z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Alija Izetbegovi?
(*
8. august
1925
,
Bosanski ?amac
? †
19. oktober
2003
,
Sarajevo
) bol bosniansky politik a islamsky aktivista. V rokoch 1990 – 1992 bol prezidentom republiky
Bosna a Hercegovina
. Od roku 1992 do roku 2000 bol taktie? veducim ?lenom ?tatneho prezidia Bosny a Hercegoviny. V roku 1992 vyhlasil na zaklade medzinarodne uznaneho referenda nezavislos? Bosny a Hercegoviny, ?o viedlo ku vzniku najkrvavej?ieho vojnoveho konfliktu v Europe od skon?enia
druhej svetovej vojny
.
Alija Izetbegovi? sa narodil ako syn bohateho statkara v severobosnianskom meste Bosanski ?amac,v ktorom tie? nav?tevoval chlap?enske gymnazium. V roku
1940
sa jeho rodina presidlila do Sarajeva, kde vyrastal pod vplyvom tradi?nej, liberalnej kultury slovanskych moslimov. Ovladal nieko?ko jazykov, medzi inymi nemecky, francuzsky i anglicky. Od raneho veku sa zasadzoval za pravo moslimov na vyznavanie svojej viery. Ako ?estnas?ro?ny vstupuje do organizacie
Mladi Muslimani
v Sarajeve. Po?as druhej svetovej vojny sa venoval humanitarnej ?innosti, ukryvanim moslimskych civilistov, ktori sa skryvali pred usta?ovskymi a ?etnickymi oddielmi. Rovnako pomahal obnovova? vojnou zni?ene me?ity. Po prevzati moci komunistami v roku 1946 bol za tuto ?innos? obvineny z nacionalizmu a ?irenia narodnej nezna?anlivosti, a bol odsudeny na 3 roky vazenia. Po odsedeni trestu dokon?uje ?tudia na pravnickej fakulte v Sarajeve a pracuje ako pravnik pre viacero vyznamnych podnikov v Bosne a Hercegovine. Je autorom mnohych publikacii a ?tudii, medzi ktorymi su najznamej?ie diela :
Islam medzi vychodom a zapadom
a
Islamska deklaracia
.
Tieto diela boli prelo?ene do viacerych jazykov a predavane v mnohych krajinach sveta. Ke? v roku 1970 vydal
Islamsku deklaraciu
, bol vyhlaseny za tzv. antisocialisticky a nacionalisticky ?ivel. V roku 1983 ho vo vykon?truovanom procese odsudili na 14 rokov vazenia, ?im sa stal politickym vaz?om. V ?ase jeho uvaznenia je v USA publikovana jeho kniha
Islam medzi vychodom a zapadom
. V nej sa Izetbegovi? poku?a definova? status bosnianskych moslimov a vysvet?uje v nej zlu?ite?nos? europskych demokratickych principov so sunnitskym u?enim islamu. Po 5 rokoch je prepusteny z vazenia a v roku 1988 su uverejnene jeho ?vazenske zapisky“, v ktorych analyzoval najvplyvnej?ie europske ideologie 20. storo?ia:
komunizmus
,
fa?izmus
a
kapitalizmus
, a podal v nich svoju predstavu o ich vz?ahu k
islamu
. V roku 1999 vydal knihu
?Moj beh za slobodou“
a v roku 2000 knihu autobiografickych zapiskov. Ziskal za ne viacero medzinarodnych oceneni a ?estny doktorat na istanbulskej univerzite.
V roku
1990
zalo?il spolo?ne s
Fikretom Abdi?om
(ktory sa neskor stal jeho politickym rivalom)
Stranu demokratickej akcie
. Tato strana vy?la
16. novembra
1990
vi?azne z parlamentnych volieb, ke? porazila narodne orientovane strany bosnianskych Srbov (
SDS
), a bosnianskych Chorvatov (
HDZ
)