Lawrence Durrell

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Lawrence George Durrell
Lawrence Durell
Lawrence Durell
Osobne informacie
Narodenie 27. februar 1912
  D?alandar , Britska India
Umrtie 7. november 1990 (78 rokov)
  Sommieres , Francuzsko
Narodnos? anglicka
Zamestnanie spisovate?
Man?elka 1. Nancy Isobel Myersova
2. Eve Cohen
3. Claude-Marie Vincendon
4. Ghislaine de Boysson
Deti 2 dcery z prvych dvoch man?elstiev
Dielo
?anre roman , base? , drama
Obdobie postmoderna
Debut Quaint Fragment - zbierka basni
Vyznamne prace The Alexandria Quartet
Vyznamne ocenenia James Tait Black Memorial Prize, Duff Cooper Prize
Odkazy
Lawrence Durrell na lawrencedurrell.org
Spolupracuj na CommonsLawrence Durrell
(multimedialne subory na commons)

Lawrence Durrell , celym menom Lawrence George Durrell (* 27. februar 1912 , D?alandar , Britska India ? † 7. november 1990 , Sommieres , Francuzsko ) bol expatriovany britsky ob?an a spisovate? - romanopisec, basnik , dramatik a cestovate?. Odmietal britske ob?ianstvo a daval prednos? by? kozmopolitom. Po jeho smrti sa tvrdilo, ?e nebol nikdy britskym ob?anom. Definovali ho ako osobu bez ob?ianstva v roku 1968 na zaklade ?Emigrantskeho aktu Commonwealthu“ z 1962 . Boli mu odmietnute prava vstupi? do Ve?kej Britanie a sidli? v nej pod?a novych zakonov a musel ?iada? o viza pri ka?dom vstupe na uzemie Spojeneho kra?ovstva . Jeho najslavnej?ie dielo je tetralogia The Alexandria Quartet [1] .

?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Durrell sa narodil v D?alandare v Britskej Indii pod pohorim Himalaje ako najstar?i syn ob?ana britskej kolonie Lawrencea Samuela Durrella a matky Louisy. Jeho prvou ?kolou bola St. Joseph's College v North Point, Darjeeling . Vo veku jedenastich rokov bol poslany do Anglicka do ?koly ?St. Olave's Grammar School“, predtym do ?St. Edmund's School“ v Canterbury . Jeho formalne vzdelanie bolo neuspe?ne a prepadol na prijimacich sku?kach na univerzitu. Potom v?ak za?al ve?mi va?ne pisa? poeziu vo veku patnastich rokov a jeho prva zbierka basni z tohto obdobia pod nazvom Quaint Fragment bola publikovana v roku 1931 . V tomto obdobi sa ?ivil hudbou ako d?ezovy pianista v no?nych kluboch. [2]

22. januara 1935 sa o?enil s Nancy Isobel Myersovou, ?o bolo prve z jeho ?tyroch man?elstiev. Durrell sa v Anglicku citil stale ne??astny a v marci toho isteho roku presved?il mladoman?elku, svoju matku a svojich surodencov vratane brata Geralda Durrella , neskor?ieho prezidenta British wildlife conservationist (Britski ochrancovia divej zveri) a spisovate?a, aby sa pres?ahovali na grecky ostrov Korfu . Mal predstavu, ?e tam budu ?i? s men?imi ?ivotnymi nakladmi a ute?u pred anglickym po?asim a otupnou kulturou ?ivota, ako to Lawrence Durrell nazyval ? ?anglickou smr?ou“. [3]

V tom istom roku Lawrence publikoval svoj prvy roman ?Pied Piper of Lovers” vo vydavate?stve Cassell. Niekedy v tomto obdobi natrafil na kopiu romanu Henryho Millera ? Obratnik raka ” a napisal jeho autorovi vyjadriac mu obdiv k jeho dielu. Durrellov list za?al medzi nimi trvale priate?stvo a pravidelny kriticky vz?ah trvajuci 45 rokov. Nasledujuci Durrellov roman ?Panic Spring“ bol silno ovplyvneny prave Millerovou tvorbou.

Na Korfu ?ili Lawrence a Nancy spolu bohemskym ?tylom. Po?as prvych mesiacov byvali vo ?Villa Anemoyanni“ v Kontokali . V 1936 sa pres?ahovali do rybarskej usadlosti ?White House“ na severovychodnom pobre?i pri Kalakami , potom do men?ej rybarskej osady. Durrell sa tam spriatelil s greckym umelcom Teodorom Stefanidesom , tie? Henry Miller pobyval v roku 1939 v ?Bielom dome“.

Tato etapa ?ivota na Korfu sa popisuje lyricky v Lawrenceovom cestopise Prospero's Cell: A guide to the landscape and manners of the island of Corcyra [Corfu] , ?o sa porovnava s romanom Geralda Durrella My Family and Other Animals a ?al?imi dielmi tzv. ?Korfu Trilogy“. Brat Gerald opisuje Lawrencea ako trvale pobyvajuceho s matkou a surodencami, man?elka Nancy a dvaja surodenci tam nie su zmie?ovani. Obaja bratia v?ak opisuju postavy priate?ov, su to taxikar Spiro Amerikanos a doktor, vedec a basnik Teodor Stefanides . Na Korfu sa tie? spriatelil s Marie Aspioti, s ktorou spolupracoval na knihe ?Lear´s Korfu“.

V auguste 1937 odcestovali Lawrence a Nancy do Pari?a , do vily Seurat, aby sa stretli osobne s Henrym Millerom a Anais Nin . Spolo?nos? pozostavajuca z Alfreda Perlesa , Nin, Millera a Durrella za?ala spolupracu na zalo?eni noveho literarneho hnutia. Ich projekty zahrnute v ?The Shame of the Morning“ a ?Booster a country club house organ“ vlastne ? pripravili ich vlastny umelecky... koniec “. Vo Ville Seurat za?ali tie? pisa? svoje diela: Durrellovu ?Black Book“, Millerovho ?Max and the Phagocytes“ a Anais Nin ?Winter of Artifice“ s Jackom Kahanom ako editorom ?Obelisk Press“.

Durrellov prvy roman ?The Black Book: An Agon“ bol ovplyvneny Millerom a publikovany v Pari?i v 1938 . ?ahko pornograficka kniha vy?la v Britanii a? v roku 1973 . V pribehu hlavna postava Lawrence Lucifer sa sna?i utiec? pred duchovnou sterilitou zomierajuceho Anglicka a najs? v Grecku teplo a plodnos?.

Po vypuknuti druhej svetovej vojny sa Durrellova matka a bratia vratili do Anglicka a on a Nancy zostali na Korfu . V 1940 sa im narodila dcera Penelope Berengaria. Po pade Grecka utiekli cez Kretu do Alexandrie v Egypte . Man?elstvo u? bolo pod tlakom, ?o sposobilo separaciu oboch v roku 1942 , s tym, ?e Nancy odide s dcerou do Jeruzalema .

Po?as rokov na Korfu si Durrell robil zapisky o zamy??anej knihe o ostrove, no za?al ju pisa? koncom vojny v Egypte . Kniha s nazvom ?Prospero's Cell“ opisuje Korfu ako ?ten skvely ostrovny flia?ik v Ionskom mori“ s vodami ?ako uder srdca samotneho sveta“. [ chyba zdroj ]

Po?as druhej svetovej vojny Durrell slu?il ako tla?ovy ata?e britskych ambasad, najprv v Kahire , potom v Alexandrii . V Alexandrii stretol Eve (Ivette) Cohenovu, ?idovsku Alexandrij?anku, ktora sa mu stala modelom pre postavu Justine v romane The Alexandria Quartet . V roku 1947 po rozvode s Nancy sa Durrell o?enil s Eve a v roku 1951 mali spolu dceru Sappho Jane, ktoru pomenovali pod?a znamej antickej greckej poetky Sapfo .

Stra?ny domec na ostrove Rodos , kde byval s Eve Cohenovou od 1945

V maji 1945 sa Lawrence premiestnil na ostrov Rodos . Byval v stra?nom domci pri tureckom cintorine a naproti cez cestu sa nachadzala budova britskej administracie (dnes kasino v novom meste Rodosu ). Domec sa nachadzal v bezpe?nostnej zone administracie, kde spolu s nim byvala aj Eve Cohenova diskretne ignorovana zamestnancami centra.

Z tohoto obdobia pochadza jeho kniha Reflections on a Marine Venus . Je to lyricka oslava ostrova, v ktorej sa autor vyhybal viac ako v minulych dielach neprijemnej stranke pobytu.

V roku 1947 bol menovany riadite?om British Council Institute v Cordobe v Argentine , kde po?as osemnastich mesiacov daval lekcie o kulture. V lete 1948 sa vratil do Londyna spolu s Eve v tom ?ase, ke? mar?al Josip Broz Tito zru?il spojenectvo so Stalinom . Durrell bol poslany do Belehradu , kde zostal do roku 1952 . Tento pobyt mu poskytol material na knihu White Eagles over Serbia ( 1957 ).

Dom Lawrencea Durrella na Cypre v Bellapais

V roku 1952 Eve v Anglicku hospitalizovali. Durrel odi?iel na Cyprus s dcerou Sappho Jane a kupil tam dom. Za?al tam u?i? anglicku literaturu na Pancyprian Gymnasium. Tie? pracoval v ? public relations “ pre britsku vladu, kde agitoval za uniu Cypru s Greckom . Toto popisal u? na Cypre v diele Bitter Lemons , za ?o dostal v 1957 cenu Duff Cooper Prize.

V roku 1954 sa stal ?lenom Royal Society of Literature . Durrell opustil Cyprus v auguste 1956 , ke? britska strategicka pozicia na ostrove bola otrasena. Doviedlo ho to a? ku pokusu o samovra?du.

V roku 1957 publikoval prvy diel Justine z romanu The Alexandria Quartet . Pozostaval zo:

  1. Justine (1957)
  2. Balthazar (1958)
  3. Mountolive (1958)
  4. Clea (1960)

Prve tri ?asti rozpravaju ten isty pribeh z roznych poh?adov. V poslednej ?asti Clea pribeh napreduje v ?ase a ponuka zaver pribehu. V diele sa prejavil v technike pisania relativisticky sposob tvorby.

The Alexandria Quartet urobil dojem na kritikov svojim bohatym ?tylom, rozmanitos?ou a svie?os?ou postav, pohybom medzi osobnym a politickym dejom a exotickym prostredim. Durrell bol za toto dielo nominovany na Nobelovu cenu .

Pravdepodobne kvoli tejto komplexnosti diela sa re?iser George Cukor rozhodol nato?i? pod?a neho film s nazvom Justine pod?a ?asti Justine' . Pribeh zjednodu?il do formy melodramy . Film mal slabu odozvu.

V roku 1955 sa Durrell rozi?iel s Eve Cohen a v roku 1961 sa o?enil s ?al?ou Alexandrij?ankou ?idovskeho povodu Claude-Marie Vincendon, ktoru stretol na Cypre . Durrella zni?ila jej smr? v roku 1967 . Jeho ?tvrte a posledne man?elstvo bolo uzavrete v 1973 s Francuzskou Ghislaine de Boysson, s ktorou sa rozviedol v 1979 .

Durrell sidlil v Sommieres , malej obci v Languedocu , kde si kupil ve?ky dom stojaci na roz?ahlom pozemku na kraji obce. Tu napisal ?The Revolt of Aphrodite” obsahujucu ?asti ?Tunc“ (1968) a ?Nunquam“ (1970) a ?The Avignon Quintet“, ktorym dosiahol taky isty uspech ako s The Alexandria Quartet . Kvintet obsahuje viacero toto?nych motivov zo skor?ich Durrellovych diel. Niekedy ho spomina pod vyrazom ?quincunx“. Stredna ?as? kvintetu ?Constance or Solitary Practices“, ktora zobrazuje Francuzsko po?as nemeckej okupacie, bola nominovana na Booker Prize v 1982 a prva ?as? ?Monsieur, or the Prince of Darkness“, obdr?ala v 1974 ?James Tait Black Memorial Prize“.

V roku 1974 bol Durrell hos?ujucim profesorom humanitnych vied na California Institute of Technology .

Z tohto obdobia pochadzaju e?te diela ?Sicilian Carousel“ ? oslava ostrova Sicilia , ?The Greek Islands“ a ?Caesar's Vast Ghost“, v ktorom sa jedna hlavne o Provensalsko . Durrell trpel ve?a rokov na emfyzem p?uc. Zomrel na mozgovu prihodu vo svojom dome v Sommieres v novembri 1990 . Jeho celo?ivotny priate? Alan G. Thomas daroval zbierku knih a periodik spojenych s menom Durrell ?British Library“, v ktorej je ozna?ena ako ?Lawrence Durrell Collection“.

Alan Thomas vydal aj ako editor antologiu roznych pisomnosti, listov a poezie pod nazvom ?Spirit Of Place“, ktora obsahuje ve?a doplnkov a ?asti z Durrellovho diela.

Praca pre britsku vladu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Durrell stravil viacero rokov v slu?be Ministerstva zahrani?ia Ve?kej Britanie . Bol star?im tla?ovym tajomnikom britskych ambasad v Atenach a Kahire , tla?ovym ata?e v Alexandrii a Belehrade , riadite?om Britskeho in?titutu v greckej Kalamate a Cordobe v Argentine. Bol tie? riadite?om public relations na Dodekanezskych ostrovoch a na Cypre . Durrell neskor odmietol vyznamenanie Commander of the Order of St. Michael and St. George , preto?e ho pova?oval za konzervativne, reakcionarske a pravicove politicke nazory za pri?a?. Durrellova humoristicka praca v ?Esprit de Corps“ a ?Stiff Upper Lip“ bola o ?ivote v diplomatickom zbore, ?iasto?ne aj v Srbsku. ?ivot v Egypte a Argentine sa mu nepa?il, ale nie tak ve?mi ako pobyt v Juhoslavii .

Poeticka tvorba [ upravi? | upravi? zdroj ]

Lawrence Durrell - snimku urobil neznamy autor

Durrellova poezia bola zatienena jeho romanmi. Peter Porter (basnik) napisal o tom v uvode k Selected Poems : "One of the best of the past hundred years. And one of the most enjoyable." (Jedna z najlep?ich za poslednych sto rokov. A jedna z najzabavnej?ich.) Jeho poeziu opisoval ako "Always beautiful as sound and syntax. Its innovation lies in its refusal to be more high-minded than the things it records, together with its handling of the whole lexicon of language.´" [4] [5]

Dielo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Romany [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Pied Piper of Lovers ( 1935 )
  • Panic Spring, pod pseudonymom Charles Norden ( 1937 )
  • The Black Book ( 1938 ; znovu publikovane v Spojenom kra?ovstve 1. januara 1977 vydavate?stvom Faber and Faber)
  • Cefalu ( 1947 ; znovu publikovane vydavate?stvom The Dark Labyrinth v 1958)
  • White Eagles Over Serbia ( 1957 )
  • The Alexandria Quartet ( 1962 )
  • The Revolt of Aphrodite ( 1974 )
  • The Avignon Quintet ( 1992 )
    • Monsieur: or, The Prince of Darkness ( 1974 )
    • Livia: or, Buried Alive ( 1978 )
    • Constance: or, Solitary Practices ( 1982 )
    • Sebastian: or, Ruling Passions ( 1983 )
    • Quinx: or, The Ripper's Tale ( 1985 )

Cestopisy [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Prospero's Cell: A guide to the landscape and manners of the island of Corcyra [Corfu] ( 1945 ; znovu publikovane v 2000) ( ISBN 0-571-20165-2 )
  • Reflections on a Marine Venus ( 1953 )
  • Bitter Lemons ( 1957 ; znovu publikovane ako Bitter Lemons of Cyprus 2001)
  • Blue Thirst ( 1975 ) [6]
  • Sicilian Carousel ( 1977 ) [7]
  • The Greek Islands ( 1978 ) [8]
  • Caesar's Vast Ghost ( 1990 ) [9]

Poezia [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Quaint Fragments (1931)
  • Ten Poems (1932)
  • Transition: Poems (1934)
  • A Private Country (1943)
  • Cities, Plains and People (1946)
  • On Seeming to Presume (1948)
  • Selected Poems: 1953?1963 Edited by Alan Ross (1964)
  • The Ikons (1966)
  • The Suchness of the Old Boy (1972)
  • Collected Poems: 1931?1974 vydal James A. Brigham (1980)
  • Selected Poems of Lawrence Durrell vydal Peter Porter (2006)

Drama [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Bromo Bombastes , pod pseudonymom Gaffer Peeslake ( 1933 )
  • Sappho: A Play in Verse ( 1950 )
  • An Irish Faustus: A Morality in Nine Scenes ( 1963 )
  • Acte ( 1964 )

Humor [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Esprit de Corps ( 1957 )
  • Stiff Upper Lip ( 1958 )
  • Sauve Qui Peut ( 1966 )
  • Antrobus Complete ( 1985 ), zbierka kratkych pribehov predtym publikovanych vo viacerych ?asopisoch, tykali sa ?ivota v diplomacii.

Listy a eseje [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • A Key to Modern British Poetry (1952)
  • Lawrence Durrell and Henry Miller: A Private Correspondence (1962) vydal George Wickes
  • Spirit of Place: Letters and Essays on Travel (1969) edited by Alan G. Thomas
  • Literary Lifelines: The Richard Aldington?Lawrence Durrell Correspondence (1981) vydal Ian S. MacNiven a Harry T. Moore
  • A Smile in the Mind's Eye (1982)
  • Letters to T. S. Eliot (1987) Twentieth Century Literature Vol. 33, vyd. 3 s. 348?358.
  • The Durrell-Miller Letters: 1935?80 (1988), vydal Ian S. MacNiven
  • Letters to Jean Fanchette (1988), vydal Jean Fanchette

Preklady a edicie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Wordsworth; Selected by Lawrence Durrell (1973), vydal Durrell
  • New Poems 1963: A P.E.N. Anthology of Contemporary Poetry (1963), vydal Durrell
  • The Best of Henry Miller (1960,) vydal Durrell
  • The Curious History of Pope Joan (1954), Emmanuel Roides, preklad
  • The King of Asine and Other Poems (1948), vydal George Seferis prelo?il Durrell, Bernard Spencer, a Nanos Valaoritis
  • Six Poems From the Greek of Sikelianos and Seferis (1946) preklad

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. DURRELL, Lawrence. Alexandrijsky kvartet . Preklad Vladimir Medek. 1. vyd. Praha : Odeon, 1989. 975 s. (Klub ?tena??; zv. 615.) ISBN 80-207-0063-3 . (po ?esky)
  2. Lawrence Durrell (1912-1990) [online]. Kalami Tourist Services, [cit. 2012-10-14]. Dostupne online. Archivovane 2012-01-20 z  originalu. (po anglicky)
  3. ANDREWSKI, MITCHELL. Lawrence Durrell, The Art of Fiction No. 23 [online]. The Paris Review, [cit. 2012-10-14]. Dostupne online. (po anglicky)
  4. POTTS, Robert. Peter Porter obituary [online]. The Guardian, 23.4.2012, [cit. 2012-10-14]. Dostupne online. (po anglicky)
  5. Selected Poems of Lawrence Durrell [online]. amazon.com, [cit. 2012-10-14]. Dostupne online. (po anglicky)
  6. DURELL, Lawrence. Blue Thirst: Tales of Life Abroad [online]. Open Road, 2012. Dostupne online. (po anglicky)
  7. DURELL, Lawrence. Sicilian Carousel: Adventures on an Italian Island [online]. Open Road, 2012. Dostupne online. (po anglicky)
  8. DURELL, Lawrence. The Greek Islands [online]. Viking Press, 1978. Dostupne online. (po anglicky)
  9. DURELL, Lawrence. Provence [online]. Arcade Publishing, 1994. Dostupne online. (po anglicky)

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]