Simeon I.
, zvany
Ve?ky
(ine mena:
Symeon
[1]
[2]
,
po bulharsky:
Симеон I. Велики
; *
864
/
865
/
866
– †
27. maj
927
) bol
bulharsky
knie?a, neskor v rokoch
893
–
927
prvy bulharsky
car
, jeden z najvyznamnej?ich panovnikov
Prvej bulharskej ri?e
, za ktoreho vlady dosiahol bulharsky ?tat najva??i rozmach a politicky vyznam; dokon?il poslovan?ovanie Bulharov.
Bol tretim synom
Borisa I.
Jeho su?asnici mu hovorili “Ve?ky”, preto?e skoro dosiahol svoj ve?ky uspech na znamej univerzite v Kon?tantinopole. Povodne sa chcel sta? k?azom, ale musel zanecha? ?tudium teologie a nahradi? na trone svojho brata
Vladimira
, ktory sa poku?al obnovi? pohanske zvyky v krajine.
Mal iba 27 rokov, ke? v roku
893
nastupil na bulharsky tron. Hlavne ciele vlady Simeona Ve?keho boli:
- 1. Oslabi? politicky a nabo?ensky vplyv Byzantskej ri?e;
- 2. Obnovi? Bulharsko a vytvori? z neho silneho konkurenta medzi ostatnymi ?tatmi v Europe.
Skor ako sa dostal na tron urobil dve veci: miesto greckeho jazyka ustanovil bulharsky jazyk ako liturgicky jazyk a hlavne mesto preniesol z Plisky do Preslavu.
Byzantski panovnici podce?ovali ambicie Bulharov, ktori chceli nezavisle od
Byzantskej ri?e
is? svojim vlastnym politickym a nabo?enskym smerovanim. V roku
893
premiestnili trh s bulharskymi produktmi z
Kon?tantinopolu
do
Soluna
preto, aby mohli od Bulharov vybera? va??ie dane. Bulhari sa vzburili a e?te v ten isty rok vyprovokovali prvu bitku, ktoru nakoniec aj vyhrali.
Po nej sa na dve desa?ro?ia car Simeon u? Byzantincov nezbavil a smelo im vzdoroval, aj napriek tomu, ?e musel bojova? aj proti
starym Ma?arom
. Druhu pora?ku, ove?a trpkej?iu, utrpeli Byzantinci v roku
896
pri meste
Bulgarofigon
v zapadnej
Tracii
. Po nej u? Byzantska ri?a nemala inu mo?nos? ako prosi? o mier. Trh sa znova premiestnil do Kon?tantinopolu a Byzantinci museli Bulharom plati? ka?doro?nu da?. Od tejto chvile narastala nevra?ivos? medzi
Preslavom
a Kon?tantinopolom.
Vra?edne pochody boli ?asto uskuto??ovane z obidvoch taborov. Po serii nieko?kych vyhratych bitiek sa Simeon odhodlal posunu? ju?nu Bulharsku hranicu 20 kilometrov severne od Soluna. Takymto sposobom chcel vybudova? bulharsko-byzantsku ri?u.
V roku
913
jeho armada “rozprestrela vlajku” pred branami Kon?tantinopolu a byzantsky car bol nuteny pusti? Simeona do palaca a darova? mu titul
Car Bulharska.
Hne? nato sa Byzantinci poku?ali spoji? so
Srbmi
proti
Bulharom
. Car Simeon za?al v kritickom momente bojova? ? vysledok bola
20. augusta
917
bitka pri rieke
Acheloj
medzi mestami
Anchialo
a
Mesembria
(dne?ny
Nesebar
):
“Mnoho Byzantincov na?lo svoju smr? v rukach svojich nepriate?ov.”
?itame v kronike kronikara Scititeza. Vi?azstvo Bulharov vo vojne prinutilo Simeona e?te viac si myslie?, ?e by sa mohol sta? panom Bulharov a Byzantincova nad?eny touto my?lienkou, uskuto?nil pochod na uzemie Byzantskej ri?e a doslova zrovnal so zemou pohrani?ne mesta.
Dokonca sa chcel sta? aj panovnikom Byzancie, aby mohol vrati? podraz srbskemu kra?ovi z bitky z roku
917
. Spojil sa s
Arabmi
a dohodol sa s ich panovnikom, pape?om a patriarchom. A tak srbsky kra? musel obetova? ?as? svojho uzemia Bulharsku.
V?etky vojny, ktore viedol car Simeon Ve?ky, ukazali Bulharsko ako najsilnej?iu slovansku ve?moc v Europe. ?o sa tyka kultury, palace postavene v mestach
Preslav
a
Ochrid
nikdy neboli take slavne, ako za ?ias cara Simeona. Nove palace, ktore car postavil v hlavnom meste, dali nove meno hlavnemu mestu a od tejto chvile sa volalo Veliki Preslav.
Panovnik s najvy??im vzdelanim, samotny Simeon, sa stal patronom umenia a pisomnosti. Pod jeho vedenim bulharska duchovna tvorba bola najviac ovplyvnena susednym byzantskym kulturnym dedi?stvom. Tento rozvoj vo?iel do bulharskych dejin pod nazov ?zlaty vek Simeona Ve?keho“.
Carovym koni?kom bola literatura. Jeho ?udia prekladali najlep?ie knihy byzantskych teologov, ktore sa ?itali aj v zahrani?i ?
Joana Ekzarcha
(kniha ?estodnev, v ktorej autor rozprava o stvoreni sveta) a ?ernorizca
Chrabra
(kniha O pismenach, filozoficka rozprava o slovanskych pismenach).
Stary, chory a zoslabnuty car umrel
27. maja
roku
927
. Na trone ho vystriedal nie ve?mi schopny panovnik car
Peter I.