Momentove magnitudo alebo momentove magnitudo alebo momentova magnituda (zna?ka M _W ) je druh magnituda .

Suhrn v?etkych mo?nych lokalnych magnitud, najma ak su rozdelene na "stupne" pod?a u?inkov na zemsky povrch, sa niekedy nazyva stupnica momentoveho magnituda/magnituda ?i momentova ?kala (niekedy skracovane MMS z angl. moment magnitude scale).

Momentove magnitudo sa vypo?itava takto:

${\displaystyle M_{\mathrm {W} }={\frac {2}{3}}\log {M_{\mathrm {0} }}-6,06\,\!}$

kde M ₀ je seizmicky moment vyjadreny vz?ahom:

${\displaystyle M_{\mathrm {0} }=\mu AD\,\!}$

• A je plocha poru?enej ?asti zlomu
• D je priemerna hodnota vyslednej diskontinuity.

Momentove magnitudo bolo zavedene na prekonanie problemu nepresnosti inych be?nych magnitud pri ve?kych zemetraseniach, ktora je sposobena tym, ?e amplituda seizmickej vlny s vlnovou d??kou men?ou ako rozmery poruchovej ?asti zlomu sa s plochou poruchy (teda aj so zva??ujucou sa energiou) nezva??uje.

Meranie momentoveho magnituda je v su?asnosti pova?ovane za presnej?ie (najma pre va??ie zemetrasenia) v porovnani s lokalnym magnitudom (tzv. Richterovou stupnicou).

Portal vied o Zemi