Teletext je prenos textovych informacii prostrednictvom televizneho signalu. Vznikol v roku 1970 vo Ve?kej Britanii.

V be?nom analogovom televiznom vysielani sa za sekundu vysiela 50 polsnimkov (norma platna v Europe). A medzi tymito polsnimkami zostava ?as pre odoslanie teletextovych informacii, ktore zvy?ajne obsahuju spravodajstvo, televizny program, reklamu a iny obsah.

Vysielanie teletextu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pre vysielanie teletextu sa pou?ivaju zatemnene riadky 19 a 20 neparneho polsnimku a 332 a 333 parneho polsnimku. Teletext sa nevysiela spojito, ale preru?ovane pomocou datovych blokov, ktorym sa hovori pakety. Vysielaju sa vlastne ?islicove signaly, z ktorych ?as? slu?i ako riadiaca informacia pre teletextovy dekoder televizie a va??iu ?as? tvoria adresy, ktorym zodpovedaju jednotlive alfanumericke znaky, ktore su ulo?ene v teletextovej pamati ROM . D??ka jedneho teletextoveho riadku zodpoveda d??ke televizneho riadku. V?etko riadi teletextovy procesor .

Teletextovy obraz [ upravi? | upravi? zdroj ]

Teletextovy obraz tvori 25 riadkov (0 ? 24), z ktorych ka?dy obsahuje 40 znakov. Sto teletextovych stranok sa nazyva subor, niekedy tie? magazin. Vysiela? mo?no a? 8 suborov, ka?dy po 100 stranach. Su?asne sa tymito 40 znakmi teletextoveho riadku prena?a e?te ?al?ich 5, ktore slu?ia na riadenie funkcie teletextoveho dekodera. Rychlos? prenosu teda zodpoveda prenosu 45 osembitovych slabik. Tym ziskame 360 ??bitov po?as jedneho TV riadku. Slabika pre jeden znak je 8 bitova, obsahuje v?ak jeden paritny bit, ?o znamena, ?e pre samotny znak je vyhradenych 7 bitov. Pomocou 7 bitov sme schopni rozli?i? 127 znakov. Na?itane strany (i subory) sa ukladaju do pamate RAM , aby u?ivate? mohol pohodlne prepina? strany bez ?akania. Moderne televizory su schopne uchova? v pamati v?etky strany a magaziny.

Teletextove bloky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ako u? bolo povedane, informacie sa prena?a po 45 bajtov = v jednom teletextovom bloku. Mame dva typy blokov. Uvodny a riadkovy.

Uvodny teletextovy blok [ upravi? | upravi? zdroj ]

Je prvym riadkom stranky teletextu. Jednotlive bajty ozna?ujeme pismenom X.

• X1, X2 ... Synchroniza?ne bajty pre oscilator procesoru . Prena?a sa binarny kod o 1010101010101010
• X3 ... Identifika?ny bajt, ktory musi by? rovnaky ako ten v procesore (11100100)
• X4 ... ?islo magazine (suboru)
• X5 ... ?islo riadku
• X6, X7 ... ?islo stranky
• X8-X11 ... ?as vydanie stranky
• X12, X13 ... Kontrolny riadiaci bajt pre procesor
• X14-X37 ... Kody alfanumericky znakov
• X38-X45 ... Priebe?ny ?as (HH: MM: SS)

Bajty X4-X13 su zabezpe?ene Hammingovym kodom (H _(8,4) ), v?aka ktoremu sa mo?e jedna pripadna chyba opravi?.

Riadkovy teletextovy blok [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zvy?nych 23 riadkov, v ktorych sa prena?a vizualna textova, alebo graficka informacia. Jeden blok = jeden riadok.

• X1, X2 ... Synchroniza?ny bajt pre oscilator procesora (1010101010101010)
• X3 ... Identifika?ny bajt pre procesor (11100100)
• X4, X5 ... ?islo magazinu a stranky (opa? zabezpe?ene Hammingovym kodom)
• X6-X45 ... Kody znakov, ktore su zabezpe?ene paritnom bitom , ktory mo?e detegova? chybu, nedoka?e ju v?ak opravi?

Graficky mod [ upravi? | upravi? zdroj ]

Teletextovy procesor sa mo?e prepnu? do grafickeho zobrazenia. Potom vykres?uje pod?a prenesenych bitov obraz.

Ten bit, ktory obsahuje logicku 1 svieti. Bit b ₅ obsahuje logicku 1 zaka?dym, b ₇ je paritnym bitom.

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Teletext na ?eskej Wikipedii.