Niektory z redaktorov po?iadal o reviziu tohto ?lanku. Prosim, opravte a zlep?ite tento ?lanok. Po uprave ?lanku mo?ete tuto poznamku odstrani?. potreba kontroly gramatiky

Prostitucia (z lat. pro-stituere zlo?ene z pro a statuere  ? vystavi? dopredu, ukaza?, odhali?) je poskytovanie pohlavneho styku alebo inych sexualnych slu?ieb za finan?nu a/alebo naturalnu odmenu. ^[1] Vyskytuje sa v ka?dej kulture a jej spolo?enske hodnotenie zavisi od kulturnych, etickych a nabo?enskych hodnot danej kultury. Toto hodnotenie dodato?ne podlieha ?astym premenam. Prostitucia sa rozde?uje na nedobrovo?nu prostituciu a dobrovo?nu prostituciu, ako aj na ?ensku prostituciu, mu?sku prostituciu a detsku prostituciu .

Dejiny prostitucie v kulture a spolo?nosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dejiny prostitucie su integrovana zlo?ka kulturnych dejin ?udstva. Dejiny sexuality ?udstva a jednotlivych narodov su zarove? dejinami prostitucie. Stredoveke a novoveke dejiny prostitucie tvoria su?as? pre doplnenie vedeckych vedomosti a rozsiahleho vyobrazenia celkovej kultury danej epochy. ^[2]

Prostitucia v staroveku a antike [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na severe Starobabylonskej ri?e , medzi preva?ne loveckym ?udom, existovala na za?iatku tzv. hos?ovska prostitucia , ^[2] dodnes zau?ivana v niektorych africkych kme?och a u rodovernych Inuitov (eskimakov). Zo strany domaceho pana, ktory ?vlastnil“ dceru, ?enu alebo slu?ku ako majetok, i?lo o dar pre hos?a alebo pocestneho. Hos? mohol pri ?ene le?a? a vykonava? s ?ou rovnaky styk ako pan domu, pri?om ak otehotnela, nepova?ovalo sa to za nevyhodu. Za takuto slu?bu tato ?ena dostala od hos?a zvy?ajne dar. ?asto i?lo o pocestnych obchodnikov, ktori so sebou nosili zaujimave predmety (a popri tom sa udaval doraz na tzv ?pre?istenie krvi“, ?o nebolo ni? ine ako prinos do rodoveho genofondu ? v ramci kme?a boli vz?ahy medzi rodinnymi prislu?nikmi a degeneracia ?i mentalne poruchy be?ne).

Hos?ovska prostitucia nebola pracovna ?innos? ako prostitucia dne?nej doby. Takouto pohostinnos?ou sa, teoreticky, sna?ilo zamedzi? nekontrolovate?nym znasilneniam. ^[3] Na juhu Mezopotamie medzi pastierskym ?udom su?asne prevladala posvatna prostitucia, spojena s kultom uznavania bo?stva. Po tom, ako biblicky kra? Nimrod krajinu zjednotil a po zalo?eni mesta Babylon , ktore mierovym sposobom zjednotilo kulturu a nabo?enstva roznych kme?ov Mezopotamie, sa hos?ovska prostitucia spojila s posvatnou prostituciou , ktora je spomenuta napriklad v Epose o Gilgame?ovi . Pri posvatnej prostitucii ?eny v meste Babylon za dary pre chram a obete pre bo?stvo vykonavali sexualnu ?innos?. Tato ?innos? v?dy suvisela s kultom a bola vnimana ako bohom priazniva. Herodotos opisuje historicke podanie posvatnej prostitucie. ^[4]

?	Ka?da ?ena, ktora sa narodi na uzemi krajiny, sa raz za ?ivot musi dostavi? do Venu?inho chramu a obetova? svoje telo cudziemu. Niektore ?eny, z hrdosti a stavu, ktory im umo??uje bohatstvo, to pova?uju za neprimerane ich stavu, preto sa v uzavretych vozoch nechaju dovies? s po?etnym slu?obnictvom pred chram, kde zotrvaju. Va??ina ?ien, ale posadi sa ove?ana pletenymi vencami do chramovej zahrady. Je to stale prichadzanie a odchadzanie. Na v?etky svetove strany vedu lanami oddelene priechody, ktorymi sa prechadzaju mu?i, s cie?om vybra? si jednu zo ?ien, ktora sa im najviac pa?i. Pokia? sem niektora zo ?ien pri?la, nesmie sa vrati? domov a? pokia? jej cudzinec nehodi do lona peniaze a pokia? s nim neprebehol styk v na to ur?enych priestoroch. Ke? cudzinec hodi ?ene do lona peniaze musi zvola?: V mene bohyne Melity. Asyr?ania volaju bohy?u Venu?u toti?to Melita. Obetovana suma musi nesmie by? odmietnuta, zakon to zakazuje, nech je akoko?vek nizka ide o obetu pre chram. Potom ako ?ena splnila svoju povinnos? vo?i bohyni Venu?i, smie sa vrati? domov a u? nikdy sa neponukne cudziemu mu?ovi, nezavisle od toho ko?ko jej bude ponuka?. Tie ?eny, ktore maju peknu postavu, sa v chrame dlho nezdr?ia, nepekne ?eny, tym ?e nevedia vyhovie? zakonu, sa v chrame zdr?ia dlh?ie, niektore sa zdr?ia dokonca 3 a? 4 roky.	“
? Herodotos

Vypravy Alexandra Ve?keho boli mnohopo?etne sprevadzane prostitutkami. Pri vychadzani z biblickeho textu mo?no s ve?kou pravdepodobnos?ou predpoklada?, ?e Je?i?a , ktory svojou pritomnos?ou pri?ahoval masy ?udi, sprevadzali po?etne i ?eny, ktore vedeli tento stav patri?ne premeni? vo svoje vyhody.

Z greckej antiky je znama i prostitucia bez sakralneho pozadia, vo forme dne?nych ?ias. V starovekom Grecku sa rozli?ovalo medzi zvy?ajnou prostitutkou/prostitutom ( porna ) a spolo?ni?kou/spolo?nikom ( hetera ). Takyto spolo?nici boli v dionyzovskom duchu antiky mecena?kami a mecena?mi umenia ako socharstvo, maliarstvo, ?i basnikov a vied ako filozofia ?i re?nictvo. Podporovali umenie va??imi sumami pe?azi a kupovali si umelecke diela alebo sa nechali sami stvar?ova?. Prostitucia existovala ako vo forme ?enskej, tak aj vo forme mu?skej (v starovekych ri?ach - Grecko, Rim - bola heterosexualita v rovnosti s homosexualitou a klientela bola obrovska. Av?ak, aj u starovekych Grekov , aj u starovekych Rimanov , bolo vyu?itie slu?ieb prostitutok a prostitutov, teda oboch pohlavi, pripustne len pre mu?ov. Jeden zo siedmich mudrcov , zakladate? atenskej demokracie Solon , v prvom navrhu atenskej Ustavy zoh?ad?uje regulaciu man?elstiev a prostitucie. Nasledne bojovanie nastupujuceho kres?anstva za potla?enie pravekeho pudu na ?ele s prostituciou a proti nemravnos?ou napadnutemu jadru antickej spolo?nosti bolo neuspe?ne. K?azi slu?iaci v slu?bach prostitucie a kla?tory potapajuce sa v necudnosti sa vyskytovali na?alej.

Prostitucia v Biblii [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Starom zakone je spomenuta chramova, metaforicka i obchodna prostitucia (Prislovia 6,26). ^{[5] [6]} Zakazy prostitucie (Tretia kniha Moj?i?ova 19,29 ^{[5] [7]} a Piata kniha Moj?i?ova 23,18 ^{[5] [8]} ) sa vz?ahuju len na prostituciu chramovu. ^[9] ?e vdovec konzumuje slu?by prostitutky, sa poklada za normalne (v Biblii). Toto vyu?ila Tamar , Judova nevesta, ktora sa prostituuje kvoli tomu, aby jej Juda splnil zdr?iavany levirat (Prva kniha Moj?i?ova 38,12 ? 30). Pritom stvoreny syn Perec a jeho matka Tamar su v Novom zakone ozna?ovani ako predkovia v Je?i?ovom rodokmeni (Evanjelium pod?a Matu?a 1,3). ^{[5] [10]} Porozumenie prostitucie v Biblii je s?a?ene v?aka pou?ivaniu obraznosti o nabo?enskej nevernosti k Jahvemu. Najdoraznej?ie je to vidite?ne v Ezechielovi, ke? prorok osudzuje mesto Izrael ako ?prostitujucu sa hanebnu neviestku“ (Ezechiel 16,25 ? 33). ^{[11] [12]} Popri Tamar sa v rodokmeni Je?i?a ozna?uje aj ?al?ia ?ena, Rachab , (Jozua 2 a Evanjelium pod?a Matu?a 1,5) zvy?ajne ako prostitutka. V Novom zakone sa upovedomuje na to, ?e Je?i? s prostitutkami, ako aj s inimi okrajovymi spolo?enskymi skupinami, zaobchadzal s re?pektom. ^{[5] [13]} V Pavlovych listoch je prostitucia zakazana (Prvy list apo?tola Pavla Korintskym 6,15). ^{[5] [14]}

Prostitucia v stredoveku a renesancii [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia sprevadzala vznik a rozvoj stredovekych miest. ^[2] Prostitutky a prostituti boli v stredoveku ozna?ovani ako ?prostibilis“, ?o v preklade znamena nie?o ako ?ponuka? sa za uplatu“. Tento, tak ako aj ?al?ie pojmy (ako ?prostibulum“ - pobehlica, verejny dom alebo ?prostituta“ - pobehlica) vznikli pod?a Lexikon des Mittelalters v ranom novoveku. Rad nemeckych rytierov skladal reho?ne slavnostne s?uby, napriklad s?ub ?istoty, ?o v?ak nebolo preka?kou tomu, ?e v hlavnom sidle radu, v Malborku , existoval verejny dom oficialne vydr?iavany Reho?ou . ^[15] Do ?ias Martina Luthera existoval v meste Wittenberg nevestinec - i?lo o verejny dom v blizkosti franti?kanskeho kla?tora. Zalo?eny bol z dovodu, aby mesto malo prostituciu pod kontrolou. Po Lutherovych protestoch bol neskor zatvoreny. ^[16]

Obdobie renesancie bolo obdobim rozkvetu kurtizan - spolo?ensky akceptovanej formy prostitucie. Predov?etkym v Rime, ktory sa nazyval ?hlavou sveta“ (Roma caput mundi - doslovny preklad Rim, hlavne mesto sveta), podstatne ur?ovala tato forma prostitucie poves? a vzh?ad mesta. ?pecialne spolo?enske ?truktury a kulturna klima Rima v 16. storo?i vytvorili predpoklady vzajomneho rozmachu klerickej krasy a predajnej lasky.

V mestach neskoreho stredoveku a raneho novoveku sa prostitutky organizovali v spolkoch podobnym cechom, ktore podliehali osobitej kontrole.

Z dovodu narastu obyvate?stva v obdobi priemyselnej revolucie vzrastol, najma v 19. storo?i, aj po?et prostitutok a prostitutov. Va??ia ?as? mestskeho obyvate?stva ?ila v chudobe. Postihnute chudobou boli ?eny, ktore mali len minimalne vzdelanie a pre ktore vykonavali prace, v ktorych dosahovali len nizke zarobky. K prile?itostnym prostitutkam tejto doby patrili slu?obne, klobu?ni?ky, kvetinarky a pra?ky, ktore si tymto sposobom vylep?ovali prijmy. Mnohe ?eny boli schopne zarobi? si na ?ivobytie len takymto sposobom. Viacere ?taty v tejto dobe pristupili k legislativnej regulacii prostitucie. Takato regulacia, zdovodnena s umyselnou socialnou, zdravotnou a moralnou kontrolou, znemo??ovala prostitutkam a prostitutom zo svojho prostredia uniknu?. Reglementacia (uradna uprava, dozor, opatrenie) utvrdzovala dvojitu moralku prostitucie, ktora ?eny vyhnala na kraj spolo?nosti, ale zarove? s poh?adom mu?ov bola nutnym zlom a ?elanym zjavom pre experimentovanie.

Ve?a ?ien strednej vrstvy sa proti tejto dvojitej moralke branilo. Josefina Butlerova , bojovni?ka zo Spojeneho kra?ovstva, viedla boj organizacie Ladies National Organisation proti nariadeniam Contagious Diseases Acts (Zakon o pohlavnych chorobach). Tato kampa?, ktora v prostitutkach nevidela vinni?ky, ale skor obete vystavene mu?skej chtivosti, pod?a sociologa Phillipsa zmenila politicke prostredie neskor?ej viktorianskej doby a prostrednictvom tejto kampane bolo upozornene na socialne a sexualne konvencie, o ktorych sa dovtedy verejne nediskutovalo. Tato kampa? zradikalizovala mnohe ?eny, obrnila ich vo?i verejnym utokom a vytvorila infra?trukturu politickeho protestu. Nakoniec v roku 1886 dosiahla zru?enie nariadeni, ktore z prostitutok robili obete ?tatnej svojvole. Toto v?ak tento problem nevyrie?ilo, preto?e nariadenia o zdravotnej kontrole a prevencii roz?irujucich sa pohlavnych chorob boli dole?ite. Potom ako hnutie ?ien dosiahlo svoje ciele sa zni?il aj zaujem o upravu prav prostitutok. Pod natlakom roznych ?enskych spolkov boli verejne domy zatvorene a prostitutky boli nutene is? na ulicu, kde boli vystavene policajnej svojvoli a nasiliu zo strany zakaznikov a hlavne konkurujucich si pasakov. Vysledkom tychto udalosti bol prudky narast kriminality v prostitucii. Pohlavne choroby sa bez zabran roz?irovali kvoli nekontrolovate?nosti takejto prostitucie. Postupne prenikli medzi me?tianstvo, preto?e paradoxne zakaznikmi prostitutok boli prave mu?i a synovia me?tianskych ?ien, ktore sa anga?ovali v spolkoch, ktore proti prostitucii bojovali.

V umeni 19. storo?ia je mo?ne pozorova? zmenu hodnotenia prostitucie. Z politickych dovodov bol tento fakt na?alej odmietany. ?Zastupcovia ?koly naturalismu ako Richard Dehmel , Max Dauthendey , Otto Erich Hartleben , Otto Julius Bierbaum a Karl Bleibtreu sa venovali oslobodeniu ?eny od moralnych konvencii, vo?nej lasky a povy?enie prostitutky na 'venus vulgivaga' (pozdvihnutie ?nad ?ud“ alebo ?nad ostatnych“), sposobom, ktory sa dal nazva? skor ?iadostivy, chtivy ako politicky." ( Gordon A. Craig ).

Prostitucia v 20. storo?i [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?as 2. svetovej vojny zaviedli ozbrojene sily Wehrmachte a SS tzv. ?Verejne domy pre Wehrmacht“. Pracovali v nich preva?ne ?eny z koncentra?nych taborov alebo politicky ne?iadane osoby. ?eny, ktore sa pri nutenej nedobrovo?nej praci nakazili pohlavnymi chorobami boli formou popravy alebo v koncentra?nych taboroch zavra?dene. V koncentra?nych taboroch existovali taborove verejne domy . Aj pre v?etky ostatne vojenske protistrany bolo be?nou vecou zavadza? vojenske verejne domy .

V NDR od roku 1968 nezakonnu prostituciu pou?ivalo Ministerstvo na ochranu ?tatu, tzv. Stasi (tajna slu?ba NDR), na ziskavanie informacii o triednom nepriate?ovi. V rozviedke boli pou?ite tak ?enske prostitutky ako aj mu?ski prostituti. S informaciami o sexualnych deviaciach cie?ovych osob sa disidenti stavali vydierate?nymi. Hlavne miesta vyu?itia boli Intershopy, Lipske ve?trhy, ako aj medzinarodne kongresy a podujatia a devizove hotely.

V suvislosti so sexualnou revoluciou sa prostitucia v spolo?nosti z tabuizovanej pozicie ?iasto?ne premiestnila do pozicie fenomenu v?ednych dni.

Na Slovensku su z 1990 -tich rokov 20. storo?ia zname pripady odpo?uvania verejnych domov na objednavku SIS . Tymito zariadeniami boli eroticky salon v hoteli Junior a eroticky salon Evelyn, v ktorych sa prostrednictvom kamier zhroma??ovali kompromitujuce materialy o dostojnikoch tajnej slu?by a konalo sa tajne nakrucanie znamych i dole?itych ?udi v krajine.

Prostitucia v literature [ upravi? | upravi? zdroj ]

V romane The Valley of Decision ( ?es. Udoli rozhodnuti ) americkej spisovate?ky Marcie Davenportovej najdeme zmienku o prostituci v Pittsburghu z polovice 19. storo?ia. Hlavna postava Maria hodnoti pomery vtedaj?ej doby, s oh?adom na nezvestnos? svojej sestry. Vo?ny preklad z ?e?tiny.

?	[...]Toto zmiznutie diev?a?a z barakovej kolonie s poves?ou pouli?nej ?ahkej ?eny nepokladala pittsburghska policia za ?iadny zvla?tny pripad. To v periferii nebolo ni? zvla?tneho. Policia nikdy zvla?? neo?a?ovala take domy a ani ich vlastnikov a obyvate?ov. Bolo starou pittsburghskou tradiciou [...], ?e obchod je obchod a moralka je moralka. V Pittsburgu vladla strnula verejna mravnos?, ktoru na mesto uvalili presbyteriansky ob?ania, ?udia, ktori do krajnosti svatili nede?u a pri tom s pokojnym svedomim prenechavali chlapcov z opatrovien a diev?ata z Hillu na staros? policii. Pohyblivos? obchodu s neres?ou bola jedna z okolnosti, ktore s?a?ovali pracu pri h?adani ?udi, ktori za nim stali.[...]	“
? Marcia Davenportova

Hodnotove stupne vnimania prostitucie [ upravi? | upravi? zdroj ]

?tatne vnimanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 1. Princip prohibicie  ? v?etky skutky alebo osoby v spojitosti s prostituciou su trestane.
• 2. Princip abolicie  ? dlhodobym cie?om je odstranenie prostitucie, pri?om prostitutky nie su ob?alovane a hnane pred sud, ale su vnimane ako obete. Ale akako?vek forma skutkov, tykajuca sa v suvislosti s prostituciou spojenych ?inov, ako napr. pasactvo, vedenie verejnych domov a obchodovanie so ?enami, je trestana. Na niektorych miestach su trestani i klienti a zakaznici prostitutok.
• 3. Princip regulacie  ? toleruje prostituciu ako nutne zlo a podma?uje prostituciu ?tatnej kontrole. Zakonom predpisane su povolenia pre verejne domy a povinnos? pre prostitutky registrova? sa, chodi? pravidelne na zdravotne kontroly a odvadza? dane.
• 4. Princip odkriminalizovania  ? pova?uje sexualnu pracu za ?ivnos?, prostitucia je postavena mimo kriminalne prostredie.

Eticke vnimanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia je:

• 1. poru?ovanie ?udskej dostojnosti
• 2. len pre?in vo?i moralke a dobrym mravom
• 3. etickopravne neutralna, ale riskantna praca
• 4. povolanie ako ka?de ine

Nabo?enske vnimanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia pod?a katolicizmu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a katolicizmu prostitucia ura?a dostojnos? osoby, ktora sa predava, preto?e sa zni?uje na pohlavnu rozko?, pre ktoru je vyu?ivana. Ten, kto plati, ?a?ko hre?i proti sebe samemu: poru?uje ?istotu, ku ktorej ho zavazuje krst, po?kvr?uje svoje telo, chram Ducha svateho. Prostitucia je metla spolo?nosti. Be?ne postihuje ?eny, ale aj mu?ov, deti alebo dospievajucu mlade? (v tychto dvoch poslednych pripadoch je hriech zarove? pohor?enim). Odda? sa prostitucii je v?dy hrie?ne, no zodpovednos? za vinu mo?e by? zmen?ena biedou, vydieranim alebo spolo?enskym tlakom.

Nedobrovo?na prostitucia a kriminalne aspekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dovody nedobrovo?nej sexprace [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dovody, kvoli ktorym sa ?udia citia by? nuteni vykonava? sex ako pracu, mo?u by? rozne a va??inou su viacvrstvove. Ohrani?enie dobrovo?nej a nedobrovo?nej ?innosti je preto ?a?ke. Dobrovo?ne pracujuce prostitutky a prostituti sa v?aka nedostato?nej podpore okolia, ?i u? materialne, socialne alebo spolo?ensky, mo?u ?ahko dosta? do situacii, kedy svoju pracu vykonavaju nedobrovo?ne a vychodiska z takychto situacii byvaju zd?have a ?a?ke. V chudobnych krajinach a v krajinach tretieho sveta sa ?udia uchy?uju k takejto ?innosti, preto?e ?asto nemaju ine mo?nosti - tato ?innos? je zdrojom ich ob?ivy. Nezriedka je takato nedobrovo?na prostitucia spojena so skutkami, ktore nap??aju skutkovu podstatu trestneho ?inu.

Kupliarstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na Slovensku kupliarstvo upravuje §367 Trestneho zakona pod?a zava?nosti trestom od?atia slobody od 3 do 15 rokov.

Pasak/?ka je osoba, ktora poskytuje prostitutkam zdanlivu ochranu v nebezpe?nom prostredi, za rozne protihodnoty, hlavne proviziu, ktora mo?e neraz dosiahnu? a? vy?ku kompletneho zarobku prostitutky. V takom pripade ide o vykoris?ovanie. Pasaci ?asto vyvijaju na prostitutky natlak, aby sa prostituovali alebo aby z ?innosti prostitucie odovzdavali zna?nu ?as?. Pasactvo sa vyskytuje pri v?etkych formach prostitucie. Pasaci pou?itim nasilia alebo psychickou manipulaciou (cielenym vyu?ivanim ?udskych slabosti), prile?itostne i nasadenim drog vytvarajucich zavislos? a udr?uju prostitutky a prostitutov v stave zavislosti. Vynimo?ne nasilne vytvorena zavislos? je ta, ktora vznika pri obchodovani s ?u?mi ( moderne otroctvo ). Obetami su preva?ne nevzdelani ?udia z krajin tretieho sveta. Ani tu neexistuju pevne hranice: Napriklad man?elka/man?el alebo kamaratka/kamarat sa mo?e vynosmi z prostitucie podie?a? na financovani re?ijnych nakladov a potrieb ?ivota bez toho, aby sa tento participa?ny partner dal nazva? pasakom. Kupliarom, na rozdiel od pasactva, nazyvame osobu, ktora aran?uje alebo sprostredkuje eroticke stretnutia za proviziu.

Prostitucia podmienena konzumom drog [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod takymto pojmom rozumieme prostituciu, vykonavanu pre zaobstaranie pe?azi na kupu drog. Ide o takzvanu zaobstaravaciu prostituciu a drogovu kriminalitu.

Obchodovanie s ?u?mi [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prave v spojeni s obchodovanim s ?udmi mo?u by? pasaci ?as?ou organizovaneho zlo?inu a pod kontrolou organizacie, napriklad mafie a podobne. Pri vynutenej prostitucii su ?udia preva?ne z ekonomicky slabych krajin obchodnikmi s ?u?mi, pod zamienkou ponuky legalnej prace, odvle?eni na ine miesta, kde je prostrednictvom fyzickeho a psychickeho nasilia a odobratia slobody vytvorena osobna zavislos? a tito ?udia su nuteny k prostitucii. V takomto pripade ide o mimoriadne zava?ny trestny ?in .

Detska prostitucia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Detska prostitucia je znama od staroveku . Rimsky basnik Martial vo svojich epigramoch podal spravu o tom, ?e cisar Domician vydal zakon proti prostitucii mladistvych. UNICEF odhaduje, ?e 3 ? 4 milionov deti na svete je komer?ne sexualne vykoris?ovanych. Pritom sa pojem ?die?a“ va??inou rozumie ako ?osoba mlad?ia ako 18 rokov“. Prostitucia osob mlad?ich ako 14 rokov ? die?a pod?a zakona ? sa vyskytuje tie?, ale zriedka.

Spolky, zdru?enia a svojpomocne skupiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hnutia za prava prostitutiek, ktore sa zvidite?nili v 20. storo?i, su decentralne organizovane. V Nemecku sa odborove spolo?ne hnutie slu?ieb ver.di sna?i zastupova? prostitutky hlavne v pracovno-pravnych vz?ahoch aj tym, ?e pre ne vypracovali vzorove zmluvy, ktore su k praci prostitutky potrebne a existuju aj viacere zdru?enia, spolky a svojpomocne skupiny. Inde v zahrani?i vznikaju a existuju viacere centra, spolky, zdru?enia, svojpomocne skupiny, ktore v mnohych pripadoch nenadvazuju na svoju pracu a existenciu. Medzinarodne su poradenske centra a zastupite?stva zaujmov prostitutiek organizovane v 1991 zalo?enej Network of Sex Work Projects (NSWP), ktorej predchodcom bolo International Committee for Prostitutes Rights (ICPT), ktore v roku 1985 zverejnilo World Charter For Prostitutes Rights v Amsterdame . Na Slovensku sa s osobami ?innymi v prostitucii nizkoprahovo zaobera Ob?ianske zdru?enie Odyseus z Bratislavy. ^[17]

Legalna prostitucia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Viacere krajiny Europskej Unie napriklad Holandsko , Belgicko , Dansko alebo Nemecko zlegalizovali prostituciu a osoby ?inne v prostitucii odvtedy maju povinnos? zaregistrova? svoju ?innos? ako ?ivnos?. Prostitucia na uzemi tychto ?tatov je plnohodnotne povolanie a tieto ?taty maju tendenciu k principu odkriminalizovania. Zau?ivany medzinarodny vyraz pre pracu osoby, ktora poskytuje sexualne slu?by za finan?nu, respektivne inu, odmenu je sexworker.

Konzumenti prostitucie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Konzumenti prostitucie teda klienti, hostia alebo zakaznici, pochadzaju zo v?etkych spolo?enskych vrstiev a skoro zo v?etkych vekovych kategorii. Aj pre konzumentov ?enskeho rodu sa udomacnili rozne pomenovania ako zakazni?ka, klientka a pod.

Priamy kontakt sa h?ada a nadvazuje prostrednictvom medii (kontaktne inzeraty v novinach, ?asopisoch i televizii), ale mo?e sa vyskytnu? i v ka?dodennom ?ivote a na pracovisku. V dne?nych ?asoch internetu sa kontakty nadvazuju i v roznych internetovych forach a erotickych portaloch. V tychto sa udomacnili rozne skratky, ktore ozna?uju rozne sexualne praktiky.

Formy vykonu prostitucie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Spolo?enstva viacerych pracujucich [ upravi? | upravi? zdroj ]

Verejny dom [ upravi? | upravi? zdroj ]

Verejny dom (ako priklad verejny dom Bel Ami v Berline ) je ?pecialne zariadenie, ktore disponuje miestnos?ou, v ktorej si klient mo?e vybra? z pritomnych prostitutok resp. prostitutov (v takom pripade House of Boys ), aby potom ?li spolu na izbu, na hodinovy hotel alebo do hotela ni??ej kategorie. Existuju rozne varianty verejnych domov od luxusnych po oby?ajne. Typovo napriklad nem. Laufhaus , v ktorom sa klienti smu vo?ne pohybova? medzi vo dverach apartmanov stojacimi prostitutkami alebo cele rady domov s presklenymi vykladmi na prizemi, v ktorych prostitutky sedia ( Herbertstrasse v Hamburgu , Linienstrasse v Dortmunde alebo De Wallen v Amsterdam ).

Na telefone [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pri prostitucii na telefon sa prostitutky a prostituti objednavaju priamo alebo prostrednictvom agentury. Po?adovana slu?ba sa pritom vykona u klienta doma, na hoteli alebo na to ?pecialne prenajatych bytoch. Pri escortnych slu?bach na urovni sprevadzaju objednane damy alebo pani i pri dlh?ich cestach a lietaju i do i zo zahrani?ia.

Sexklub [ upravi? | upravi? zdroj ]

V klube sedia prostitutky v pohodlnej atmosfere spolo?ne s klientmi. Na vykon sexualnych praktik su vymedzene ?pecialne miestnosti alebo le?adlove priestory, na ktorych mo?u ? alebo maju ? vykonava? pohlavny styk viacere pary (a? po skupinovy sex ). V porovnani so swingers klubom v sexklube pracuju preva?ne profesionalne prostitutky, ale u?as? ?enskych nav?tevni?ok nie je vylu?ena a dokonca niektorymi hos?ami dokonca o?akavana. Klienti si preva?ne zaplatia pau?alnu cenu, za ktoru je potom mo?ne ur?ity ?as sa zdr?ova? v klube a styka? sa s viacerymi z pritomnych dam. V cene byva i ob?erstvenie, ale alkoholicke napoje sa v?ade neponukaju, aby sa predi?lo komplikaciam s hos?ami.

Takisto je mnoho klubov vybavenych whirpoolom a k ponuke v programe patri i sauna a masa?. Sexkluby su neanonymne, nako?ko sa klient zdr?uje a sedi bezprostredne priamo medzi prostitutkami.

Bytova prostitucia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pri bytovej prostitucii si prostitutky a prostituti na vykon ?innosti prenajimaju bytove alebo bytom podobne obchodne priestory alebo len izbu v takychto zariadeniach. Napriklad v Taliansku, kde je vykon prostitucie povoleny len samostatnym prostitutkam a prostitutom, a zdr?iavanie sa dvoch prostitutok v jednom byte nap??a podstatu trestneho ?inu, to prostitutky rie?ia tak, ?e sa v byte striedaju a takto je byt nonstop obsadeny, ale zaka?dym sa v ?om nachadza len jedna pracujuca osoba. ?pecialna forma bytovej prostitucie su terminove byty a cestovna prostitucia. Pri terminovych bytoch ide o bytovy priestor, ktory si prostitutka mo?e na krat?iu dobu (par dni, ty?de? ? dva) prenaja?. Vyhodou prevadzkovate?ov tychto bytov je ?asto meniaci sa personal a tym garantovany prisun klientov. Z dovodu staleho zabezpe?enia su poskytovatelia terminovych bytov ?asto medzi sebou prepojeni a vyu?ivaju rota?ny princip obsadzovania. Pritom byvaju nasadene takzvane pevne rotatory ? prostitutky a prostituti na ?iasto?ny uvazok, ktore su regionalne priestorovo viazane napriklad kvoli rodinnym zavazkom, alebo ?al?ej inej pracovnej ?innosti a spontanne rotatory ? prostitutky a prostituti, ktori pracuju na plny uvazok a maju mo?nos? pod?a potreby by? nasadene aj nadregionalne.

Individualne pracujuci [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pouli?na prostitucia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pri verejnej pouli?nej prostitucii va??inou ide o samostatne osoby, ktore stoja na ur?itom alebo pre tento u?el neoficialne zau?ivanom priestranstve a tam sa ponukaju potencialnym klientom. Obmenami takejto prostitucie je prostitucia popri cestach, na odpo?ivadlach, v hotelovych baroch a podobne. Pomernou novinkou v tomto je kontrolovany variant pouli?neho sexu vo ?vykonavacich boxoch“. Pri pouli?nej prostitucii sa sex vykonava va??inou v aute alebo v takzvanych hodinovych hoteloch, ktore sa ?pecializuju na tento druh klientely.

Obytny voz [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia v obytnych vozoch sa vyskytuje hlavne na ve?kych parkoviskach, odpo?ivadlach a okrajovych cestach popri hlavnych ?ahoch, najma v prostredi mimo ve?kych miest. Prostitutky a prostituti ?akaju na svojich klientov v obytnych vozoch.

Su?asna prostitucia v medzinarodnom porovnani [ upravi? | upravi? zdroj ]

Globalny graficky preh?ad [ upravi? | upravi? zdroj ]

Afrika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Maroko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia je od roku 1970 zakazana. ale tolerovana. Prebieha diskusia sa o jej regulacii. Napriek trestnosti homosexualnych aktivit je Maroko cie?om homosexualneho sexturizmu . Ide pritom hlavne o mesto Agadir a taktie? v?etky va??ie mesta kra?ovstva ako Casablanca , Rabat a Marake? . Maroko je cie?om sexturizmu detskej prostitucie a adopcie, roz?irenej preva?ne v od?ahle?ich regionoch s nizkou gramotnos?ou a s uplne dominantnym postavenim mu?ov v spolo?nosti.

Sudan [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1997 boli v Sudane odsudene islamskym sudom na trest smrti ?tyri prostitujuce sa ?eny, dovodom bol sposob ich ?ivota. ^[18]

Azia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Armensko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po rozpade byvaleho Sovietskeho Zvazu sa Armensko stalo zdrojovou krajinou obeti obchodovania s ?udmi.

Azerbajd?an [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po rozpade byvaleho Sovietskeho Zvazu sa Azerbajd?an stal zdrojovou krajinou obeti obchodovania s ?udmi.

Australia a Oceania [ upravi? | upravi? zdroj ]

Australia (?tat) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Australsky kontinent pozostava z viacerych spolkovych ?tatov s roznym pristupom k politike a zakonodarstvu prostitucie. V Novom Ju?nom Walese musia ma? verejne domy licenciu a vlada preto poskytuje prakticke rady a tipy pre spravne vedenie verejnych domov. Na jednej strane tam su nahlasene oficialne verejne domy a na strane druhej aj ?underground“-verejne domy, v ktorych su prekerne pracovne podmienky. Fenomenom nelegalnej prostitucie v Australii su mladi turisti z inych svetadielov tzv. ?backpackers“, ktori maju va??inou malo pe?azi a kratkodobo ponukaju sexualne slu?by s cie?om zarobi? si na spiato?ny let. Hlavne na severe Queenslandu bol zaznamenany vy??i po?et backpackerov pracujucich v ilegalnych nelincencovanych escortnych agenturach. Takisto existuje aj podozrenie, ?e ?tudentky z krajin Azie si na drahe ?tudijne poplatky privyrabaju nelegalnou prostituciou. V Queenslande je 23 licencovanych verejnych domov, a ani v jednom sa za poslednych 9 rokov nevyskytol ani jeden pripad obchodovania s ?u?mi a ani nutenej prostitucie. Agenturam, ktore ponukaju len spolo?ni?ky a spolo?nos? nie je dovolene ponuka? aj slu?by sexualneho charakteru, preto?e toto pravo prinale?i len oficialne nahlasenym prostitutkam. ^[19] Vlada dokonca nasadzuje klientov-testerov aby tak odhalili skuto?ne podmienky vo verejnych domoch, ktore nie su licencovane. ^[20] V australskej televizii bol taktie? odvysielany anglicky komedialny serial Power Prostitutes . Australia ma vynikajucu sie? ob?ianskych zdru?eni, mimovladnych organizacii podporujucich prostitutky a prostitutov. Aj prostitutky a prostituti sa prikladne organizuju a maju vlastnu politicku stranu The Australian Sex Party , ktora bola zalo?ena na ve?kom sex-ve?trhu a jej liderkou je byvala prostitutka Fiona Patten . ^[21] Pri nav?teve pape?a Benedikta XVI. mana?er verejneho domu Xclusive vyu?il tuto prile?itos? a putnikom rozdaval bali?ky na ob?erstvenie s reklamnym obalom verejneho domu. Pri tejto prile?itosti boli zni?ene i ceny za sexualne slu?by v jeho zariadeni pri?om obrat stupol na dvojnasobok. Australsky ?asopis LOTL sa s temou sexprace zaoberal na titulnej stranke.

Europa [ upravi? | upravi? zdroj ]

Albansko [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Albansku je prostitucia zakazana, no tento ?tat je vyraznou zdrojovou krajinou obeti obchodovania s ?u?mi.

Andorra [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia v Andorre je ilegalna. ^[22]

Bielorusko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia je v Bielorusku ilegalna, ale aj tak sa vyskytuje na okrajoch va??ich miest a v hoteloch. ^[22]

Belgicko [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Belgicku je zavedena podobna uprava ako v Holandsku , akurat su verejne domy a zariadenia podobne verejnym domom uradmi prisnej?ie kontrolovane.

Bulharsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia v Bulharsku je ilegalna, ale obyvate?stvo a policia ju schva?uje a povo?uje. V roku 1989 bolo v Bulharsku 3 149 registrovanych prostitutok a v roku 2007 sa ich po?et zdvojnasobil. ^[23] Od roku 2007 sa verejne diskutuje o tom, ?i prostitucia bude uplne zakazana alebo pravne ohrani?ena. ^{[23] [24]} Va??ina Bulharov je v?ak proti legalizacii prostitucie. ^[24]

Bosna a Hercegovina [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia je v Bosne a Herzegovine zakazana, no ve?a ?ien a diev?at je nutenych k prostitucii.

?esko [ upravi? | upravi? zdroj ]

?esko patri medzi ob?ubene ciele sexturistov . Najro??irenej?ia je prostitucia na hranici s Nemeckom ( Dubi , Hora Svateho ?ebestiana , Cheb , Doma?lice , D??in ), Rakuskom a na medzinarodnych cestnych ?ahoch do Polska ( Nachod , Karvina ) a v Brne a Prahe . ^[25] Organy ?tatnej spravy su pod?a zakona opravnene zria?ova? ustavy pre remeselne prostitutky, na poskytnutie do?asneho utulku a prile?itosti k naprave. Trestny zakon reguluje prostituciu ustanovenim o trestnosti kupliarstva a obchodovania s ?udmi. Takisto existuje i socialno-pravny zakon o ochrane, ktory sa zameriava medziinym na deti, ktore sa ?ivia prostituciou.

Homosexualna prostitucia sa vyskytuje hlavne v oblasti a v razovitych gaykluboch v blizkosti Hlavniho Nadra?i v Prahe. Novinkou poslednej doby su verejne domy vyhradene pre vylu?ne homosexualnu klientelu, hlavne v Prahe a v pohrani?nych oblastiach. Prevenciou homosexualnej prostitucie v ?esku sa zaobera projekt ?ance o.s. ^{[26] [27]} Jedine?nym na svete bol verejny dom Big Sister v Prahe (2005 ? 2010), v ktorom bol vstup zadarmo (len nizky poplatok za obuv a uterak ako v be?nej plavarni/saune), pokia? bol udeleny pisomny suhlas na nata?anie svojej osoby a nasledne zverejnenie v?etkych tychto aktivit v priestoroch na internete. Prostitutky pracujuce v tomto verejnom dome boli platene vylu?ne z vynosov u?ivate?ov internetovej stranky verejneho domu, ktoreho ekonomickym zameranim bol voyerizmus .

?ierna Hora [ upravi? | upravi? zdroj ]

Podobne ako v Albansku, je ?ierna Hora zdrojovou krajinou prostitucie a obchodovania s ?u?mi. Prostitucia je v ?iernej Hore ilegalna.

Dansko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dansko prostituciu nezakazuje. Verejne domy, pasactvo a ostatne obchodne organizovanie prostitucie su postavene mimo zakon (?l. § 228, § 229 ^{[28] [29]} ). Prostitucia v Dansku je spolo?ensky akceptovanej?ia, ako v ostatnych ?kandinavskych krajinach.

Estonsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia v Estonsku nie je zakazana. ^[22] Pasactvo a ostatne obchodne organizovanie prostitucie su mimo zakon.

Finsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Finska vlada povodne planovala v roku 2006 absolutny zakaz prostitucie, s trestnos?ou klientov pod?a ?vedskeho vzoru. V parlamente bolo v?ak va??inove hlasovanie neuspe?ne, tak?e 21. juna 2006 vstupil do platnosti modifikovany zakon. Pod?a tohto sa klienti dopu??aju trestneho ?inu v pripade ak vyu?ivaju slu?by prostitutok/prostitutov, ktori podliehaju pasactvu alebo su obe?ami obchodovania s ?u?mi. Zakon uklada v takychto pripadoch trest od?atia slobody do vy?ky 6 mesiacov alebo pe?a?nu pokutu. U? dlh?iu dobu je vo Finsku zakazana verejna reklama prostitucie a nadvazovanie kontaktov za tymto u?elom na verejnych priestranstvach a gastronomickych zariadeniach.

Francuzsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Francuzsko malo svetoznamu kulturu verejnych domov. Vo v?etkych francuzskych koloniach bola prostitucia su?as? francuzskeho sposobu ?ivota, ako napriklad v New Orleans . Verejne domy ako One Two Two alebo La Chabanais neboli len v?ednymi miestami ukajania sa, ale miesta pre umelecke a kulturne stretnutia, a po?as druhej svetovej vojny dole?ite oporne body a skry?e Resistance . V roku 1946 boli verejne domy kres?anskymi demokratmi a komunistami vo Francuzsku zakonom (?La lois Marthe Richard“) zakazane. Prostitucia v?ak ostala dovolena a v su?asnosti sa kona hlavne vo ve?kych mestach na uliciach alebo diskretne v hoteloch ?i razovych zariadeniach, kde zaujemkyne sedia ako normalne nav?tevni?ky baru pri bare a oslovuju potencionalnych klientov. Od konca 90. rokov zaznamenavame ?oraz ostrej?ie re?trikcie zo strany komunalnych uradov a legislativy. Aktivne ziskavanie klientov (napriklad priame oslovenie) je na verejnych miestach pre prostitutky, prostitutov a aj ich klientov trestne. Od sprisnenia zakonov z marca 2003 (?La loi Sarkozy“) mo?u by? prostituti a prostitutky aj za pasivne ziskavanie klientov (napriklad usmev, nadviazanie poh?adu) potrestani dvojmesa?nym od?atim slobody alebo pokutou do vy?ky 3 750 eur . Tak prostitutky, ako aj klienti prostitutok su v za?ahoch policajnych kontrol obvi?ovani z naplnenia skutkovej podstaty ?sexualneho exhibicionizmu“; zadr?iavani do 15 hodin v celach a odsudzovani na finan?ne pokuty. Verejne sa diskutuje navrh, podobne ako pod?a ?vedskeho modelu prostituciu zakaza? a okrem klientov tresta?. Nazor, ?e prostitucia je ?proti ?udskej dostojnosti“ a musi by? odstranena, sa zjavne vo francuzskej spolo?nosti ?im ?alej roz?iruje. Ako problematicke sa v?ak javi, ?e re?triktivnymi opatreniami sa prostitucia stiahla do ilegality a internetu a kontrola ?irenia pohlavnych chorob sa stava nekontrolovate?nou.

Grecko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Grecko ma liberalne zakonodarstvo, ktore sa predpismi podoba tomu nemeckemu, ?vaj?iarskemu ?i holandskemu. V?etky prostitutky sa musia nahlasi? na urade a chodi? pravidelne na lekarske vy?etrenia.

Holandsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Holandsko ma takisto podobne liberalne zakony ako Nemecko a ?vaj?iarsko. Najma vo ve?komestach patria ?tvrte s prostitutkami a prostitutmi medzi turisticke atrakcie (napriklad ?tvr? Walletjes v Amsterdame ). Typicke su pre tieto ?tvrte (z ?asti aj v Belgicku ) aj vykladove okna, z ktorych prostitutky a prostituti lakaju klientov. Od roku 1988 je prostitutka zakonom definovana profesia a od roku 2000 mo?u v kluboch alebo domoch pracova? ako ?ivnostni?ky, pri?om odvadzaju dane a maju vlastne odbory . ^[30]

Chorvatsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia je v Chorvatsku ilegalna a ako vo va??ine juhoeuropskych krajin je problematika obchodovania s ?u?mi ve?ka. Pod?a zaznamov americkeho ministerstva zahrani?nych veci je Chorvatsko krajinou, ktora je v boji proti obchodovaniu s ?u?mi spomedzi krajin ju?nej Europy na prvom mieste. ^{[31] [32]}

Irsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Irsku je sex za odplatu prisne zakazany a klienti i prostitutky sa dopu??aju trestneho ?inu. Napriek tomu sa ilegalna prostitucia vyskytuje hlavne v Dubline . Kontakty sa nadvazuju v puboch .

Island [ upravi? | upravi? zdroj ]

Do 1990-tich rokov na Islande neexistovala zjavna prostitucia, preto neboli inicializovane ani zakony, ktore by prostituciu regulovali. V strede tohto desa?ro?ia vznikli, hlavne v Reykjaviku , po?etne no?ne kluby, v ktorych ako bardamy, tane?ni?ky a prostitutky pracovali vychodoeuropanky. Islandskej vlade sa zdalo nutne regulova? aj tuto oblas? a v roku 2005 zaviedla re?triktivne trestne pravo. ?lanok 206 islandskeho trestneho zakona Almenn hegningarlog uvadza: ?Ka?demu, kto na pokrytie svojich ?ivotnych nakladov vyu?iva prostituciu, bude ulo?eny trest od?atia slobody do dvoch rokov.“ (vo?ny preklad). Tymto nakup slu?ieb prostitucie ostal legalny, ale prostituti a prostitutky sa ocitli v ilegalite. Toto ustanovenie bolo zmenene 17. marca 2007 ; 2009 absolutny zakaz prostitucie, s trestnos?ou klientov pod?a ?vedskeho vzoru. ^{[33] [34] [35] [36]}

Lichten?tajnsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia je v Lichten?tajnsku zakazana, ale policajnymi uradmi s vynimkou pouli?nej prostitucie tolerovana.

Litva [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia je v Litve dovolena a regulovana. Prostituti a prostitutky sa v Litve musia registrova?, podrobi? sa ka?dy mesiac prehliadkam a nosi? pri sebe zdravotnu kartu. Pokia? tak neurobia mo?u by? postihovane. ^[37] Verejne domy su zakazane a aj organizovanie prostitucie tre?ou osobou je zakazane a trestne.

Loty?sko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia v Loty?sku je ilegalna, ale be?na. Trest za prostituciu je pokuta od 300 a? do 500 latsov (v prepo?te od 120 do 200 dolarov ) za jednorazovy priestupok a za opakovane priestupky a? do 1 000 latsov (v prepo?te a? do 400 dolarov ).

Luxembursko [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Luxembursku su verejne domy zakazane, pouli?na a bytova prostitucia je napriek tomu dovolena.

Severne Macedonsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia v Macedonsku je ilegalna. V roku 2008 sa v meste Skopje uskuto?nila nutena deportacia na zdravotnu prehliadku a policajne represalie vo?i prostitutkam a ich okoliu iniciovane macedonskym ministerstvom vnutra, ktore vyvolali vlnu poburenia aj za hranicami krajiny.

Ma?arsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Ma?arsku je prostitucia od roku 1999 legalna a v povolenych zonach sa smie vykonava?. Dodnes neexistuju zakonne ??tvrte ?ervenych svetiel“, preto?e starostovia miest sa vo?i takymto zariadeniam brania. Prostitucia je v Ma?arsku zakonna, ale da sa v praxi vykonava? len nezakonne. Odhadom sa v Budape?ti nachadza 500 ilegalnych verejnych domov a na uzemi Ma?arska sa zdr?uje 100.000 osob ?innych v prostitucii. ^[38] Pod?a sudneho rozsudku v Baranskej ?upe podliehaju prijmy z prostitucie zdaneniu a osoby ?inne v prostitucii su povinne svoje primy z prostitucie zdani?. ^[39]

Malta [ upravi? | upravi? zdroj ]

?iadny zakon v Malte prostituciu nezakazuje, ale organiza?na ?innos? (verejny dom, at?.) je zakonom zakazana.

Moldavsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia v Moldavsku je ilegalna, ale nako?ko ide o jednu z najchudobnej?ich krajin v Europe, je tato krajina hlavnym exporterom obeti obchodovania s ?udmi. ^{[40] [41] [42] [43] [44]}

Nemecko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Neexistuju spo?ahlive zdroje, pod?a ktorych by sa dalo poveda?, ko?ko osob ?innych v prostitucii sa na uzemi Nemecka zdr?uje. Odhadom by to mohlo by? 400 000 osob. ^{[45] [46] [47]} Toto ?islo zah??a aj prile?itostne prostitutky a prostitutov, ktorych po?et sa meni pod?a definicie. 95 % osob v prostitucii su ?eny. Pod?a odhadov spolku na zastupovanie prostitutok Hydra a inych pomocnych organizacii pochadza polovica zo zahrani?ia, va??inou z krajin strednej a vychodnej Europy. Thajsko a Afrika su ?al?ie vyznamne krajiny povodu. Zna?ne mno?stvo ?ien je prepa?ovanych alebo zavle?enych do krajiny kriminalnymi skupinami, nasledne su nutene k prostitucii. Tieto ?eny za?nu z psychickych dovodov u?iva? drogy, ktore im predavaju tie iste skupiny. Vysledkom je za?arovany kruh, z ktoreho je ?a?ke sa vymani?. V deva?desiatych rokoch uputali na bezpravnu situaci prostitutiek a prostitutov rozne svojpomocne odborom sa podobajuce skupiny a ?iadali uznanie ?innos? prostitutka/prostitut ako profesiu. S parlamentnym zakonom z 20. decembra 2001 bola prostitucia zakonom upravena. Nako?ko prostitutkam a prostitutom odvtedy za slu?by prinale?i zakonny narok na odmenu, je kontroverzne diskutovana tema o protimravnosti prostitucie, vlastne dopredu zodpovedana. Prostitutky su ako zamestnankyne bordelov prostrednictvom zamestnavate?a poistene v ?tatnych zdravotnych pois?ovniach. V sukromnych zdravotnych pois?ovniach sa stava, ?e su odmietnute kvoli zvy?enym zdravotnym rizikam. Vykonavanie prostitucie v zakonom definovanych takzvanych uzavretych zonach ( nem. Sperrbezirk ) je kvalifikovane ako priestupok a pri po viacerych opakovaniach ako trestny ?in. Zamerom uzavretych zon je udr?a? prostituciu mimo centier miest, blizkosti kostolov a ?kol. Deti a mlade? ochra?uje pred prostituciou rada zakonov. Medzi najznamej?ie ?in?titucie“ v Nemecku patri napr. verejny dom Bel Ami v Berline alebo Pascha v Koline nad Rynom.

Norsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Verejne domy boli v Norsku zakazane u? v roku 1884 . V roku 1893 bola povinnos? a povinne lekarske prehliadky pre prostitutky zru?ene. Ale prostitucia ako taka zakazana nebola. Od roku 1995 je trestne prenajima? priestory k u?elu prostitucie. Protizakonna je pouli?na prostitucia i reklama prostitucie, ale vyskytuje sa. Va??ina prostitutok a prostitutov ponuka sexualne slu?by vo vlastnych bytoch a inzeruje v ?asopisoch a na internete . ?enske a socialne spolky ?iadali zavedenie ??vedskeho modelu“. Podporu v obyvate?stve ziskali v poslednom ?ase hlavne ?oraz viac sa rozmahajucej pouli?nej prostitucii a spravach o obchodovani s ?u?mi. V aprili 2007 ohlasila vladna koalicia pozostavajuca zo socialnodemokratickej strany robotnikov, ?avicovych socialistov a strany Zentrum navrh zakona, ktory navrhuje trestnos? klientov pod?a takzvaneho ??vedskeho modelu“, pri?om vykon slu?ieb ostane pre prostitutky / prostitutov beztrestny. Aj kres?ansky demokrati z opozicie signalizovali suhlas. Norske zdru?enie na zastupovanie zaujmov prostitutok a prostitutov Pion ^[48] v navrhu vy?italo nedostatky. Prostitutky a prostituti budu zakonom zatla?eni do podsvetia a tym vystavene nasilnym klientom a inym nebezpe?enstvam ne? to bolo doteraz. ^[49] Novy predpis, ktory je ?as?ou verejnosti a niektorymi koali?nymi politikmi vnimany skepticky , nadobudol platnos? 1. januara 2009 . Mnohe zahrani?ne prostitutky a prostituti opustili krajinu. 4. januara 2009 bol v Osle zadr?any prvy platiaci klient prostitutky.

Portugalsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Do roku 1962 boli v Portugalsku ?tatne koncesiovane verejne domy. Kto tam pracoval ako prostitutka/prostitut, bol povinny sa registrova? a podrobi? sa pravidelnym lekarskym prehliadkam kvoli prevencii pohlavnych chorob. V roku 1963 zakazala vojenska vlada akuko?vek formu prostitucie. Po navrate k demokracii bol zakaz k 1. januaru 1983 zru?eny, ale zavedenie povinnosti pravidelnych lekarskych prehliadok a registracii nebola obnovena. Pod?a okolnosti mo?u by? v niektorych pripadoch prostitutky/prostituti za?alovane za ?pre?in proti verejnej moralke“, ale taketo procesy su zriedkave. Pasactvo a ostatne obchodne organizovanie prostitucie su mimo zakon (?lanok 170 ^[50] ). Ve?ku rolu zohrava pouli?na prostitucia, popritom sa prostitucia vykonava vo verejnych domoch, no?nych lokaloch a na privatoch (v bytoch). V hlavnom meste Lisabon pracuje v prostitucii odhadom 6 500 osob. ^[51]

Rakusko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Od roku 1986 podliehaju v Rakusku prostitutky a prostituti dani z prijmu. ^[52] Pod?a rozhodnutia Najvy??ieho sudu Rakuska z roku 1989 pri prostitucii ide o ?zmluvu v rozpore s moralkou“ a pre prostitutky a prostitutov neexistuje zakonna mo?nos? vymahania poplatku, ak klient nechce plati?. ^[53] Po zru?eni uplneho zakazu sexualnych kontaktov rovnakeho pohlavia v roku 1971 bol zru?eny aj zakaz homosexualnej mu?skej prostitucie. ^[54] Podstatny dovod pre legalizaciu mu?skej homosexualnej prostitucie bol, aby urady mohli vykonava? lep?iu kontrolu v?aka registracii a pravidelnym zdravotnym prehliadkam, ?im bol u?ah?eny boj proti AIDS . V roku 2008 bolo v Rakusku va??ie mno?stvo prostitutok a prostitutov, ktori su migrantmi z krajin byvaleho vychodneho bloku. Patria k nim aj ?denne cezpo?ne“ ?inne osoby v prostitucii zo susedneho Slovenska. Na miestach, kde sa vykonava pouli?na prostitucia, bolo napriklad zaznamenanych viacero zdravotnych sestier z Bratislavy, ktore si tymto sposobom zarobili za jednu noc viac ako za cely mesiac v bratislavskej nemocnici. Registrovane prostitutky a prostituti maju v Rakusku povinnos? sa pravidelne, jedenkrat ty?denne, podrobi? lekarskym prehliadkam v Zdravotnom urade Viede? , Schnirchgasse 14, ^[55] ?o vedie k masivnej kritike zo strany organizacii na ochranu ?udskych prav, zdru?eni a odborov prostitutiek a prostitutov. ?akacia doba na prehliadke byva dlh?ia ne? 3 hodiny. Po prehliadke prostitutka a prostitut obdr?i potvrdenie o kontrole (hovorovo ?Bockschein ? ?itaj Bok?ajn“ alebo ?Zelena karta“), s ktorym mo?u prostituciu legalne vykonava?.

Rumunsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia je v Rumunsku zakonom zakazana, ale napriek tomu zna?ne roz?irena. Nako?ko nie su be?ne ani zdravotne prehliadky, je zna?ny po?et prostitutiek a prostitutov nakazenych pohlavnymi chorobami . Ojedinelo je teda legalizacia podporovana, ale pre va??inu politikov je tato tema hakliva. ^[56]

Rusko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Za vykonavanie prostitucie hrozi v Rusku pokuta a prostitucia je zva??a tolerovana. Akako?vek forma napomahania (?pasactvo“, kupliarstvo, vedenie verejneho domu, at?.) je trestnym ?inom.

Slovensko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia na Slovensku sa nachadza v takzvanej ?sivej zone“. Zakon ju nepovo?uje, ale ani nezakazuje. Organizovany obchod s prostituciou je nezakonny a trestny. Reguluje to najma zakon o kupliarstve a zakon o obchodovani s ?u?mi. Znamymi ulicami v Bratislave kde sa vyskytuje a kona pouli?na ?enska prostitucia su Kri?na ulica , dia?ni?ny privadza? Panonska cesta a cesta pri rafinerii Slovnaft . Mu?ska pouli?na prostitucia sa vyskytuje v blizkosti Blumentalskeho kostola na Blumentalskej ulici (v okoli Caffe Trieste) v Bratislave. Na Slovensku existuju privaty, escortservisy, rozne nevestince a verejne domy, ktore figuruju ako masa?ne salony. Niektore z tychto zariadeni su aj neseriozne organizacie, s umyslom okradnu? a obra? konzumenta sexualnych slu?ieb o peniaze. Taxikari a hotelovi recep?ni v hoteloch ni??ich kategorii spravidla vedia poskytnu? potrebne informacie. ^[57]

Spojene kra?ovstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Spojene kra?ovstvo prostituciu nezakazuje. Verejne domy zakazane. ^[58] Klienti sa dopu??aju trestneho ?inu v pripade, ak vyu?ivaju slu?by prostitutok/prostitutov, ktori podliehaju pasactvu alebo su obe?ami obchodovania s ?u?mi. ^{[59] [60]} Spojene kra?ovstvo dovo?uje vykon prostitucie v bytoch a domoch, v ktorych su?asne poskytuju iba jedna osoba. Va??ie podniky nie su dovolene. Reklama na verejnosti je zakazana, preto prostitutky a prostituti lepia svoje meno a telefonne ?islo na malych listkoch do telefonnych budiek. Zname londynske ??tvrte ?ervenych svetiel“ su medziinym londynska ?tvr? Soho alebo okolie stanice King's Cross .

Srbsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia je v Srbsku , ako vo va??ine krajin byvalej Juhoslavie ilegalna. Miesta kde sa popri bytovej prostitucii a prostitucii v roznych masa?nych salonoch v Belehrade vykonava pouli?na prostitucia su Hlavna stanica, Omnibusova stanica, ?Plavi Most“ v jednej z belehradskych ?tvrti, Obrenovacki put a na ?al?ich miestach. ^[61]

Taliansko [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Taliansku po totalnom zakaze v obdobi fa?izmu boli verejne domy v roku 1948 najskor dovolene. Pod?a zakona z roku 1958 museli by? opa? zatvorene. Prostitucia na uliciach sa zachovala ?alej a odohrava sa na hlavnych cestach na okrajoch ve?kych miest. Aj bytova prostitucia je dovolena, pokia? byt neposkytuje na ?innos? tretia osoba. Pokia? je pri kontrole v byte prostitutky / prostituta pritomna viac ne? jedna osoba je va??inou vznesene obvinenie z pasactva alebo obchodovania s ?u?mi. Zakazana pre prostitutky je priama reklama (priame oslovovanie na ulici a podobne). Trestne su sexualne aktivity na verejnom uzemi a verejnych miestach (aj v aute). Najnov?ie su v Taliansku problemom ilegalne prostitutky z Afriky a vychodnej Europy , ktorych po?et narasta. Navrh ministerky socialnych veci Livie Turco , opa? zavies? kontrolovane verejne domy, aby sa tym zmenil zaklad nekontrolovate?nej pouli?nej prostitucie, narazil na odmietavy postoj spolo?nosti dokonca na rozhor?enie. Feministicke spolky a kres?anski biskupi podporuju trestnos? klientov pod?a ?vedskeho vzoru. V roku 2008 sa v Taliansku uskuto?nilo viacero demon?tracii a vystupeni za prava prostitutov a prostitutiek. ^[62]

Turecko [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Turecku su ?tatom koncesiovane verejne domy. Mimo tychto je prostitucia oficialne zakazana. Pouli?na prostitucia vyskytujuca sa na ve?a miestach je tolerovana.

?panielsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

V ?panielsku je prostitucia dovolena uplne a vykonava sa na uliciach, zriedkavej?ie vo verejnych domoch a privatoch. Podobne ako v Taliansku pozoruju v ?panielsku sa zva??ujuci prilev ilegalnych prostitutiek predov?etkym z Afriky so staros?ami. Katalanska vlada planuje zavedenie zakona, ktorym by sa zakazala pouli?na prostitucia v Katalansku a bola by obmedzena len na ?tatom kontrolovane verejne domy.

?vaj?iarsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vo ?vaj?iarsku su sexualne slu?by a konzumacia plateneho sexu zakonom dovolene. Z tohto dovodu je krajina potiahnuta hustou sie?ou verejnych domov, ktore na seba intenzivne upozor?uju reklamou v dennej tla?i, prislu?nych ?asopisoch a na internete. Zahrani?ne prostitutky a prostituti potrebuju pracovne vizum. Pod?a ?lanku 195 ?vaj?iarskeho trestneho zakona je trestne privies? neplnoletu osobu, to znamena osobu pod 18 rokov k prostitucii. Konzum plateneho sexu s osobou star?ou ako 16 rokov je beztrestny. ^[63]

?vedsko [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vo ?vedsku vstupil 1. januara 1999 do platnosti ?Zakon zakazujuci kupu sexualnych slu?ieb“. Tomu, kto kupuje sex hrozi pokuta alebo trest od?atia slobody do vy?ky 6 mesiacov. Na rozdiel od predpisov v inych krajinach, sa v tomto pripade dopu??aju trestneho ?inu len klienti, prostitutky a prostituti nie. Zakaz prostitucie bol zdovodneny tym, ?e to je nezlu?ite?ne s dostojnos?ou ?eny. Od januara 1999 do januara 2002 sa vyskytlo 249 trestnych oznameni tykajucich sa tohto zakona. 26-krat bola vyrubena pokuta, v 33 pripadoch do?lo k sudnym pojednavaniam, ktore v?etky skon?ili pe?a?nym trestom. Ani v jednom procese nedo?lo k oslobodeniu. ^[64] Pod?a prieskumu z roku 2004 inicializovaneho ?vedskou vladou viedol tento zakon k takmer celkovemu zaniku pouli?nej prostitucie. Na druhej strane na?alej existuje pre policiu a justiciu takmer nekontrolovate?na ponuka, ktora sa opiera o kontaktne prostriedky ako mobilny telefon a internet. Nemalo ?vedskych mu?ov cestuje ako sexturisti do susednych baltskych ?tatov. V roku 2005 za?ali proti klientom prostitutok a prostitutov vy?etrovacie organy postupova? s zlo?itymi a systematickymi vy?etrovacimi metodami (domove prehliadky a podobne). Toto samotne viedlo v tom istom roku k rekordnym 460 pripadom vy?etrovania a 94 odsudeniam (48 vo verbalnych konaniach a 46 v uradne-pisomnych konaniach). 366 konani muselo by? z dovodu nedostatku dokazov zastavenych. ^[65] Takzvany ??vedsky model“ je vo viacerych krajinach verejne diskutovany a viaceri ho podporuju. V aprili 2006 vyzvala ?vedska zastupite?ka za rovnopravnos? mu?ov a ?ien Claes Borgsrom , ?vedske mu?stvo k bojkotu Majstrovstiev sveta vo futbale v Nemecku , preto?e nemecky ?tat svojou legalizaciou prostitucie zapri?i?uje permanentne poru?ovanie ?udskych prav na ?enach. ?vedske mu?stvo sa Majstrostiev sveta vo futbale zu?astnilo.

Ukrajina [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prostitucia je v Ukrajine zakonom zakazana. Ukrajinsky boxer a politik Vitalij Kli?ko navrhuje pri prile?itosti Majstrovstiev Europy vo futbale 2012 v Ukrajine prostituciu legalizova?. ^[66] V Ukrajine je u? teraz zvy?eny vyskyt pohlavnych chorob, poukazuje nato skupina feministiek, ktora organizuje demon?tracie s mottom "Ukrajina nie je bordel!". ^[67]

Krajiny Islamu (kratky preh?ad) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Krajina	Zakaz	Trest
Saudska Arabia	ano	trest smrti pre v?etky zainteresovane osoby [pozn. 1]
Sudan	ano	vazenie alebo trest smrti
Jemen	ano	vazenie alebo trest smrti
Mauritania	ano	nie je zname
Maldivy	ano	vazenie
Spojene arabske emiraty	ano	?iasto?ne [pozn. 2]
Pakistan	?iasto?ne [pozn. 3]	?iadny alebo pe?a?ny trest
Oman	ano	pe?a?ny trest
Egypt	ano	?iadny alebo pe?a?ny trest

Poznamky [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Saudska Arabia : Za "zainteresovane" sa pova?uju klienti, prostituti a prostitutky a pasaci. Osoby, ktore mali vedomos? o naplneni podstaty trestneho ?inu a neohlasili ho su tie? trestane.
2. ↑ Spojene arabske emiraty : Prostitucia je oficialne zakazana ale v provinciach Abu Zabi a Dubai dos? roz?irena a vo va??ine pripadov beztrestna.
3. ↑ Pakistan : V ?iitskych provinciach dovolena, v sunitskych nie.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lankov Prostitution na nemeckej Wikipedii, Prostitution na anglickej Wikipedii a Prostituce na ?eskej Wikipedii.

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Sex
• Prezervativ
• Mu?ska prostitucia

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o Prostitucia
• Commons ponuka multimedialne subory na temu Prostitucia

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Bratislava Odyseus - Organizacia pre pomoc ?udom poskytujucim sexualne slu?by
• Viede? - SOPH!E Vzdelavacie stredisko pre prostitutky Archivovane 2008-12-22 na Wayback Machine
• Praha ?ance o.s. - Humanitarny program pre komer?ne sexualne zneu?ivane deti a mlade? (po ?esky)