z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Burgundska vojna
bol konflikt v rokoch
1474
?
1477
, ktory sa skon?il zanikom Burgundskeho vojvodstva.
Vojna sa za?ala povstanim v
Alsasku
, ktore sa postavilo proti burgundskej okupacii. Proti
Burgundsku
sa kratko nato vytvorila silna opozicia ?vaj?iarskeho spolku (boli v ?om zdru?ene
kantony
), ktore sa spojilo s Tirolskym vojvodstvom. K nim sa vzapati pridal aj ve?ny rival Burgundska
Francuzsko
.
Burgundsky vojvoda
Karol Smely
sa po strate Alsaska sna?il ziska? Kolin, ?o sa mu nepodarilo. Poku?al sa v?ak klas? preka?ky svojim protivnikom. Francuzskemu kra?ovi
?udovitovi XI.
chcel zamedzi? spojenectvo s
Anglickom
,
Kastilskom
a
Aragonskom
a od cisara
Fridricha III
. chcel ?iada? povy?enie Burgundska na kra?ovstvo za soba? jeho dcery so synom Fridricha III.,
Maximilianom
. Karolovi Smelemu sa ale nedarilo v bojoch proti ?vaj?iarskemu spolku a roku 1477 v bitke pri Nancy zomrel. Jeho smr?ou prestalo Burgundsko existova?. E?te v tomto roku sa Maximilian o?enil s dcerou Karola Smeleho
Mariou
, a tym sa
Habsburgovci
stali dedi?mi Burgundska.
Soba?om sa za?ali roztr?ky medzi Francuzskom a Maximilianom, ktore sa skon?ili a? roku
1493
uzatvorenim Senilskeho mieru. Francuzsko uznalo Maximilianovi I. dedi?stvo Burgundska, ktore si do
Francuzskej revolucie
zachovalo autonomne postavenie.
[1]
