Maj 1968 v Pari?i
(
fr
. obvykle len
Mai 68
) bola vlna
?trajkov
vyvolana revoltou ?tudentov
Sorbonny
v
Nanterre
a v
Pari?i
, ktora sposobila va?nu vladnu krizu. Na tieto udalosti malo vplyv hnutie
kontrakultury 60. rokov
.
Protesty za?ali na akademickej pode
Pari?skej univerzity
. Prvy incident sa odohral na fakulte v
Nanterre
na za?iatku roku
1968
a bol iniciovany krajnou ?avicou.
22. marca
1968 vzniklo hnutie ?Mouvement du 22 mars“ vedene
Danielom Cohn-Benditom
. Mno?stvo incidentov viedlo d?a
2. maja
1968 k uzavretiu fakulty. Agitacia hnutia sa preniesla do
Pari?a
. Tento proces vyvrcholil
3. maja
, ke? policia urobila brutalny zasah proti mitingu ?tudentov na dvore
Sorbonny
. Vysledok bol 500 zatknutych, ?o vyvolalo bezprostrednu solidarnu reakciu ?tudentstva. Revolta za?ala v ulici rue du Quartier latin – (
Latinska ?tvr?
). Vzburenci vytvorikady, pou?ili
molotovove koktejly
, policia zase
slzotvorny plyn
. Hnutie ?ivene aj odbormi ?tudentov na ?ele so Jacquesom Sauvageotom sa roz?irilo na
lycea
, ktore sformovali ?Lycejne ak?ne rady“. Vzbura kulminovala v noci z
10.
na
11. maja
bojmi v uliciach a na barikadach. Boli stovky zranenych. ?tudenti vzbudili sympatie verejnosti a nasledoval ?trajk francuzskych odborarov
13. maja
1968, ktory protestoval proti policajnej brutalite. Vznikla vlna spontannych ?trajkov, ktore prerastli do spolo?enskej krizy.
Ve?er
14. maja
v okoli
Nantes
obsadili odborari tovare? ?Sud-Aviation“ a zadr?ali jej riadite?a.
15.
a
16. maja
?trajk zasiahol tovarne
Renault
v
Cleon
a
Sandouville
(Seine-Maritime),
Flins
a
Boulogne-Billancourt
. A? do
22. maja
sa hnutie roz?irovalo do tovarni, uradov, verejnych slu?ieb, dopravy, ktore preru?ili pracu. Nevzniklo na prikaz vedenia odborov, jeho zrod bol spontanny. Bol to najva??i ?trajk vo
Francuzsku
20. storo?ia
.
Vlada zareagovala
24. maja
, ke? vystupil v televizii
prezident de Gaulle
,
[1]
ktory oznamil vyhlasenie referenda kvoli ozdraveniu univerzit a ekonomiky. Zarove? pohrozil, ?e sa stiahne z uradu, ak vysledkom referenda bude odpove? ?nie“. Jeho oznamenie zostalo bez efektu. Vyjednavanie viedol prvy minister
Georges Pompidou
.
V plnej krize nasledovali vyjednavania v Grenelle
25.
a
26. maja
, ktore zvidite?nili rozpory v ?trajkovom hnuti: medzi ?avi?iarmi, kde sa ?inili
anarchisti
,
maoisti
aj
trockisti
, ktori chceli radikalnu zmenu ?truktur a medzi ?trajkujucimi, ktorych cie?om bolo zvy?enie zamestnanosti a pravomoci riadenia fabrik. Komunisticka strana (PCF) a odborova organizacia
CGT
– Confederation generale du travail – zostavali na pozicii mzdovych a profesionalnych po?iadaviek.
27. maja
sa predstavitelia vlady – hlavne
Jacques Chirac
ako ?tatny tajomnik pre socialne veci, zu?astnili vyjednavani s odborarmi. Bola podpisana dohoda v Grenelle o 10% zvy?eni miezd, no bola zamietnuta skupinami, ktore chceli pokra?ova? v ?trajku. Napriek dohode ?trajk teda pokra?oval. ?tatna moc sa javila bezmocna.
Udalosti vstupili do tretej fazy, ktorou bola politicka kriza. ?iadna strana nedokazala navrhnu? rie?enie. ?tudenti zdru?eni v
UNEF
(Union nationale des etudiants de France)
[2]
organizovali miting na ?tadione Charlety
27. maja
spolu s odbormi
CFDT
a socialistickou stranou
PSU
, kde demon?trovalo 30 tisic osob. V hnuti sa aktivizovali skupinky ?avi?iarov a nepriate?ska PCF, ktori posobili na davy, ktore neboli u? pod kontrolou. Zo strany ?avicovych tradi?nych stran s klasickymi politickymi rie?eniami boli navrhy ako provizorna vlada, prezidentske vo?by a provizorne zakony. Nedorozumenia medzi
Francoisom Mitterrandom
a FDGS a komunistami z PCF Waldecka Rocheta tomu zabranili.
Po mitingu v Charlety mala patent na neschopnos? jedna? ?avica. Situacia bola pripravena na zmenu moci v prospech ?trajkujucich, ?o v?ak tito nevyu?ili. Protiofenziva vlady bola spektakularnou dramou:
29. maja
zmizol prezident de Gaulle z
Elyzejskeho palaca
, ?o vytvorilo vo verejnosti zly dojem. Na druhy de? v rozhlase prezident oznamil rozpustenie
Narodneho zhroma?denia
a pred?asne vo?by. Manifestacia zorganizovana gaullistami ve?er
29. maja
mala 500 tisic u?astnikov. Nazna?ovala, ?e treba zastavi? krizu a vrati? sa k poriadku, aby nebola paralyzovana ekonomika.
Kriza sa pomaly uti?ila, ke? sa za?ali vyu?iva? postupy tradi?nej politiky. Navrat k praci bol pomaly. Boj na?alej pokra?oval do polovice juna v tovar?ach
Renaultu
a
Peugeotu
. ?trajkujuci zostali izolovani.
Skrutinium
v Narodnom zhroma?deni
23.
a
30. juna
dalo va??inu vladnucej pravici. Gaullistom sa podarilo v?aka strachu z neporiadku a hypotetickeho komplotu
komunistov
rozviri? pochybnosti v hnuti.
V kone?nom dosledku maj
1968
vytvoril kulturne a socialne hnutie noveho typu, mimo tradi?nych stran a odborov. Na jednej strane popieral konzumnu spolo?nos? a ideologiu produkcie, ktore mali zabezpe?i? finan?nu rentabilitu skor ako ??astie ?udi. Vyhlasoval odtrhnutie sa od hmotnych veci a permanentne zabezpe?enie novych potrieb. Na druhej strane sa zasadzoval o rozvoj individuality, jej prav na ??astie, proti prisnej hierarchizacii a discipline. Tie? bol zamietnuty autoritarsky model, hierarchicke vedenie, byrokracia, ?o za?inalo u? v rodine, podniku, cirkvi, ?tatnom aparate a odboroch. Z toho dovodu boli tradi?ne politicke strany a odborove organizacie v rozpore s novym hnutim.
Ak hnutie ?Mai 68“ prepadlo a nedosiahlo politicku moc, zanechalo v?ak po sebe na ?u hlboky dodato?ny vplyv
[3]
.
- Bol transformovany univerzitny system na zaklade noveho zakona Edgara Faura, ktory vniesol podiel ?tudentov do riadenia univerzit.
- Zakon o zamestnaneckych odboroch otvoril cestu k pomalej transformacii mzdoveho systemu.
- V politike, prezident de Gaulle nasledkom udalosti stratil autoritu. Jeho odchod po vysledku referenda v aprili
1969
bol toho nasledkom.
- V politickej ?avici vyprovokovala kriza jej zablokovanie, ?o vyvolalo rekon?trukciu socialistickej strany (PS) v roku
1972
a spolo?ny politicky program s komunistami (PCF) v roku
1974
.
- Francois Mitterrand
a socialisticka strana ziskali. Vi?azstvo vo vo?bach v
1981
bolo toho odrazom.
Preto politicka kriza v roku 1968 napriek neuspechu protestujucich prispela k modernizacii francuzskej spolo?nosti.
[3]
- Dobove filmove zaznamy z maja 68
[1]