Magda Lokvencova
, provdana
Magda Husakova
(
13. za?i
1916
Pacov
?
17. ledna
1966
Bratislava
),
[1]
byla ?eska
pravni?ka
,
here?ka
a
re?iserka
, prvni ?ena
Gustava Husaka
.
[2]
Jeji matka Juliana pochazela z rodu Hradeckych, kte?i m?li v Pacov? hostinec. Jako mlada divka ode?la Magda s otcem Antoninem Lokvencem, zam?stnanym ve slu?bach armady, na
Slovensko
, ktere se ji po zbytek ?ivota stalo domovem. Zahy p?i?la o matku, a tak se s otcem starala o dva mlad?i sourozence. S budoucim man?elem Gustavem Husakem se seznamila v roce
1935
na jedne p?edna?ce levicove inteligence. Dne 1. za?i 1938 se za Husaka provdala. M?la s nim dva syny, Vladimira, ktery se narodil 23. ?ijna 1944 v
Moskv?
, a mlad?iho Jana (1946?2004). Jejich man?elstvi bylo rozvedeno kratce po navratu Gustava Husaka z v?zeni v roce 1960.
[3]
Magda Husakova-Lokvencova byla absolventkou
pravnicke fakulty Univerzity Komenskeho v Bratislav?
, stejn? jako jeji man?el.
Doktorat
prav obhajila roku
1940
. B?hem existence
prvni Slovenske republiky
studovala p?i zam?stnani dramaticky obor
Statni konzervato?e v Bratislav?
. Divadlo pro ni p?edstavovalo nejv?t?i lasku ?ivota. Vzd?lana levicova intelektualka se v tomto oboru zahy stala nespornou autoritou.
Jejim druhym ?ivotnim partnerem se stal herec
Ctibor Fil?ik
(1920?1986). Zem?ela 17. ledna 1966 ve v?ku 49 let, poh?bena je na
bratislavskem h?bitov? Slavi?ie udolie
.
V letech 1947 a? 1952 byla here?kou a re?iserkou
Nove sceny
v Bratislav?. Kdy? byl jeji mu? Gustav Husak uv?zn?n, ?ekala i na ni zprvu internace. P?es nalehani jeho odp?rc? se s nim tehdy nerozvedla. Sama musela odejit z divadla a na ?as se v?novat muzejnictvi. V letech 1952 a? 1955 pracovala ve
Slovenskem narodnim muzeu
, co? pozd?ji zuro?ila p?i tvorb? koncepce divadelniho muzea v
Pre?ov?
, jeji? realizaci v?ak zapo?alo Narodni divadelni centrum Bratislava teprve v roce 1991. V letech 1955 a 1956 p?sobila jako re?iserka v
Ko?icich
. Pote se je?t? v roce 1956 vratila na Novou scenu do Bratislavy, kde pracovala a? do sve smrti. V pr?b?hu let 1948 a? 1952 take u?ila na bratislavske
konzervato?i
a od roku 1965 na
Vysoke ?kole muzickych um?ni v Bratislav?
.
Jako here?ka p?sobila v n?kolika
filmech
, nap?.
Jano?ik
a
Vl?ie diery
a naposledy roku 1962 v
Polno?nej om?i
. Pozornost v?novala take
amaterskemu divadlu
a je?t? rok p?ed smrti se zu?astnila p?ehlidky amaterskeho divadla
Jirask?v Hronov
.
V roce 2003 se na p?d? Divadelniho ustavu v Bratislav? konalo
kolokvium
k ?ivotu a dilu teto prvni slovenske profesionalni re?iserky. P?itomni sloven?ti herci a divadelni teoretici ji ozna?ili za p?edni zjev moderni slovenske divadelni re?ie.
- ↑
KOSATIK, Pavel
.
Man?elky prezident?: deset ?en z Hradu
. 3, dopl. a roz?.. vyd. Praha: Mlada fronta, 2009.
ISBN
978-80-204-2077-0
. S. 277, 299.
- ↑
LINDOVSKA, Nade?da. Magda Husakova-Lokvencova: Od socialnej utopie k divadelnej re?ii.
Pravda.sk
. 2016-09-13.
Dostupne online
[cit. 2017-12-12]. (slovensky)
- ↑
MACHA?EK, Michal. Cesta Gustava Husaka ke komunistickemu hnuti.
?esky ?asopis historicky
. 2014, ro?. 112, ?is. 2, s. 258.
ISSN
0862-6111
.
- KOSATIK, Pavel
.
Man?elky prezident?: deset ?en z Hradu
. 3, dopl. a roz?. vyd. Praha: Mlada fronta, 2009. 411 s., [40] obr. p?il. s.
ISBN
978-80-204-2077-0
. Kapitola Magda Lokvencova - Husakova (1916?1966). Here?ka a re?iserka, s. 277?300.