Medzinarodna organizacia kriminalnej policie
Mapa
?lenske ?taty Interpolu
International Criminal Police Organization
Zakladne informacie
Kratky nazov	ICPO, Interpol
Motto	Connecting police for a safer world
Predchodca	Prvy medzinarodny kongres kriminalnej policie (1914) Medzinarodna konferencia policie (1922) Medzinarodna komisia kriminalnej policie (1923)
Vznik	1923
Ustredie	Generalny sekretariat INTERPOL
Miesto	Lyon Francuzsko
Suradnice	45°46′56″S 4°50′53″V  /  45,782307°S 4,848110°V  / 45.782307; 4.848110
?al?ie informacie
Oblas? posobenia	Celosvetovo
?lenstvo	194 krajin [1]
Rokovaci jazyk	angli?tina , francuz?tina , ?paniel?ina , arab?ina
Generalny tajomnik	Jurgen Stock
Prezident	Kim Jong Yang
K?u?ovi ?udia	Dornai Nicolas
Hlavny organ	Generalny sekretariat
Rozpo?et	134 milionov € [2]
Webstranka	interpol.int

Interpol (z anglickeho nazvu International Criminal Police Organization ) je medzinarodna policajna organizacia zdru?ujuca demokraticke aj nedemokraticke ?taty v ramci boja so v?etkymi druhmi trestnej ?innosti. Je zalo?ena na spolupraci v?etkych ?lenskych ?tatov pri prenasledovani, vyh?adavani a zatykani pachate?ov trestnych ?inov.

?lenom Interpolu je 194 krajin a v ka?dej z nich pomaha policii posil?ova? bezpe?nos?. Zdie?a a poskytuje informacie o zlo?inoch a zlo?incoch a zabezpe?uje ?iroku technicku a operativnu podporu. V?etky krajiny su v spojeni prostrednictvom komunika?neho systemu I-24/7. Tato zabezpe?ena platforma slu?i na kontakt medzi krajinami a Generalnym sekretariatom, zabezpe?uje pristup do databaz a slu?ieb v realnom ?ase z centralnych a vzdialenych poloh. Su?as?ou je 17 policajnych databaz .

Interpol sa tie? stara o vymenu informacii policie a expertov v roznych oblastiach trestnej ?innosti, ktori sa stretavaju prostrednictvom pracovnych skupin a na konferenciach s umyslom zdie?a? skusenosti a napady.

Interpol poskytuje i vy?etrovaciu podporu napriklad vo forme forenznej analyzy, tie? analyzu a pomoc pri h?adani ute?encov po celom svete. Dole?itou su?as?ou ?innosti Interpolu je ?kolenie v mnohych oblastiach ktore predstavite?om prina?a efektivnu pracu so slu?bami Interpolu.

V ka?dej oblasti ?pecializovanej trestnej ?innosti agentura spolu s ?lenskymi krajinami zabezpe?uje rozne ?innosti, napriklad podporu vy?etrovania, operacie v terene, ?kolenia a networking. Su?as?ou ?innosti je aj sustredenie sa na vyskum a vyvoj v oblasti medzinarodnej trestnej ?innosti a trendov ktore pomahaju predvida? buducnos?.

Ke??e je Interpol globalna organizacia, umo?nuje policajnu spolupracu aj medzi krajinami, ktore nemaju diplomaticke vz?ahy, Interpol je politicky neutralny a re?pektuje platne zakony v roznych krajinach. Organizacia reprezentuje a zastupuje policiu celosvetovo, spolupracuje s vladami na najvy??ej urovni a podporuje spolupracu a vyu?ivanie agenturnych slu?ieb. ^{[3] [4] [5]}

Vyvoj [ upravi? | upravi? zdroj ]

V prvej ?asti 20. storo?ia boli viacere snahy o vytvorenie a formalizaciu medzinarodnej policajne spoluprace, v?etky v?ak zlyhali. ^[6] Medzi tieto snahy patrili prvy kongres kriminalnej policie v Monaku v roku 1914 a medzinarodna policajna konferencia v New Yorku v roku 1922 . Kongres v Monaku zlyhal, preto?e ho usporiadali pravnici a politicki ?initelia, nie policajni odbornici, zatia? ?o konferencia v New Yorku nepritiahla medzinarodnu pozornos?. ^[6]

Medzinarodna komisia kriminalnej policie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Uspe?nou sa stala iniciativa viedenskeho policajneho riadite?a Johanna Schobera a v septembri 1923 vznikla na 2. Medzinarodnom policajnom kongrese vo Viedni Medzinarodna komisia kriminalnej policie so sidlom vo Viedni. ^[7] Vo Viedni boli toti? ulo?ene evidencie zlo?incov, ktore obsahovali zaznamy z dob existencie Rakusko-Uhorskej monarchie a preto bola Viede? idealnym miestom pre centralnu evidenciu medzinarodnych zlo?incov ktora bola priamym predchodcom Interpolu. Oznamenia o h?adanych osobach boli prvykrat uverejnene v Medzinarodnom ?asopise Public Safety Journal. Kongresu sa zu?astnili tieto krajiny: Rakusko, ?eskoslovensko, Dansko, Egypt, Francuzsko, Fiume, Nemecko, Grecko, Ma?arsko, Taliansko, Japonsko, Loty?sko, Holandsko, Po?sko, Rumunsko, ?vedsko, ?vaj?iarsko, Turecko, Spojene ?taty a Juhoslavia. ^[8]

V?etky tieto krajiny ale neboli ?lenmi, preto?e v tej dobe o ?lenstve rozhodovali riaditelia policie krajin, nie krajiny samotne.

4. Valne zhroma?denie v Amsterdame prijalo v roku 1927 rezoluciu ktora rozhodla o tom, ?e ka?da ?lenska krajina by mala v ramci svojej policajnej ?truktury vytvori? ustredne kontaktne miesto; toto bol predchodca dne?nych Narodnych ustredni Interpolu. Do roku 1930 boli zriadene ?pecializovane oddelenia zaoberajuce sa registrom trestov, fal?ovanim mien a fal?ovanim pasov. Data boli zostavovane a analyzovane manualne a? do osemdesiatych rokov dvadsiateho storo?ia, kedy sa za?ala automatizacia zaznamov.

• 1932  ? Na zaklade novych stanov bol vytvoreny post generalneho tajomnika. Prvym bol rakusky policajny komisar Oskar Dressler, ktory posobil do roku 1946.
• 1935  ? Bola spustena medzinarodna radiova sie? ktora je nezavislym telekomunika?nym systemom slu?iacim vylu?ne potrebam predstavite?ov kriminalnej policie.
• 1938  ? Nacisti prevzali kontrolu nad organizaciou a sidlo pres?ahovali do Berlina v roku 1942. Va??ina ?lenov po?as tohto obdobia prestala podporova? organizaciu.
• 1946  ? Predstavitelia Belgicka viedli obnovenie organizacie po druhej svetovej vojne demokratickym procesom a zvolili vykonny vybor. Ustredie sa pres?ahovalo do Pari?a a nazov bol zmeneny na International Criminal Police Organization (ICPO), po slovensky Medzinarodna organizacia kriminalnej policie.
• 1947  ? Je prijaty system farebne ozna?enych oznameni, v su?asnosti ozna?uje ?ervena farba h?adane osoby.
• 1956  ? 13. juna je 25. valnym zhroma?denim vo Viedni prijata ?ustava“ alebo Constitution. Zakladajucimi ?lenmi su: Argentina, Australia, Rakusko, Belgicko, Brazilia, Barma, Kambod?a, Kanada, Cejlon, ?ile, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Dansko, Dominikanska republika, Egypt, Eire, Finsko, Francuzsko, Nemecka spolkova republika, Grecko, Guatemala, India, Indonezia, Iran, Izrael, Taliansko, Japonsko, Jordansko, Libanon, Liberia, Libya, Luxembursko, Mexiko, Monako, Holandsko, Holandske Antily, Novy Zeland, Norsko, Pakistan, Filipiny, Portugalsko, Saar, Saudska Arabia, ?panielsko, Sudan, Surinam, ?vedsko, ?vaj?iarsko, Syria, Thajsko, Turecko, Spojene kra?ovstvo Ve?kej Britanie a Severneho Irska, Spojene ?taty americke, Uruguaj, Venezuela, Juhoslavia.
• 1967  ? Po?et ?lenov sa z povodnych 16 v roku 1923 zvy?il. V roku 1955 bolo su?as?ou organizacie 55 krajin, v roku 1967 100 a v roku 1989 150 krajin.
• 1989  ? Generalny sekretariat sa pres?ahoval 27. novembra do francuzskeho Lyonu, do noveho sidla vybudovaneho pre u?ely organizacie.
• 2001  ? Organizacia za?ala posobi? 24 hodin denne, 7 dni v ty?dni po teroristickych utokoch na Spojene ?taty z 11. septembra, ke? generalny tajomnik pris?ubil, ?e ?Svetla v Interpole sa nikdy viac nevypnu“.
• 2002  ? Je spusteny globalny policajny komunika?ny system I-24/7 ktory zabezpe?uje v?etkym ?lenskym ?tatom zdie?anie a pristup k databazam a informaciam. V tomto roku bola tie? vytvorena databaza DNA ktora obsahuje data viac ne? 80 krajin.
• 2003  ? Su zriadene velite?ske a koordina?ne centra v Lyone , Singapure a Buenos Aires .
• 2004  ? Do prevadzky su uvedene Kancelarie ?pecialnych zastupcov v OSN v New Yorku, Europskej unie v Bruseli v roku 2009 a Africkej unie v Addis Abebe v roku 2016 .
• 2005  ? Pou?iva sa novo vyvinuta technologia MIND/FIND
• 2010  ? Prva Operacia Infra spojila predstavite?ov z mnohych krajin s cie?om najs? a zatknu? dlho h?adanych medzinarodnych zlo?incov.
• 2015  ? V aprili je uvedeny do prevadzky Global Complex for Innovation v Singapure. ^[7]

Ustava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hlavnym pravnym nastrojom Interpolu je ustava po anglicky The Constitution, prijata v roku 1956 , v ktorej su stanovene zakladne pravidla a zasady pod?a ktorych organizacia posobi. Je v nej zadefinovna ?truktura a ulohy organov Interpolu a mandat, ktorym je ^{[9] [10]} :

• Zabezpe?i? a podporova? ?o naj?ir?iu mo?nu vzajomnu spolupracu medzi v?etkymi organmi kriminalnej policie v ramci zakonov platnych v roznych krajinach a v duchu V?eobecnej deklaracie ?udskych prav;
• Zriadi? a rozvija? v?etky in?titucie, ktore budu efektivne prispieva? k prevencii a potla?aniu trestnych ?inov.

?tyri hlavne zasady ustanovene ustavou: Narodna suverenita, dodr?iavanie ?udskych prav; neutralita; stala aktivna spolupraca. ^{[9] [10]}

Organiza?na ?truktura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Generalny sekretariat koordinuje v?etky policajne a administrativne ?innosti. Je v prevadzke 24 hodin denne, 365 dni v roku prostrednictvom velite?skeho a koordina?neho centra, poskytujuceho kontaktne miesto pre ka?du krajinu ktora potrebuje pomoc. Kancelarie ma v Lyone , Buenos Aires a Singapure .

Generalny sekretariat vedie generalny tajomnik, v su?asnosti Jurgen Stock z Nemecka ktory je od novembra 2014 vymenovany Valnym zhroma?denim. ^[11] V uvode vyro?nej spravy z roku 2018 je uvedeny jeho nasledujuci citat : ? Nadnarodne hrozby pre krajiny sa vyvinuli a predstavuju nove a stale viac zlo?ite vyzvy. V?adepritomna a silnejuca spolupraca pri presadzovani medzinarodneho prava je jediny sposob akym zosta? na ?ele “. ^[4]

Interpol ma aj funkciu prezidenta, ktory je voleny tie? valnym zhroma?denim na obdobie 4 rokov. Od novembra 2018 je nim po rezignacii Menga Hongweia ktory rezignoval v roku 2018 Kim Jong Yang, ktory bude v tejto funkcii do roku 2020. ^[12] Citacia z vyro?nej spravy z roku 2018 Kima Jong Yanga: Na? svet ?eli bezprecedentnym zmenam, ktore predstavuju obrovske vyzvy pre verejnu bezpe?nos?. Aby sme ich prekonali, je potrebne postavi? most do buducnosti . ^[4]

Agentura ma pribli?ne 1000 zamestnancov z ktorych jedna ?tvrtina su pracovnici ?inni v trestnom konani vyslani ich vnutro?tatnou spravou. Organizacia a jej zamestnanci pracuju v ?tyroch jazykoch : angli?tina , francuz?tina , ?paniel?ina a arab?ina . ^[11]

Sidlami agentury vo svete su:

• centrala v Lyone, ktora je administrativnym a logistickym centrom a koordinuje va??inu policajnych a odbornych znalosti a slu?ieb, ktore poskytuje ?lenskym ?tatom.
• INTERPOL Global Complex for Innovation ktory sidli v Signapure od roku 2015 a je centrom aktivit v oblasti po?ita?ovej kriminality, vyskumu, vyvoja a budovania kapacit. Je tie? zaklad?ou organizacie pre aziju vo viacerych oblastiach trestnej ?innosti. ^[13]

Regionalne kancelarie [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Argentina (Buenos Aires)
• Kamerun (Yaounde)
• Pobre?ie Slonoviny (Abidjan)
• Salvador (San Salvador)
• Ke?a (Nairobi)
• Thajska sty?na kancelaria (Bangkok)
• Zimbabwe (Harare)

Interpol ma tri osobitne zastupenia v Africkej unii v Addis Abebe, Europskej unii v Bruseli a OSN v New Yorku. Pri urade OSN pre drogy a kriminalitu vo Viedni ma Interpol kontaktnu kancelariu. ^[11]

Strategie fungovania [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ke??e Interpol funguje celosvetovo, zadefinoval si 7 zamerov na globalnej urovni : ^[14]

• Boj proti hrozbe terorizmu
• Podporova? integritu hranic na celom svete
• Brani? zranite?ne spolo?enstva
• Bezpe?ny kyberneticky priestor pre ?udi a firmy
• Podporova? globalnu integritu
• Obmedzi? nezakonne trhy
• Podporova? environmentalnu bezpe?nos? a udr?ate?nos?

Strategicke ramce [ upravi? | upravi? zdroj ]

• By? celosvetovym informa?nym centrom pre spolupracu v oblasti presadzovania prava
• Poskytova? najmodernej?ie policajne kapacity, ktore spolupracuju s ?lenskymi krajinami v prevencii a boji proti medzinarodnemu zlo?inu
• Vies? globalne inovativne pristupy k policajnej praci
• Maximalizova? rolu Interpolu v ramci Globalnej bezpe?nostnej architektury
• Konsolidova? zdroje a riadiace ?truktury na zvy?enie opera?neho vykonu ^[15]

Metody prace [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vo filmoch je agentura ?asto ?tylizovana do role nadnarodnej agentury, ale povolenie zatknu? ma policia konkretnej krajiny. ^[16] Interpol je medzinarodna organizacia ktora spaja organy ?inne v trestnom konani z roznych krajin. Organizacia ma ?asto funkciu administrativneho spojenia medzi organmi ?innymi v trestnom konani v ?lenskych ?tatoch, ktore poskytuju komunika?nu a databazovu pomoc v spoluparci s utredim v Lyone. Spolupraca Interpolu je u?ito?na pri boji proti medzinarodnemu zlo?inu, preto?e jazykove, kulturne a byrokraticke rozdiely mo?u s?a?ova? spolupracu policajnych uradnikov z roznych krajin. V praxi to znamena, ?e sa policia alebo organy ?inne v trestnom konani ?lenskej krajiny komunikaciou so zastupenim Interpolu inej ?lenskej krajiny dostanu ku potrebnym informaciam a rychlo nadvia?u spolupracu. ^[17]

Databazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Databazy Interpolu obsahuju desiatky milionov zaznamov o zlo?inoch a zlo?incoch z celeho sveta. V roku 2018 bolo cez agenturnu databazu identifikovanych 143,228 odcudzenych motorovych vozidiel, ktore sa vyu?ivaju na rozne druhy trestnej ?innosti. ^[4] Su?as?ou databazy su farebne ozna?ene oznamenia ktore upozor?uju na ute?encov, zlo?incov, osoby a subjekty na ktore sa vz?ahuju sankcie Bezpe?nostnej rady OSN, potencionalne hrozby, nezvestne osoby, metody trestneho ?inu a ine data. Tieto podrobnosti su ulo?ene v databaze INTERPOL Criminal Information System.

Databazy ?alej obsahuju odtla?ky prstov, DNA profily, data na rozpoznavanie tvare, uradne dokumenty, cestovne dokumenty, pasy , ob?ianske preukazy , viza , pe?iatky, odcudzene nevypisane ?iadosti o cestovne dokumenty, odcudzene uradne dokumenty, sfal?ovane dokumenty, porovnania pravych a falo?nych dokumentov, informacie o odcudzenych lodiach, motoroch, umeleckych dielach, sfal?ovanych umeleckych dielach a ine data.

Sfal?ovane alebo ne?tandardne spracovane boli v roku 2018 i su?iastky na ?eriav. ^[4]

Databaza odcudzenych umeleckych diel je verejne pristupna a obsahuje softver ktory doka?e po nahrati obrazky porovna?. Databaza je jednym z medzinarodnych registrov uvedenych v dohovore UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutych alebo nezakonne vyvezenych kulturnych objektoch. ^[18]

Dole?itou su?as?ou databaz su data ktore suvisia so strelnymi zbra?ami . Slu?ia na identifikaciu strelnych zbrani a obsahuju platformu s nazvom Interpol zaznamy nedovolenych zbrani a system riadenia sledovania (iARMS), ktora je jedinou globalnou platformou na presadzovanie prava fungujucej na nadnarodnej urovni pri sledovani nezakonnych, stratenych alebo ukradnutych strelnych zbrani. Databazy tie? obsahuju Interpol Balisticku informa?nu sie? (IBIN) ktora je jedinou rozsiahlou medzinarodnou sie?ou na zdie?anie udajov o balistike na svete. Jednou z ?al?ich databaz je databaza namorneho piratstva.

Databazy obsahuju data z celeho sveta ?o prispieva k objas?ovaniu trestnej ?innosti vo v?etkych ?lenskych krajinach a pomahaju vypatra? medzinarodne h?adane osoby, informacie a ine predmety trestnej ?innosti. ^{[16] [19] [20]}

Komunika?ny system I-24/7 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Komunikaciu na celosvetovej urovni zabezpe?uje ?ifrovana internetova sie? ktora umo?nuje zdie?anie a pristup k informaciam a databazam v?etkym ?lenskym ?tatom. ^[7]

Reak?ne timy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Interpol ma ?pecializovane timy, ktore na ?iados? ?lenskych ?tatov poskytuju pomoc ?pecialistov. Tym reakcie na incidenty ma dva typy ^[21] :

• reakcie na prirodne pohromy ? tim pomaha pri prirodnych pohromach
• reakcie na zlo?in ? tim pomaha krajine ktora ?eli zava?nym policajnym problemom, poskytuju osobitne odborne znalosti a podporu pri vy?etrovani. Tento tim podporoval vy?etrovanie teroristickeho utoku v Nairobi 15 januara 2019.

Tim podpory ve?kych udalosti pomaha ?lenskym ?tatom pri priprave, koordinacii a implementacii bezpe?nostnych opatreni pre vyznamene medzinarodne udalosti. V roku 2018 bol napriklad su?as?ou summitu G20 v Buenos Aires.

Spolupraca s medzinarodnymi organizaciami [ upravi? | upravi? zdroj ]

Interpol ma uzavrete dohody s roznymi medzinarodnymi organizaciami, napriklad ^{[22] [23]}

• OSN a niektore jej ?pecializovane agentury
• EUROPOL
• Spolo?enstvo nezavislych ?tatov
• Medzinarodny trestny sud
• Africka unia
• Organizacia americkych ?tatov
• Rada Arabskych ministrov vnutra

Financie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Interpol financuju ?lenske ?taty prispevkami, v roku 2018 tvorili tieto prispevky 43 % prijmov a dosiahli sumu 57 milionov eur . Okrem toho dostava agentura dobrovo?ne pe?a?ne prispevky va??inou z verejneho sektora ktore tvorili 33 % prijmov vo vy?ke 45 milionov €. Napriek tomu ?e dobrovo?ne prispevky v poslednych rokoch rastli, agentura h?ada novych prispievate?ov. Interpol tie? dostava prispevky vo forme naturalii, napriklad bezplatneho pou?ivania zariadeni, slu?ieb a budov, ktore dosiahli v roku 2018 hodnotu 31 milionov €. Vlastne finan?ne investicie tvorili tie? men?iu sumu prijmov Interpolu. Prijem agentury v roku 2018 bol 134 milionov €. ^[4]

Znak [ upravi? | upravi? zdroj ]

Znak ktory pou?iva Interpol od roku 1950 obsahuje tieto prvky ^[24]

• Zemegu?a ktora nazna?uje ?e aktivity Interpolu su celosvetove
• Olivove vetvy symbolizuju mier
• Vahy znamenaju spravodlivos?
• Vertikalne umiestneny me? symbolizuje policajnu akciu
• Nazov ?INTERPOL“
• Skratka ?ICPO“ a jej francuzsky ekvivalent ?OIPC“

?lenske ?taty [ upravi? | upravi? zdroj ]

?lenske ?taty v marci 2018 s datumom prijatia: ^[25]

Generalni tajomnici a Prezidenti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Generalni tajomnici od vzniku organizacie v roku 1923: ^[26]

Poradie	Generalny tajomnik	Nastupil do uradu	Odi?iel z uradu	Roky stravene v urade	Narodnos?
1	Oskar Dressler	1923	1946	22 ? 23 rokov	Rakusko
2	Louis Ducloux	1946	1951	4 ? 5 rokov	Francuzsko
3	Marcel Sicot	1951	1963	11 ? 12 rokov	Francuzsko
4	Jean Nepote	1963	26. oktober 1978	14 ? 15 rokov	Francuzsko
5	Andre Bossard	Oktober 1978	Oktober 1985	7 rokov	Francuzsko
6	Raymond Kendall	Oktober 1985	2. oktober 2000	15 rokov	Spojene kra?ovstvo
7	Ronald Noble	3. november 2000	7. november 2014	14 rokov	Spojene ?taty americke
8	Jurgen Stock	7. november 2014	V urade	4 roky	Nemecko

Prezidenti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prezidenti organizacie od vzniku v roku 1923: ^[27]

Krajina povodu	Meno	V urade
Rakusko	Johann Schober	1923 ? 1932
Rakusko	Franz Brandl	1932 ? 1934
Rakusko	Eugen Seydel	1934 ? 1935
Rakusko	Michael Skubl	1935 ? 1938
Nemecko	Otto Steinhausl	1938 ? 1940
Nemecko	Reinhard Heydrich	1940 ? 1942
Nemecko	Arthur Nebe	1942 ? 1943
Nemecko	Ernst Kaltenbrunner	1943 ? 1945
Belgicko	Florent Louwage	1945 ? 1956
Portugalsko	Agostinho Lourenco	1956 ? 1960
Spojene kra?ovstvo	Sir Richard Jackson	1960 ? 1963
Finsko	Fjalar Jarva	1963 ? 1964
Belgicko	Firmin Franssen	1964 ? 1968
Zapadne Nemecko	Paul Dickopf	1968 ? 1972
Kanada	Wiliam Leonard Higgitt	1972 ? 1976
?vedsko	Carl Persson	1976 ? 1980
Filipiny	Jolly Bugarin	1980 ? 1984
Spojene ?taty americke	John Simpson	1984 ? 1988
Francuzsko	Ivan Barbot	1988 ? 1992
Kanada	Norman Inkster	1992 ? 1994
?vedsko	Bjorn Eriksson	1994 ? 1996
Japonsko	Toshinori Kanemoto	1996 ? 2000
?panielsko	Jesus Espigares Mira	2000 ? 2004
Ju?na Afrika	Jackie Selebi	2004 ? 2008
?ile	Arturo Herrera Verdugo	2008 (zastupujuci)
Singapur	Khoo Boon Hui	2008 ? 2012
Francuzsko	Mireille Ballestrazzi	2012 ? 2016
?ina	Meng Hongwei	2016 ? 2018
Ju?na Korea	Kim Jong Yang	2018 ? su?asnos?

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Interpol Annual Report 2018 [online]. Interpol, [cit. 2019-10-03]. Dostupne online.
2. ↑ Interpol Annual Report 2018 [online]. Interpol, [cit. 2019-10-03]. Dostupne online.
3. ↑ What is INTERPOL? [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupne online. (po anglicky)
4. ↑ ^{a b c d e f} Interpol Annual Report 2018 [online]. Interpol, [cit. 2019-10-03]. Dostupne online.
5. ↑ Annual Report 2013 [online]. Interpol, 2014, [cit. 2019-10-06]. Dostupne online. Archivovane 2017-03-31 z  originalu.
6. ↑ ^{a b} DEFLEM, Mathieu. 2000. “Bureaucratization and Social Control: Historical Foundations of International Police Cooperation.” Law & Society Review 34(3):739-778. [online]. [Cit. 2019-10-03]. Dostupne online. DOI : 10.2307/3115142
7. ↑ ^{a b c} Key dates [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupne online. (po anglicky)
8. ↑ Membership of INTERPOL [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupne online. (po anglicky)
9. ↑ ^{a b} Legal documents [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupne online. (po anglicky)
10. ↑ ^{a b} "Constitution of the International Criminal Police Organization" [online]. INTERPOL, [cit. 2019-10-03]. Dostupne online. Archivovane 2016-02-22 z  originalu.
11. ↑ ^{a b c} General Secretariat [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupne online. (po anglicky)
12. ↑ President [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupne online. (po anglicky)
13. ↑ General Secretariat [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-06]. Dostupne online. (po anglicky)
14. ↑ Global Policing Goals [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupne online. (po anglicky)
15. ↑ Strategic Framework 2017-2020 [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-03]. Dostupne online. (po anglicky)
16. ↑ ^{a b} ANHEIER, JUERGENSMEYER, Helmut K., Mark. Encyclopedia of Global Studies . [s.l.] : SAGE Publications, 2012. ISBN 978-1-4129-6429-6 . S. 956 ? 958.
17. ↑ STEARNS, Peter N.. Oxford Encyclopedia of the Modern World . [s.l.] : [s.n.], 2008. ISBN 9780195176322 . DOI : https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/acref/9780195176322.001.0001/acref-9780195176322
18. ↑ Stolen Works of Art Database [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-06]. Dostupne online. (po anglicky)
19. ↑ Databases [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-05]. Dostupne online. (po anglicky)
20. ↑ Our 17 databases [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-05]. Dostupne online. (po anglicky)
21. ↑ INTERPOL response teams [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-05]. Dostupne online. (po anglicky)
22. ↑ International organization partners [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-05]. Dostupne online. (po anglicky)
23. ↑ Our partnerships with regional policing bodies [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-05]. Dostupne online. (po anglicky)
24. ↑ Name and logo [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-05]. Dostupne online. (po anglicky)
25. ↑ INTERPOL member countries [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-05]. Dostupne online. (po anglicky)
26. ↑ Former Secretaries General [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-06]. Dostupne online. (po anglicky)
27. ↑ Former Presidents of INTERPOL [online]. www.interpol.int, [cit. 2019-10-06]. Dostupne online. (po anglicky)

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Interpol na anglickej Wikipedii.

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Interpol - oficialna stranka