8] Mezi domn?le amnestovanymi byl i za vra?du odsouzeny Jozef Slovak , ktery po propu?t?ni spachal nejmen? ?ty?i dal?i vra?dy. Jak ale uvadi nap?. novina? Jan Petrovi?, [9] jeho propu?t?ni s vyhla?enou amnestii nesouviselo (amnestie se na osoby odsouzene mj. za trestny ?in vra?dy nevztahovala, a? na odpu?t?ni jednoho roku trestu odn?ti svobody), ale byl podmin?n? propu?t?n po odpykani dvou t?etin trestu v souladu s tehdej?imi platnymi zakony. Mezi zname p?ipady amnestovanych pat?i Josef Kott a Michael Kutilek , kte?i po propu?t?ni spachali ?ty?i vra?dy [10] [11] , Jan Molnar a Lubor Masar, kte?i zavra?dili nizozemskou turistku a jejiho man?ela t??ce zranili [11] [12] , Jaroslav Gan?ar?ik , ktery zavra?dil t?i ?eny [13] nebo Jaroslav Opli?til, ktery znasilnil a zavra?dil p?lro?ni dit?. [14]

Amnestie Vaclava Havla z unora 1990 [ editovat | editovat zdroj ]

Vyhla?ena byla ?v zajmu posileni zaruk demokracie, ve?ejneho klidu a po?adku“ a tykala se pouze abolice ve v?cech nedovoleneho ozbrojovani, za podminky dobrovolneho odevzdani zbrani a vybu?nin nejpozd?ji do 1. b?ezna 1990.

Amnestie v samostatne ?eske republice [ editovat | editovat zdroj ]

Udilet amnestie je opravn?n prezident republiky , rozhodnuti ale vy?aduje ke sve platnosti spolupodpis p?edsedy vlady nebo jim pov??eneho ?lena vlady. Odpov?dnost za amnestii pak nese vlada .

Amnestie Vaclava Havla z unora 1993 [ editovat | editovat zdroj ]

Vaclav Havel ji vyhlasil po svem prvnim zvoleni prezidentem ?eske republiky. Z celkem 14 tisic v?z?? se tykala jen asi 130 osob. [7]

Amnestie Vaclava Havla z unora 1998 [ editovat | editovat zdroj ]

Dal?i prominuti trest? vyhlasil Vaclav Havel u p?ile?itosti sveho znovuzvoleni. Z celkem 22 tisic v?z?? bylo propu?t?no p?es 930 osob, u dal?ich n?kolika set bylo zastaveno trestni stihani. [7]

Amnestie Vaclava Klause z ledna 2013 [ editovat | editovat zdroj ]

Podrobn?j?i informace naleznete v ?lanku Amnestie Vaclava Klause .

Prezident Vaclav Klaus vyhlasil svou prvni amnestii kratce p?ed koncem sveho druheho funk?niho obdobi, u p?ile?itosti 20. vyro?i osamostatn?ni ?eske republiky . [7] Podle odhadu Ministerstva spravedlnosti ?R se amnestie tyka vice ne? 32 000 lidi. V?ze?ske brany opustilo vice ne? 6 145 lidi [15] (p?vodni odhad ?inil 7 416 pravomocn? odsouzenych). Rozhodnuti prezidenta se v?ak dotkne i dal?ich zhruba 14 500 osob podmin?n? odsouzenych s proba?nim dohledem a dal?ich lidi. [16]

Odkazy [ editovat | editovat zdroj ]

Reference [ editovat | editovat zdroj ]

V tomto ?lanku byl pou?it p?eklad textu z ?lanku Amnestie na n?mecke Wikipedii.

  1. ?lanek 13 zakladniho zakona statniho ?. 144/1867 ?. z., o moci soudcovske
  2. Zden?k Kuhn : Amnestie a jednoduche otazky vykladu ustavy , 11. 1. 2013
  3. Jan Kudrna : Ustavni p?evrat v p?imem p?enosu , 11. 1. 2013
  4. § 104 zakona ?. 250/2016 Sb., o odpov?dnosti za p?estupky a ?izeni o nich.
  5. ihned Amnestie jsou obvykle spi?e na Vychod?. D?vodem jsou p?epln?ne v?znice i ?patna pov?st , 4. 1. 2013
  6. L. Mare?kova, Milosti: ohnisko lidstvi v trestnim pravu . Praha : Academia, 2007
  7. a b c d Klausova amnestie je teprve ?tvrta od roku 1990 , ?eske noviny, 1. 1. 2013, ?TK
  8. http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/krimi/emeritni-policejni-rada-nejvic-se-vrazdilo-po-havlove-amnestii_329346.html#.VQgrKo6G9WZ Nejvic se vra?dilo po Havlov? amnestii. Nej?ast?ji no?em.
  9. AKTUALITY.SK. Zrod serioveho vraha: Jozef Slovak po navrate z basy ?krtil mlade ?eny. Aktuality.sk [online]. [cit. 2019-11-13]. Dostupne online .  
  10. LANSKY, Toma?. M?li dostat provaz. Bestie Kott a Kutilek p?epsaly u?ebnice kriminalistiky. idnes.cz [online]. [cit. 2022-04-17]. Dostupne online .  
  11. a b SPURNY, Jaroslav. Drsne devadesatky. respekt.cz [online]. [cit. 2022-04-17]. Dostupne online .  
  12. SPURNY, Jaroslav. Hanba zavra?d?nym. respekt.cz [online]. [cit. 2022-04-17]. Dostupne online .  
  13. PANEK, Ji?i. Neumim zabit ani ku?e, tvrdil Gan?ar?ik. ?eznickymi no?i ubodal t?i ?eny. idnes.cz [online]. [cit. 2022-04-18]. Dostupne online .  
  14. PANEK, Ji?i. Unesl p?lro?ni hol?i?ku, znasilnil ji a zavra?dil. Te? chce z ustavu. idnes.cz [online]. [cit. 2022-04-18]. Dostupne online .  
  15. Stav propu?t?nych na amnestii k datu 7.1.2013, 7:00 Archivovano 7. 1. 2013 na Wayback Machine ., V?ze?ska slu?ba ?eske republiky, 7. 1. 2013
  16. Amnestie se tyka vice ne? 32.000 lidi, spo?italo ministerstvo , Ceskenoviny.cz, 4. 1. 2013, ?TK

Literatura [ editovat | editovat zdroj ]

  • L. Mare?kova, Milosti: ohnisko lidstvi v trestnim pravu . Praha : Academia, 2007
  • Pavel Rokytka: Amnestie 1945-2002 , Ministerstvo spravedlnosti 2002
  • Ott?v slovnik nau?ny , heslo Amnestie. Sv. 2, str. 181

Souvisejici ?lanky [ editovat | editovat zdroj ]

Externi odkazy [ editovat | editovat zdroj ]