z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Robot
je
stroj
pracujuci s ur?itou mierou samostatnosti, vykonavajuci ur?ene ulohy, a to predpisanym sposobom a pri roznych mierach potreby interakcie s okolitym svetom a so zadavate?om: Robot je schopny svoje okolie vnima? pomocou
senzorov
, reagova? na neho, zasahova? do neho, pripadne si o ?om vytvara? vlastnu predstavu, model. Vnimanim sveta mo?e nielen spoznava? svet samotny, ale mo?e tie? vyhodnocova? svoj vplyv na neho a vyu?iva? tak
spatnu vazbu
. Robot je fyzickou realizaciou v?eobecnej?ieho pojmu agent.
Slovo robota (praca) bolo zname u? v
17.storo?i
, vo vyzname otrocka praca poddanych. Mierne pozmenene ho v roku
1921
prvykrat vo vyzname stroj pou?il ?esky spisovate?
Karel ?apek
v drame
R.U.R.
Slovo mu poradil jeho brat
Josef ?apek
, ke? sa s nim Karel rozpraval o tom, ako umelu bytos? pomenova?. Povodne zamy??any
labor
znel autorovi prili? "papierovo".
[1]
[2]
[3]
[4]
Josef ?apek pod?a bratovho svedectva navrhol slovo
robot
"so ?tetcom v ustach a ma?oval ?alej ". Tak vzniklo jedno zo svetovo najznamej?ich slov
?eskeho
povodu, v?eobecne roz?irene najma v?aka preniknutiu do
angli?tiny
.
V ?apkovom diele je slovo
robot
sklo?ovane ako ?ivotne podstatne meno. Skratka RUR je ozna?uje ve?kymi pismenami a nazyva v mno?nom ?isle
Rozumovi Univerzalni Roboti.
V
?e?tine
sa neskor vyvinuli dva sposoby sklo?ovanie pod?a charakteru robota: Pre inteligentne alebo humanoidne roboty sa (obvykle vo
vedecko-fantastickej literature
) spravidla pou?iva ?ivotne sklo?ovanie
.
Pre priemyselne a ine, ?loveku nepodobne roboty (napr. " Kuchynsky robot ") sa pou?iva skor ne?ivotne sklo?ovanie.
Pod?a generacie na:
- roboty 1. generacie - pracuju na zaklade pevneho programu
- roboty 2. generacie - vybavene
senzormi
a senzormi, v?aka ktorym reaguju na okolite podmienky
Pod?a ich schopnosti premiest?ova? sa na:
- stacionarne - nemo?u sa pohybova? z miesta na miesto (napriklad priemyselne manipulatory)
- mobilne - mo?u sa premiest?ova? (napriklad vesmirne sondy a vozidla na Marse)
?alej tie? pod?a:
- pohybovych mo?nosti,
- autonomie,
- ulohy (boj, vyroba, tla?iarne a plotre, preprava, prieskum),
- sposobe programovania, a aj inak.
Pod?a ulohy, vzh?adu, sposobu vzniku, schopnosti a ?al?ich aspektov rozli?ujeme tieto roboty:
- Manipulator
- stroj nema vlastnu inteligenciu. Je
ovladany na dia?ku
.
- Kuchynsky robot
- kombinacia mixera, ??aha?a a ?al?ich kuchynskych strojov, zvy?ajne vyrobeny ako motorova jednotka s nadstavcami.
- Android
- robot podobny ?loveku - obvykle sa o?akava biologicke zlo?enie. Roboti v R.U.R. boli pod?a tohto delenia androidi.
- Droid
- akyko?vek inteligentny a samo?inny robot, jeho typom je aj dron, teda droid pracujuci ako robotnik.
- Humanoid
- robot podobny ?loveku principialne stavbou tela a najma sposobom pohybu.
- Antropomorfny
- stroj, ktory sa ?loveku pribli?uje (napodob?uje ho) bu? fyzicky, sposobom pohybu, alebo naopak mentalne (napr.
HAL 9000
).
- Kyborg
(kyberneticky organizmus)
- umela bytos? ?i myse?, biologicke telo pod vladou stroja, cez bio-kyberneticke prepojenia. Je opa?nym polom prirodnej ?ivej bytosti. Naj?astej?ie vyobrazovana ako entita s umelo upravenym telom, napr. obohatenym o mechanicke ?i elektronicke su?iastky. V extremnom pripade mo?e z tela zosta? iba
mozog
, ale je stale pova?ovana za ?loveka.
Termin robot sa pou?iva tie? pre po?ita?ove programy, ktory za svojho majite?a vykonava opakovane ?innosti (pozri
internetovy robot
).
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Robot
na ?eskej Wikipedii.