Samuel Beckett
|
irsky romanopisec a dramatik
|
Osobne informacie
|
---|
Pseudonym
| Andrew Belis
|
---|
Narodenie
| 13. april
1906
|
---|
| Dublin
,
Irsko
|
---|
Umrtie
| 22. december
1989
(83 rokov)
|
---|
| Pari?
,
Francuzsko
|
---|
Narodnos?
| irska
|
---|
Zamestnanie
| romanopisec
, pisate? kratkych poviedok,
dramatik
,
basnik
,
esejista
|
---|
Dielo
|
---|
?anre
| drama
,
fiktivna proza
,
poezia
,
film
|
---|
Literarne hnutie
| vysoka moderna
|
---|
Vyznamne ocenenia
| Nobelova cena za literaturu
1969
|
---|
Ovplyvneny
|
- Dante Alighieri
,
Arnold Geulincx
,
James Joyce
,
Marcel Proust
,
Jean Racine
,
Arthur Schopenhauer
,
J. M. Synge
,
W. B. Yeats
,
Sean O'Casey
,
Oscar Wilde
,
Markiz de Sade
,
Rene Descartes
,
Laurence Sterne
,
Demokritos
,
John Milton
,
Immanuel Kant
,
George Berkeley
|
---|
Ovplyvnil
|
- Edward Albee
,
Paul Auster
,
John Banville
,
Donald Barthelme
,
William S. Burroughs
,
Italo Calvino
,
Marina Carrova
,
J. M. Coetzee
,
Don DeLillo
,
Philip Kindred Dick
,
Vaclav Havel
,
Eugene Ionesco
,
B. S. Johnson
,
Sarah Kane
,
Derek Mahon
,
David Mamet
,
Bruce Nauman
,
Edna O'Brienova
,
Jamie O'Neill
,
Damian Pettigrew
,
Harold Pinter
,
Alberto Ruy-Sanchez
,
Sam Shepard
,
Tom Stoppard
|
---|
Podpis
| |
---|
Odkazy
|
---|
| Samuel Beckett
(multimedialne subory na commons)
|
---|
|
Samuel Barclay Beckett
, pseudonym
Andrew Belis
(*
13. april
1906
,
Dublin
,
Irsko
? †
22. december
1989
,
Pari?
,
Francuzsko
) bol irsky
spisovate?
, autor
absurdnych dram
,
rozhlasovych
a
televiznych
hier, scenarov a
romanov
,
basnik
a
prekladate?
. Stal sa laureatom
Nobelovej ceny za literaturu
za rok
1969
.
Narodil sa v dobre situovanej protestantskej rodine. Jeho predkovia pochadzali z
Francuzska
(povodny variant priezviska znel
Becquet
), odkia? sa pres?ahovali, ke? bol zru?eny
Nantsky edikt
v roku
1685
. Dom Beckettovcov, ktory v roku
1903
postavil Beckettov otec, pozostaval z obrovskeho domu a zahrady s tenisovym kurtom. U? ako pa?ro?ny za?al nav?tevoval miestnu divadelnu ?kolu, neskor pokra?oval v ?tudiu na Earlsfort House School v centre mesta. V roku
1919
odi?iel do
Portora Royal School
v
Enniskillen
,
Fermanagh
(tuto ?kolu nav?tevoval aj
Oscar Wilde
). Ako prirodzeny ?portovy talent exceloval v krikete, dokonca neskor hral i za Dublinsku univerzitu a odohral dva prvoligove zapasy proti Northamptonshire Country Cricket Club. Tak sa stal jedinym laureatom
Nobelovej ceny za literaturu
, ktory sa zapisal do
Wisden Cricketers' Almanack
, biblie kriketu.
Absolvoval tie? ?tudium na
Trinity College
, kde od roku
1923
?tudoval
pravo
a
europske
jazyky (
francuz?tina
,
talian?ina
a
angli?tina
). ?tudium ukon?il v roku
1927
ziskanim titulu bakalar umeni a za?al pracova? ako u?ite? v
Belfaste
, ale u? v roku
1928
odi?iel predna?a?
angli?tinu
do
Francuzska
na
Ecole Normale Superieure
v
Pari?i
(posobil aj na presti?nej
Sorbonne
). Tu sa zoznamil s ?al?im
irskym
spisovate?om
,
Jamesom Joycom
. Beckett mu mnohymi sposobmi pomahal a obhajoval jeho nie ve?mi uznavane dielo. Beckettove priate?stvo s Joyceom ochladlo v?aka Beckettovmu romaniku s Joyceovou dcerou Luciou.
V roku
1930
sa vratil do
Irska
, kde za?al u?i? na
Trinity College
. Tu u?ho prepukli
depresie
, ktore lie?il v
psychiatrickej
lie?ebni. V roku
1931
sa vzdal akademickej kariery a po prepusteni z lie?ebne nieko?ko rokov cestoval po
Europe
. V roku
1938
sa natrvalo ods?ahoval do
Francuzska
. V januari roku
1938
bol notorickym pasakom bodnuty do hrudnika a takmer na nasledky zranenia zomrel, a bol to prave
James Joyce
, kto mu zariadil sukromnu izbu v nemocnici. Ke? sa pri predbe?nom vysluchu Beckett opytal svojho uto?nika na dovod, pre?o ho bodol, ten len odpovedal: ?Neviem, pane. Prepa?te.“ V priebehu
druhej svetovej vojny
sa anga?oval v protifa?istickom odboji - vo
francuzskom hnuti odporu
, a po?as prvych dvoch rokoch vojny ho nieko?kokrat takmer chytilo gestapo. E?te po?as vojny (v roku
1942
) odi?iel na juh
Francuzska
do
Roussillon
, kde ?il do konca vojny na vidieku a pracoval ako robotnik, a taktie? pomahal so sabota?ami proti
nemeckej
armade. Po skon?eni vojny sa vratil do
Pari?a
, kde bol navrhnuty na nieko?ko
francuzskych
oceneni (Croix de guerre, Medaille de la Resistance). V
Pari?i
ostal ?i? a? do konca ?ivota. V roku
1945
kratko nav?tivil
Dublin
a v roku
1961
si v
Anglicku
tajne vzal za ?enu Suzanne. V roku
1969
bol oceneny za svoju tvorbu
Nobelovou cenou za literaturu
, no jeho man?elka Suzanne, ktora videla, ?e od toho momentu bol posadnuty slavou, toto ocenenie nazvala ?katastrofou“. Suzanne zomrela
17. jula
1989
a Beckett, trpiaci p?ucnym ochorenim a pravdepodobne i
Parkinsonovou chorobou
, obmedzovany domacim o?etrovanim, zomrel
22. decembra
toho isteho roku. Obaja su pochovani na
Cimetiere du Montparnasse
v
Pari?i
, v hrobe s jednoduchym mramorovym pomnikom, vyrobenym pod?a Beckettovho ?elania.
Jeho tvorba bola ovplyvnena
francuzskym
prostredim, preto?e ?il dlhe roky v
Pari?i
a na ?al?ich miestach
Francuzska
a dielami takych spisovate?ov, ako boli
James Joyce
,
Dante Alighieri
,
Jean Racine
?i
Marcel Proust
. Svoje diela pisal
anglicky
a
francuzsky
. Jeho prvou literarnou pracou bola
esej
Dante... Bruno... Vico... Joyce
z roku
1929
, v ktorej branil
Joyceovo
dielo a metody. Rok po vydani kratkej poviedky "Assumption", ktora vy?la v literarnom ?asopise
Transition
, vyhral malu literarnu cenu s poemou "Whoroscope", ktora vychadzala zo ?ivotopisu
Reneho Descarta
. Ukon?enie akademickej kariery zmenilo cele smerovanie jeho ?ivota a tento dole?ity bod opisal v poeme "Gnome", in?pirovanej dielom
Johanna Wolfganga Goetheho
, ktoru vydal v roku
1934
. V roku
1932
napisal svoj prvy roman
Dream of Fair to Middling Women
, no po mnohych odmietnutiach od vydavate?ov sa ho rozhodol necha? tak (vy?iel a? v roku
1993
). O rok neskor vydal zbierku kratkych proz
More Pricks Than Kicks
. Okrem romanov a kratkych proz vydal i mnoho eseji a recenzii (napr. "Recent Irish Poetry" v literarnom ?asopise
The Bookman
v auguste
1934
a "Humanistic Quietism", recenziu diela
Poems
od jeho priate?a
Thomasa Mac Greevyho
, publikovanu v
The Dublin Magazine
v roku
1934
). V roku
1935
uspe?ne vydal knihu basni
Echo's Bones and Other Precipitates
a za?al pracova? na romane
Murphy
, ktory vy?iel v roku
1938
a hne? nasledujuceho roku ho i prelo?il do
francuz?tiny
. Po?as pobytu v
Roussillon
pokra?oval v pisani romanu
Watt
(za?al ho pisa? v roku
1941
a dokon?il v roku
1945
, no publikovany bol a? v roku
1953
, ostal toti? schovany v
Roussillon
).
V roku
1946
vydava
Sartrov
?asopis
Les Temps Modernes
prvu ?as? Beckettovej kratkej prozy
Suite
(neskor nazvanu
La fin
alebo
The End
). Dielo nikdy nebolo realizovane, preto?e
Simone de Beauvoir
odmietla vyda? jej druhu ?as?. Za?al tie? pisa? svoj ?tvrty roman,
Mercier et Camier
, ktory bol v?ak vydany a? v roku
1970
. Tento roman bol prvym, ktory Beckett napisal priamo vo
francuz?tine
, miesto aby ho ? ako mal vo zvyku ? neskor prelo?il z angli?tiny. Od roku
1942
pisal va??inou svoje romany a prozy v
angli?tine
a potom ich prekladal do francuz?tiny, dramy zas vo francuz?tine a prekladal ich do angli?tiny, preto?e ako tvrdil, vo francuz?tine sa mu ?ah?ie pi?e bez akehoko?vek ?tylu. V roku
1951
za?al pisa? romanovu
trilogiu
Molloy
,
Malone umiera
(
1951
) a
Nepomenovate?ny
(
1953
). V roku
1952
vy?la jeho drama
?akanie na Godota.
Mala premieru v roku
1953
a v?aka nej sa stal uznavanym dramatikom. V roku
1957
nasledovala hra
Endgame
(
Koniec hry
), v roku
1960
Happy Days
(
??astne dni
) a v roku
1963
hra s nazvom
Play
(
Hra
). V roku
1961
ziskal spolu s
Jorge Luis Borgesom
ocenenie International Publishers' Formentor Prize. Uspech jeho divadelnych hier mu priniesol i pozvania na sku?ky a uvedenia jeho hier po celom svete, a taktie? mu ponukol novu karieru ? karieru divadelneho
re?isera
. Beckett ?asto spolupracoval s here?kou
Billie Whitelaw
.
Po Beckettovej smrti bola jeho literarna a dramaticka pozostalos? obhospodarovana jeho synovcom Edwardom Beckettom.
Jeho dielo sa stalo nielen zakladnym kame?om modernej a absurdnej dramy, ale ovplyvnilo i mnohych mladych dramatikov, ako boli
Vaclav Havel
,
Eugene Ionesco
,
John Banville
,
Harold Pinter
,
Tom Stoppard
,
Sarah Kane
alebo
Marina Carr
. Mnohi skladatelia
20. storo?ia
, ako napr.
Luciano Berio
,
Gyorgy Kurtag
,
Morton Feldman
,
Philip Glass
a
Heinz Holliger
, vytvarali svoje hudobne diela pod?a Beckettovych textov. Jeho diela sa stali tie? in?piraciou pre mnohych vizualnych umelcov ako
Bruce Nauman
,
Alexander Arotin
alebo
Avigdor Arikha
(
Avigdor Arikha
napr. nama?oval mnoho Beckettovych portretov a ilustroval nieko?ko jeho prac). Niektore z najznamej?ich fotografii Becketta vznikli v?aka fotografovi
Johnovi Minihanovi
, ktory ho fotografoval v rokoch
1980
-
1985
. Ich spolupraca prerastla do uzkych vz?ahov, ?o sposobilo, ?e sa
John Minihan
stal jeho oficialnym fotografom. Mnohe fotografie z divadelnych predstaveni Beckettovych hier vytvoril
John Haynes
, divadelny fotograf, ktory sa zu?astnil predstaveni v Royal Court Theatre v
Londyne
.
- 1940
-
Eleutheria
(kni?ne vydane v roku
1995
)
- 1952
-
Waiting for Godot
(
?akanie na Godota
), dejiskom hry je vidiecka cesta so stromom a kame?om, na ktorej dvaja tulaci ? klauni Estragon a Vladimir, ?akaju na Godota. Miesto Godota prechadza javiskom Pozzo, ktory vedie na povraze Luckyho. V druhom dejstve si Pozzo vymeni poziciu s Luckym (Pozzo oslepne a Lucky onemie). ?akanie vyp??aju Estragon s Vladimirom rozhovorom, ktory nema hlb?i zmysel. Hra kon?i tym, ?e sa klauni dohodnu na odchode, ale neodidu.
- 1956
-
Act Without Words I
(
Akt bez slov
)
- 1956
-
Act Without Words II
(
Akt bez slov II
)
- 1957
-
Endgame
(
Koniec hry
), hra poukazujuca na predstavu konca sveta, kedy ?udstvo predstavuju ?tyria ?udia, z ktorych traja su nepohyblivi. Uprostred scen je na kolieskovom kresle Hamm, ?alej su tam dva kontajnery na smeti, kde ?iju jeho rodi?ia Nagg a Nell, jedinym pohyblivym je ich sluha Clov, ktory ich v zavere hry opu??a
- 1958
-
Krapp's Last Tape
(
Posledna paska
)
,
hra o h?adani identity po?uvanim magnetofonovych pasok, na ktorych ma pan Krap v desa?ro?nych odstupoch nahrane dole?ite fragmenty svojho ?ivota
- Rough for Theatre I
(neskore 50. roky)
- Rough for Theatre II
(neskore 50. roky)
- 1960
-
Happy Days
(
??astne dni
)
- 1963
-
Play
(
Hra
)
- 1965
-
Come and Go
- 1969
-
Breath
(
Dych
)
- 1972
-
Not I
(
Nie ja
)
- 1982
-
That Time Teraz
- 1975
-
Footfalls
- 1980
-
A Piece of Monologue
(
Solo
)
- 1981
-
Rockaby
- 1981
-
Ohio Impromptu
- 1982
-
Catastrophe
(Katastrofa)
- 1983
-
What Where
- 1956
-
All That Fall
- 1959
-
Embers
- 1961
-
Rough for Radio I
(
Skica pre radio I.
)
- 1961
-
Rough for Radio II
(
Skica pre radio II.
)
- 1961
-
Words and Music
- 1962
-
Cascando
- 1965
-
Eh Joe
- 1975
-
Ghost Trio
- 1976
-
... but the clouds ...
- 1981
-
Quad I + II
- 1982
-
Nacht und Traume
- 1932
-
Dream of Fair to Middling Women
(kni?ne vydane a? v roku
1992
)
- 1934
-
More Pricks Than Kicks
- 1938
-
Murphy
- 1945
-
Watt
(publikovany v roku
1953
)
- 1946
-
Mercier and Camier
(kni?ne vydane a? v roku
1974
)
- 1951
-
Molloy
, 1. diel trilogie
- 1951
-
Malone Dies (Malone umiera)
, 2. diel trilogie
- 1953
-
The Unnamable
(
Nepomenovate?ny
), 3. diel trilogie
- 1954
-
Stories and Texts for Nothing
(
Novely a texty pre ni?
)
- 1961
-
How It Is
(
Ako to je
)
- 1971
-
The Lost Ones
- 1973
-
First Love
- 1976
-
Fizzles
- 1979
-
Company
- 1981
-
Ill Seen Ill Said
- 1984
-
Worstward Ho
- 1988
-
Stirrings Still
- 1929
-
Dante... Bruno... Vico... Joyce
- 1931
-
Proust
- 1958
-
Three Dialogues
- 1983
-
Disjecta
- 1930
-
Whoroscope
- 1935
-
Echo's Bones and other Precipitates
- 1961
-
Collected Poems in English
- 1977
-
Collected Poems in English and French
- 1989
-
What is the Word
- FILIT
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.