Prva indo?inska vojna

Datum	19. december 1946 ? 1. august 1954
Miesto	Francuzska Indo?ina
Vysledok	Vi?azstvo Viet Minhu (VDR). ; Odchod Francuzska z Indo?iny. ; Do?asne rozdelenie Vietnamu.

Prva indo?inska vojna
Datum	19. december 1946 ? 1. august 1954
Miesto	Francuzska Indo?ina
Vysledok	Vi?azstvo Viet Minhu (VDR). ; Odchod Francuzska z Indo?iny. ; Do?asne rozdelenie Vietnamu.
Protivnici
Francuzska unia ; * Francuzsko ; * Vietnamsky ?tat ; * Kambod?a ; * Laos	Viet Minh
Velitelia
P. L. Hauteclocque (45 – 46) ; Jean-Etienne Valluy (46 – 48) ; Roger Blaizot (48 – 49) ; Marcel M. Carpentier (49 – 50) ; Jean de Tassigny (50 – 51) ; Raoul Salan (52 – 53) ; Henri Navarre (53 – 54) ; Vietnamska nar. armada ; Nguyen Van Hinh (50 – 54)	Ho ?i Min , ; Vo Nguyen Giap
Sila
Francuzska unia : ; 190 000 mu?ov ; Pomocne miestne zbory : ; 55 000 ; Vietnamska nar. armada : ; 150 000	Celkovo cca : ; 450 000 mu?ov
Straty
94 581 m?tvych ; 78 127 zranenych ; 40 000 v zajati	300 000+ m?tvych ; 500 000+ zranenych ; 100 000+ v zajati
	Historicky portal

Prva indo?inska vojna (ine nazvy: indo?inska vojna , vietnamsko-francuzska vojna , francuzsko-vietnamska vojna ^[2]) bol ozbrojeny konflikt medzi francuzskou kolonialnou spravou a komunistickou Ligou za nezavislos? Vietnamu trvajuci od 19. decembra 1946 do 1. augusta 1954 , ktory skon?il odchodom Francuzov z Indo?iny .

Francuzske sily v bojoch predstavoval predov?etkym francuzsky ?alekovychodny expedi?ny zbor , ktory podporovala Vietnamska narodna armada babkoveho cisara B?o đ?ia . Povstalecku armadu tzv. Viet Minh viedol Ho ?i Min a gen. Vo Nguyen Giap . Va??ina bojov sa odohrala v Tonkine v severnom Vietname ale boje men?ej intenzity zasiahli prakticky celu krajinu a tie? susedny Laos a Kambod?u .

Priebeh [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po skon?eni japonskej okupacie Indo?iny na konci 2. svetovej vojny sa k moci dostali komunisti pod vedenim Ho ?i Mina , ktori ale neboli schopni zabrani? pokusom Francuzska o obnovu predvojnoveho kolonialneho usporiadania, statusu quo ante bellum . Francuzi prepustili japonskych vojnovych vaz?ov a znovu ich vyzbrojili, aby v prvych ty?d?och konfliktu bojovali na ich strane. V oktobri 1945 obsadili francuzske oddiely Saigon , ?alej pokra?ovali smerom do delty Mekongu a v novembri 1945 sa im podarilo ziska? Haiphong . K otvorenemu konfliktu Francuzov s komunistami do?lo 19. decembra 1945. Komunisticka Vietnamska ?udova armada ( Viet Minh ) pod velenim generala Vo Nguyen Giapa bola ve?mi zle vyzbrojena a nemala dostatok sil, aby sa v priamom strete postavila francuzskym oddielom. To bol dovod zvolenej strategie partizanskeho boja , ke? sa sna?ili vyu?i? ?lenity a nedostupny teren.

Spojene ?taty suhlasili s tym, aby Francuzsko vytvorilo Francuzsky vietnamsky ?tat , ako integralnu su?as? Francuzskej unie na ?ele s cisarom Bao Daiom , na zaklade ktoreho sformovala svoju Vietnamsku narodnu armadu . Vojna v Indo?ine prebiehala istu dobu paralelne s korejskou vojnou .Obidva konflikty mali ideologicke zafarbenie. V tom ?ase sa plne rozvinul globalny konflikt Vychod-Zapad (ktoreho su?as?ou bola studena vojna v rokoch 1947/48-1953), ktory postavil proti sebe dve superve?moci : USA a ZSSR . Kym na centralnej urovni k otvorenym stretom nedochadzalo (medzi ve?mocami samymi), tak na periferii v jednotlivych ?astiach sveta, obidve krajiny podporovali svojich priate?ov s cie?om oslabi? rivala. Preto boli Spojene ?taty ochotne pomoc? Francuzsku v tejto vojne, aj ke? odmietali kolonializmus. Najva??iu pomoc Francuzi dostali zo strany Spojeneho kra?ovstva a do roku 1949 aj od ?ankaj?ekovych ?i?anov. Vietnamski komunisti ziskali podporu najma po roku 1949 od Mao Ce-tungovej ?iny a ZSSR. ?i?ania nedodavali len vojensku techniku, ale tie? ?kolili dostojnicky zbor Viet Minhu. Ten dosiahol prvy va??i uspech v roku 1950 , ke? dobyl oporne francuzske body na ?inskych hraniciach, ?im zabezpe?il otvorenu cestu pre ?inske zasobovanie. ?al?im krokom bola snaha komunistov ovladnu? deltu ?ervenej rieky , ale opevnenia francuzskych pozicii neprelomili. V tejto operacii ut??il Viet Minh masivne straty.

Francuzske velenie si uvedomovalo problemy s mobilnymi partizanskymi oddielmi, a preto sa na konci roka 1952 rozhodlo k rozsiahlemu utoku pod velenim generala Salana pozd?? toku ?ervenej rieky, ktory v?ak nepriniesol po?adovane vysledky. Naopak, tentoraz do?lo k zna?nym stratam na strane Francuzov. Viet Minh na situaciu pru?ne zareagoval prenesenim ?a?iska bojov do susedneho Laosu a posilnil komunistickych bojovnikov v Kambod?i , ?o pre Francuzsko znamenalo zmen?enie po?tu zalo?nych jednotiek. Francuzske oddiely odrazili napor Viet Minhu v delte ?ervenej rieky, ale v samotnom Francuzsku rastol ?oraz va??i nesuhlas s tymto vojnovym dobrodru?stvom, najma pre finan?ne naklady a rastuci po?et m?tvych vojakov.

Tak do?lo k definitivnemu rozhodnutiu francuzskeho velenia na ?ele s generalom Navarrom , ?e prinuti nepriate?ske oddiely Viet Minhu k jedinej rozhodujucej bitke s cie?om bleskoveho ukon?enia vojny. Koncom roka 1953 tak do?lo k realizacii operacie Castor , ktora zah??ala vysadok francuzskych oddielov v laoskom pohrani?i. V marci 1954 potom sa za?ala rozhodujuca bitka pri Dien Bien Phu s ne?akanym vysledkom. Francuzi boli porazeni jednotkami Viet Minhu, ktore boli pred tymto stretom posilnene. K francuzskej pora?ke do?lo v ?ase pre Francuzsko nevyhodnom, toti? v predve?er ?enevskych mierovych rokovani.

Vo Francuzskej cudzineckej legii do roku 1954 slu?ilo 35 000 Nemcov. Mnohi z nich boli vojaci nemeckych Waffen SS alebo nemeckeho Wehrmachtu . Ti bu? stratili svoje rodiny, vyhybali sa povojnovym sudom za vojnove zlo?iny v Europe alebo internacii. Po?as Indo?inskej vojny sa preslavili mimoriadnou krutos?ou. Tento fakt propagandisticky vyu?ivali komunisti pri rokovaniach francuzskeho parlamentu o opusteni Indo?iny. V tomto obdobi tie? vzniklo nieko?ko pochodovych piesni Francuzskej cudzineckej legie, ktore miesto povodnych nemeckych textov dostali text francuzsky. ^[3].

?enevske dohody [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mierove rokovania v ?eneve prebiehali v dvoch etapach. Prva etapa od 26. aprila do 17. juna a ?al?ia od 10. do 20. jula 1954. Schodzky sa zu?astnili ZSSR, USA, Spojene kra?ovstvo, Francuzsko, VDR (severny Vietnam) a Vietnamska republika (ju?ny Vietnam), Kambod?a a Laos. Z azijskeho kontinentu boli e?te prizvane ?ina a India . Ich premieri (?insky ?ou En-laj a indicky D?avaharlal Nehru ) 28. juna 1954 sformulovali v?eobecne zasady mieroveho spoluna?ivania medzi ?tatmi - Pan?a ?ila .

V otazke Kambod?e a Laosu do?lo ku zhode, obom ?tatom bola garantovana formalna nezavislos? a postavenie neutralnych krajin. Do konca roka 1954 malo dojs? k stiahnutiu v?etkych cudzich vojsk z ich uzemia, ?o sa aj stalo. V oboch ?tatoch boli naplanovane vo?by do koniec roka 1955. Vietnamsky problem nebolo tak jednoduche vyrie?i?, napriek tomu sa nakoniec podarilo dosiahnu? zhodu, najma po tlaku ?iny na Sovietsky zvaz. Severny Vietnam mal by? zatia? pod komunistickou nadvladou Ho ?i Mina s hlavnym mestom Hanoj . Naopak ju?ny Vietnam mal zatia? zosta? nekomunisticky so staronovym vladcom Bao Daiom a hlavnym mestom Saigon. Za deliacu hranicu bola ur?ena 17. rovnobe?ka s pri?ahlym demilitarizovanym pasmom . ?iadny ?tat v Indo?ine nesmel by? su?as?ou akehoko?vek vojenskeho paktu. Na leto 1956 boli naplanovane slobodne vietnamskej vo?by, ktore mali odpoveda? na otazku, aka bude ?al?ia buducnos? Vietnamu a zmluva hovorila o zjednoteni tejto krajiny prave v roku 1956. Na plnenie dohod dohliadala medzinarodna komisia zo zastupcov Indie, Po?ska a Kanady . K laoskym a kambod?skym vo?bam do?lo pod?a zmluvnych dojednani, k vo?bam vo Vietname v?ak nikdy nedo?lo, tak?e krajina ostala fakticky rozdelena aj po roku 1956. Komplikovana bola situacia Francuzska, ktore v ?eneve vystupovalo z pozicie agresora a navy?e bolo zmietane vnutropolitickymi spormi. Po neuspechu pri Dien Bien Phu podala vlada Josepha Laniela demisiu a novy kabinet Mendesa France ziskal doveru a? po s?ube, ?e ukon?i vojnove dobrodru?stvo v Indo?ine. Tak sa aj stalo podpisom ?enevskych dohod v juli 1954. Av?ak tieto dohody, ako sa neskor ukazalo, nedodr?ala ?iadna zo zmluvnych stran.

?al?i vyvoj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Komunisticke nebezpe?enstvo v juhovychodnej Azii vyznamne urychlilo vznik zoskupenia ASEAN . U? 8. septembra 1954 bola podpisana zakladacia zmluva v Manile . Realna situacia v Indo?ine bola na?alej nestabilna, aj ke? v Kambod?i panoval relativny pokoj, v Laose nedodr?anie dohod vyustilo koncom 50. rokov k ob?ianskej vojne, ktoru do?asne ukon?ili ?enevske dohody o Laose z roku 1962 . Tie boli podpisane 23. juna 1962. Potvrdzovali neutralitu Laosu a vznik koali?nej vlady. V roku 1964 v?ak do?lo k opatovnemu obnoveniu bojov. V ju?nom Vietname bol Bao Dia donuteny k abdikacii a k moci sa dostal diktator Ngo Dinh Diem , spo?iatku podporovany Spojenymi ?tatmi, ktore sa v?ak po nastoleni jeho diktatury, podie?ali prostrednictvom CIA na Diemovom zavra?deni v novembri 1963. V severnom Vietname ziskal absolutnu vladu Ho ?i Min, ktoreho cie?om bolo zjednotenie Vietnamu pod komunistickou ideologiou. Neskor jeho re?im podporoval v ju?nom Vietname vzniknuty Front narodneho oslobodenia a najma jeho ozbrojenu zlo?ku - narodnu oslobodzovaciu armadu ( Vietcong ), ktore mali za cie? zvrhnutie juhovietnamskeho re?imu.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

↑ Windrow, Martin (1998). The French Indochina War 1946-1954 (Men-At-Arms, 322). London: Osprey Publishing, p. 11. ISBN 1-85532-789-9
↑ indo?inska vojna. In: Encyclopaedia Beliana . 1. vyd. Bratislava : Encyklopedicky ustav SAV ; Veda , 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3 . Zvazok 7. (In ? Kalg), s. 54.
↑ Bei den Deutschen in der Fremdenlegion [online]. zeit.de, 1953, [cit. 2012-06-25]. Dostupne online. Archivovane 2016-03-14 z originalu. (po nemecky)