Rad templarov
(oficialny nazov
Pauperes commitiones Christi templique Salomonis
-
Chudobni ochrancovia Kristovi a chramu ?alamunovho
) bol
stredoveky
vojensko-mni?sky
rytiersky rad
, ktory v roku
1119
zalo?il francuzsky rytier
Hugo de Payens
. Prioritnou ulohou Radu bolo ochra?ova? kres?anskych putnikov zo Zapadu na cestach po Svatej Zemi. Rad bol nasilne rozpusteny a neskor, roku
1312
aj oficialne zru?eny. Historia Radu dodnes vyvolava mnoho nezodpovedanych otazok, neobjasnenych zahad a templari su zdrojom naju?asnej?ich legiend.
Kra? Balduin odovzdava ?alamunov chram Hugovi de Payens a Gottfriedovi zon Saint-Omer
Po?iatky Templarskeho radu su dnes pomerne malo zname. V suvislosti s problematikou vzniku Radu existuje nieko?ko teorii, ktore sa do zna?nej miery rozchadzaju. Najpravdepodobnej?ou je verzia, ?e v roku
1119
sa nieko?ko hlboko veriacich a bohabojnych mu?ov, pod vedenim francuzskeho rytiera
Huga de Payens
a jeho blizkeho priate?a
Gottfrieda zo St. Omeru
pris?ubilo Bohu, ?e budu slu?i?
Kristovi
. Tito mu?i boli odhodlani ?i? pod?a mni?skych pravidiel a bez osobneho majetku. Ich hlavnou povinnos?ou bolo ochra?ova? kres?anskych putnikov zo Zapadu na cestach po Svatej Zemi. Jeruzalemsky kra?
Balduin II.
, ktory uvital tuto iniciativu, Radu poskytol za obydlie ?as? svojho palaca, ktory udajne stal na mieste niekdaj?ieho ?alamunovho chramu. Jednym z hlavnych impulzov pre vzniku Radu mal by? lupe?ny prepad, ktory sa uskuto?nil na
Ve?ku Noc
roku
1119
, pri ktorom lupe?ne bandy zauto?ili na dav pribli?ne 700 kres?anskych putnikov na ceste z
Jeruzalema
k
Jordanu
.
Pod?a jednej z naj?astej?ich legiend o templaroch, v prvych 9 rokoch svojej existencie Rad zah??al iba 9 ?lenov. Prakticky to v?ak bolo iba ?a?ko predstavite?ne. ?islo "9" malo pre templarov symbolicky vyznam (Deviatka je 3-nasobkom
Svatej Trojice
, deviatka je svatym ?islom radu anjelov, ale aj ?islom, ktorym sa kon?i ka?dy ?iselny rad, ?o malo symbolizova? aj neuplatnos?).
V prvych rokoch svojej existencie templari zaznamenali iba ve?mi skromne uspechy. Z tohto obdobia pochadzaju zaznamy o archeologickej aktivite Templarskeho radu v tzv.
Chramovej hore
- vrchu, na ktorom stal pred rokom
587 pred Kr.
?alamunov chram
, na vrchu, ktori si prvi templari zvolili za svoje posobisko. Pod?a
Stareho zakona
su prave tieto miesta pova?ovane za miesta ulo?enia
Archy zmluvy
, resp. na tomto mieste sa naposledy uvadza Archa, ktora tu mala by? ukryta pred bli?iacimi sa
babylonskymi
vojskami. Templari sa okrem tejto ?innosti zaoberali aj ?tudiom starych hebrejskych textov a
kabaly
(?idovskej mystiky).
Aby Rad templarov nabral na svojej va?nosti, opodstatnenosti a presti?nosti, podnikol
Hugo de Payens
v rokoch
1127
-
1131
cesty po europskych kra?ovstvach. V tomto obdobi "navratu", za?inaju o templaroch kolova? prve legendy, hovoriace o tom, ?e objavili bajnu
Archu zmluvy
a legendarny
Svaty gral
, z ktoreho pil
Je?i? Kristus
pri
poslednej ve?eri
. Predov?etkym za u?elom naverbovania novych ?lenov, nav?tivil
Hugo de Payens
najma
Francuzsko
,
Anglicko
, a dostal sa a? do
?kotska
. Na tychto cestach ziskal od kra?ov a miestnej ??achty ?tedre dary pre Rad. Tieto dary mali skor povahu poli, domov, vinic, oble?enia pre rytierov, ne? pe?a?ny charakter.
Roku
1129
sa uskuto?nil
koncil v Troyes
, vysledkom ktoreho bolo oficialne pape?ske uznanie a po?ehnanie Radu templarov a schvalenie Pravidiel Radu.
Na
koncile v Troyes
, ktori sa uskuto?nil 13. januara
1129
za pritomnosti pape?skeho legata, vysokych cirkevnych predstavite?ov a zastupcov Radu templarov bol okrem ineho, prijaty aj subor 79 Pravidiel Radu templarov, ktorymi sa ?lenovia bratstva museli prisne riadi?.
Pravidla Radu obsahovali najma tieto povinnosti:
- Povinnos? zlo?i? s?ub chudoby (?lenovia Radu nesmeli vlastni? akyko?vek majetok, majetok Radu bol spolo?nym vlastnictvom v?etkych jeho ?lenov)
- Povinnos? zlo?i? s?ub ?istoty (?lenovia Radu ?ili v
celibate
, nesmeli dokonca pobozka? ani vlastnu sestru, ?i matku)
- Povinnos? modli? sa sedemkrat denne (ak boli rytieri prive?mi unaveni, nemuseli o polnoci vstava? k modlitbe)
Templarska pe?a?
- ?lenovia Radu mohli jes? maso 3-krat do ty?d?a s vynimkou piatku, ako d?a, kedy sa povinne posti
- ?lenovia Radu nemohli nosi? dlhe vlasy a dlhe fuzy
- ?lenovia Radu nemohli nosi? topanky so zahnutymi ?pi?kami, rozne ozdoby na odeve, ?i prili? dlhy habit (pre ostatnych stredovekych rytierov boli tieto veci pomerne be?ne)
- ?lenovia Radu sa nemohli u?astni? na po?ova?kach a roznych lovoch, s vynimkou lovu na leva (levy ako drave ?elmy ?asto ohrozovali samotnych putnikov)
- ?lenovia Radu jedli spolo?ne, pri jedle sa nerozpravali, ale po?uvali ?itanie nabo?enskych textov
- Pravo nosi? typicky biely habit s ?ervenym templarskym kri?om, mali iba ti ?lenovia Radu - rytieri, ktori mali urodzeny povod a Radu sa upisali na cely ?ivot (ostatni ?lenovia ako napr. pe?iaci a slu?obnici nosili ?ierne alebo hnede pla?te)
- Ka?dy rytier Radu mal k dispozicii 3 kone a sluhu, ktori sa mu o ne staral
- Ka?dy rytier Radu bol povinny zabezpe?i? a kontrolova? dobry stav svojich koni a svojej zbroje, a to najmenej 2 krat denne
- ?lenovia Radu sa 1 krat do ty?d?a stretavali vo svojich administrativnych centrach, za u?elom vyspovedania sa z hriechov (?lenovia Radu sa tu vyznavali zo svojich hriechov, prosili o odpustenie a prijimali tresty za svoje prehre?ky)
Naj?astej?imi dovodmi, pre ktore mohol by? ?len Radu z bratstva vylu?eny bolo najma:
- Zatajenie majetku osobitneho vyznamu, ako napr. zlato, striebro alebo ine druhy platidiel (ak sa po smrti ?lena Radu, takyto majetok, ktory ukryval a nepriznal, nesmel by? tento ?len pochovany na cintorine, ale jeho telo bolo pohodene psom)
- Utek z bitky (kym pe?iak alebo slu?obnik, ktory stratil zbra?, mohol utiec? z boja bez toho, aby tym po?kodil svoju poves? a ?es?, rytier, zraneny alebo nie, musel bojova? dovtedy, kym nedostal rozkaz na ustup)
- kacirstvo
- sodomia
Pape?ske buly a templarske privilegia
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
V roku
1139
vydal pape?
Inocent II.
bulu
Omne Datum Optimum
(ka?dy dobry dar),
ktorou najma:
- vzal Rad templarov pod ochranu samotneho pape?a (templari podliehali priamo a vylu?ne pape?ovi, ktory ako jediny mohol prejednava? a rozhodova? o obvineniach proti nim)
- podriadil Rad vylu?ne samotnemu pape?ovi (templari boli nezavisli od kra?ov, ??achty, ale aj od regionalnych cirkevnych uradov)
- priznal templarom pravo prisvoji? si v?etok majetok a koris?, ktoru ziskali v boji s nepriate?mi Kristovymi
- priznal templarom pravo samospravy (templari si svoje administrativne zale?itosti spravovali sami, vratane vo?by ve?majstra Radu)
V roku
1144
vydal pape?
Eugen III.
bulu
Milites Templi
(Rytieri Templu),
ktorou veriacich nabadal k tomu, aby templarom poskytli v?etko, ?o len budu moc?. V nasledujucom roku
1145
,
Eugen III.
bulou
Militia Dei
(Rytierstvo Bo?ie)
potvrdil Radu templarov pravo budova? vlastne kostoly a prijima? do svojich radov riadne vysvatenych k?azov, ktori o to prejavia zaujem a preuka?u sa suhlasom svojho biskupa.
Filip IV. sa prizera upa?ovaniu templarov
Ohromne bohatstvo radu za?alo laka? francuzskeho kra?a
Filipa IV. Pekneho
(
1268
?
1314
), ktory mal finan?ne problemy a nutil pape?a
Bonifaca VIII.
, aby rad rozpustil. Ten to v?ak odmietol, napomocny sa mu preto stal jeho nastupca
Klement V.
(vtedy sidliaci v
Avignone
(
avignonske zajatie
)). Filip IV. poveril svojho ministra Nogareta a inkvizitora Francuzska Ymberta, aby tajne zhroma?dili v?etko, ?o by mohlo skompromitova? templarsky rad. Ob?aloval ich, ?e na miesto Krista uctievaju boha
Bahometa
. V noci z
12.
na
13. oktobra
1307
(povera v negativny piatok trinasteho vznikla v?aka tomuto d?u) boli v?etci templarski rytieri vo Francuzsku zatknuti a ich majetok skonfi?kovany. V zajati sa ocitli aj ve?majster Jacques de Molay spolu so svojim zastupcom Huguesom de Pairaudom. Mnoho templarov bolo obvinenych
z
kacirstva
a upalenych. V oktobri roku
1311
sa zi?iel koncil
vo francuzskej
Vienne
, ktoreho sa zu?astnilo okolo 300 biskupov z Anglicka, Francuzska, ?kotska, Talianska, Uhorska a ?al?ich katolickych krajin, va??ina biskupov sa postavila proti navrhu, aby bol rad odsudeny a zru?eny. Ke? sa na koncile objavil kra? Filip IV. s oddielom ozbrojencov a dal najavo, ?o o?akava od koncilu, biskupi sa podriadili navrhu
Klementa V.
a
22. marca
1312
bol rad oficialne zru?eny. Sud s predstavite?mi radu (ve?majster
Jacques de Molay
, vizitator Francuzska
Hugues de Pairaud
, majster Normandie Geoffroy de Charnay a majster v Akvitanii Geoffroy de Gonneville) sa uskuto?nil v marci
1314
pred chramom
Notre-Dame
, kde boli verejne odsudeni a
18. marca
1314
aj upaleni (na ostrove
Ile-des-Javiaux
, na rieke Seine v centre Pari?a).
Pod?a objavenych dokumentov o vatikanskom vy?etrovani templarov, boli templari uznani za nevinnych a pape? sa sna?il o ich oslobodenie. Kra? ale potreboval ich majetky.
[
chyba zdroj
]
Pod?a legendy ve?majster
Jacques de Molay
tesne pred svojou smr?ou preklial francuzskeho kra?a, ministra i pape?a a v?etkych povolal aby sa do roka zodpovedali zo svojich ?inov pred Bo?im sudom. V?etci traja prekliati zomreli e?te ten isty rok.
Od rozbitia radu koluju legendy o poklade templarov, ktory vraj videli ?udia v predve?er utoku na rad odva?a? na povozoch z Templu, o flotile 18 lodi v La Rochelle, ktora zmizla bez stopy, a mnoho inych legiend.
Vo va??ine krajin bolo templarom umo?nene prestupi? do inych radov, v
Portugalsku
sa v roku
1319
dokonca len premenovali na Kristov rad
Non nobis, Domine, non nobis, sed Nomini Tuo da gloriam
(po slovensky:
Nie nas, Pane, nie nas, ale svoje meno oslav
).
- Barber, Malcolm:
Proces s templa?i
, Argo; 2008
- Barrett, David V.:
Tajne spolky. Pravda o templa?ich, zedna?ich a jinych organizacich
, Metafora; 2010
- ?erny Vaclav (ed.):
Templa?i, k?i?aci a kaci?i ve starych francouzskych kronikach
, Academia; 2009
- Fraleova, Barbara:
Templa?i
, Argo; 2009
- Fraleova, Barbara:
Templa?i a Krist?v ruba?
, Argo; 2011
- Haag, Michael:
Templa?i. Fakta a mytus
, Slovart; 2011
- Hole?kova, Marie - Machart, Karel:
Templa?i v zemich ?eskych kral? - ?echy
, Nakladatelstvi MH; 2009
- Hole?kova, Marie - Machart, Karel:
Templa?i v zemich ?eskych kral? - Morava
, Nakladatelstvi MH; 2010
- Hopkins, Marylin:
?ad templa??. Historicke souvislosti a mysticke vazby
, Svojtka & Co.; 2007
- Charpentier, Louis:
Mysterium templa??
, Argo/P?dorys; 2006
- Mann, William F.:
Templa?ske meridiany
, Volvox Globator; 2009
- Nicholson, Helen:
Templa?i 1120 - 1312
, Computer Press; 2008
- Phillips, Graham:
Templari a archa zmluvy
, Remedium; 2006
- princ Michael z Albany - Salhab Walid Ami:
Templa?i a tajna moudrost islamu. Nezname d?jiny svobodneho zedna?stvi
,
Grada
; 2010
- Ried, Piers Paul:
Templa?i
, BB Art; 2001
- Sanello, Frank:
Templa?i. Bo?i bojovnici, ?ablovi banke?i
, Brana; 2004
- Sean, Martin:
Templa?i. Vzestup, moc, pad a mysteria templa?skych ?yti??
, Grada; 2009
- Sora, Steven:
Strateny poklad Templarov
, Remedium; 2006
- Sterneck, Mervyn:
D?jiny templa?skeho ?adu
, P?dorys; 2004
- Wasserman, James:
Ryti?i templu - Ilustrovana historie ?adu
, Area; 2007
- Wasserman, James:
Templari a Asasini - Nebeski bojovnici
, Remedium; 2007
- Berry, Steve:
Templa?ske d?dictvi
, Domino; 2006
- Newman, Sharan:
Skute?ny p?ib?h Templa?u,
VIKEND s.r.o.; 2009
- Haag, Michael:
Templa?i: Fakta a myty,
Slovart CZ; 2011
- Haag, Michael:
Zkaza templa??,
Slovart CZ; 2017