한국   대만   중국   일본 
Simeon I. (Bulharsko) ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Simeon I. (Bulharsko)

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Simeon I.
bulharske knie?a/bulharsky car
Socha cára Simeona vo Vidine
Socha cara Simeona vo Vidine
Panovanie
Dynastia Krumova dynastia
Panovanie 893  – 27. maj 927
Korunovacia 913 (car)
Predchodca Vladimir
Nastupca Peter I.
Biograficke udaje
Narodenie 60. roky 10. stor.
Pliska
Umrtie 27. maj 927
Preslav
Vierovyznanie kres?anstvo
Rodina
Potomstvo
Michal, Peter I. , Ivan, Benjamin
Otec Boris I.
Matka Maria
Odkazy
Spolupracuj na CommonsSimeon I.
(multimedialne subory na commons)

Simeon I. , zvany Ve?ky (ine mena: Symeon [1] [2] , po bulharsky: Симеон I. Велики ; * 864 / 865 / 866  – † 27. maj 927 ) bol bulharsky knie?a, neskor v rokoch 893  – 927 prvy bulharsky car , jeden z najvyznamnej?ich panovnikov Prvej bulharskej ri?e , za ktoreho vlady dosiahol bulharsky ?tat najva??i rozmach a politicky vyznam; dokon?il poslovan?ovanie Bulharov.

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bol tretim synom Borisa I. Jeho su?asnici mu hovorili “Ve?ky”, preto?e skoro dosiahol svoj ve?ky uspech na znamej univerzite v Kon?tantinopole. Povodne sa chcel sta? k?azom, ale musel zanecha? ?tudium teologie a nahradi? na trone svojho brata Vladimira , ktory sa poku?al obnovi? pohanske zvyky v krajine.

Mal iba 27 rokov, ke? v roku 893 nastupil na bulharsky tron. Hlavne ciele vlady Simeona Ve?keho boli:

  • 1. Oslabi? politicky a nabo?ensky vplyv Byzantskej ri?e;
  • 2. Obnovi? Bulharsko a vytvori? z neho silneho konkurenta medzi ostatnymi ?tatmi v Europe.

Skor ako sa dostal na tron urobil dve veci: miesto greckeho jazyka ustanovil bulharsky jazyk ako liturgicky jazyk a hlavne mesto preniesol z Plisky do Preslavu.

Bulharsko za vlady Simeona I.
Pe?a? Simeona I.

Vzostup Bulharska [ upravi? | upravi? zdroj ]

Byzantski panovnici podce?ovali ambicie Bulharov, ktori chceli nezavisle od Byzantskej ri?e is? svojim vlastnym politickym a nabo?enskym smerovanim. V roku 893 premiestnili trh s bulharskymi produktmi z Kon?tantinopolu do Soluna preto, aby mohli od Bulharov vybera? va??ie dane. Bulhari sa vzburili a e?te v ten isty rok vyprovokovali prvu bitku, ktoru nakoniec aj vyhrali.

Po nej sa na dve desa?ro?ia car Simeon u? Byzantincov nezbavil a smelo im vzdoroval, aj napriek tomu, ?e musel bojova? aj proti starym Ma?arom . Druhu pora?ku, ove?a trpkej?iu, utrpeli Byzantinci v roku 896 pri meste Bulgarofigon v zapadnej Tracii . Po nej u? Byzantska ri?a nemala inu mo?nos? ako prosi? o mier. Trh sa znova premiestnil do Kon?tantinopolu a Byzantinci museli Bulharom plati? ka?doro?nu da?. Od tejto chvile narastala nevra?ivos? medzi Preslavom a Kon?tantinopolom.

Vra?edne pochody boli ?asto uskuto??ovane z obidvoch taborov. Po serii nieko?kych vyhratych bitiek sa Simeon odhodlal posunu? ju?nu Bulharsku hranicu 20 kilometrov severne od Soluna. Takymto sposobom chcel vybudova? bulharsko-byzantsku ri?u.

V roku 913 jeho armada “rozprestrela vlajku” pred branami Kon?tantinopolu a byzantsky car bol nuteny pusti? Simeona do palaca a darova? mu titul Car Bulharska.

Hne? nato sa Byzantinci poku?ali spoji? so Srbmi proti Bulharom . Car Simeon za?al v kritickom momente bojova? ? vysledok bola 20. augusta 917 bitka pri rieke Acheloj medzi mestami Anchialo a Mesembria (dne?ny Nesebar ): “Mnoho Byzantincov na?lo svoju smr? v rukach svojich nepriate?ov.” ?itame v kronike kronikara Scititeza. Vi?azstvo Bulharov vo vojne prinutilo Simeona e?te viac si myslie?, ?e by sa mohol sta? panom Bulharov a Byzantincova nad?eny touto my?lienkou, uskuto?nil pochod na uzemie Byzantskej ri?e a doslova zrovnal so zemou pohrani?ne mesta.

Dokonca sa chcel sta? aj panovnikom Byzancie, aby mohol vrati? podraz srbskemu kra?ovi z bitky z roku 917 . Spojil sa s Arabmi a dohodol sa s ich panovnikom, pape?om a patriarchom. A tak srbsky kra? musel obetova? ?as? svojho uzemia Bulharsku.

Vysledok vojen [ upravi? | upravi? zdroj ]

V?etky vojny, ktore viedol car Simeon Ve?ky, ukazali Bulharsko ako najsilnej?iu slovansku ve?moc v Europe. ?o sa tyka kultury, palace postavene v mestach Preslav a Ochrid nikdy neboli take slavne, ako za ?ias cara Simeona. Nove palace, ktore car postavil v hlavnom meste, dali nove meno hlavnemu mestu a od tejto chvile sa volalo Veliki Preslav.

Panovnik s najvy??im vzdelanim, samotny Simeon, sa stal patronom umenia a pisomnosti. Pod jeho vedenim bulharska duchovna tvorba bola najviac ovplyvnena susednym byzantskym kulturnym dedi?stvom. Tento rozvoj vo?iel do bulharskych dejin pod nazov ?zlaty vek Simeona Ve?keho“.

Carovym koni?kom bola literatura. Jeho ?udia prekladali najlep?ie knihy byzantskych teologov, ktore sa ?itali aj v zahrani?i ? Joana Ekzarcha (kniha ?estodnev, v ktorej autor rozprava o stvoreni sveta) a ?ernorizca Chrabra (kniha O pismenach, filozoficka rozprava o slovanskych pismenach).

Stary, chory a zoslabnuty car umrel 27. maja roku 927 . Na trone ho vystriedal nie ve?mi schopny panovnik car Peter I.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. RATKO?, Peter . Pramene k dejinam Ve?kej Moravy . Bratislava : Vydavate?stvo Slovenskej akademie vied , 1964. S. 308.
  2. HURBANI?, Martin. Byzantska politicka ideologia v misijnej praxi 9. storo?ia In: Pohanstvo a kres?anstvo. Zbornik z konferencie usporiadanej 5.-6. II. 2003 v Banskej Bystrici. . Ed. Rastislav Ko?iak ? Jaroslav Neme?.. 1. vyd. Bratislava : Chronos, 2004. Dostupne online. ISBN 80-89027-12-1 . S. 130.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]


Simeon I.
Vladarske tituly
Predchodca
Vladimir
car
893 927
Nastupca
Peter I.