Slovenska republika ↓ 1939 ? 1945 ↓ vlajka znak
Hymna : Hej, Slovaci
Motto : Verni sebe, svorne napred!
Geografia Slovensko na mape Europy v roku 1942
Hlavne mesto	Bratislava
Rozloha	38 055 km²
Najvy??i bod	Slovensky ?tit (2 654,4 m n. m.)
Najdlh?ia rieka	Vah [ chyba zdroj ]
Obyvate?stvo
Po?et obyvate?ov	2 655 053 (v roku 1940)
Narodnostne zlo?enie	Slovaci , Ma?ari , ?esi , Nemci , ?idia
Jazyky	sloven?ina
Nabo?enstvo	rimskokatolicke
?tatny utvar
?tatne zriadenie	formalne republika , de facto ?tat s prvkami totalitarizmu a nacizmu
Mena	koruna slovenska
Vznik	14. marca 1939 (vyhlasenie samostatnosti)
Zanik	de facto 3. maja 1945 (oslobodenie poslednych obci na uzemi Slovenska) de iure 8. maja 1945 (kapitulacia vlady)
Predchadzajuce ?taty: Druha ?esko-slovenska republika Nastupnicke ?taty: Do?asne ?tatne zriadenie

Slovenska republika (do prijatia Ustavy 21. jula 1939 Slovensky ?tat ; ?al?ie nazvy pozri ni??ie ) bol ?tatny utvar v ?asti uzemia dne?neho Slovenska od vyhlasenia samostatnosti Snemom Slovenskej krajiny 14. marca 1939 do 8. maja 1945 , ke? formalne kapitulovala vlada (u? 3. maja  1945 boli oslobodene v?etky obce na uzemi Slovenska, ?im sa stali su?as?ou obnoveneho ?esko-slovenska). Hoci sa formalne pokladal za samostatny ?tat Slovakov , bol produktom zahrani?nej politiky Nemeckej ri?e a jej satelitom . Jeho vznik a existenciu podmienila snaha nemeckeho kancelara Adolfa Hitlera o rozdrobenie ?esko-slovenskej republiky , ?o sa aj podarilo. 15. marca 1939 v Berline Emil Hacha podpisal dokument o v?leneni ?eska do Nemecka. Rozpad ?esko-Slovenska bol zav??eny 15. marca, ke? Ma?arsko za?alo obsadzova? zvy?nu Karpatsku Ukrajinu (oficialny nazov Podkarpatskej Rusi od 1. januara 1939). 16. marca 1939 bol Hitlerom na Pra?skom hrade vyhlaseny Protektorat ?echy a Morava .

Nazov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Supis nazvov ?tatu pou?ivanych v literature [ upravi? | upravi? zdroj ]

• dobove nazvy:
  • oficialne nazvy:
    • od 14. marca do 21. jula 1939: Slovensky ?tat ^[1]
    • od 21. jula 1939 do zaniku ?tatu: Slovenska republika ^[2]
    • skrateny nazov: Slovensko
• nazvy v literature:
  • v ponovembrovej slovenskej historiografii:
    • Slovensky ?tat , Slovenska republika , skratene Slovensko (t. j. v sulade s dobovymi nazvami)
    • Slovenska republika 1939 ? 1945 , Slovenska republika rokov 1939 ? 1945 , prip. Slovensky ?tat 1939 ? 1945 , Slovensky ?tat rokov 1939 ? 1945
    • vojnova Slovenska republika , vojnova slovenska republika , vojnovy Slovensky ?tat , vojnovy slovensky ?tat (?as?ou historikov odmietane, pozri podkapitolu Vysvetlenie )
  • najma v ?udackej historiografii a narodnom (konzervativnom) prude ponovembrovej slovenskej historiografie: prva Slovenska republika , Prva Slovenska republika , prvy Slovensky ?tat
  • najma v ?eskoslovenskej marxistickej historiografii (1948 ? 1989) a komunistickej publicistike:
    • takzvany slovensky ?tat , takzvany Slovensky ?tat
    • klerofa?isticky Slovensky ?tat , klerofa?isticky slovensky ?tat , klerofa?isticka Slovenska republika , klerofa?isticka slovenska republika , klerofa?isticky ?tat
    • fa?isticky Slovensky ?tat , fa?isticky slovensky ?tat , slovensky klerofa?isticky ?tat , slovensky fa?isticky ?tat , fa?isticka Slovenska republika , fa?isticka slovenska republika
  • obrazne:
    • farska republika , Farska republika ( Dominik Tatarka ) ^[3]
    • Hitlerov produkt ( Anton Ra?la ) ^{[4] [5]}

Vysvetlenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Oficialny nazov ?tatu bol od 14. marca 1939 do 21. jula 1939 ?Slovensky ?tat“. Suviselo to s faktom, ?e zakon ?. 1/1939 Sl. z. zo 14. marca 1939 o samostatnom Slovenskom ?tate ^[6] sa nezmie?oval o forme ?tatneho zriadenia (faktickou hlavou ?tatu bola vlada pozostavajuca z predsedu a osmich ministrov, pri?om charakter politickeho re?imu bol autoritarsky).

Ustavny zakon ?. 185/1939 Sl. z. zo d?a 21. jula 1939 o  ustave Slovenskej republiky ^[7] v § 1 ods. 1 zakotvoval, ?e ?Slovensky ?tat je republikou“ a tym sa oficialny nazov ?tatu zmenil na ?Slovenska republika“, hoci vyraz ?slovensky ?tat“ (v pisomnej podobe s malym za?iato?nym pismenom) bol roz?irenym medzi obyvate?stvom (aj v prejavoch jej politickych predstavite?ov) aj v nasledujucom obdobi.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa najma v okruhu predstavite?ov ?udackej historiografie, ktori sa po ne?nej revolucii (1989) vratili spa? na Slovensko ( Milan Stanislav ?urica , Franti?ek Vnuk , Jozef Kirschbaum ) a u ich nasledovate?ov z mlad?ej generacie historikov ( Robert Letz , Jan Bobak , Peter Mulik , Martin Lacko ) zau?ivalo pou?ivanie ozna?enia ?prva Slovenska republika“. ?udacka historiografia bu? bagatelizovala negativne atributy ?tatu (predov?etkym okolnosti jeho vzniku, legalnos? vyhlasenia samostatnosti Snemom Slovenskej krajiny, postavenie Slovenska ako klientskeho ?tatu Nemecka, ale aj autoritarsky charakter politickeho re?imu a z neho vychadzajuce nedemokraticke prvky, perzekucie obyvate?stva a pod.), ospravedl?ovala ich vojnovym stavom alebo ich pokladala za druhorade oproti nadobudnutiu ?tatnosti slovenskeho naroda . Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januara 1993 preto su?asnu Slovensku republiku pokladala za v poradi druhy ?tat, po?a?me ?tat duchom nastupnicky ?tatu z rokov 1939 ? 1945. Su?asna Slovenska republika ale nie je pravne ani ideovo jeho nastupnickym ?tatom a navy?e na zaklade ?esko-slovenskeho pravneho poriadku Slovenska republika z rokov 1939 ? 1945 pravne neexistovala (pozri dole Pravna kontinuita ). ?esko-slovensky pravny poriadok, ktory sa v obdobi druhej svetovej vojny opieral o  dekrety prezidenta republiky , sa toti? zakladal na anulovani Mnichovskej dohody ab initio , ?im konzekventne boli anulovane ab initio aj v?etky pravne akty po jej prijati vladou ?esko-slovenskej republiky 29. resp. 30. septembra 1939 (tzn. o. i. abdikacia prezidenta Edvarda Bene?a z 5. oktobra 1938, ustavny zakon o autonomii Slovenskej krajiny z 22. novembra 1938, ^[8] Vynos o zriadeni Protektoratu ?echy a Morava zo 16. marca 1939 ^[9] at?.). Odhliadnuc od tejto skuto?nosti, samotne vyhlasenie samostatnosti Snemom Slovenskej krajiny bolo v rozpore s ustavnym pravom vtedaj?ej ?esko-slovenskej republiky, ke??e v kompetencii Snemu Slovenskej krajiny nebolo zasahovanie do ustavnopravneho poriadku republiky, ?o malo v pravomoci len Narodne zhroma?denie ?esko-slovenskej republiky v Prahe. ^{[pozn 1]} Postup v rozpore s ustavnym pravom neskor poslanci Snemu Slovenskej krajiny zdovod?ovali ?revolu?nymi“ okolnos?ami, pripodob?ujuc ich k okolnostiam pri vzniku ?esko-Slovenska v roku 1918. V skuto?nosti i?lo o vysledok natlaku Nemecka, ktore vzapati 15. marca vojensky obsadilo ?esku a moravsku ?as? ?esko-slovenskej republiky a vyhlasilo na nej Protektorat ?echy a Morava (fakticky i?lo o anexiu).

V ?esko-slovenskej resp. slovenskej marxistickej historiografii, ktora bola od februara 1948 do novembra 1989 jedinou oficialne umo?nenou v ?esko-Slovensku, bola Slovenska republika rokov 1939 ? 1945 vnimana v zasade negativne. U? v roku 1946 komunisticky intelektual Ladislav Novomesky predostrel argument, neskor rozpracovany Bohuslavom Gracom , ?e vznik Slovenskeho ?tatu nepredstavoval sebaur?enie slovenskeho naroda, ale len sebaur?enie slovenskej ?bur?oazie, ktora vyrvala moc narodu“ . ^[12] To sa odrazilo aj na tom, ?e v marxistickej historiografii sa pre Slovensku republiku pou?ivali rozne privlastky, ktore mali zdorazni? formalnos? ?tatnosti (?takzvany Slovensky ?tat“, obrazne ozna?enie ?Hitlerov produkt“), nacisticky (dobovo ozna?ovany vylu?ne ako fa?isticky ) charakter autoritarskeho politickeho re?imu (?fa?isticky Slovensky ?tat“), prip. fakt, ?e na ?ele ?tatu bol a ve?ku autoritu mal katolicky k?az (?klerofa?isticky Slovensky ?tat“, prip. obrazne ozna?enie Dominika Tatarku ?farska republika“), ?o suviselo s komunistickymi zasahmi proti katolickej cirkvi. Zarove? to vychadzalo v ustrety marxistickej interpretacii, ?e obdobie rokov 1939 ? 1945 na Slovensku treba vnima? denacionalizovane, tzn. cez optiku slovensky narod verzus slovenska ?bur?oazia“, ktora ?zradila narod“ a z ruk mu ?vyrvala moc“. Marginalizovala sa tak podpora ?tatu ?as?ou slovenskej spolo?nosti, ktora nepochadzala len z prostredia ?bur?oazie“. Rovnako sa bagatelizovala u?as? nekomunistickych politickych kruhov (vratane ?asti ?bur?oazie“) na ?esko-slovenskom odboji . Zarove? ale napr. Encyklopedia Slovenska (1981), ?i Dejiny Slovenskeho narodneho povstania 1944 (1985) vydane Slovenskou akademiou vied ?tat uvadzali pod nazvom ?Slovenska republika“. ^{[13] [14]}

Po pade komunistickeho re?imu va??ina historikov prestala pou?iva? komunistickym re?imom politicky za?a?ene privlastky ?klerofa?isticky“ a ?fa?isticky“. V ponovembrovej historiografii sa v?ak zau?ivalo ozna?enie ?vojnovy Slovensky ?tat“, ktore bolo kritizovane najma zo strany ?udackych historikov. Napr. M. S. ?urica ozna?il taketo ozna?enie za ?z historickeho h?adiska neprijate?ne a zavadzajuce“ , dovodiac, ?e ?je sice pravda, ?e tak prva Slovenska republika, ako aj druha svetova vojna sa zhruba datuju ?asovym obdobim 1939?1945. Pri historickom badani sa v?ak nemo?no uspokoji? s hrubou ?asovou mierou rokov. [...] je potrebne zdorazni?, ?e tento ?tat vznikol 14. marca 1939, kym druha svetova vojna sa za?ala a? 1. septembra toho isteho roka“ . ^[15] Obdobny nazor zastava R. Letz, ktory privlastok ?vojnova“ poklada ?skor za publicisticky ako vedecky“ , uvadzajuc: ?Ak by sme mali by? dosledni, tak vojnovy ?tat je ?tatom, ktory vznikol po?as vojny v dosledku vojnovych operacii. Takym bolo napriklad Chorvatsko v roku 1941. Slovensky ?tat tymto sposobom nevznikol. Vytvoril sa takmer pol roka pred za?iatkom vojny pod natlakom nacistickeho Nemecka, ale rozhodnutie bolo v rukach vtedaj?ich slovenskych politikov“ . ^[16]

V su?asnej slovenskej historiografii pou?ivaju na ozna?enie ?tatu jeho oficialne nazvy ?Slovensky ?tat“ (niekedy aj ako pre cele obdobie trvania ?tatu ^[17] ) a ?Slovenska republika“, ^{[18] [19]} opisny vyraz ?Slovenska republika 1939 ? 1945“ ^[20] alebo ?Slovenska republika rokov 1939 ? 1945“ ^[21] (najma v pripadoch kedy je potrebne odli?i? ?tatny utvar od su?asnej Slovenskej republiky), vyraz s privlastkom ?vojnovy“, pri?om historici ?udackeho a narodneho (konzervativneho) prudu slovenskej historiografie pou?ivaju aj ozna?enie ?prva Slovenska republika“.

Vznik [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: vznik Slovenskeho ?tatu

Vznikla na uzemi dne?neho Slovenska (bez oblasti, ktore obsadila Nemecka Ri?a ? Petr?alka, Stary haj, Ovsi?te, Devin a ?as? Devinskej Novej Vsi a oblasti pri?lenene po prvej Viedenskej arbitra?i Ma?arsku a spo?iatku aj bez drobnych uzemi pripojenych k Po?sku) d?a 14. marca 1939 po predchadzajucom Hitlerovom rozhovore (dohode resp. pohrozeni) s Jozefom Tisom a Ferdinandom ?ur?anskym d?a 13. marca 1939 v Berline .

Politicky system [ upravi? | upravi? zdroj ]

?tatostrana (Hlinkova slovenska ?udova strana) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vladnucou politickou stranou bola Hlinkova slovenska ?udova strana  ? Strana slovenskej narodnej jednoty (HS?S ? SSNJ), na ktorej ?ele bol Jozef Tiso  ? prezident prvej SR. I?lo o stranu, do ktorej sa koncom roka 1938 formalne zlu?ili v?etky vyznamnej?ie slovenske a ?esko-slovenske strany u?inkujuce na Slovensku s vynimkou komunistickej a  socialnodemokratickej strany , ktore boli zakazane alebo mali pozastavenu ?innos?. U? predtym bola HS?S najsilnej?ou politickou stranou na Slovensku. V predvojnovom obdobi stranu HS?S podporovalo asi 28 – 34 % slovenskych voli?ov, pri?om svoj najva??i volebny uspech ziskala v roku 1925. ^[22] Svoje strany mohli ma? karpatonemecka ( Deutsche Partei ) ako aj ma?arska ( Magyar Part ) men?ina. Tieto ani z?aleka nepredstavovali politicku pluralitu , ke??e fakticky v?etky boli fa?isticke a potla?ali akeko?vek demokraticke tendencie. Najva??ie politicke slovo v krajine mali ?udaci z HS?S. V boji o charakter HS?S, ako aj prvej SR samotnej, proti sebe stali dve kridla ? radikalne pronacisticke na ?ele s Vojtechom Tukom a umiernene na ?ele s Jozefom Tisom. Po salzburskych rokovaniach 27. ?  28. jula 1940 bol na nemecky zasah z politiky odstraneny minister vnutra a zahrani?nych veci Ferdinand ?ur?ansky , ktory sa usiloval robi? politiku menej zavislu na Nemecku. Radikali ziskali v Salzburgu post ministra vnutra (A. Mach) a ministra zahrani?nych veci (V. Tuka). Na Slovensko pri?li nemecki poradcovia ( berateri ). V rie?eni ?idovskej otazky sa realizovala predstava radikalov uplnym zbavenim ich prav a ich deportaciou. Umiernena skupina politikov sa presadila aktivizaciou HS?S a zavedenim vodcovskeho principu v tejto strane v oktobri roku 1942 .

Od roku 1943 za?alo silnie? odbojove hnutie , ktore bolo orientovane na anglo-americkych a sovietskych Spojencov . Usilovalo sa o obnovenie ?SR.

Organy ?tatnej moci [ upravi? | upravi? zdroj ]

Snem [ upravi? | upravi? zdroj ]

Snem bol najvy??im zakonodarnym organom ?tatu a bol vytvoreny zo snemu autonomnej Slovenskej krajiny. Napriek tomu, ?e poslanci boli voleni na 5 rokov (t. j. do 1943), ?al?ie vo?by nikdy neprebehli. Povodne sa po?italo s 80 ?lennym snemom, v praxi mal 63 poslancov. Pri ur?ovani politiky bola uloha snemu druhorada a jeho stretnutia mali najma formalny charakter. Obsah zakonov bol dopredu prediskutovany a pokia? hrozilo, ?e konkretny zakon nebude schvaleny, nebol na hlasovanie predlo?eny. Pokia? niektori poslanci so zakonom nesuhlasili, zvykli opusti? hlasovaciu sie? aby nenaru?ali atmosferu jednoty. Napriek nedostatkom bol snem najvyraznej?im prvkom kontinuity s politickym zriadenim ?-SR a ako "pre?itok" demokratickeho systemu bol ter?om utokov radikalov, ktori volali po jeho nahradeni vodcovskym systemom. ^[23] Po?as celej existencie SR poziciu predsedu snemu zastaval Martin Sokol .

Vlada [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v ?lankoch: Vlada Slovenskej republiky od 14. marca 1939 do 27. oktobra 1939 a Vlada Slovenskej republiky od 27. oktobra 1939 do 5. septembra 1944

Rovnovaha medzi zakonodarnou a vykonnou mocou bola vychylena v prospech vlady, ktora do svojich ruk koncentrovala va??inu moci. Vlada mala pravomoc vydava? nariadenia s mocou zakona, ktore okrem va??iny ministrov musel podpisa? prezident. Tato pravomoc vlady sa nevz?ahovala na ustavne zakony, schva?ovanie rozpo?tu, ratifikaciu medzinarodnych zmluv a ?al?ie oblasti vo vylu?nej kompetencii snemu. Pokia? snem s nariadenim do 3 mesiacov prejavil nesuhlas, nariadenie stratilo platnos?. ^[24] Tuto svoju pravomoc snem vyu?ival iba v minimalnej miere. Snem mohol tie? nariadenie pozmeni? alebo ho vyda? ako zakon. Popri nariadeniach s mocou zakona vlada vydavala aj vlastne nariadenia.

Na zaklade vladneho nariadenia ?. 4/1939 Sl. z. zo d?a 15. marca 1939 o zriadeni a posobnosti ministerstiev Slovenskeho ?tatu vznikli ako organy ustrednej ?tatnej spravy urad predsedu vlady a osem ministerstiev (ministerstvo zahrani?nych veci, ministerstvo vnutra, ministerstvo financii, ministerstvo ?kolstva a narodnej osvety, ministerstvo pravosudia, ministerstvo hospodarstva, ministerstvo dopravy a verejnych prac, ministerstvo narodnej obrany). ^[25]

Predsedom vlady bol do oktobra 1939 Jozef Tiso , po jeho zvoleni za prezidenta ho vystriedal Vojtech Tuka . V septembri 1944 chor?aveho Tuku vystriedal ?tefan Tiso (vzdialeny bratranec prezidenta Tisa).

Prezident [ upravi? | upravi? zdroj ]

Silne pravomoci mal pod?a ustavy prezident, ktory mohol by? trestne stihate?ny iba za vlastizradu . Jedinym prezidentom po?as celej existencie ?tatu bol Jozef Tiso . Jeho pozicia bola ?pecificka aj jeho postavenim k?aza, ktore mu zarove? zaru?ovala zna?nu autoritu. V?aka postu predsedu strany mohol zarove? ovplyv?ova? politiku aj mimo ustavnych pravomoci prezidenta.

?tatna rada [ upravi? | upravi? zdroj ]

?tatna rada Slovenskej republiky bola nevolenym organom, ktory mal pod?a ustavy pravomoc predklada? navrhy zakonov a trestne stiha? prezidenta, premiera, ministrov a poslancov. Zarove? mala by? kontrolnym a poradnym organom prezidenta. Pravomoci rady sa ?asom menili, v skuto?nosti v?ak mala minimalny vplyv. 6 ?lenov rady menoval prezident, 10 HS?S a po 1 ?lenovi strany narodnostnych men?in a stavy.

Postoj obyvate?stva k re?imu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Va??ina ob?anov Slovenska akceptovala v marci 1939 vznik samostatneho ?tatu ako jedinu alternativu a vychodisko z pohnutej situacie, ktora predchadzala za?iatku vojny. ^[26] Hrozba rozdelenia krajiny ?iasto?ne prispela k zomknutiu obyvate?stva a upevneniu moci slovenskej vlady. Celkovo v?ak medzi obyvate?stvom stale zotrvavali niektore rozpory. Navonok prezentovane zomknutie va??iny stran s HS?S napriklad odmietli viacere miestne organizacie Agrarnej a Slovenskej narodnej strany , podobne ?as? evanjelickeho obyvate?stva ignorovala nedemokraticke vo?by do Snemu v decembri 1938. ^[26] Nespokojnos? obyvate?stva bola v?eobecne zamerana na celkove politicke smerovanie re?imu, jeho utoky proti ?eskemu obyvate?stvu, prehnany nacionalizmus a ?ovinizmus , utoky na ?udi prejavujucich iny ako oficialny nazor, ako i jednostrannu orientaciu na Nemecku ri?u . Odpor vzbudzovali i perzekucie vo?i ?idovskemu obyvate?stvu, masove prezliekanie kabatov, karierizmus a korupcia , ktore boli spojene najma s arizaciou ?idovskeho majetku. V tomto smere sa nenavis? obracala najma na arizatorov a Hlinkovu gardu . ^[26]

Spomedzi opozicie v Slovenskej republike mal najvyznamnej?ie postavenie dostojnicky zbor Slovenskej armady, ktory bol do zna?nej miery oddany duchu demokratickych tradicii medzivojnoveho ?esko-Slovenska. Proti re?imu sa stavala ?as? ?tudentskych kruhov, robotnictva a komunisti. Pod?a niektorych nazorov bolo vyznamnou ?as?ou nespokojnych aj mno?stvo evanjelikov, predstavujuci asi 17 % obyvate?stva. ^[27] Pochopite?ny bol tie? postoj rasovo prenasledovanych.

Zatia? ?o sa z ?asu na ?as objavovali znamky podpory a suhlasu s narodnym socializmom ako boli Lomnicky manifest z 31. augusta 1940 , ^[28] va??ina obyvate?stva sa navonok stavala a? do roku 1944 k re?imu pomerne indiferentne.

Zahrani?na politika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vychodiska a hlavne linie zahrani?nej politiky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nevyhodou noveho ?tatu bola neexistencia tradicie vlastnej ?tatnosti, na ktoru by nadviazal. Slovenska diplomacia sa preto sna?ila ziska? rychlo ?o naj?ir?ie medzinarodne uznanie a stabilizova? jeho medzinarodne postavenie. Slovensko postupne uznalo 27 ?tatov. U? 15. marca ho uznalo (pomerne prekvapivo) Ma?arsko , ktore tym sledovalo vlastne zaujmy a sna?ilo sa tak predis? prili?nemu posil?ovaniu pozicie Nemecka na uzemi, ktore bolo na?alej v zaujme jeho revizionistickej politiky. ?al?i de? ho uznalo Po?sko , ktore sa s Nemeckom a Ma?arskom podie?alo na dezintegracii ?esko-Slovenska, ale nedokazalo v?as spravne odhadnu? skuto?nu situaciu a ?al?ie posil?ovanie Nemecka pre neho znamenalo va?nu hrozbu. Medzinarodnu poziciu posilnilo aj uznanie Sovietskym zvazom , ktory mal v tom ?ase spojenecky pakt s Nemeckom. Uspechom bolo uznanie viacerymi neutralnymi ?tatmi, z ktorych najva??i vyznam malo uznanie ?vaj?iarskom a Svatou stolicou .

V priebehu celej existencie bolo Slovensko vo vazalskej pozicii vo?i Nemecku. Pred utokom na ZSSR sa sna?ilo nadviaza? kontakty aj s touto ve?mocou, ?im sa slovenska diplomacia sna?ila kompenzova? zavislos? na Nemecku a nedostato?ne vz?ahy so zapadnymi ve?mocami. Do jula 1940 sa prostrednictvom ministra zahrani?nych veci Ferdinanda ?ur?anskeho poku?ala o tvorbu nezavislej?ej politiky, dokonca da? Ve?kej Britanii a Francuzsku na vedomie, ?e sa pova?uje za neutralny ?tat. Taketo pokusy boli ale Nemeckom bezpe?ne eliminovane a ?ur?ansky bol po rokovaniach v Salzburgu z politiky odstraneny.

Fatalne nasledky na medzinarodne postavenie Slovenska mala u?as? na vojne proti ZSSR. Okrem ZSSR, ktory uznanie zru?il, svoj postoj prehodnotili aj viacere ?al?ie ?taty a posilnila sa pozicia exilu, ktory usiloval o obnovu ?SR. Diplomaticke styky sa postupne ?oraz viac obmedzovali iba na ?taty Osi a ich spojencov.

Vz?ah k Nemecku [ upravi? | upravi? zdroj ]

V dosledku okolnosti svojho vzniku mala Slovenska republika najtesnej?ie vz?ahy s Nemeckou ri?ou . Nemecko sa zarove? postavilo do pozicie ochrancu zvrchovanosti Slovenska. Napriek tomu nere?pektovalo hranice noveho ?tatu a nemecka armada, ktora obsadzovala ?echy a Moravu obsadila a? po Vah aj uzemie Slovenska (vratane Tren?ina a Noveho Mesta nad Vahom ). Na obsadenom uzemi Slovenska drancovala vojenske objekty a odva?ala vojensky material, ktory pova?ovala za vlastnictvo zaniknuteho "?eskeho" ?tatu.

18. marca 1939 bol Jozef Tiso (v tej dobe nebol predsedom vlady, bol len predsedom strany) pozvany do Viedne , kde mu nemecky kancelar Adolf Hitler predlo?il svoje po?iadavky, ktorych splnenim podmienil prevzatie ochrany Slovenska. Okrem ineho pova?oval vlastne obsadenie zna?nej ?asti Slovenska a jeho prakticky uplne podriadenie zaujmom Nemecka. Vysledkom rokovani bolo podpisanie ? Zmluvy o ochrannom pomere medzi Nemeckou ri?ou a Slovenskym ?tatom “. V 1. ?lanku vyhlasovala, ?e ?Nemecka ri?a prebera ochranu nad politickou nezavislos?ou Slovenskeho ?tatu a nad integritou jeho uzemia.“ ^[29] Druhy ?lanok umo??oval Nemecku na uzkom pase uzemia zapadneho Slovenska (i?lo o uzemie na pravom brehu Vahu  ? tzv. Nemecka ochranna zona alebo tie? Schutzzone ) zria?ova? vojenske objekty a dr?a? ich obsadene vojenskou silou, ktoru poklada za potrebnu. V 3. a 4. ?lanku si Nemecko zaistilo, ?e Slovensky ?tat bude svoju zahrani?nu a vojnovu politiku vies? ?v uzkej zhode s nemeckou brannou mocou“ (aj na zaklade tohto ustanovenia Slovensko vstupilo do vojny s Po?skom, ZSSR, Spojenym kra?ovstvom a USA). Zmluva mala plati? 25 rokov.

Jozef Tiso podpisal dohodu u? 18. marca vo Viedni, nemecky minister zahrani?nych veci Joachim von Ribbentrop a? 23. marca v Berline. V ten isty de? v Berline bol podpisany aj Doverny protokol o hospodarskej a finan?nej spolupraci medzi Nemeckou ri?ou a Slovenskym ?tatom, ktory Slovensku zabezpe?il vlastnu menu , colnu suverenitu uzemia, presun finan?nych prostriedkov z Narodnej banky v Prahe, pomoc Nemeckej ri?skej banky pri zriadeni Slovenskej narodnej banky, ako aj uprednostneny odbyt slovenskych vyrobkov na nemeckom trhu. Protokol tie? otvoril mo?nos? kontroly a vyu?ivania slovenskeho hospodarstva v prospech Nemeckej ri?e.

V samotnej ?tatostrane, HS?S, prebiehal skryty boj o moc, do ktoreho vyrazne zasahovalo Nemecko. Umierneni predstavitelia strany, zdru?eni najma okolo prezidenta Tisa, v ur?itej miery vzdorovali radikalnym nacistickym tlakom. Pre Nemcov bolo obzvla?? trufale, ?e sa minister zahrani?ia Ferdinand ?ur?ansky poku?al uskuto??ova? vlastnu politiku, nezavislu od Nemeckej ri?e.

Nemecky vplyv na Slovensku bol e?te v roku 1939 men?i a krajina mohla uplat?ova? relativnu slobodu, ale salzburske rokovania 28. jula 1940 sposobili, ?e sa na Slovensku postupne za?ala presadzova? ideologia narodneho socializmu . ^[30] Hitler pozval prezidenta Tisa, ale aj Tuku a Macha do Salzburgu . ?ur?ansky nebol pozvany, cestoval na vlastnu ?iados? a nesmel sa ani zu?astni? na rokovaniach. Tisovi nanutili zmenu na postoch ministra zahrani?ia a vnutra, ?o bez vyhrad prijal. Na tieto miesta boli dosadeni horlivi privr?enci narodneho socializmu pod?a nemeckeho vzoru ?  Vojtech Tuka (ministerstvo zahrani?ia) a Alexander Mach (ministerstvo vnutra). Tuka rokoval s Ribbentropom aj o otazke nemeckych poradcov ( beraterov ), ktori mali posobi? na Slovensku a mohli zasahova? do politickych, hospodarskych aj administrativnych otazok spravy krajiny. S touto my?lienkou pri?iel predtym pravdepodobne Franz Karmasin . U? 29. jula sa Ribbentrop dohodol s novovymenovanym nemeckym ve?vyslancom na Slovensku Killingerom o vymenovani poradcov pre policiu, ?idovsku otazku, propagandu, hospodarstvo a Hlinkovu gardu. Spolupraca medzi nimi a niektorymi slovenskymi uradmi v?ak nebola taka, ako by si Nemci predstavovali. Napr. nemecki poradcovia, ktori mali u?inkova? na slovenskej policii, sa asi po mesiaci vzdali svojej ?innosti, preto?e sa im nepodarilo nadviaza? spolupracu so slovenskymi organmi. Nemecky general F. Schlieper 31. marca 1942 hlasil svojim nemeckym nadriadenym, ?e pracu nemeckej vojenskej komisie mimoriadne s?a?ovalo, ke? prezident Tiso odmietavo kritizoval ?innos? nemeckych poradcov. ^[31] Napriek tomu sa za pomoci Tuku a u?asti Abwehru podarilo vytvori? zlu?enim IV. oddelenia ministerstva vnutra a spravodajskeho oddelenia Policajneho riadite?stva v Bratislave Ustred?u ?tatnej bezpe?nosti , ktora za?ala fungova? 1. januara 1940 .

Slovenska republika pristupila aj k zmluvam, ktore sa stali zakladom nemecko-taliansko-japonskej spoluprace: 24. novembra 1940 pristupila k Paktu troch mocnosti ; 25. novembra 1941 predseda slovenskej vlady Vojtech Tuka podpisal v Berline pristupenie Slovenskej republiky k paktu proti Komunistickej internacionale , ktory uzavreli Nemecko , Taliansko a Japonsko presne 5 rokov predtym.

Vz?ah k Ma?arsku a Mala vojna [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Mala vojna (1939)

23. marca 1939 ma?arske vojska bez vyhlasenia vojny vtrhli v troch prudoch z Podkarpatskej Rusi (ktoru kratko predtym za?ali okupova? ) na uzemie Slovenskej republiky. Minister narodnej obrany e?te v ten de? dostal spravu o vpade ma?arskych vojsk a vyhlasil protiutok. Slovenska vlada ihne? ostro protestovala, do Budape?ti zaslala diplomaticku notu a obratila sa na Nemecku ri?u, aby zasiahla v zmysle ochrannej zmluvy. Postup ma?arskych vojsk sa podarilo zastavi? v?aka rychlej mobilizacii slovenskych vojsk, Hlinkovej gardy , ale aj po?etnych dobrovo?nikov z ?udu. Na druhy de? ma?arske letectvo bombardovalo letisko otvoreneho mesta Spi?ska Nova Ves , ?im zabilo 13 osob. Mala vojna si dokopy vy?iadala asi 36 obeti.

Vysledok konfliktu bol ale taky, ?e slovenska vlada bola nutena prija? ultimatum oh?adom ?upravy hranic“, ?im Slovensko stratilo ?al?ie uzemia s takmer 70   000 obyvate?mi, z ktorych Ma?ari tvorili len zanedbate?nu men?inu (menej ako 4   000 osob).

Vojna proti Po?sku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Po?ska obranna vojna (1939)

Nemecko, ktoreho vojska nastupovali do vojny aj cez slovenske uzemie, ponuklo Slovensku u?as? na ?a?eni proti Po?sku v septembri 1939 , za ?o malo garantova? hranicu s Ma?arskom ako aj prinavrati? uzemia odobrate Po?skom v rokoch 1920 a 1938 .

Predstavitelia Slovenska navrh prijali a 1. septembra 1939 slovenske vojska prekro?ili (bez vyhlasenia vojny) ?tatnu hranicu spolu so svojimi nemeckymi spojencami, ?im sa zu?astnili na rozputani druhej svetovej vojny . Va??ina slovenskych jednotiek operovala najma na spominanych uzemiach od?atych Slovensku v rokoch 1918  ?  1920 a 1938 . Po?sko bolo porazene rychlo, posledne jednotky kapitulovali 5. oktobra . Za u?as? na vojne Slovensko ziskalo spa? uzemia, ktore Po?sko obsadilo v rokoch 1918  ?  1920 , 1924 a 1938 . Hitler ponukol Tisovi dokonca aj Zakopane s okolim, no ten to odmietol, preto?e tam ne?iju Slovaci a tato oblas? nikdy nepatrila Slovensku, so slovami: "Cudzie nechceme, svoje si nedame." ?esko-slovensko-po?sky spor o Oravu a Spi? sa vyrie?il a? po skon?eni druhej svetovej vojny.

Vojna proti Sovietskemu zvazu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Vyhlasenie vojny Sovietskemu zvazu Slovenskou republikou

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Vychodny front (druha svetova vojna)

22. juna 1941 Nemecko napadlo ZSSR . Slovenska vlada u? de? po za?iatku utoku vyhlasila, ?e preru?uje diplomaticke styky so ZSSR a 24. juna vyslala vojenske jednotky, ktore sa pripojili k ?a?eniu proti ZSSR. Takuto rychlu mobilizaciu a podporu nemeckeho ?a?enia inicioval najma Vojtech Tuka s cie?om predbehnu? Ma?arov a dokaza? svoju vernos? Nemecku, ?im si pripravoval podu na buducu mo?nos? revizie Viedenskej arbitra?e.

Slovenska armada najprv nasadila do bojov dve brigady  ? jednu pe?iu a jednu motorizovanu ; neskor sa tieto jednotky rozrastli na dve divizie : Rychlu a Zais?ovaciu . Okrem toho bola na vychodnom fronte nasadena aj ?as? slovenskeho letectva. Slovenski vojaci sa vo vojne osved?ili ako bojaschopni, boli dokonca medzi prvymi vyznamenanymi medailami ?za hrdinstvo“. Najlep?i slovenski piloti slu?ili ako jedna z letiek nemeckej eskadry JG 52 a mnohi z nich ziskali ?elezne kri?e I. a II. triedy, ?i nemecke kri?e v zlate.

Slovenski vojaci sa po?as ?a?enia v roku 1941 stretli aj s nemeckymi vojnovymi zlo?inmi pachanymi na civilnom obyvate?stve. Napriklad v oktobri 1941 pri ukrajinskom Myropile . ^[32]

O slovenskych vojakoch sa viackrat pochvalne vyjadril aj Adolf Hitler . V roku 1942 slovenska Rychla divizia dosiahla v?aka svojej motorizacii ako prva z jednotiek Osi Rostov nad Donom a rychlo napredovala a? k severnym predhoriam Kaukazu . Po pora?ke nemeckych sil pri Stalingrade za?iatkom roku 1943 v?ak bola Rychla divizia stiahnuta na Krym , pri?om pri?la o podstatnu ?as? svojho delostrelectva.

Mnohi slovenski vojaci Zais?ovacej divizie nasadeni do protipartizanskych akcii v Bielorusku a na Ukrajine vo ve?kej miere pomahali partizanom, nielen marenim snah svojich velite?ov, ale aj materialne alebo k nim priamo prebehli. Preva?na ?as? slovenskeho obyvate?stva prijimala vojnu proti ?al?iemu slovanskemu narodu s nevo?ou, vyskytli sa aj pripady prebehlikov na druhej strane. Ku koncu vojny bola moralka slovenskych vojakov taka nizka, ?e boli uplne stiahnuti z vychodneho frontu. Hoci udaje sa roznia, celkove straty slovenskej armady po?as ?a?enia proti ZSSR ?inili asi 2   500 mu?ov. ^{[ chyba zdroj ]} Medzi najva??ie pora?ky slovenskych jednotiek patri zajatie 2000 vojakov 1. pe?ej divizie pri Melitopole 30. oktobra 1943 ^[33]

Vojnovy stav so zapadnymi mocnos?ami [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Vyhlasenie vojny Spojenym ?tatom a Ve?kej Britanii Slovenskou republikou

D?a 12. decembra 1941 predseda vlady a zarove? minister zahrani?nych veci Vojtech Tuka vyhlasil, ?e na zaklade Paktu troch mocnosti Slovenska republika vstupuje do vojnoveho stavu so Spojenym kra?ovstvom a Spojenymi ?tatmi aj napriek tomu, ?e pod?a ustavy mohol vojnovy stav vyhlasi? len prezident republiky, ?o sa v?ak nestalo.

Celkovo 158 bombarderov B-24 Liberator 15. leteckej armady USA uskuto?nilo d?a 16. juna 1944 prvy letecky utok zapadnych Spojencov na uzemie vtedaj?ej Slovenskej republiky. Po?as naletu na Bratislavu bombardovali v ?tyroch vlnach rafineriu Apollo , Zimny pristav a ?elezni?ny ?tefanikov most cez rieku Dunaj . Udaje o obetiach sa roznia. Rozne zdroje stanovili mno?stvo zabitych na 300 osob, ale pod?a Civilnej protileteckej obrany po?et obeti dokonca presiahol ?islo 770.

D?a 20. augusta 1944 zbombardovalo 76 lietadiel B-24 Liberator 459., 455. a 456. bombardovacej skupiny 15. leteckej armady USA ?tatnu rafineriu mineralnych olejov v Dubovej (dnes su?as? Nemeckej ). ^[34]

Hospodarstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Priemysel [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po vzniku samostatneho ?tatu sa Slovensko uspe?ne hospodarsky rozvijalo a zaznamenalo zna?ny rozvoj. Pozitivny vplyv na hospodarstvo malo otvorenie nemeckeho trhu, ktory sa v ?ase nemeckych vi?azstiev ?alej roz?iroval. Nemecky ekonomicky priestor, spolu s vojnovou konjunkturou vyrie?il problem odbytu a umo?nil rast objemu vyroby. Medzi rokmi 1937 ? 1943 slovensky priemysel zvy?il objem vyroby o 63 % a zamestnanos? v priemysle vzrastla o 51 %.

Do roku 1944 vzniklo pribli?ne 200 novych priemyselnych podnikov. Zalo?eny bol prvy farmaceuticky podnik na uzemi Slovenska v Hlohovci, spustene odevne zavody Nehera v Tren?ine, obuvnicky zavod v Ba?ovanoch (Partizanske), Trikota na vyrobu pleteneho tovaru vo Vrbovom, Vistra na vyrobu syntetickych vlakien v Brati­slave, obnovena vyroba vybu?nin v bratislavskom podniku Dynamit-Nobel. ^{[35] [36]} Rast zaznamenal strojarsky priemysel, ktory sa orientoval najma na vojensku vyrobu (Dubnica nad Vahom a Pova?ska Bystrica, ktore zamestnavali 25 000 ?udi). V roku 1941 za?ala stavba Oravskej priehrady.

Slovenska vlada rast priemyslu aktivne podporovala a zakladate?om novych podnikov poskytovala rozsiahlu podporu (colne u?avy na dovoz strojov, ?tatne zaruky na uvery, da?ove u?avy pre podniky v oblastiach z vysokou nezamestnanos?ou a? do vy?ky 40 % z nezdaneneho zisku a ?al?ie). Napriek stranickemu totalitarizmu zastavali vysoke funkcie kvalifikovani narodohospodari ako guverner Slovenskej narodnej banky a predseda uradu pre zasobovanie Imrich Karva? alebo Peter Za?ko , ktori boli v kontakte s odbojom a neskor materialne zabezpe?ovali SNP.

Na rozdiel od okupovanych krajin, kde prichadzalo k otvorenemu drancovaniu zdrojov, vykoris?ovanie slovenskej ekonomiky Nemeckom malo hlavne skryte formy. Novovzniknutu Slovensku narodnu banku z polovice prevzala nemecka Ri?ska banka . Vo?i ri?skej marke bol stanoveny kurz 1 RM = 11,62 Ks , aj ke? skuto?ny kurz sa pohyboval okolo 6 Ks za jednu marku. Nadhodnotenie meny umo?nilo Nemecku ve?mi lacno nakupova? slovensky tovar, rovnako nevyhodne bolo i to, ?e platby za exportovany tovar fakturovane v markach sa preplacali pod?a pevneho kurzu. Exporteri tak sice mohli dosahova? vyvozom do Nemecka vysoke zisky, ale tato prax sposobovala, ?e sa do obehu dostavalo nekryte obe?ivo. To spolu s vydavanim nekrytych bankoviek sposobovalo vysoku inflaciu . Mno?stvo obe?iva sa od aprila 1939 do marca 1945 zvy?ilo 9,5 nasobne. ^[37] Jednymi z najva??ich a najdole?itej?ich podnikov na Slovensku sa stali Nemcami ovladane monopoly Siemens , Goringove zavody , I.G. Farben , Mannesmann a ine. 8. decembra bola navy?e uzavreta medzi?tatna dohoda medzi Nemeckom a Slovenskom o poskytovani dobrovo?nych pracovnych sil na uzemie Nemecka, pripadne Protektoratu. ^[38]

Vojnova konjunktura viedla viacerym deformaciam a v niektorych pripadoch umo??ovala rast objemu vyroby bez oh?adu na jej efektivitu a rentabilitu. Medzi negativne stranky patri aj vyvlastnenie ?idovskych podnikov. Od roku 1942 sa slovensky priemysel postupne dostaval do recesie, ktora sa v priebehu vojny ?alej prehlbovala.

Po?nohospodarstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

V dosledku prvej viedenskej arbitra?e Slovensko stratilo po?nohospodarsku podu, ktora produkovala a? 80 % potravin potrebnych pre zasobovanie obyvate?stva. Stratilo aj va??inu stanic na ?istenie a zo??ach?ovanie osiva a nieko?ko plemenarskych centier. ^[39] ?al?im problemom bola tradi?na technicka zaostalos? slovenskeho po?nohospodarstva a konzervativnos? slovenskych ro?nikov, ktori uprednost?ovali pracovne postupy zdedene po predkoch. Pou?ivali sa najma ru?ne nastroje ako kosy, cepy, pluhy (miestami e?te drevene), brany a ru?ne seka?ky slamy. Stroje sa pou?ivali v malej miere. V roku 1939 bolo na Slovensku iba 4 200 ?acich strojov, 4 600 seka?iek a 545 traktorov. ^[40]

?tat sa sna?il o zvy?enie produkcie roz?irenim plochy obrabanej ornej pody, zvy?ovanim technickej urovne hospodarstiev a vyu?itim novych po?nohospodarskych postupov, odrod a plemien. ^[41] Intenzifikacia vyroby bola podporena ?tatnymi investiciami v hodnote 100 milionov Ks. Investicie umo?nili dobudova? sie? stanic na ?istenie osiva a vy??achti? nove odrody obilia a kukurice, ktore boli vhodnej?ie na pestovanie vo vy??ich nadmorskych vy?kach. ?tat pomahal ro?nikom lacnymi pridelmi osiva a sadbovych zemiakov. ?ivo?i?na vyroba bola podporena nakupmi kvalitneho plemenneho dobytka v zahrani?i, ktory bol pride?ovany najma produktivnym ve?kostatkom. ?tat poskytol 13 000 ro?nikom dotacie na nakup strojov vo vy?ke 25 % a? 50 %. ^[42] Poskytoval tie? dotacie na modernizaciu hospodarskych objektov ? ma?tali, sila?nych jam, hnojisk a i. Na druhej strane boli ro?nici za?a?eni povinnym odovzdavanim a vykupom ?asti produkcie.

Dole?itu ulohu mala zohra? pozemkova reforma, ktora mala dokon?i? prerozdelenie pody v prospech menej majetnych vrstiev a zarove? zabezpe?i? podu pre ute?encov z ju?neho Slovenska. Vzh?adom na hrozbu recipro?nych opatreni zo strany ma?arskej vlady boli obmedzene pokusy o pridelenie pody cudzich ?tatnych prislu?nikov a majetkove zmeny sa obmedzili najma na arizaciu pody a po?nohospodarskych nehnute?nosti v ?idovskom vlastnictve. Proces pride?ovania vyrazne ovplyv?ovali stranicke kriteria a korupcia. Nedostatok kvalifikovanych odbornikov a neskor?ie deportacie rozvratili hospodarenie na ?idovskych ve?kostatkoch v ?ase, ke? Slovensko trpelo zasobovacimi problemami. ^[39] Od maja 1940 bol zavedeny pridelovy (listkovy) system na cukor, v lete 1941 boli zavedene pridelove listky na muku. Nedostatkovym tovarom bola v priebehu celej existencie ?tatu mas?. Postupne sa obmedzovala aj spotreba masa (v re?tauraciach a hostincoch na zaklade nariadenia u? od jari 1941) a ?al?ich produktov.

Prevzatie kontroly Nemeckom [ upravi? | upravi? zdroj ]

V priebehu roka 1944 sa hospodarstvo za?alo ?oraz viac prisposobova? potrebam Nemecka. 7. augusta 1944 bola v dosledku ustupu nemeckej armady z vychodneho frontu na Slovensku roz?irena pracovna povinnos?. ^[43] Nemecka okupacia po vypuknuti SNP sposobila, ?e Slovensko stratilo posledne mo?nosti samostatneho rozhodovania o hospodarskych otazkach. 9. oktobra 1944 bola uzatvorena Slovensko-nemecka medzi?tatna dohoda o zasobovani jednotiek nemeckej brannej moci na Slovensku so spatnou platnos?ou od 1. septembra. ^[44] Nemecko prikro?ilo k uplnemu ovladnutiu hospodarstva a svoje po?iadavky presadzovalo aj bez suhlasu slovenskych organov. Produkcia podnikov bola obmedzena alebo zastavena v dosledku vojnovych operacii a nedostatku surovin. Zarove? prebiehala evakuacia strojneho zariadenia.

Vydavky v prospech Nemecka rozvratili verejne financie a viedli k vydavaniu bankoviek v rozsahu 1 miliardy Ks mesa?ne. Uver poskytla aj Slovenska narodna banka, nasledkom ?oho narastol ?tatny dlh za 7 mesiacov o 5 miliard 473 milionov Ks. ^[45] Celkovo vzrastlo mno?stvo obe?iva o 400 % a ?tatny dlh o 500 %.

Postavenie men?in [ upravi? | upravi? zdroj ]

?idovska men?ina [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1930 sa na Slovensku pod?a s?itania k ?idovskej narodnosti prihlasilo 70   000 osob, ale asi 9   000 ?al?ich ?idov sa prihlasilo k nemeckej narodnosti. K ?idovskemu nabo?enstvu sa prihlasilo celkovo a? 136   000 osob. U? po Viedenskej arbitra?i v novembri 1938 prejavili slovenske politicke ?pi?ky svoje buduce postoje, ke? po porade s Adolfom Eichmannom presidlili asi 7 500 ?idov na uzemie odstupene Ma?arsku . Mnohych ?udi tak doslova v noci prepadli, nalo?ili na nakladne automobily a vyviezli za hranice. ^[46] Tzv. postrk ?idov nariadil vtedaj?i predseda autonomnej vlady a minister vnutra Jozef Tiso . Akcia postihla aj starych ?udi, ?eny a deti vratane tehotnych a doj?iat a prebiehala miestami chaotickym sposobom. Nakoniec skon?ila neuspechom, nako?ko ma?arska vlada odmietla tychto ?udi prija?. V priebehu novembra a decembra 1938 tak vznikli na ?uzemi nikoho“ prve tabory, v ktorych boli uvaznene stovky ?idov, bez mo?nosti odchodu do jedneho alebo druheho ?tatu. Deportacie prebehli napriek tomu, ?e vlada v tom ?ase potrebovala dopravne prostriedky, administrativu a silove zlo?ky na zabezpe?enie evakuacie ju?neho Slovenska. Pod?a dobovej propagandy, ktora ?idov obvi?ovala z vysledku viedenskej arbitra?e, tak vlastne arbitri (nacisticke Nemecko a fa?isticke Taliansko) oklie?tenim Slovenska plnili ?elanie ?idov.

23. januara 1939 zriadila slovenska autonomna vlada komisiu (tzv. Sidorov komitet ), ktora mala navrhnu? prvu proti?idovsku legislativu. Posledne zasadanie komisie prebehlo 5. marca 1939 a bol na ?om predlo?eny navrh prveho proti?idovskeho zakona, ktory mal by? urychlene prerokovany v ministerskej rade. Na ?innos? tejto komisie sa odkazoval Jozef Tiso aj vo svojom prejave pri vzniku slovenskeho ?tatu, ke? obyvate?stvu oznamil, ?e vlada u? ma pripraveny navrh rie?enia ?idovskej otazky, ale udalosti poslednych dni jeho prijatiu zabranili.

Po vzniku slovenskeho ?tatu komisia zanikla, ale u? 18. aprila 1939 bolo prijate vladne nariadenie ?. 63 o vymedzeni pojmu ?ida a usmerneni po?tu ?idov v niektorych povolaniach. 24. aprila nasledovalo nariadenie ?. 74 o vylu?eni ?idov z verejnych slu?ieb. ?idia boli postupne systematicky zbavovani svojich prav ve?kym mno?stvom vyhla?ok, nariadeni a predpisov. Ich prenasledovanie a neskor?ia deportacia z uzemia Slovenskej republiky bola dlhodobym procesom, ktory iniciovali ?lenovia radikalneho kridla HS?S spolu s prislu?nikmi Hlinkovej gardy a ?lenmi Deutsche Partei , ktori upozor?ovali na nebezpe?enstvo ve?keho ?idovskeho vplyvu na ekonomiku ako aj potreby ?rie?enia ?idovskej otazky“ pod?a nemeckeho vzoru. K tomu mali dopomoc? aj nemecki poradcovia pre ?idovsku problematiku Dieter Wisliceny a Alois Brunner . Ti s pomocou Augustina Moravka realizovali plan arizacie, ?i?e konfi?kacie ?idovskych majetkov, ktory bol prvym krokom na odstranenie ?idov z krajiny.

Vytvorenie strednej vrstvy slovenskej spolo?nosti prevodom ?idovskeho majetku sa stalo oficialnou doktrinou slovenskej vlady. Vo februari 1940 snem schvalil prvy ariza?ny zakon, ten bol ale vrateny spa? prezidentom. Jeho hlavnou pripomienkou bola po?iadavka na zriadenie ariza?neho fondu, ktory by umo?nil podie?a? sa na arizacii aj menej majetnym uchadza?om. Zakon bol definitivne schvaleny 25. aprila (hlavna pripomienka nebola zapracovana). Popri inom zaviedol termin ??idovsky podnik“, nariadil povinne ozna?ovanie takychto podnikov a umo?nil ich zru?enie alebo odpredaj ?kvalifikovanemu kres?anskemu uchadza?ovi“. Po?as prijimania prveho ariza?neho zakona si umiernene a radikalne kridlo HS?S e?te len vymedzovali priestor a testovali svoje mo?nosti. S my?lienkou arizacie suhlasili obe kridla, li?ili sa iba ich predstavy o pou?itych metodach. V tejto prvej faze arizacie mali majetkove zmeny prebieha? dobrovo?nou a evolu?nou cestou. Prva faza arizacia trvala iba nieko?ko mesiacov, nasledne bol ?al?i vyvoj ovplyvneny vysledkom rokovani v Salzburgu a nemeckym zasahom do vnutornej politiky Slovenska v prospech radikalov okolo Vojtecha Tuku a Alexandra Macha .

Od septembra 1940 za?ina druha faza arizacie. 2. septembra prijal Slovensky snem ustavny zakon ?. 210/1940, ktorym poveril vladu na prijatie v?etkych opatreni potrebnych na vylu?enie ?idov z hospodarskeho a socialneho ?ivota a prevod majetku do ruk kres?anov. Snem a prezident tymto zverili rie?enie ?idovskej otazky do ruk vlady, o ktorej vedeli, ?e na jej ?ele stoji najradikalnej?i predstavite? HS?S po?adujuci zavedenie narodneho socializmu a rie?enie ?idovskej otazky pod?a nemeckeho vzoru.

16. septembra 1940 bol pre lep?ie riadenie arizacie zriadeny Ustredny hospodarsky urad . Urad rozde?oval ?idovsky majetok zva??a na zaklade protekcionarstva a korupcie medzi vyznamnych ?lenov HS?S, DP a HG. 30. septembra 1940 bola vytvorena Ustred?a ?idov ako jedina organizacia pre ?idov na Slovensku, 8. oktobra boli rozpustene v?etky ?idovske spolky a organizacie. Ustred?a ?idov podliehala priamo Ustrednemu hospodarskemu uradu. 30. novembra 1940 vydala vlada nariadenie ?. 303/1940 Sl.z. o ?idovskych podnikoch, zname ako druhy ariza?ny zakon. V tomto ?ase nemali o kone?nom rie?eni ?idovskej otazky celkom jasne predstavy ani nemecki nacisti, ale pod?a vizie nemeckeho poradcu Dietera Wislicenyho mal pozbavenim prijmu a zabavenim majetku vzniknu? problem, ktory bude mo?ne rie?i? len masovym vys?ahovanim. Z povodnych asi 12 300 ?idovskych podnikov bolo arizovanych 2200, ostatne boli zlikvidovane ?aby nepreka?ali kres?anskej konkurencii“. ^[47] Na neskor?ie deportacie dozeralo 14. oddelenie prezidia Ministerstva vnutra, ktore viedol Anton Va?ek a Gejza Konka .

Pri Ustredni ?idov sa sformovala ilegalna pracovna skupina, ktora sa sna?ila odvrati? bli?iacu sa tragediu aj za cenu ohrozenia vlastnych ?ivotov. Pracovna skupina podplacala vysokych funkcionarov HS?S a k?u?ove osoby zainteresovane v proti?idovskej politike ? samotneho Dietera Wislicenyho , Izidora Kosa , vladneho komisara pre ?idovske pracovne tabory Julia Pe?ucha , ??idovskeho kra?a“ Antona Va?ka . O Va?kovom podplacani bol informovany aj Alexander Mach , ktory v tom ?ase zastaval post ministra vnutra a velite?a Hlinkovej gardy a z pe?azi tie? ?a?il. ?al?i ?udia na vysokych poziciach sa sna?ili ?idom pomoc? nezi?tne a z vlastneho presved?enia, napr. narodohospodari Imrich Karva? a Peter Za?ko alebo minister ?kolstva Jozef Sivak . ^[48]

V prvej polovici jula 1941 slovensko-nemecka komisia podnikla cestu do Horneho Sliezska , kde nav?tivila ?idovsky pracovny tabor Sosnowiec . Napriek tomu, ?e niektori ?lenovia komisie ozna?ili tento sposob nasadenia za ?nekres?ansky a ne?udsky“, ^[49] nepostavil sa nikto proti takemuto rie?eniu. Slovenski politici za?ali ?oskoro ?idov ozna?ova? za problem narodnej existencie Slovakov. 9. septembra 1941 bolo vydane Nariadenie ?. 198/1941 Slov. z. o pravnom postaveni ?idov zname skor ako ?idovsky kodex . ?idia boli tymto rasistickym nariadenim, schvalenym vladou bez prerokovania v Slovenskom sneme, zbaveni v?etkych ob?ianskych, ?udskych aj hospodarskych prav a odsunuti na okraj spolo?nosti. U? onedlho na to sa za?alo so sustredenim ?idovskeho obyvate?stva do taborov v Seredi , Novakoch a Oremovom Laze , odkia? mali by? postupne vysidleni na uzemie Nemeckej ri?e . Neskor boli vybudovane aj ?al?ie vo Vyhniach , ?iline , Nitre , Labe , Zohore a inde.

V roku 1942 prejavili nemecke urady na zaklade dohody o poskytovani pracovnych sil zaujem o 20   000 mladych praceschopnych mu?ov. Slovenski predstavitelia nedokazali tejto ?iadosti vyhovie?, a preto Izidor Koso navrhol posla? do Nemecka rovnaky po?et ?idov. Prva Slovenska republika tak ako prva z nemeckych spojencov deportovala zo svojho uzemia rasovo prenasledovanych vlastnymi silami. Sprvu bolo preto do koncentra?nych taborov v Po?sku deportovanych v aprili a marci 1942 20   000 mladych ?udi ?idovskej narodnosti. Prvy transport so slovenskymi ?idmi odi?iel v noci z 25. na 26. marca 1942.

D?a 15. maja 1942 ako jediny poslanec Slovenskeho snemu, Janos Esterhazy sa verejne zdr?al hlasovania za ustavny zakon ?. 68/1942 o vys?ahovani ?idov, ?im sa stal ter?om utokov zo strany profa?istickej tla?e. ?al?i poslanci sa hlasovaniu vyhli opustenim hlasovacej siene, pri?om aj Esterhazy sa v predchadzajucom obdobi podie?al na prijimani proti?idovskej legislativy a vypadoch proti ?idom. Svoje nehlasovanie odovodnil aj hrozbou vysidlenia ma?arskej men?iny a opatovne sa prihlasil k antisemitizmu. Kratko na to sa Tuka opytoval nemeckeho poradcu pre ?idovske otazky Wislicenyho, ?i by nebolo mo?ne vyviez? aj ostatnych slovenskych ?idov. Deportaciu v?etkych v?ak zatia? z logistickych dovodov neschvalil ani Eichmann , jeden z hlavnych vykonavate?ov holokaustu . To v?ak bola iba kratka nieko?koty?d?ova prestavka, preto?e u? onedlho slovenska vlada na ?ele s Tukom po odobreni prezidentom Tisom, prejavila kres?anske milosrdenstvo, ke? vyjadrila nazor, ?...?e rodina sa nema trha?“, ^[50] a od 11. aprila 1942 poslala do koncentra?nych taborov v Po?sku ?al?ich vy?e 30   000 ?idov. Prvy z rodinnych transportov odi?iel z Trnavy. Za ka?deho deportovaneho Slovensko platilo Nemecku, tzv. osid?ovaci poplatok 500 ri?skych mariek. ?tat predtym ziskal zo ?idovskych majetkov asi 1,1 miliardy korun. Naklady na deportacie, osid?ovacie poplatky a ?al?ie proti?idovske akcie stali ?tat asi 0,95 miliardy korun ^[47] . Celkovo prva vlna deportacii, ktora sa skon?ila v oktobri 1942, postihla asi 57   752 ?idov ?ijucich na uzemi vojnoveho Slovenskeho ?tatu. Tieto osoby smerovali do najbrutalnej?ich nacistickych taborov v Majdanku ( Lublin ) a Osvien?imu . Pod?a sprav A. Wetzlera z osmich slovenskych transportov od 17. aprila do 11. jula 1942 z 3   695 mu?ov, ktori pre?li selekciou pre?ilo do 15. augusta len 360. Z transportu 634 mu?ov, ktory pri?iel 13. aprila, zostalo po 10 d?och len 25 ?ivych. ^[51] Bezradna ?idovska komunita sa sna?ila zachrani? slovenskych ?idov pred deportaciami aj pomocou uplatkov vysokych uradnikov, ich ?innos? v?ak nebola efektivna. Va??inu zostavajucich ?idov tvorili ?udia s prezidentskou alebo ministerskou vynimkou alebo ukryvajuce sa osoby. Asi o sedem mesiacov neskor za?ala vlada opa? rokova? o odsune zvy?ku ?idov z krajiny. Zvy?ni ?idia boli opa? koncentrovani v predtym pou?ivanych zbernych taboroch. Deportacie zvy?nych 16   000 ? 18   000 ?idov ^[52] sa mali za?a? 1. aprila 1944 . Nieko?ko tisic ?idov sa v?ak stale vyhybalo deportaciam, jednak ?ivotom v ilegalite, jednak platnymi vynimkami. Politicka situacia sa v tej dobe za?inala meni?, slovenska vlada zareagovala na po?etne intervencie Vatikanu , ako aj na mno?iace sa informacie medzi obyvate?stvom prinesene najma slovenskymi vojakmi vracajucimi sa z vychodneho frontu o tom, ?o sa so ?idmi za hranicami Slovenska skuto?ne deje. V tej istej dobe v?ak bez preka?ok povolila prechody transportov s tisickami ?idov z Ma?arska .

Po vypuknuti SNP sa podarilo mnohym ?idom zo slovenskych interna?nych taborov uniknu?. ?as? z nich v?ak nacisti spolu s HG opa? pochytali. Nemci po komplikaciach, ktore robili niektori slovenski predstavitelia, nakoniec za?ali organizova? deportacie zo slovenskeho uzemia aj bez zvolenia miestnych organov. Koncom septembra 1944 nav?tivil Tisa velite? nemeckej bezpe?nosti a SS Himmler , jeho natlaku na odsun ?idov a ?al?ich ?proti?tatnych ?ivlov“, ako boli zajati povstalci, politicki vazni ?i Romovia , sa prezident nijak neprotivil a slovenske urady, u? viac nacistom nekladli preka?ky. Do marca 1945 bolo odsunutych 12   306 ? 13   500 ?idov, z ktorych asi 10   000 zahynulo. ^[53] Celkovo zahynulo v nacistickych koncentra?nych taboroch asi 68   000 ? 71   000 ?idov deportovanych z uzemia vojnoveho ?tatu a ?al?ich asi 30   000 zo slovenskych uzemi obsadenych Ma?arskom , ?o predstavovalo asi 75 % ich povodneho po?tu. ^[46]

Romska men?ina [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1940 sa ?tatutom Romov zaoberal zakon ?. 127. V sulade s ?al?imi nariadeniami z roku 1941 bolo Romom zakazane ko?ova?, s ?im suviselo aj odobratie koni a vozov, rovnako im bolo zakazane ?i? na hlavnych uliciach a boli pre nich vymedzene oblasti mimo obci. Dochadzalo k nasilnemu vys?ahovaniu a demolacii romskych osad, ako aj fyzickym utokom na Romov, na ?om sa aktivne podie?ala Hlinkova garda . Boli zriadene zvla?tne pracovne utvary, kde boli Romovia povinni ?a?ko manualne pracova? v nevyhovujucich podmienkach. Taketo utvary boli postupne zria?ovane v roznych ?astiach krajiny. Najznamej?i tabor bol v Dubnici nad Vahom . K najbrutalnej?im represaliam do?lo po potla?eni SNP, kedy bolo na roznych miestach povra?denych protipartizanskymi jednotkami celkovo asi 400 Romov, napr. v ?iernom Balogu , Detve alebo Kremi?ke . Pri tychto zlo?inoch sa do?lo k likvidacii celych komunit vratane starcov a deti. Romsky holokaust je tie? ozna?ovany porraimos . ^[54]

Romovia ?ijuci v ju?nej ?asti dne?neho Slovenska, boli vystaveni represaliam zo strany ma?arskych okupa?nych organov. Viacero z nich bolo odtia?to odvle?enych do nemeckych koncentra?nych taborov.

Vzdelavanie, veda a kultura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po rozpade ?esko-Slovenska sa mimo hranic ?tatu ocitli viacere centralne vzdelavacie a vyskumne organizacie, ktore bolo potrebne nahradi?. Rolu centralnej vzdelavacej in?titucie prevzala Univerzita Komenskeho premenovana na Slovensku univerzitu. Do najproduktivnej?ieho veku sa dostala generacia slovenskych vedcov, ktori vy?tudovali po?as ?SR a ktorym odsun ?eskych profesorov umo?nil pristup na lukrativne pozicie.

2. jula 1942 bola zalo?ena predchodky?a dne?nej Slovenskej akademie vied  ?  Slovenska akademia vied a umeni (SAVU), ktorej protektorom sa stal prezident Jozef Tiso . SAVU bola aktivna najma v oblasti humanitnych vied. Na jej ?innos? negativne vplyvali viacere faktory ako neza?lenenie existujucich vedeckych in?titucii pod jej spravu a neskor vypuknutie SNP. Vedecke a kulturne ulohy plnila aj Matica slovenska , ktora vyvijala aktivnu vedecku ?innos? v osmich odboroch. Na jej pode vznikol spolok Slovenska narodna kni?nica a bola zalo?ena moderna tla?iare? Neografia . K negativam jej posobenia v danom obdobi patri ?al?ia nacionalizacia jej vedenia a postupne orientovanie sa na spolupracu s radikalmi. ^[55] Zalo?ene boli aj ?al?ie vedecke in?titucie ako Vedecka spolo?nos? pre zahrani?nych Slovakov ( 6. maja 1939 ), ^[56] ?tatny archeologicky ustav v Tur?ianskom Svatom Martine (1942), ?tatny ustav pre ?udovu piese? v Bratislave (1942), Slovenska galeria v Bratislave (1943), ?tatna hvezdare? na Skalnatom plese (1943), Nemecky vedecky ustav v Bratislave (1943) ^[57] , alebo ?tatny geologicky ustav (1940).

Po?as existencie ?tatu bolo publikovanych pribli?ne 4 000 kni?nych titulov. Vydana bola prva moderna synteza slovenskych dejin Franti?ka Hru?ovskeho . Ve?ky rozmach zaznamenala poezia, ke? svoje diela publikovali basnici ako Andrej ?arnov , Jan Kostra , Jan Mendik , Valentin Beniak , Emil Boleslav Luka? , Jan Smrek a ?al?i. Viaceri spisovatelia sa anga?ovali v politike. K zasadam narodneho socializmu sa Lomnickym manifestom z uvedenych autorov prihlasili Beniak, Smrek a ?arnov, ?alej napr. Milo Urban ktory bol ?efredaktorom Gardistu. Skupina znamych spisovate?ov ( Beniak , Zubek , Poni?an , Chrobak , Dilong , Smrek , Kostra , Strme? a i.) vydala memorandum proti Slovenskemu narodnemu povstaniu . ^[58]

Okrem jedineho profesionalneho narodneho divadla v Bratislave (ktoreho filialku Vychodoslovenske narodne divadlo v Ko?iciach v roku  1938 obsadilo Ma?arsko) vznikli nove profesionalne divadla v Nitre , Martine a Pre?ove . Ka?doro?ne boli ude?ovane ?tatne ceny, ktore postupne dostali: Ivan Stodola za divadelne hry, O?ga Boroda?ova za herecke vykony a Jan Blaho za reproduk?ne spevacke umenie. ^[59]

7. novembra 1939 vznikla slovenska filmova akciova spolo?nos? Nastup , ktora prevzala vyrobu zvukoveho ty?dennika Nastup ako vyznamneho nastroja propagandy. Spolo?nos? okrem ?al?ich 30 filmov vytvorila aj prvy slovensky celove?erny dokumentarny film Od Tatier po Azovske more (1942), ktory propagandisticky spracoval posobenie slovenskej armady v Sovietskom zvaze. ^[60]

17. decembra 1940 bol zalo?eny Ustav pre ?kolsky a osvetovy film (?kofilm/Schulfilmdienst), z ktoreho ?innosti vychadzala aj povojnova popularno-vedecka filmova tvorba. V ramci ustavu posobil aj Viktor Kubal , ktory v ?om vytvoril prve slovenske animovane filmy. ^[60]

Administrativne ?lenenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

K 1. januaru 1940 boli zavedene ?upy (udaje k 1.1.1940):

• Bratislavska (3 667 km², 455 728 obyvate?ov)
  • 6 okresov: Bratislava , Malacky , Modra , Senica , Skalica , Trnava
• Nitrianska (3 546 km², 335 343 obyvate?ov)
  • 5 okresov: Hlohovec , Nitra , Prievidza , Topo??any , Zlate Moravce
• Tren?ianska (5 592 km², 516 698 obyvate?ov)
  • 12 okresov: Banovce nad Bebravou , ?adca , Ilava , Kysucke Nove Mesto , Myjava , Nove Mesto nad Vahom , Pie??any , Pova?ska Bystrica , Puchov , Tren?in , Ve?ka Byt?a , ?ilina
• Podtatranska (sidlo Ru?omberok, 9 222 km², 463 286 obyvate?ov)
  • 13 okresov: Dolny Kubin , Gelnica , Ke?marok , Levo?a , Liptovsky Svaty Mikula? , Namestovo , Poprad , Ru?omberok , Spi?ska Nova Ves , Spi?ska Stara Ves , Stara ?ubov?a , Trstena , Tur?iansky Svaty Martin
• ?ari?sko-zemplinska (sidlo Pre?ov, 7 390 km², 440 372 obyvate?ov)
  • 10 okresov: Bardejov , Giraltovce , Humenne , Medzilaborce , Michalovce , Pre?ov , Sabinov , Stropkov , Trebi?ov , Vranov nad Top?ou
• Pohronska (sidlo Banska Bystrica, 8 587 km², 443 626 obyvate?ov)
  • 12 okresov: Banska Bystrica , Banska ?tiavnica , Brezno nad Hronom , Dob?ina , Hnu??a , Kremnica , Krupina , Lovinoba?a , Modry Kame? , Nova Ba?a , Revuca , Zvolen

Uzemnym vymedzenim nadvazovali na ?upy z rokov 1923 ? 1928.

Zanik [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Slovenske narodne povstanie

Prva Slovenska republika za?ala od leta 1944 upada?. Vojnova situacia sa zhor?ovala a osud Nemeckej ri?e a jeho spojencov bol spe?ateny. Preto sa ?as? obyvate?stva za?ala odvraca? od stale lojalneho re?imu Slovenskej republiky a h?adala mo?nosti prechodu na druhu stranu. Najma na strednom Slovensku, kde boli podmienky najprihodnej?ie, sa za?alo spontanne rozvija? partizanske hnutie. 12. augusta bratislavska vlada vyhlasila na celom Slovensku ?tatarium ?  stanne pravo , no ?oskoro stratila kontrolu nad ve?kou ?as?ou krajiny. Tento proces urychlilo najma Slovenske narodne povstanie . U? na jese? roku 1944 sa na vychodnych a severovychodnych hraniciach Slovenskej republiky rozputali boje medzi nemeckymi jednotkami a postupujucou ?ervenou armadou.

Od za?iatku roku 1945 ?ervena armada , rumunske vojska a Prvy ?esko-slovensky armadny zbor postupne prenikli hlb?ie na slovenske uzemie. 19. januara obsadili Ko?ice (od novembra 1938 okupovane Ma?arskom ). Ustupujuce nemecke vojsko pri svojom ustupe dov??ilo likvidaciu dopravnej infra?truktury. Na po?kodenie dopravnej infra?truktury mali vplyv aj akcie partizanov , ale za dokladne rozvratenie dopravnej, hlavne ?elezni?nej infra?truktury niesli zodpovednos? predov?etkym nemecke sily. Pod?a niektorych nazorov bola dokonca ?elezni?na doprava na Slovensku po?kodena ove?a viac ako v Ma?arsku, Rakusku, Po?sku alebo byvalom Protektorate. ^[61] Po?kodene boli v?etky dopravne tepny; pojazdnych bolo iba 900 osobnych automobilov v celej republike (predtym 8   000); prejazdna len asi polovica ?elezni?nej siete; funk?ne necele 4 % ru??ov; nepou?ite?nych bolo 1   500 mostov; celkovo vyrobna kapacita priemyslu v porovnani s rokom 1943 bola iba 45 %. ^[62]

Va??ina obyvate?stva o?akavala prechod frontu s pochopite?nymi obavami. ?kody na miestach, kde postup sovietskych vojsk ustrnul, boli v dosledku ?a?kych bojov ve?ke. Ukazalo sa tie?, ?e spravy o brutalite postupujucej armady vydavane ?tatnou propagandou, boli prehnane. Pravdou v?ak je, ?e jednotky, ktore oslobodzovali krajinu, sa v niektorych pripadoch k obyvate?stvu chovali hrubo (zname su krade?e, ?i znasilnenia ?ien). Vo va??ine pripadov takto konali prislu?nici tylovych jednotiek. Stalin sa za tieto nepristojnosti neformalne Bene?ovi ospravedlnil pri jednom zo stretnuti. ^[63]

?a?ke boje na Slovensku prebiehali koncom vojny v dvoch oblastiach, bolo to jednak na juhu v oblasti ?iah , Levic a ?turova , ktore boli obsadene sovietskymi jednotkami v polovici decembra 1944, no neskor po?as bitky o Budape?? boli Sovieti z oblasti vytla?eni silnymi protiutokmi. Oblas? bola postupne oslobodena do konca marca. ?al?ie ?a?ke boje sa odohrali na Liptove , kde prebiehala bitka o Liptovsky Mikula? , ktora trvala od konca februara. 3. marca 1945 sa ?ervenej armade a Prvemu ?esko-slovenskemu armadnemu zboru podarilo po prvykrat ziska? mesto, no nie nadlho, preto?e nemecke vojska ho protiutokmi nanovo obsadili 11. marca. Definitivny koniec znamenal a? ustup nemeckych jednotiek z oblasti, ktory nastal a? 4. aprila 1945 , kedy sa mesto, ktore bolo po?as tychto bojov takmer celkom zni?ene, dostalo definitivne pod kontrolu sovietskych a ?esko-slovenskych vojsk.

Koncom marca a za?iatkom aprila odi?lo zo Slovenska na zapad asi 5   000 ob?anov, najma v dosledku obav z prichadzajucich sovietskych vojsk, ako aj na protest proti obnoveniu ?SR . Okrem slovenskej vlady a prezidenta, ?i osob, ktore boli pova?ovane za kolaborantov, to boli aj vyznamni predstavitelia slovenskeho kulturneho ?ivota, napr. spravca Matice slovenskej Jozef Ciger Hronsky , basnik Andrej ?arnov , historik Franti?ek Hru?ovsky , literarny kritik Stanislav Me?iar , spisovatelia Mikula? ?princ , Kon?tantin ?ulen , Rudolf Dilong , Milo Urban , Gorazd Zvonicky , rektor Slovenskej vysokej ?koly technickej Anton Bugan a ?al?i. ^[63]

V marci 1945 prekonavajuc nemecky odpor postupne sovietske vojska oslobodili Bansku ?tiavnicu , Zvolen . 25. marca Bansku Bystricu , Komarno a Nove Zamky . 4. aprila u? dosiahli hlavne mesto krajiny ?  Bratislavu . Uzemia obsadene ?ervenou armadou sa automaticky stavali su?as?ou obnoveneho ?esko-slovenskeho ?tatu. Slovenske urady za?iatkom roka 1945 zo ?tatnych skladov rozdelili pridely muky, cukru a inych potravin ur?ene na cely rok. ^[64] 3. maja sovietska armada zni?ila posledne nemecke jednotky na uzemi Slovenska (v Bielych Karpatoch a Javornikoch ) a sustredila sa na postup na uzemie Moravy . O popularite re?imu a celkovom nazore va??iny obyvate?stva na zdiskreditovany re?im sved?i aj fakt, ?e zo strany slovenskeho obyvate?stva nebol ?ervenej armade kladeny ?iadny ozbrojeny odpor. Slovenska vlada e?te pred padom Bratislavy odi?la do exilu. V rakuskom kla?tore Kremsmunster 8. maja podpisala dokument, ktorym sa bezvyhradne podrobila velite?ovi XX. zboru 3. americkej armady, generalovi Waltonovi Walkerovi . Tento dokument je pova?ovany za formalny zanik Slovenskej republiky z h?adiska medzinarodneho prava.

Tienistou stranou oslobodzovania Slovenska boli deportacie ob?anov krajiny do ZSSR. E?te v priebehu roka 1945 za pomoci jednotiek NKVD odvliekli sovietske organy za ticheho suhlasu ?esko-slovenskej vlady 7   422 ^[65] ob?anov ?esko-Slovenska a umiestnili ich hlavne do pracovnych taborov najma v Donbase a na Kaukaze . Zamienkou na ich zatknutie bol ?asto vykon prace, alebo vysluch.

Pravna kontinuita [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a teorie pravnej kontinuity Edvarda Bene?a , prezidenta prvej ?SR v exile , bol pravne neexistujucim, ke??e Francuzsky narodny vybor a Sovietsky zvaz uznali Mnichovsku zmluvu za nulitnu. Odmietavo sa k vzniku Slovenskeho ?tatu stavalo aj exilove hnutie okolo ve?vyslanca ?tefana Osuskeho ( vyslanecka teoria ) a domaci odboj, ktoreho hlavne prudy sa Viano?nou dohodou (25. december 1943) uzniesli na utvoreni ilegalnej Slovenskej narodnej rady (1. september 1944) a ktore viedli Slovenske narodne povstanie . Po skon?eni vojny niektori predstavitelia a ?as? sympatizantov samostatneho Slovenska opustila uzemie obnovenej ?SR a isty ?as posobila najma v Taliansku , kde vyvijala informa?nu ?innos? za samostatnos? Slovenska ( Radio Barcelona ) a byvaly minister zahrani?nych veci Ferdinand ?ur?ansky formuloval koncepciu pravnej kontinuity Slovenskej republiky. Neskor sa tento ?udacky exil presunul najma do Argentiny .

Su?asna Slovenska republika (napriek zhodnemu nazvu) nie je jeho pravnym ani ideologickym nastupcom.

Poznamky [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Ustavny zakon ?. 299/1938 zo d?a 22. novembra 1938 o autonomii Slovenskej krajiny v § 9 ods. 1 uvadza: ?Vo v?etkych veciach v § 4 tohto zakona neuvedenych zakonodarnu moc pre uzemie Slovenskej krajiny vykonava Snem Slovenskej krajiny“ , ^[10] pri?om v § 4 ods. ods. 1 sa uvadzalo, ?e ?Narodne shroma?denie vykonava zakonodarnu moc pre cele uzemie ?esko-Slovenskej republiky vo veciach: 1. ustavnej listiny, jej ?iastok, ako aj v otazkach upravujucich ?innos? spolo?nych zakonodarnych, vladnych a vykonnych organov; 2. vz?ahov ?esko-Slovenskej republiky k cudzine, vypovedania vojny a uzavretia mieru, obchodnej a tarifnej politiky, vyvozu a dovozu; 3. narodnej obrany; 4. ?tatneho ob?ianstva, vys?ahovalectva, pris?ahovalectva, cestovnych pasov; 5. meny, mier a vah, veci patentov, ochrany vzorkov a ochrannych znamok, vymerovania a mapovania; 6. colnych; 7. dopravy; 8. po?ty, telekomunikacii, po?tovnej sporite?nej a ?ekovej slu?by; 9. spolo?neho rozpo?tu, spolo?nej uzavierky, ?tatneho dlhu a schva?ovania po?i?iek pre spolo?ne potreby ?tatu a ich pou?itia; 10. dani, davok a poplatkov, nako?ko tieto pod?a § 18 tohto zakona slu?ia na krytie vydavkov spolo?nych veci, zasad nepriamych dani vobec; 11. monopolov, spolo?nych ?tatnych podnikov, ustavov a zariadeni. Vynimku tvoria ?tatne lesy a majetky, banske a hutnicke podniky, kupele, ktorych vlastnictvo a sprava prechadza na tu krajinu, na uzemi ktorej sa nachadzaju; 12. pravnej upravy otazok hospodarskych a finan?nych, ktore su potrebne k zabezpe?eniu rovnakych su?a?nych podmienok podnikania.“ ^[11]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Baka, Igor (2010), Politicky system a re?im Slovenskej republiky v rokoch 1939 ? 1940 , Bratislava: Vojensky historicky ustav, ISBN 978-80-969375-9-2  
• ?urkovska, Maria (2010), ?Kultura ako jedna z dimenzii spolo?enskeho ?ivota v Slovenskej republike v rokoch 1939 ? 1945“ , in Sokolovi?, Peter, ?ivot v Slovenskej republike. Slovenska republika 1939-1945 o?ami mladych historikov IX , Bratislava: Ustav pamati narodaobmedyo, ISBN 978-80-89335-37-4 , http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf  
• Hudek, Adam (2011), ? Vznik a vyvoj Slovenskej akademie vied a umeni v rokoch 1942-1945 “, Forum historiae: odborny internetovy ?asopis pre historiu a pribuzne spolo?enske vedy , ISBN 978-80-969375-9-2 , http://forumhistoriae.sk/documents/10180/12610/hudek.pdf  
• Lacko, Martin (2008), Slovenska republika 1939-1945 , Bratislava: Perfekt, ISBN 978-80-8046-408-0  
• Mi?ko, Peter; Chladna, Zuzana (2006), ?Hospodarska situacia Slovenska v rokoch 1944-1945“, in ?mige?, Michal; Mi?ko, Peter; Syrny, Marek, Slovenska republika 1939-1945 o?ami mladych historikov IX. , Banska Bystrica: Ustav vedy a vyskumu Univerzity Mateja Bela,, ISBN 80-8083-341-9  
• Sabol, Miroslav (2010), ?A? na dno blahobytu (Hojnos? alebo chudoba slovenskych rodin v Slovenskej republike 1939 ? 1945)“ , in Sokolovi?, Peter, ?ivot v Slovenskej republike. Slovenska republika 1939-1945 o?ami mladych historikov IX , Bratislava: Ustav pamati naroda, ISBN 978-80-89335-37-4 , http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf  

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Wikizdroje ponukaju povodne diela od alebo o Slovenska republika (1939 ? 1945)
• Commons ponuka multimedialne subory na temu Slovenska republika (1939 ? 1945)

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Nieko?ko uradnych dokumentov vydanych v obdobi 1939 ? 1945
• Uzemie a obyvatelstvo Slovenskej republiky a preh?ad obci a okresov odstupenych Nemecku, Ma?arsku a Po?sku . Bratislava: ?tatny ?tatisticky urad, 1939. 92 s. - dostupne online v Digitalnej kni?nici UKB

?esko-Slovensko (dobove pisanie v rokoch 1918 – 1938, v ?SNV a Do?asnom ?tatnom zriadeni a v rokoch 1945 – 1990: ?eskoslovensko)
	Pred 1918	1918 – 1938	1938 – 1939	1939 – 1945	1945 – 1948	1948 – 1960	1960 – 1990	1990 – 1991	1991 – 1992	1993
?echy Morava ?as? Sliezska	su?as? Predlitavska	?eskoslovenska republika a ?SR	Ri?ska ?upa Sudety b (su?as? Nemecka )		?eskoslovenska republika e ?SR	?eskoslovenska republika f ?SR	?eskoslovenska socialisticka republika g ?SSR	?esko-slovenska federativna republika resp. ?eska a Slovenska Federativna Republika ?SFR		?eska republika ?R
			?esko-Slovenska republika c ?-SR	Protektorat ?echy a Morava
Slovensko	su?as? Uhorska ( Zalitavska )			Slovenska republika 1939 – 1945						Slovenska republika SR
				su?as? Ma?arska d
Podkarpatska Rus					Zakarpatska oblas? h (su?as? Sovietskeho zvazu )				Zakarpatska oblas? i (su?as? Ukrajiny )
	Rakusko-Uhorsko			?SNV v Pari?i a Londyne (1939 – 1940), Do?asne ?tatne zriadenie v Londyne (1940 – 1945)
a V historiografii znama ako prva republika . ?tatne hranice vyty?ene saintgermainskou a  trianonskou mierovou zmluvou , ?tatne usporiadanie definovane Ustavou z 29. februara 1920 . b Uzemie anektovane Nemeckom na zaklade Mnichovskej dohody z 29. – 30. septembra 1938. c V historiografii znama ako druha republika . Slovensko a Podkarpatska Rus ziskali autonomne postavenie ustavnymi zakonmi z 22. oktobra 1938. Slovensko malo de facto autonomne postavenie u? od 6. oktobra 1938 ( ?ilinska dohoda ). d Ju?na ?as? Slovenska bola anektovana Ma?arskom a Nemeckom na zaklade prvej viedenskej arbitra?e , Podkarpatska Rus bola anektovana vojensky na zaklade dohody medzi Ma?arskom a nacistickym Nemeckom. e V historiografii znama ako tretia republika . I?lo o re?im obmedzenej demokracie so zna?nym zahrani?nym vplyvom Sovietskeho zvazu.					f Po februarovom prevrate 25. februara 1948 bol nastoleny komunisticky totalitny re?im. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii ozna?uje ako zakladate?ske obdobie komunistickeho re?imu , v rokoch 1953 – 1957 do?lo (po smrti J. V. Stalina a vzapati aj K. Gottwalda ) k  prvej krize komunistickeho re?imu , po ktorej upevnil svoju mocensku poziciu A. Novotny . V juli 1960 bolo celo?tatnou konferenciou KS? kon?tatovane ?vi?azstvo socializmu“ v ?SR. g Za?iatkom 60. rokov nastupilo reformne hnutie (medznikom rok 1963), ktore vyvrcholilo v roku 1968 pokusom o reformu, najma o ?iasto?nou demokratizaciou re?imu ( pra?ska jar ), ?o bolo zvratene invaziou vojsk piatich ?tatov Var?avskej zmluvy 21. augusta 1968. Nastava obdobie tzv. normalizacie (do roku 1989) a vojenskej okupacie Sovietskym zvazom (do roku 1991). Od roku 1969 bola ?SSR formalne federaciou pozostavajucou z  ?eskej socialistickej republiky (?SR) a  Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Dosledkom Ne?nej revolucie v novembri a? decembri 1989 do?lo k padu komunistickeho re?imu. h Oblast Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (USSR), republiky Zvazu sovietskych socialistickych republik (ZSSR). i Oblast Ukrajiny .