Karel ?apek
|
?esky spisovate?
|
|
Osobne informacie
|
---|
Narodenie
| 9. januar
1890
|
---|
| Male Svato?ovice
,
Rakusko-Uhorsko
|
---|
Umrtie
| 25. december
1938
(48 rokov)
|
---|
| Praha
,
Druha ?esko-slovenska republika
|
---|
Narodnos?
| ?eska
|
---|
Zamestnanie
| spisovate?, novinar, prekladate?
|
---|
Man?elka
| Olga Scheinpflugova
|
---|
Dielo
|
---|
?anre
| drama
,
roman
,
novela
,
poviedka
,
apokryf
,
fejton
,
esej
|
---|
Obdobie
| ?esky
expresionizmus
|
---|
Temy
| filozoficke otazky bytia, humanizmus, zneu?itie vedy
|
---|
Literarne hnutie
| spolo?nos? ?Pate?nikov“
|
---|
Debut
| Bo?ie muky, zbierka poviedok
|
---|
Vyznamne prace
| Vec Macropulos, Biela nemoc,at?
|
---|
Vyznamne ocenenia
| Predseda ?eskeho P.E.N. klubu, Rad T.G.Masaryka in memoriam
|
---|
Ovplyvneny
|
- ?eskou predvojnovou modernou a europskou modernou
|
---|
Podpis
| |
---|
Odkazy
|
---|
Projekt
Guttenberg
| Karel ?apek
(plne texty diel autora)
|
---|
| Karel ?apek
(multimedialne subory na commons)
|
---|
|
Karel ?apek
(*
9. januar
1890
,
Male Svato?ovice
? †
25. december
1938
,
Praha
) bol
?esky
prozaik
,
dramatik
, novinar,
filmovy
scenarista
,
libretista
,
basnik
a prekladate?, literarny,
divadelny
a vytvarny kritik, estetik a filozof; brat
Josefa ?apka
.
V ranej tvorbe vychadzal z podnetov ?eskej predvojnovej moderny a novych europskych umeleckych smerov (
Bo?ie muky
,
Trapne poviedky
, preklady basni
Francuzska poezia novej doby
, drama
Lupe?nik
). Vedomie zneu?itia techniky a vedy v 1. svetovej vojne proti zakladnym hodnotam ?udskej existencie, nedovera k jednozna?nym filozofickym a politickym
koncepciam
a odmietnutie radikalnych zasahov od?ud?tenej ?tatnej moci do zakonov prirody a spolo?nosti sa prejavili v jeho utopicko-fantastickych dramach (
R. U. R.
,
Vec Makropulos
), v romanoch
Biela Nemoc
,
Vojna s Mlokmi
) s prvkami
science fiction
(
Tovarna na absolutno
,
Krakatit
) a v alegorickych divadelnych hrach
Zo ?ivota hmyzu
,
Adam Stvorite?
(obidve s bratom
Josefom ?apkom
).
Skepticky
relativizmus
, presved?enie o mnohozna?nosti ?udskej pravdy a zmysle pragmatickeho h?adania vychodiska v ka?dom individualnom pripade ?alej rozvinul v poetickych prozach
Hordubal
,
Vetro?
,
Oby?ejny ?ivot
,
?ivot a dielo skladate?a Foltyna
a v romane o sile
humanizmu
a
solidarity
Prva parta
a v drame
Matka
.
Z ciest po
Europe
vy?a?il nieko?ko knih cestopisnych
fejtonov
(
Italske listy
,
Anglicke listy
,
Vylet do ?pan?l
,
Obrazky z Holandska
,
Cesta na sever
). Vytvoril originalny typ kratkych detektivnych pribehov (
Povidky z jedne kapsy
,
Povidky z druhe kapsy
), napisal
Knihu apokryfov
[1]
a kni?ne vydal vybery fejtonov, st?pcov a drobnych proz z roznych obdobi ?urnalistickej ?innosti (
Zahradnikov rok
,
Ako sa ?o robi
,
Na brehu dni
,
Miesto pre Jonatana
). Knihy
Mal som psa a ma?ku
,
Kalendar
,
O ?u?och
,
Bajky a podpoviedky
a ine boli vydane posmrtne.
Marsyas
obsahuje uvahy a eseje o literature a umeleckej tvorbe,
O veciach obecnych ?i?e Zoon politikon
?lanky o politike, verejnom ?ivote a zmysle demokracie. Pre deti napisal
Devatoro rozpravok a e?te jedna
od Josefa ?apka ako pridavok,
Da?enka ?i?e ?ivot ?t??a?a
.
V 2. polovici
30. rokov
sa znovu vratil k utopicko-fantastickemu poh?adu na su?asnos? v romane
Vojna s mlokmi
, aby alegoricky ukazal na nebezpe?enstvo
fa?izmu
a ohrozenie europskej demokracie. Zomrel na zapal p?uc. V roku
1995
mu bolo udelene vyznamenanie
Rad T. G. Masaryka
in memoriam
.
[2]
Karel ?apek sa vyznamne zapisal do dejin
robotiky
, ke? ako prvy pou?il dnes u? svetovo akceptovany pojem
robot
na ozna?enie stroja, vo svojom diele
R.U.R.
- ?iarive hlbiny
,
Za?ive hlubiny
(1916) ? zbierka
poviedok
vydanych v ?asopisoch napisanych spolu s bratom Josefom
- Bo?ie muky,
Bo?i muka
(1917) ? filozoficke poviedky, ktore sa zamy??aju (filozofuju) nad zahadami ?udskej du?e a osudovymi nahodami v ?ivote ?loveka. Prva kniha, ktoru Karel ?apek napisal sam.
- Krakono?ova zahrada
(1918) ? ide o kni?ne vydanie jeho proz vytla?enych v ?asopisoch, napisanych spolu s bratom Jozefom. Va??ina prac pochadza z rokov 1908 – 1911.
- Kritika slov
(1920) ? v tomto diele pomocou
st?p?ekov
podrobil rozboru
frazu
a jej zneu?itie.
- Trapne poviedky
,
Trapne povidky
(1921) ? skepticky uva?uje o zmysle ?udskej
existencie
a jeho du?evna.
- Tovare? na absolutno
,
Tovarna na absolutno
(1922) ? fejtonovy
vedeckofantasticky roman
. ?udstvo ziska od ?eskeho vynalezcu ing. Marka vynalez
motora
, ktoremu mo?e ako palivo slu?i? akako?vek latka a ktoru spali bezo zvy?ku. Spolu s tymto zdrojom energie ?udstvo postupne ziska blahobyt. Pri spa?ovani sa v?ak uvo??uje
?iarenie
? absolutno, ktore robi z ?udi nabo?enskych fanatikov. Postupne tychto ?udi pribuda a tym sa za?ina chaos. Nakoniec vypukne vojna, ktora sa kon?i uplnym vy?erpanim, a? potom si ?udia uvedomia vinnika a v?etky motory zni?ia.
- Krakatit
(1922) ?
vedeckofantasticky roman
. Ing. Prokop objavi novu, ve?mi silnu trhavinu, schopnu zni?i? cely svet. Jeho priate? Tome? ziska kvoli peniazom tajomstvo krakatitu a ute?ie. Prokop sa ho vyda h?ada?, aby zabranil zneu?itiu. Na konci sa stretava s rozpravkovym star?ekom a diskutuju spolu o zmysle ?ivota. Zaver je postaveny na my?lienke, ?e ?lovek nema robi? ve?ke skutky, ale len take, ktore mu maju slu?i?. Dvakrat sfilmovane pod nazvom
Krakatit
(
1948
) a
Temne slnko
(
1980
).
- O najbli??ich veciach
,
O nejbli??ich v?cech
(1925) ? kni?ne vydanie jeho st?p?ekov, drobne uvahy
- ?kandalna afera Josefa Holou?ka
,
Skandalni afera Josefa Holou?ka
(1927) ?
satiricke
poviedky o novinach, novinaroch, v ktorych autor kritizuje pomery v tla?i v obdobi medzi dvoma svetovymi vojnami.
- Poviedky z jedneho i druheho vrecka
, Povidky z jedne kapsy, Povidky z druhe kapsy (1929) ? poviedky s
detektivnou
tematikou. Pribehy su podane humornou formou. Hrdina va??inou nie je ve?ky zlo?inec, ale maly zlodeji?ek, tie? kriminalista je oby?ajny ?lovek. V tychto dielach ide predov?etkym o vystihnutie roznych typov osob.
- Zahradnikov rok
,
Zahradnik?v rok
(1929) ? ide o fejtony o zahradkarstve, zarove? pomocou reakcii na deje suvisiace so zahradkarstvom (napr. po?asie) vystihuje ?esku povahu.
- Marsyas alebo na okraj literatury
,
Marsyas ?ili na okraj literatury
(1931) ? v nieko?kych
esejach
sa zaobera tzv.
brakovou literaturou
? dochadza k zaveru, ?e jej existencia je nutna. Ide o pomerne kvalitny rozbor tohto ?anru.
- Kniha apokryfov
, Kniha apokryf? (1932) ?
poviedky
, v ktorych ?tylizuje historicke a predov?etkym biblicke temy
[3]
- O veciach obecnych ?i?e Zoon politikon
(1932) ?
fejtony
a state
[4]
Nasledujuce diela tvoria vo?nu, tzv.
noeticku
trilogiu spojenu podobnymi filozofickymi my?lienkami a zavermi. Tato trilogia patri k vrcholom jeho diela, prejavuje sa tu plne jeho pragmatizmus. Ukazuje, ?e z rovnakych faktov vyvodzuju rozni ?udia odli?ne zavery, zobrazuje tu mnohorakos? poh?adov na svet, relativnos? pravdy.
- Hordubal
(
1933
, sfilmovane v r.
1937
) ? zakladom tejto
novely
je skuto?na udalos?, ke? sa sedliak Hordubal po nieko?kych rokoch prace v
Amerike
vratil domov (
Podkarpatska Rus
) a bol zavra?deny svojou ?enou a jej milencom. ?apek si kladie otazku typu ?sme vobec opravneni spravodlivo sudi? vinu“? Pri dokazovani sa strati Hordubalovo srdce, symbolizuje nevyrie?eny pribeh Hordubala.
- Pov?tro?, novela, (
1934
) ? v tejto
novele
je z trosiek lietadla vytiahnuty bez akychko?vek dokladov ?lovek. Traja svedkovia jeho umierania (zdravotna sestra, basnik a jasnovidec) si tak na zaklade vlastnych predstav a skusenosti vytvaraju predstavu o umierajucom (na zaklade toho, aki su sami).
- Oby?ajny ?ivot
,
Oby?ejny ?ivot
(
1934
) ? ?elezni?ny uradnik v penzii opisuje svoj ?oby?ajny ?ivot“ v pamatiach a zamy??a sa nad nim. Postupne prichadza k presved?eniu, ?e sa vlastne sklada z mnohych osobnosti, ktore spolu tvoria jeho osud.
- Vojna s mlokmi
,
vedeckofantasticky roman
, Valka s mloky (
1936
, priprava sfilmovania v r.
2009
) ? protifa?isticky
roman
,
alegoria
. ?udia objavuju zvla?tne tvory ?
mloky
, inteligentne ?ivo?ichy, ktore za?nu cvi?i? ako lacnu pracovnu silu. Mloky sa v?ak vzburia, za?nu organizova? svoj vlastny ?tat, zvolia si vodcu a ?iadaju pre seba ??ivotny priestor“. V?etko speje nevyhnutne k vojnovemu konfliktu.
- Prva partia
, Prvni parta (1937, sfilmovane v r.
1959
) ? dej tohto romanu sa odohrava v bani, kde po zavale zostane nieko?ko banikov a vedenie bane h?ada dobrovo?nikov na ich zachranu. Toto dielo je oslavou ?udskej
solidarity
.
- Ako sa ?o robi
, subor kratkych vtipnych ??t (
causerie
), Jak se co d?la
- Lasky hra osudna
(napisane 1910, vydane 1922), jednoaktovka; napisane spolu bratom Josefom.
- Lupe?nik
,
komedia
, Loupe?nik ? (1920, sfilmovane v roku 1931), komedia zaoberajuca sa vz?ahom mladej a star?ej generacie. Lupe?nikom je ?tudent s poves?ou ?ahkova?neho mladika, ktory sa zamiluje do dcery svojho profesora, ktory o ich laske nechce ani po?u?. Lupe?nik nakoniec vyu?iva nepritomnos? rodi?ov a zamkne sa so svojou laskou v ich dome a odmieta ich vpusti?. Nakoniec donuti pana profesora k priznaniu, ?e mlada generacia nie je taka zla, ako si jeho generacia predstavuje.
- R.U.R.
(Rossum’s Universal Robots ? Rossumovi Univerzalni Roboti, 1920). V tejto vedeckofantastickej drame prvykrat zaznelo slovo
robot
, ktore ?apkovi udajne poradil brat Josef. ?apek varuje pred zneu?itim techniky. Tovarnik Rossum vyraba dokonale roboty, ktore su na nerozoznanie od ?udi. Roboti postupne vykonavaju stale viac prace a ?udia postupne degeneruju. Roboti sa vzburia a za?nu vyvra??ova? ?udi, nakoniec vyvra?dia v?etkych a? na stareho Alquista. Robotom hrozi zanik, preto?e nie su schopni vyraba? sami seba; od Alquista chcu, aby zase objavil tajomstvo ich vyroby. Alquist sa sna?i v?emo?ne zisti? informacie o kon?trukcii robotov, dojde aj na
vivisekciu
. Medzitym sa na scene objavia roboti z poslednej serie, Primus a Helena, ktori maju niektore ?udske vlastnosti, ?o ostatnym robotom chyba. Alquist zisti, ?e sa miluju, a po?ehna im ako zakladate?om noveho rodu. (problem ? svet zamoria roboti; spasa ? v laske)
- Zo ?ivota hmyzu
, Ze ?ivota hmyzu ? (1921, zhudobnene
Janom Cikkerom
)
alegoricky
poh?ad na svet hmyzu, ktory predstavuje rozne ?udske vlastnosti a typy. Na zachranu skuto?nych hodnot vystupuje tulak, ktory najprv mravenisko nezaujato pozoruje, ale nakoniec sa z pozorovate?a stane aktivnym u?astnikom deja a roz?liapava mrav?ieho vodcu. Napisane spolu s bratom Josefom.
- Vec Makropulos
,
divadelna hra
, V?c Makropulos ? (
1922
, zhudobnene
Leo?om Jana?kom
ako
opera
). Tajomna ?ena Elina Makropulos prezradi, ?e ma v skuto?nosti 300 rokov. Je dcerou alchymistu, ktory posobil na dvore Rudolfa II., a ktory objavil elixir mladosti. Cisar mu nariadil, aby tento pripravok vysku?al na svojej dcere. Mnoho ?udi jej zavidi, ale ona je unavena ?itim, preto?e ?udsky ?ivot je ?a?ky a jeho normalna d??ka sta?i. Za 300 rokov poznala v?etky ?udske vlastnosti, vidi len nie?o, ?o sa stale opakuje a to ju unavuje. Aj tak sa v?ak boji smrti.
- Adam stvorite?
? (1927). Adam je nespokojny so svetom aky je, preto ho zni?i a vytvori novy. Je sklamany, preto?e ?oskoro zis?uje, ?e novy svet nie je lep?i ne? ten, ktory zni?il. Napisane spolu s bratom Josefom.
- Biela nemoc
, Bila nemoc ? (
1937
, zhudobnene
Tiborom Andra?ovanom, 1967
, sfilmovane H. Haasom roku 1937). Objavuje sa
diktator
(Mar?al), ktory chce vojnu (
Adolf Hitler
), ale zarove? s nim sa objavuje stra?na choroba, ktora zabija ?udi. Na tuto chorobu ochorie i diktator, jeden mierumilovny lekar (Galen) nachadza liek. Ponuka diktatorovi, ?e ho vylie?i vymenou za mier. Diktator nakoniec prijima, ale lekara zabije sfanatizovany dav cestou k nemu. Na konci diela vypukne vojna.
- Matka
? (1938). Antifa?isticka
drama
, kde otvorene vyhlasuje nutnos? boja proti
fa?izmu
. Napisana ako reakcia na
?panielsku ob?iansku vojnu
. V tejto drame hlavna hrdinka matka sa svojimi rozhovormi sna?i zabrani? svojmu die?a?u ? Tonimu (jej star?i synovia i man?el u? padli), aby odi?iel bojova?. A? poznanie, ?e nepriate? zabija i male deti a ?e nie je sama, kto pre?iva stratu synov, ju donuti da? Tonimu pu?ku a pusti? ho do vojny. Jej padli synovia a man?el vystupuju v hre ako normalne postavy.
V ?apkovych
cestopisoch
nejde o zemepisnu ?tudiu, ale o zachytenie zvla?tnosti, zvykov a ?ivotneho ?tylu. V tychto dielach je ve?mi bohaty jazyk, ktory bol neskor ?asto kopirovany, ale nikto nebol schopny vyrovna? sa ?apkovi. Tieto cestopisy su ve?mi pekne. V su?asnej dobe ?itatelia prina?aju hlavne pribli?enie kultury a ducha nav?tivenych ?tatov v obdobi medzi svetovymi vojnami. Opisuje svoje vlastne cesty. Forma, akou tieto cestopisy pisal, pripomina jeho st?p?eky. Neskor cestopisy posielal do
Lidovych novin
, a? neskor vy?li kni?ne.
- Talianske listy
, Italske listy ? (
1923
)
- Anglicke listy
? (
1924
)
- Vylet do ?panielska
, Vylet do ?pan?l ? (
1930
)
- Obrazky z Holandska
? (
1932
)
- Cesta na sever
? (
1936
) ? spolu s
Olgou Scheinpflugovou
- Devatoro rozpravok a e?te jedna ako pridavok
, Devatero pohadek a je?t? jedna od Josefa ?apka jako p?iva?ek ? (
1932
) rozpravky o roznych zamestnaniach, v ktorych ?apek deti oboznamuje s ur?itymi zakonitos?ami ?udskeho spravania (napr.
listove tajomstvo
).
- Da?enka ?i?e ?ivot ?te?a?a
, Da?e?ka ?ili ?ivot ?t?n?te ? (1933). Toto dielo, napisane a fotografovane s Josefom ?apkom, je rozpravanim o narodeni a raste ?te?a?a ?
foxteriera
Da?enky. Karel ?apek rozprava tomuto psikovi psiu rozpravku, ktora je tak trochu tie? bajkou.
- Pudlenka alebo mal som psa a ma?ku
, Pudlenka aneb m?l jsem psa a ko?ku ? Toto dielo je o Karlovi ?apkovi a jeho ma?ke Pudlence, ktora sa mu strati a zase najde inu, ktora sa mu zase strati, at?.
- Francuzska novodoba poezia
, Francouzska poezie nove doby (1920), tato antologia modernych francuzskych basnikov (zhruba od
Charlesa Baudelairea
po
Guillauma Apollinaira
) vyrazne ovplyvnila vyvoj ?eskej literatury (napr. postoj ?eskej poezie k asonancii a vobec ?esku metriku). Preklady boli jazykovo dokonale prepracovane, na dlhy ?as sa stali vzorom prekladu a ?asto aj povodnej poezie (ve?mi ovplyvnili napriklad
Vit?zslava Nezvala
). K?u?ovou su?as?ou antologie je slavna Apollinairova base? Pasmo.
- Hovory s T. G. Masarykom
(1928 – 1935, 3 zvazky) ? jedine?ne svedectvo o Masarykovi (o jeho nazoroch nielen politickych, ale i ?udskych, o jeho spomienkach)
- Ml?anie s T. G. Masarykem
? doplnenie rozhovorov, esej z roku
1935
- ?itanie o T. G. Masarykovi
? (?teni o TGM) doplnenie ?itania v roku
1969
[5]
- ↑
?APEK, Karel.
Hovory s T.G. Masarykem, Kniha apokryf?, O v?cech obecnych ?ili zoon politikon
. 1.. vyd. Praha : ?eskoslovensky spisovatel s.r.o., 2012.
ISBN
978-80-87391-09-9
. S. 496.
- ↑
Seznam vyznamenanych
[online]. hrad.cz, [cit. 2022-01-20].
Dostupne online.
(po ?esky)
- ↑
?APEK, Karel.
Hovory s T.G. Masarykem, Kniha apokryfu, O v?cech obecnych ?ili zoon politikon
. 1.. vyd. Praha : ?eskoslovensky spisovatel s.r.o., 2012.
ISBN
978-80-87391-09-9
. S. 331-421. (?esky)
- ↑
?APEK, Karel.
Hovory s T.G. Masarykem, Kniha apokryf?, O v?cech obecnych ?ili zoon politikon
. 1.. vyd. Praha : ?eskoslovensky spisovatel s.r.o., 2012.
ISBN
978-80-87391-09-9
. S. 421 - 496.
- ↑
Vratislav Preclik. Masaryk a legie, Masaryk and legions, first issue vaz. kniha, 219 pages, vydalo nakladatelstvi Paris Karvina, ?i?kova 2379 (734 01 Karvina-Mizerov, ?esko) ve spolupraci s Masarykovym demokratickym hnutim (in cooperation with Masaryk democratic Movement), 2019,
ISBN 978-80-87173-47-3
- Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Karel ?apek
na ?eskej Wikipedii.