Paul Gauguin
francuzsky maliar
Narodenie	7. jun 1848 Pari? , Francuzsko
Umrtie	8. maj 1903 (54 rokov) Atuona , Markezy Francuzska Polynezia
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	Paul Gauguin (plne texty diel autora)
Commons	Paul Gauguin
Umelecky portal   Francuzsky portal   Biograficky portal

Eugene Henri Paul Gauguin (* 7. jun 1848 , Pari? , Francuzsko ? † 8. maj 1903 , Markezske ostrovy , Francuzska Polynezia ) bol francuzsky maliar , jeden z hlavnych predstavite?ov postimpresionizmu . Zara?uje sa aj medzi poprednych drevorytcov a zastancov drevorytectva a drevorezby ako plnohodnotnych umeleckych foriem. ^[1]

?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Paul Gauguin sa narodil v Pari?i francuzskemu novinarovi Clovisovi Gauguinovi a polovi?nej Peruanke Aline Maria Chazal, dcere socialistickeho predaka Flora Tristana. Na zaklade politickeho ovzdu?ia tej doby sa v roku 1851 rodina pres?ahovala z Pari?a do Peru . Clovis zomrel po?as cesty a zanechal trojro?neho Paula, jeho sestru a matku, ktori sa museli postara? sami o seba. ?tyri roky ?ili v Lime ( Peru ) s Paulovym strykom a jeho rodinou. Spomienky na Peru mali zrejme neskor vplyv na Gaiguinovo umenie.

Vo veku sedem rokov sa Paul s rodinou vratili do Francuzska. Pres?ahovali sa do Orleans , kde Paul ?il so svojim starym otcom. Rychlo sa nau?il francuzsky a stal sa vynikajucim ?tudentom. Po dov??eni sedemnastich rokov sa Gauguin upisal ako pomocnik lodivoda v obchodnej flotile, aby tak splnil po?iadavku na vykonanie vojenskej slu?by. O tri roky neskor sa pripojil k namornictvu, kde stravil dva roky. V roku 1871 sa Gauguin vratil do Pari?a, ^[2] kde sa zamestnal ako makler , ?im si zabezpe?il ?ivobytie. V roku 1873 sa o?enil s Dankou Mette Sophie Gad. Po?as nasledujucich desiatich rokov splodili pa? deti.

Gauguin prejavoval zaujem o umenie u? od detstva. Vo vo?nom ?ase za?al ma?ova?. Neskor ?asto nav?tevoval galerie a kupoval diela za?inajucich maliarov. Spriatelil sa s Camille Pissarrom , ktory ho predstavil roznym inym umelcom. ^[3] Ako rozvijal svoj talent, Gauguin si prenajal atelier a svoje ma?by vystavoval na impresionistickych vystavach v rokoch 1881 a 1882 . Po?as dvoch letnych dovoleniek ma?oval s Camillem Pissarrom a prile?itostne aj s Paulom Cezannom .

V roku 1884 sa Gauguin s rodinou pres?ahoval do Kodane , kde rozvijal svoju obchodnu karieru ako makler. Hnany tu?bou venova? sa iba ma?ovaniu sa v?ak v roku 1885 vratil do Pari?a, pri?om svoju rodinu zanechal v Dansku . Bez dostato?neho zabezpe?enia sa jeho ?ena (Mette Sophie Gadd) s ich piatimi de?mi uchylila k svojej rodine. Dve deti zomreli e?te po?as Gauguinovho ?ivota.

Je zname, ?e Gaugin byval aj u vtedy e?te neznameho zakladate?a secesneho ?tylu Alfonsa Muchu . ^[4] Podobne ako jeho priate? Vincent Van Gogh , s ktorym v roku 1888 stravil deva? ty?d?ov ma?ovanim v Arles , aj Paul Gauguin zapolil so zachvatmi depresie a neskor (a? v roku 1897 ) sa dokonca pokusil o samovra?du . Sklamany impresionizmom citil, ?e tradi?ne europske maliarstvo sa stava prili? napodob?ujucim a straca symbolicku h?bku. Naproti tomu v umeni Afriky a Azie vnimal plnos? mystickej symboliky a vitality. V tom ?ase bolo v Europe modnou zale?itos?ou predstavova? umenie cudzich kultur ? najma japonskej . V roku 1889 ho skupina belgickych umelcov Les XX pozvala, aby sa spolupodie?al na ich vystave.

Pod vplyvom ?udoveho umenia a japonskych tla?i, sa Gauguin vyvijal smerom k cloisonizmu ? ?tylu, ktory pomenoval kritik Edouard Dujardin pod?a ?priehradkovej“ techniky (cloisonne) smaltovania, ktoru pou?ival Emile Bernard . Paul ve?mi oce?oval Bernardovo umenie. Gauguin so zanietenim skumal ?tyl, ktory vyjadroval podstatu objektov jeho umenia. Jeho obraz ?lty Kristus (1889) je ?asto uvadzany ako typicke cloisonisticke dielo ? obraz sa zredukoval na ?iste farebne plochy oddelene ?a?kymi ?iernymi obrysmi. V takychto dielach Gauguin nevenoval pozornos? klasickej perspektive a smelo sa zbavil jemnej?ich odtie?ov farieb, ?o definovalo dva zakladne principy postrenesan?nej ma?by. Jeho ?tyl sa neskor vyvijal smerom k syntetizmu , v ktorom neprevlada ani forma, ani farba, ale obe maju rovnaku vahu.

V roku 1891 sa finan?ne stradajuci Gauguin frustrovany nedostatkom uznania doma preplavil do tropov, aby sa vyhol europskej civilizacii a ?v?etkemu, ?o je umele a konven?ne“. (Pred tym podnikol nieko?ko pokusov o najdenie tropickeho raja, kde by mohol ??i? z ryb a ovocia“ a ma?ova? vo svojom stale silnejucom naivnom ?tyle. Kratkodobo ?il na Martiniku a pracoval aj ako stavebny robotnik na Panamskom prieplave , ale prepustili ho ani nie po dvoch ty?d?och). Po?as pobytu v dedine Mataiea na Tahiti nama?oval obraz Fatata te Miti (Pri mori), Ia Orana Maria (Ave Maria) a ine diela, v ktorych zobrazil tahitsky ?ivot. V roku 1897 sa presidlil do Punaauia , kde vytvoril majstrovske dielo Opytaj sa, odkia? prichadzame . Zvy?ok ?ivota pre?il na Markezskych ostrovoch. Francuzsko nav?tivil u? iba raz, ke? nama?oval v Pont-Aven . Jeho prace z tohto obdobia su plne kvazi-nabo?enskej symboliky a dorazom na ?exotickos?“ obyvate?ov Polynezie . V Polynezii sa zastaval prislu?nikov domorodych narodov vo?i kolonialnym uradom a katolickej cirkvi . Po?as tohto obdobia napisal knihu Avant et apres (Pred a po) ? zbierku drobnych postrehov o ?ivote v Polynezii, spomienok a komentarov k literature a ma?ovaniu. V roku 1903 ho kvoli problemom s cirkvou aj vladou odsudili na tri mesiace vazenia a vyrubili mu pokutu.

Skor ne? nastupil na do ?alara, ako 54-ro?ny zomrel na syfilis . Jeho telo bolo oslabene alkoholom a samopa?nym ?ivotom. Pochovali ho na cintorine (Cimetiere Calvaire) ostrova Atuona Hiva 'Oa v suostrovi Markezskych ostrovov.

Dielo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Paul Gauguin vychadzal z impresionizmu , ale postupne si vytvoril vlastny osobity ?tyl. Svoj prvy obraz Lesik vo Viroflay vytvoril v roku 1876 . Potom sa stal ?iakom Camilleho Pissarra .

Vlastny ?tyl na?iel v?aka kratkemu pobytu na Martiniku , ?o mo?no ilustrova? obrazom ?lty Kristus . Po navrate do Francuzska ziskal obdiv a uznanie. Jednym z jeho privr?encov bol aj Vincent van Gogh . Nejaky ?as ?il v Bretonsku, ale stale myslel na exoticke kraje, a preto odcestoval na Tahiti . Na obrazoch z tohto obdobia ( Tahi?anky a ine) sa sna?i zobrazi? Tahiti ako raj nepokazeny civilizaciou .

Medzi jeho vrcholne diela patria U? nikdy (1897) a Diev?ata s kvetmi mangovnika (1899).

Odkaz [ upravi? | upravi? zdroj ]

?oskoro po Gauguinovej smrti sa jeho prace stali vyh?adavanymi. Mnohe obrazy jeho neskorej tvorby ziskal rusky zberate? Sergej ??ukin . Podstatna ?as? jeho zbierky je vystavena v Pu?kinovom muzeu a v Ermita?i . Gauguinove obrazy su len zriedka ponukane na predaj. V takych pripadoch ich cena mo?e dosiahnu? vy?ku aj 39,2 miliona americkych dolarov .

Japonsky ?tylizovane Gauguinovo muzeum oproti botanickej zahrade v Papeari na Tahiti obsahuje niektore exponaty, dokumenty, fotografie, reprodukcie a originalne kresby a skice Gauguina a Tahi?anov. V roku 2003 na Atuona na Markezskych ostrovoch otvorili Kulturne centrum Paula Gauguina.

Galeria [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 
  Potret pani Gauguinovej
  okolo 1880-1881
• 
  Zahrada vo Vaugirard, alebo maliarova rodina v zahrade na Rue Carcel
  (1881)
• 
  Zati?ie s ovocim a citronmi
  okolo 1880
• 
  Swineherd, Bretonsko
  (1888)
• 
  Les Alyscamps
  (1888)
• 
  Zapas Jakuba s anjelom
  (1888)
• 
  No?na kava v Arles, (Madam Ginoux)
  (1888)
• 
  Zati?ie s japonskymi drevorytmi
  (1889)
• 
  Tahi?anky na pla?i
  (1891)
• 
  ?ena s kvetom
  (1891)
• 
  Mesiac a Zem
  (1893)
• 
  Annah, diev?a z Javy
  (1893)
• 
  Vodny mlyn Pont-Aven
  (1894)
• 
  Polud?aj?ie driemoty
  (1894)
• 
  Materstvo
  (1899)
• 
  Dve Tahi?anky
  (1899)
• 
  Stra?ne pribehy (Exotic Saying)
  (1902)
• 
  Zauberer z Hivy OAU
  (1902)
• 
  Jazdci na pla?i
  (1902)
• 
  Krajina La Dominique (Hiva OAU
  (1903)

Autoportrety [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 
  Autoportret
  (1889)
• 
  Autoportret
  (1889-1890)
• 
  Autoportret
  (1893)
• 
  Autoportret
  (1896)

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Gauguinove tla?e (drevorezby a drevoryty) [online]. [Cit. 2008-11-01]. Dostupne online. Archivovane 2016-03-05 z  originalu.
2. ↑ Bonjour Paris - Gauguin: Where he lived and loved [online]. bonjourparis.com, [cit. 2022-06-07]. Dostupne online. Archivovane 2015-04-02 z  originalu.
3. ↑ KANG, Cindy. metmuseum.org, [cit. 2022-06-07]. Dostupne online.
4. ↑ Encyklopedia Sme: Mucha Alfons Maria [1]

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Paul Gauguin na ?eskej Wikipedii.