Robert Anson Heinlein
(*
7. jul
1907
,
Butler
,
Missouri
,
USA
? †
8. maj
1988
,
Carmel-by-the-Sea
,
Kalifornia
) bol americky spisovate?, jeden z najvyznamnej?ich predstavite?ov
vedeckej fantastiky
. Objavil nove temy, nove techniky a pristupy. Bol to prvy spisovate?
sci-fi
, ktoremu na konci
40. rokov
vy?li prave vedecko-fantasticke pribehy vo v?eobecnych ?asopisoch, a bol autorom prveho vedecko-fantastickeho romanoveho
bestselleru
v
60. rokoch
. Hlavne temy jeho diel boli spolo?enske: radikalny individualizmus, slobodna vo?a,
nabo?enstvo
, vz?ah medzi fyzickou a emocionalnou laskou a ?pekulacie o vz?ahu rodiny a neortodoxnej spolo?nosti.
Narodil sa v meste?ku Butler v ?tate Missouri, ale detstvo stravil v
Kansas City
v ?tate Missouri. Jeho za?itky a zazemie z tohto obdobia ovplyvnili jeho neskor?ie diela, hoci mnohokrat opustil tieto hodnoty a poru?il spolo?enske spravanie v tvorbe aj v osobnom ?ivote.
Robert A. Heinlein po?as ?tudii na Namornej akademii v roku 1929
Po skon?eni strednej ?koly nav?tevoval Namornu akademiu v
Annapolise
v ?tate
Maryland
, ktoru absolvoval v roku
1929
. Slu?il ako dostojnik v americkom namornictve a? do roku
1934
, ke? bol zo zdravotnych dovodov prepusteny z armady (
tuberkuloza
). Po?as dlhej hospitalizacie prehodnotil svoj ?ivot, ?o neskor zakomponoval do romanu
Stranger In a Strange Land
(v ?e?tine ?Cizinec v cizi zemi“). Vojenska slu?ba mala druhy najva??i vplyv na jeho tvorbu. Po cely ?ivot si ctil lojalnos?, vodcovstvo a ine hodnoty spojene s armadou.
Po svojom prepusteni z armady nieko?ko ty?d?ov nav?tevoval kurzy matematiky a fyziky na
Kalifornskej univerzite
v
Los Angeles
, ktore preru?il kvoli chorobe alebo kvoli ambiciam vstupi? do politiky. Pracoval v roznych zamestnaniach vratane obchodu s nehnute?nos?ami a bane na
striebro
. Za?iatkom 30. rokov bol Heinlein aktivny v socialistickom hnuti
Uptona Sinclaira
EPIC
. Ke? v roku
1934
Sinclaira nominovala
Demokraticka strana
na miesto guvernera
Kalifornie
, Heinlein aktivne pracoval v kampani za zvolenie (ktora bola neuspe?na). Heinlein sam kandidoval do kalifornskeho snemu a takisto neuspel (nane??astie presne v tom obdobi boli noviny plne aktivit
Konrada Henleina
v
Sudetach
). Po neuspechu v kampani Heinleinovi ostala iba mala penzia z armady, a tak sa vrhol na pisanie, aby splatil svoje dlhy. V roku
1939
mu v
Astounding Magazine
vydali prvu poviedku ?Life-Line“. Planoval presta? s pisanim hne? ako splati hypoteku, ale chcel aj nove auto, vylet do
New Yorku
a nieko?ko ?al?ich veci. Povedal vtedy
Johnovi Campbellovi
, vydavate?ovi
Astounding
, ?e planuje skon?i?. Uzavrel dohodu, ?e po?le par poviedok, ktore mal a skon?i, ke? ich Campbell odmietne. Po odmietnuti poviedok Heinlein skon?il a za?al sa zle citi?. Za?al by? nervozny, stratil chu? do jedla, schudol a trpel
nespavos?ou
. Myslel si, ?e sa po tretikrat prejavila tuberkuloza. Campbell sa ?iasto?ne zaujimal o Heinleina, a ke? sa dozvedel o jeho problemoch, povedal, ?e sa e?te raz pozrie na tie pribehy. Urobil tak a po?iadal o male upravy. Ke? Heinlein vykonal tie upravy, hne? sa citil lep?ie.
Heinlein sa rychlo stal znamym ako hlavny predstavite? noveho smeru v ?spolo?enskej“ vedeckej fantastike. Ako vobec prvy za?al vzajomne prepaja? svoje poviedky a romany do konzistentneho celku a vytvoril tak ?historiu buducnosti“ (tabu?ku ktorej Campbell vydal v maji
1941
). Neskor tento sposob pou?ili mnohi ?al?i autori.
Z?ava: Robert A. Heinlein, L. Sprague de Camp a I. Asimov (Philadelphia, 1944)
Po?as
druhej svetovej vojny
slu?il v namornictve ako letecky in?inier, kde naverboval mladeho
Isaaca Asimova
a
L. Sprague de Campa
pre letecku tovare? namornictva. Po skon?eni vojny za?al prehodnocova? svoju karieru. Bombardovanie miest
Hiro?ima
a
Nagasaki
a za?iatok studenej vojny sposobili, ?e za?al pisa? na politicke temy a chcel sa dosta? na lep?ie plateny trh. Publikoval ?tyri vyznamne ?lanky pre
Saturday Evening Post
, po?nuc s ?The Green Hills of Earth“ vo februari
1947
, ?o z neho urobilo prveho vedecko-fantastickeho spisovate?a, ktoremu vydali ?lanky v presti?nom ?asopise. Bol autorom
Destination Moon
, filmu, pre ktory napisal pribeh, scenar a vymyslel mno?stvo efektov, a ktory ziskal
Oskara
za ?pecialne efekty..
Heinleinove romany pre mlade? boli mo?no to najdole?itej?ie, ?o kedy urobil. Vychovali vedecky a socialne uvedomelych dospelych. Vo tychto romanoch pisal o aktualnych problemoch, ale jeho
Starship Troopers
(v ?e?tine ?Hv?zdna p?chota“) z roku
1959
bola ozna?ena Scribnerom ako prili? kontroverzna a celkom odmietnuta. Heinlein sa citil oslobodeny od obmedzeni pisania pre dospievajucich, za?al pisa? ?svoje vlastne veci a po svojom“ a pri?iel so seriou knih, ktore posuvali hranice vedeckej fantastiky vratane
Stranger in a Strange Land
(
1961
) (v ?e?tine ?Cizinec v cizi zemi“), ?o je jeho najznamej?ie dielo a
The Moon Is a Harsh Mistress
(
1966
) (v ?e?tine ?M?sic je drsna milenka“), ktore mnohi ozna?uju za jeho najlep?i roman.
Za?iatkom 70. rokov sa Heinlein stal obe?ou serie chorob sposobenych vy?erpavajucou pracou. Desa?ro?ie za?al so ?ivotu nebezpe?nym zapalom pobru?nice, z ktoreho sa dostal po viac ako dvoch rokoch. Ale len ?o bol schopny pisa?, za?al svoj technicky najnaro?nej?i roman
Time Enough for Love
(
1973
). V polovici 70. rokov napisal dva dobre hodnotene ?lanky pre
Encyklopediu Britannicu
(o Paulovi Diracovi a
antihmote
a o chemickych procesoch v krvi). On a jeho ?ena Virginia prechodili celu krajinu aby zreorganizovali krvne banky v
USA
. V roku
1976
sa po tretikrat zu?astnil ako ?estny hos? na svetovom kongrese vedeckej fantastiky v
Kansas City
. Jeho zdravie sa v?ak znova ozvalo a v roku
1978
mu ako jednemu z prvych voperovali
bypass
. Bol pozvany pred vybor americkeho Senatu, aby predstavil svoje presved?enie, ?e vydobytky kozmickeho vyskumu mo?no vyu?i? pre chorych a starych ?udi.
V 80. rokoch Heinlein e?te napisal pa? romanov, a? napokon zomrel v spanku
8. maja
1988
, ke? triedil poznamky k ?iestemu romanu
World As Myth
.
Heinleinov obchodny ?ivot pokra?oval aj v nasledujucom desa?ro?i po jeho smrti: Nieko?ko jeho diel bolo vydanych a? po jeho smrti vratane vyberu listov, ktore vydala jeho ?ena, Virginia, jeho kniha o praktickej politike napisana v roku
1946
, cestopis o jeho prvej ceste okolo sveta z roku
1954
a dva prepracovane romany. V roku
2004
bol vydany jeho prvy roman
For Us, The Living
, ktory odhalil, ko?ko svojej socialnej a ?ivotnej filozofie mal po?as dni svojej politickej kariery. Jeho zapisky z roku
1958
sa do romanovej podoby poku?a zostavi?
Spider Robinson
.
Heinleinov prvy roman bol
For Us, The Living: A Comedy of Customs
, napisany v roku
1939
, ale ?al?ich 64 rokov nevydany, a? kym sa kopia rukopisu neobjavila v gara?i Michaela Huntera, ktory bol ako ?tudent povereny nie?o napisa? o Heinleinovi. Tento roman je ?osi viac ako prehliadka Heinleinovych teorii o spolo?nosti, je zaujimavy ako okno do jeho radikalnych my?lienok o ?lovekovi ako spolo?enskom zvierati, vratane uvah o vo?nej laske. Zda sa, ?e Heinlein mal prinajmen?om v umysle ?i? pod?a tychto idealov, hoci aj v 30. rokoch, a mal mimoman?elsky vz?ah so svojou neskor?ou druhou man?elkou Leslyn. (Bol aj privr?encom nudizmu;
nudizmus
a tajomstva tela ve?mi ?asto rozobera vo svojich dielach. Ke? vrcholila studena vojna, vybudoval si atomovy kryt pod svojim domom, taky aky je spomenuty v
Farnham's Freehold
.)
Po romane
For Us, The Living,
za?al pisa? romany a poviedky zasadene do konzistentneho celku
historie buducnosti
, doplnenu ?asovou osou s vyznamnymi politickymi, kulturnymi a technologickymi zmenami. Ve?ka ?as? jeho prace v obdobi od
1939
to
1961
bola zamerana na mlade?. Niektore z romanov tohto typu su
Have Space Suit?Will Travel
,
Farmer in the Sky,
a
The Rolling Stones
. Mnohe z nich boli vydane ako serial pod inymi nazvami, napr.,
Farmer in the Sky
bol vydany ako serial ?Satellite Scout“ v skautskom
Boy's Life
. Existuju ?pekulacie, ?e jeho posadnutos? svojim sukromim bola aspo? s?asti dosledkom zjavneho rozporu medzi jeho nekonven?nym sukromnym ?ivotom a jeho karierou ako autora knih pre mlade?, ale v romane
For Us, The Living
explicitne vysvet?uje politicku dole?itos?, ktoru Henlein zasadne prikladal sukromiu.
Heinlein povodne napisal svoju prvu knihu pre mlade?,
Rocket Ship Galileo
pre jedneho ve?keho vydavate?a, ktory ho po?iadal o knihu pre chlapcov. Vydavate? ju v?ak potom odmietol so slovami, ?e 'cesta na Mesiac je nezmysel'. Vzal rukopis k Scribnerovi, ktory ho kupil ? a tym od?tartoval ka?doro?ne predviano?ne vydavanie Heinleinovej knihy. Tato dohoda trvala dvanas? rokov, kym vydavate? (ktory nenavidel sci-fi) neodmietol jeden rukopis, ktory Heinlein potom zobral oproti cez ulicu a neskor s nim ziskal
Huga
. Ve?a ?itate?ov asi nechape, ?e niektore z Heinleinovych ?iasto?ne kli?e napadov, ako cesta na mesiac v
Rocket Ship Galileo
, boli v tom ?ase prekvapujuce a v podstate spoluvytvarali samotne kli?e. Iny dobry priklad z tohto obdobia je roman
The Puppet Masters
(v ?e?tine ?Vladci loutek“), ktory zavadza my?lienku mimozem??anov, ktori prevezmu kontrolu nad ?udskym telom, ako v romane
Invasion of the Body Snatchers
.
Romany, ktore napisal pre mlade publikum boli fascinujucou zmesou mlade?nickych tem a tem pre dospelych. Ve?a problemov, ktore podchytil vo svojich knihach, malo nie?o spolo?ne s problemami dospievania. Jeho hlavny hrdinovia su zva??a mimoriadne inteligentni teenageri, ktori si h?adaju cestu do sveta dospelych, ktory vidia okolo seba. Na povrchu su to jednoduche pribehy plne dobrodru?stva, hrdinskych ?inov a vysporaduvania sa s hlupymi u?ite?mi a ?iarlivymi rovesnikmi.
Heinlein sa v?ak vo?i svojim vydavate?om (a inym spisovate?om) otvorene vyjadroval, ?e mladi ?itatelia su ove?a sofistikovanej?i a schopni zvladnu? komplexne a zlo?ite temy ako si ve?a ?udi uvedomovalo. Preto aj jeho mlade?nicke pribehy mali taky stupe? zrelosti, ktory ich robil ?itate?nymi aj pre dospelych. Napriklad jeho poslednym ?mlade?nickym“ romanom bol
Starship Troopers
(v ?e?tine ?Hv?zdna pechota“), ktory je pokladany za jedno z jeho najkontroverznej?ich diel. Tento roman bol napisany ako odozva na jednostranne zastavenie nuklearnych sku?ok. Aj v takej na prvy poh?ad nevinnej knihe, akou je
Red Planet
, zobrazuje zopar ve?mi podvratnych tem, vratane revolucie mladych ?tudentov, ktorej predlohou je americka revolucia; jeho vydavate? ?iadal podstatne zmeny tem tejto knihy, najma pou?itia zbrani dospievajucimi ?i zmatenej sexuality postavy Mar?ana.
Obdobie 1961 ? 1973 (vrchol tvorby)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Od roku
1961
(
Stranger in a Strange Land
) do roku
1973
(
Time Enough for Love
) Heinlein napisal svoje najcharakteristickej?ie a dokonale vyvinute romany. Jeho tvorba z tohto obdobia rozvinula pre neho najdole?itej?ie temy ako individualizmus, boj za slobodu jednotlivca, fyzicka a emocionalna laska.
Jasny nesulad medzi tymito romanmi a predchadzajucou tvorbou mo?no do ur?itej miery pripisa? jeho vlastnemu presved?eniu, ktore bolo pravdepodobne spravne, ?e ?itatelia a vydavatelia 50. rokov neboli e?te pripraveni na niektore jeho radikalnej?ie my?lienky. Roman
Stranger in a Strange Land
(v ?estine ?Cizinec v cizi zemi“) poslal vydavate?ovi dlho potom, ako ho napisal, a temy vo?nej lasky a radikalneho individualizmu su napadne zastupene v jeho dlho nevydanom prvom romane
For Us, the Living
. Tvrdenie, ?e sa
Charles Manson
in?piroval romanom
Stranger in a Strange Land
, sa zda by? mestskou rozpravkou: Hoci niektori z Mansonovych nasledovate?ov knihu ?itali, samotny Manson neskor povedal, ?e on ju ne?ital. Pravdou ale je, ?e ine osoby vytvorili kvazi-nabo?ensku organizaciu nazvanu Church Of All Worlds pod?a nabo?enstva zalo?eneho hlavnymi postavami z tohto romanu, ale Heinlein, pokia? je zname, s tym nemal ni? spolo?ne.
Obdobie 1980 ? 1987 (posledne diela)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Po sedemro?nom boji s roznymi chorobami napisal Heinlein nieko?ko romanov v obdobi od roku
1980
(
The Number of the Beast
) do roku
1987
(
To Sail Beyond the Sunset
). Tieto romany boli ?itate?mi prijate rozporuplne. Mnoho z nich tvrdi, ?e nedosahuju kvalitu skor?ich diel. Knihy sa ale predavali dobre a ziskali mno?stvo oceneni. ?itatelia tvrdia, ?e ti, ktori ich kritizuju, nerozumeju ich ironii a sebavedomej parodizacii vedeckej fantastiky ?i literatury vobec.
Niektore s tychto knih, ako napriklad
The Number of the Beast
(v ?e?tine ??islo Bestie“) a
The Cat Who Walks Through Walls
(v ?e?tine ?Ko?ka, ktera prochazi zdi“), za?inaju ako pevne stavane dobrodru?ne pribehy, ale ku koncu sa vyvinu do filozofickych fantazii. Je vecou nazoru, ?i to demon?truje nedostatok zru?nosti alebo ?i vedomu snahu roz?iri? hranice vedeckej fantastiky do akehosi
magickeho realizmu
, pokra?ujuc pritom v procese literarneho objavovania, ktory Henlein za?al v
Stranger in a Strange Land
.
Tendencia ubera? sa smerom k autorovej sebareflexii, ktora za?ala v
Stranger in a Strange Land
a pokra?ovala v
Time Enough For Love
, je e?te zrejmej?ia v romanoch ako
The Cat Who Walks Through Walls
, v ktorej hlavny hrdina, vojensky veteran-invalid, ktory sa stal spisovate?om, objavuje lasku k ?ene, ktora sa, ako v?etky Heinleinove silne postavy, a? napadne podoba na jeho ?enu Giny. Sebaparodujuci prvok tychto knih brani bra? ich a? prili? va?ne, ale nemusi vyvola? ?elany efekt u ?itate?ov, ktori nepoznaju Heinleinove predchadzajuce romany.
Tak ako u inych autorov aj u Heinleina je len malo zrete?ny rozdiel medzi temami prezentovanymi v dielach a filozofickymi nazormi, ktore presadzoval.
V jeho knihe
To Sail Beyond the Sunset
, Henlein nechava hlavnu postavu, Maureen, tvrdi?, ?e hlavnou ulohou metafyzikov je klas? otazky: Pre?o sme tu ? Kam pojdeme po smrti ?…, a ?e
?lovek nesmie na tie otazky odpoveda?
. Klas? otazky je vecou metafyzikov, h?ada? odpovede v?ak nie, preto?e v okamihu, ke? ?lovek na ne odpovie, presuva sa do oblasti viery.
Maureen neuvadza na to dovod; jednoducho poznamenava, ?e taketo otazky su ?krasne“, ale niet k nim odpovedi. Z toho, zda sa, vyplyva toto: Preto?e (pod?a Heinleina) deduktivne myslenie je striktne tautologicke (?i?e nikdy nevedie k zaverom, ktore sme nepredpokladali u? vo vychodiskovych tezach) a preto?e induktivne myslenie v?dy podlieha pochybnostiam, jediny spo?ahlivy zdroj ?odpovedi“ na taketo otazky je priama skusenos? ? ktoru v?ak nemame.
Maureenin syn/milenec Lazarus Long uviedol v diele
Time Enough For Love
(v ?e?tine ?Dost ?asu na lasku“) suvisiacu poznamku. Aby sme mohli odpoveda? na ?ve?ke otazky“ o univerze, Lazarus na jednom mieste tvrdi, ?e by bolo nevyhnutne sta? mimo univerza. (Nie je celkom jasne pre?o, ale Lazarus to tak ka?dopadne tvrdi. Plati tu sice zvy?ajne varovanie, ?e sa nemaju omylom pova?ova? nazory postavy za nazory autora, ale tento nazor, zda sa, zapada do Heinleinovych vlastnych nazorov, tak ako ich vyjadril v literature faktu a v roznych interview.)
V 30. a 40. rokoch sa Heinlein podrobne zaujimal o
V?eobecnu semantiku
Alfreda Korzybskiho
a nav?tevoval mno?stvo seminarov na tuto temu. Zda sa, ?e jeho nazory na
epistemologiu
pramenia z tohto zaujmu. Jeho fiktivne postavy (prinajmen?om niektore z nich) na?alej vyjadruju Korzybskeho nazory a? do uplneho konca jeho spisovate?skej kariery.
Mo?e sa zda?, ?e Heinleinove pisanie divoko osciluje naprie? celym politickym spektrom. Jeho prvy roman,
For Us, The Living
, z va??ej ?asti pozostava z obhajovania systemu
spolo?enskeho uveru
(social credit) a rana poviedka ?Misfit“ je o podobnej organizacii ako Rooseveltove
Civilian Conservation Corps
prenesenej do vesmiru.
Stranger in a Strange Land
(v ?e?tine ?Cizinec v cizi zemi“) bol pojaty do kultury
hippies
,
Glory Road
mo?eme ?ita? ako protivojnove dielo, kym na druhej strane roman
Starship Troopers
(v ?e?tine ?Hv?zdna pechota“) je pova?ovany za propagaciu armady,
To Sail Beyond the Sunset
, vydany za
Reagana
, je pravicovy s napriklad sympaticky vykreslenou hlavnou postavou, ktora hovori o ilegalnych pris?ahovalcoch ako o ?wetbacks“ (?o je americky vyraz pre ilegalnych mexickych robotnikov, ktory preplavali
Rio Grande
). V inom priklade ina sympaticka postava hovori o
homosexualoch
ako o ?the poor in-betweeners“ (doslova ?chudaci stojaci medzi (pohlaviami)“), povrchna poznamka, ktora dokazala rozohni? aj Heinleinovho znameho obdivovate?a
Spidera Robinsona
.
Existuju v?ak aj smery Heinleinovych politickych nazorov, ktore ostavaju pozoruhodne nemenne. Bol silne oddany liberalnej my?lienke o slobode jednotlivca, ?o najjasnej?ie vyjadril v romane
The Moon Is a Harsh Mistress
(v ?e?tine ?M?sic je drsna milenka“), ktory mnohi pova?uju za jeho najlep?i. Jeho prve romany pre mlade? obsahuju prekvapujuco silne protiautoritarske posolstvo, ako napriklad v jeho prvom vydanom romane
Rocket Ship Galileo
, kde sa skupina chlapcov na protest proti rozsudku odpali v rakete. V romane
The Moon Is a Harsh Mistress
je nespravodliva vlada na Mesiaci ozna?ovana jednoducho ako ?Authority“ (?i?e autorita, urad, povereny organ), ?o vedie k jasnej interpretacii knihy ako parabola na zlo ?autorit“ vo v?eobecnosti a nie iba v tomto konkretnom pripade.
Nezanedbate?ny vplyv na Heinleinove nazory mala jeho man?elka Virginia
V rozpore s
Kres?anskou pravicou
je Heinlein proti akemuko?vek zasahu nabo?enstva do ?tatu a patri?ne sa obul do organizovaneho nabo?enstva v romanoch
Job, A Comedy of Justice
(v ?e?tine ?Job: komedie spravedlnosti“) a s tro?kou jemnosti a rozporuplnosti v
Stranger in a Strange Land
(v ?e?tine ?Cizinec v cizi zemi“). Jeho ?historia buducnosti“ zah??a obdobie nazvane Medzivladie, v ktorom sa nabo?ensky fanatik stava prezidentom Spojenych ?tatov. Pozitivne zobrazovanie armady (
Between Planets
,
Red Planet
) va??inou zdoraz?uje individualne ?iny dobrovo?nikov v duchu
Minutemanov
(dobrovo?nikov v americkej vojne o nezavislos?), kym armada ako predl?ena ruka vlady je zobrazena s davkou skepsy (
Time Enough for Love
(v ?e?tine ?Dost ?asu na lasku“) a
Glory Road
).
Heinlein vyrastal v obdobi
rasovej segregacie
a pisal v ?ase najva??ieho rozmachu hnutia za ob?ianske prava (
civil rights movement
). V jeho niektorych pracach hrali rasy dole?itu ulohu. Najnapadnej?i priklad je roman
Farnham's Freehold
, kde poslal bielu rodinu do buducnosti, v ktorej su bieli otrokmi africkych panov. Heinlein si vychutnal utok na mo?ne rasove predsudky svojich ?itate?ov vykreslenim silnych, sympatickych hrdinov, aby neskor odhalil, ?e mali africky povod, napr. v romanoch
The Cat Who Walks Through Walls
(v ?e?tine ?Ko?ka, ktera prochazi zdi“),
Tunnel in the Sky
(v ?e?tine ?Tunel do nebes“), a prekvapujuco aj v niektorych ?astiach romanu
Friday
. (Odkaz na
Tunnel in the Sky
je trochu rozporuplny, ale aspo? jeden asistent, ktory ma predna?ky o tejto knihe spominal, ?e niektori ?tudenti sa stale pytaju: ?Je ?ierny?“;
The Cat Who Walks Through Walls
bola vydana s ilustraciou na prvej strane, ktora zobrazuje hlavneho hrdinu ako ?bieleho“ hoci je v knihe jasne napisane, ?e je africkeho povodu a to iste plati aj o paperbackovom vydani v
Friday
).
The Moon is a Harsh Mistress
(v ?e?tine ?M?sic je drsna milenka“) obsahuje incident, v ktorom hlavny hrdina nav?tivi juh Spojenych ?tatov a je okam?ite zatknuty za ?zly rasovy povod“, a v
Podkayne of Mars
su spomenute rasove predsudky proti postave pre jej tmavu ko?u. V kontexte vedeckej fantastiky pred rokom
1960
je zastupenie ??iernych“ postav pozoruhodne novatorske, vo vedeckej fantastike tohto obdobia sa zelena vyskytovala ?astej?ie ako hneda. Azijske civilizacie su v jeho dielach ob?as zobrazovane v negativnom svetle, ako napriklad v romane z roku
1949
Sixth Column
, ktorom sa Ameri?ania brania invazii pomocou ?iarenia, ktore zabija iba ?udi s ?azijskou krvou“; tento prvok Heinleinovi nanutil vydavate? a Heinlein bol neskor?ie trochu na rozpakoch oh?adne pribehu.
Tunnel in the Sky
(v ?e?tine ?Tunel do nebes“) a
Farmer in the Sky
obsahuju negativne zobrazenie pre?udnenia v
Azii
.
Double Star
(v ?e?tine ?Dvojnik“),
Red Planet
a
Stranger in a Strange Land
(v ?estine ?Cizinec v cizi zemi“) sa zaoberaju temami tolerancie a pochopenia medzi ?udmi a mar?anmi.
Napriek tomu, ?e sa predpokladalo, ?e pavu?i nepriatelia z romanu
Starship Troopers
(v ?e?tine ?Hv?zdna p?chota“) mali predstavova?
?inu
, Heinlein napisal knihu ako odpove? na jednostranne zastavenie jadrovych sku?ok zo strany Spojenych ?tatov, tak?e je pravdepodobnej?ie, ?e reprezentovali
komunizmus
. Nieko?ko pribehov ako ?Jerry Was a Man,“ ?The Star Beast“ a ?Red Planet“ sa zaobera my?lienkou nehumanoidnych bytosti, ktore su nepravom pokladane za podradnej?ie ako ?udia, ?o mo?no chapa? ako nara?ku na rasizmus vnutri ?udskej spolo?nosti. Problemom pri chapani mimozem??anov ako umeleckych predstavite?ov ras moderneho ?loveka je u Heinlein skuto?nos?, ?e mimozem??ania vo v?eobecnosti zaberaju uplne iny mentalny svet ne? ?udia. Napriklad v romane
Methuselah’s Children
(v ?e?tine ?Metuzalemovy d?ti“) mame dve mimozemske rasy: Jockairovia su vnimajuce domace zvierata slu?iace druhej, bo?skej rase. V jeho prvych romanoch pre mlade?, su Mar?ania a Venu?ania zobrazeni ako stare a mudre rasy, ktore sa len zriedka ?ura?ia“ zamie?a? do zale?itosti ?udi.
Napriek Heinleinovej praci pre hnutia
End Poverty in California
a
Social Credit
(Spolo?ensky uver) v mladosti, bol po cely ?ivot presved?enym antikomunistom. Aj ke? je ?a?ke pre ?itate?ov, ktori pre?ili studenu vojnu, zmieri? sa s tym, v politickom ?ivote 30. rokov nebol rozpor, ke? bol niekto socialistom a fanatickym antikomunistom.
George Orwell
mal podobny nazor, ?oho dokazom je
Animal Farm
. Jeho nau?ne texty zah??aju aj u?asnu antikomunisticku polemiku vydanu pod nazvom ?Who are the heirs of Patrick Henry?“, a ?lanky ako ?'Pravda' Means 'Truth'“, ?Inside Intourist“ a cestopisny ?lanok zo svojej cesty po
ZSSR
spolu s radami pre zapadnych ?itate?ov ako sa vyhnu? doh?adu uradmi pri takomto vylete.
Mnoho z Heinleinovych pribehov explicitne podava poh?ad na historiu porovnate?ny s
Marxom
: spolo?enske ?truktury su ur?ovane materialistickym prostredim. Heinleina ale azda mo?no lep?ie porovna? s Turnerovou ?
frontier
thesis“ (tezou pohrani?nej oblasti). V
Red Planet
Doktor MacRae vytvara suvis medzi pokusmi o obmedzenie prava nosi? zbra? a zvy?enim hustoty osidlenia
Marsu
. (Tato diskusia bola na ?iados? vydavate?a ?vystrihnuta“ z originalnej verzie.) V romane
Farmer in the Sky
pre?udnenie na Zemi zapri?inilo hlad, ale emigracia na Ganymedes zabezpe?ila pre?itie druhu ? Heinlein na konci knihy vlo?il do ust jednej zo svojich postav pou?enie, v ktorom vysvet?uje, ?e matematicka logika malthuzianizmu mo?e vies? jedine k pohrome pre domovsku planetu. V poddeji romanu
Time Enough for Love
(v ?e?tine ?Dost ?asu na lasku“) sa vyskytuju po?iadavky farmarov na banku Lazarusa Longa, ktore Henlein vykres?uje ako neodvratny sklon pionierskej spolo?nosti vyvinu? sa v ?udnatej?iu (a teda aj dekadentnej?iu a menej slobodnu) spolo?nos?. Tato epizoda je zaujimavym prikladom Henleinovho sklonu vidie? dejiny (na rozdiel od Marxa) ako cyklicke a nie progresivne. Inym dobrym prikladom je
The Moon is a Harsh Mistress
(v ?e?tine ?M?sic je drsna milenka“), v ktorom revolucia zosadila vladu, ale nova vlada hne? sk?zla do nevyhnutnej snahy vyda? zakony obmedzujuce osobny ?ivot.
Tema vzbury proti skorumpovanym, podlym utla?ovate?om je obsiahnuta vo viacerych Heinleinovych romanoch:
- Obyvatelia trestaneckej kolonie na
Mesiaci
sa s pomocou po?ita?a obdareneho vedomim vzburia proti Spravcovi kolonie v diele
The Moon is a Harsh Mistress
(v ?e?tine ?M?sic je drsna milenka“)
- Kolonisti na
Venu?i
sa odtrhnu od Zeme v diele
Between Planets
- ?tudentska rebelia na
Marse
v diele
Red Planet
- Tajny spolok zvrhne nabo?ensku diktaturu v diele
If This Goes On
- Vedci prekonaju azijsku invaziu v diele
Sixth Column
- Mlade? a mutanti sa vzburia proti a uniknu pred zakorenenym systemom v
Orphans of the Sky
Vypracovanie sa z vlastnych sil (?self-making“)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Touto temou sa zaoberaju knihy
Time Enough for Love
(v ?e?tine ?Dost ?asu na lasku“),
The Number of the Beast
(v ?e?tine ??islo Bestie“) a
To Sail Beyond the Sunset
.
Autor nas privedie k zamysleniu sa nad tym, ake by bolo ?udstvo, keby by sme formovali na?e zvyky pod?a na?ich potrieb (a nie naopak)?, ako by sa na?a ?udskos? prejavila, keby sme sa nevyvijali pod vplyvom kultury, zvazujucej ?udsku du?u? Boli by sme individuality. Mali by sme ?selfmade“ (?i?e ?z vlastnych sil vypracovane“) du?e.
Ine opakujuce sa temy, ktore spajaju jednotlive Heinleinove diela, su dostojnos? jednotlivca, hodnota osobnej slobody a zarove? zodpovednosti, pozitivna sila nezavislosti, veda ako oslobodzujuci faktor, zhubnos? byrokracie, brutalita podnikoveho sveta, pokrytectvo organizovaneho nabo?enstva, objektivna hodnota
Korzybskeho
v?eobecnej semantiky
a subjektivna hodnota mysticizmu.
Popri mnohych inych oceneniach bol prvym, kto ziskal cenu Grand Master
Nebula
od Science Fiction Writers of America (spolo?nosti americkych spisovate?ov
sci-fi
). Je aj jedinym spisovate?om, ktory ziskal sedem cien
Hugo
: ?tyri po?as svojho ?ivota ?
Double Star
(v ?e?tine ?Dvojnik“) (
1956
),
Starship Troopers
(v ?e?tine ?Hv?zdna pechota“) (
1959
),
Stranger in a Strange Land
(v ?e?tine ?Cizinec v cizi zemi“)(
1961
) a
The Moon is a Harsh Mistress
(v ?e?tine ?M?sic je drsna milenka“) (
1966
) ? a tri po smrti v roku
2001
za diela publikovane v roku
1950
: Najlep?i roman,
Farmer in the Sky
, Najlep?ia novela,
The Man Who Sold the Moon
, a Najlep?i film,
Destination Moon
.
- 1939
?
For Us, The Living: A Comedy of Customs
- 1941
?
Methuselah’s Children
(v ?e?tine ?Metuzalemovy d?ti“)
- 1942
?
Beyond This Horizon
(v ?e?tine ?Za timto horizontem“)
- 1949
?
Sixth Column
tie? znamy ako
The Day After Tomorrow
- 1951
?
The Puppet Masters
(v ?e?tine ?Vladci loutek“)
- 1956
?
Double Star
(v ?e?tine ?Dvojnik“) ? ziskal cenu
Hugo
- 1957
?
The Door into Summer
(v ?e?tine ?Dve?e do leta“)
- 1961
?
Stranger in a Strange Land
(v ?e?tine ?Cizinec v cizi zemi“) ? ziskal cenu
Hugo
- 1963
?
Glory Road
- 1965
?
Farnham's Freehold
- 1966
?
The Moon is a Harsh Mistress
(v ?e?tine ?M?sic je drsna milenka“) ? ziskal cenu
Hugo
- 1947
?
Rocket Ship Galileo
(v ?e?tine ?Hv?zdna lo? Galileo“)
- 1948
?
Space Cadet
(v ?e?tine ?Hv?zdny kadet“)
- 1949
?
Red Planet
- 1950
?
Farmer in the Sky
? ziskal cenu
Hugo
- 1951
?
Between Planets
(v ?e?tine ?Mezi planetami“)
- 1952
?
The Rolling Stones
- 1953
?
Starman Jones
(v ?e?tine ?Starman Jones“)
- 1954
?
The Star Beast
(v ?e?tine ?Hv?zdny lumox“)
- 1955
?
Tunnel in the Sky
(v ?e?tine ?Tunel do nebes“)
- 1956
?
Time for the Stars
(v ?e?tine ??as pro hv?zdy“)
- 1957
?
Citizen of the Galaxy
(v ?e?tine ?Ob?an galaxie“)
- 1958
?
Have Space Suit?Will Travel
- 1959
?
Starship Troopers
(v ?e?tine ?Hv?zdna p?chota“) ? ziskal cenu
Hugo
- 1963
?
Podkayne of Mars
- 1970
?
I Will Fear No Evil
(v ?e?tine ?V?n? strachu“)
- 1973
?
Time Enough For Love
(v ?e?tine ?Dost ?asu na lasku“)
- 1980
?
The Number of the Beast
(v ?e?tine ??islo Bestie“)
- 1982
?
Friday
(v ?e?tine ?Friday“)
- 1984
?
Job: A Comedy of Justice
(v ?e?tine ?Job: Komedie spravedlnosti“)
- 1985
?
The Cat Who Walks Through Walls
(v ?e?tine ?Ko?ka, ktera prochazi zdi“)
- 1987
?
To Sail Beyond the Sunset
Poviedky zahrnute do ?historie buducnosti“
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
- 1939
?
Life-Line
- 1939
?
Misfit
- 1940
?
The Roads Must Roll
- 1940
?
Requiem
- 1940
?
If This Goes On…
- 1940
?
Coventry
- 1940
?
Blowups Happen
- 1941
?
Universe
- 1941
?
Methuselah’s Children
- 1941
?
Logic of Empire
- 1947
?
Space Jockey
- 1947
?
It's Great to Be Back!
- 1947
?
The Green Hills of Earth
- 1948
?
Ordeal in Space
- 1948
?
The Long Watch
- 1948
?
Gentlemen, Be Seated
- 1948
?
The Black Pits of Luna
- 1949
?
Delilah and the Space Rigger
- 1951
?
The Man Who Sold the Moon
? zislala cenu
Hugo
- 1940
?
Waldo
- 1941
?
They
- 1941
?
?And He Built a Crooked House?
- 1941
?
By His Bootstraps
- 1941
?
We Also Walk Dogs
- 1941
?
Lost Legacy
- 1941
?
Elsewhen
- 1942
?
The Unpleasant Profession of Jonathan Hoag
- 1942
?
Magic, Inc.
- 1947
?
Jerry Was a Man
- 1948
?
Our Fair City
- 1949
?
Gulf
- 1957
?
The Menace From Earth
- 1957
?
The Man Who Traveled in Elephants
- 1959
?
?All You Zombies?
- 1962
?
Searchlight
- 1950
?
The Man Who Sold the Moon
- 1950
?
Waldo & Magic, Inc.
- 1951
?
The Green Hills of Earth
- 1953
?
Assignment in Eternity
- 1953
?
Revolt in 2100
- 1958
?
The Robert Heinlein Omnibus
- 1959
?
The Menace from Earth
- 1959
?
The Unpleasant Profession of Jonathan Hoag
- 1963
?
Orphans of the Sky
- 1965
?
Three by Heinlein
- 1966
?
A Robert Heinlein Omnibus
- 1967
?
The Past Through Tomorrow
- 1973
?
The Best of Robert A. Heinlein
- 1980
?
Expanded Universe
- 1980
?
A Heinlein Trio
- 1999
?
The Fantasies of Robert A. Heinlein
- 1989
?
Grumbles from the Grave
- 1992
?
Take Back Your Government: A Practical Handbook for the Private Citizen
- 1992
?
Tramp Royale
- 1978
?
The Notebooks of Lazarus Long
osvetlene D.F Vassallom
- 1988
?
Fate's Trick
pod?a
Matta Costella
- 1992
?
Requiem: New Collected Works by Robert A. Heinlein and Tributes to the Grand Master
- 1950
?
Destination Moon
(pod?a knihy
Rocket Ship Galileo
) (scenar) (technicky poradca)
IMDb
? ziskal cenu
Hugo
za najlep?ie dramaticke spracovanie
- 1950
?
Tom Corbett, Space Cadet
(pod?a knihy
Space Cadet
)
IMDb
- 1953
?
Project Moon Base
IMDb
- 1959
?
The Brain Eaters
(pod?a knihy
The Puppet Masters
) (neautorizovana)
IMDb
- 1994
?
Red Planet
TV serial (pod?a knihy
Red Planet
)
IMDb
- 1994
?
Robert A. Heinlein's The Puppet Masters
(pod?a knihy
The Puppet Masters
)
IMDb
- 1997
?
Starship Troopers
(pod?a knihy
Starship Troopers
)
IMDb
- 1999
?
Roughnecks: The Starship Troopers Chronicles
? TV serial
IMDb