z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Sputnik
bol sovietsky
kozmicky program
bez posadky, ktory sa za?al koncom 50. rokov 20. storo?ia na demon?traciu pou?itia umelych dru?ic (
rus.
cпутник
)
Zeme
. Do programu patrila aj dru?ica
Sputnik 1
, ?o bola prva vec vyrobena ?lovekom, ktora obiehala okolo Zeme od
4. oktobra
1957
.
Vypustenie
Sputnik 1
ako prvej
umelej dru?ice
znamenalo vi?azstvo Sovietskeho zvazu nad Spojenymi ?tatmi vo
vesmirnych pretekov
. Sputnik 1 obsahoval vysiela?, ktory vysielal pipavy signal, ktory sa dal jednoducho zachyti? po celom svete. Tento signal sa vo svojej dobe stal symbolom za?iatku kozmickej ery ale aj vyznamnou udalos?ou
studenej vojny
a vesmirnych pretekov medzi dvoma superve?mocami.
Plany ZSSR vypusti? prvy
satelit
(
umela dru?ica
) boli v USA. V reakcii na podobnu iniciativu zo strany USA zastupcovia ZSSR oznamili u? v roku 1955 svoj umysel vypusti? umely satelit Zeme e?te do za?iatku Medzinarodneho geofyzikalneho roku (1958).
[1]
Vynesenie sovietskej dru?ice a jej prelet nad uzemim USA odstranili diplomaticke obmedzenia pre implementaciu dovtedy tajnych programov ?piona?nych satelitov. Americka a vo v?eobecnosti zapadna verejnos? bola presved?ena, ?e Spojene ?taty vedu v oblasti raketovej technologie a vyskume vesmiru. Neo?akavane vypustenie sovietskej dru?ice a dva neuspe?ne pokusy USA o vypustenie vlastnej (
Vanguard_TV3
a
Vanguard TV3
) ukazali, ?e tomu tak nie je. To vyvolalo krizovu reakciu v celo?tatnych americkych novinach, ako je napriklad
New York Times
, ktory spominal Sputnik v 279 ?lankoch od 6. oktobra 1957 do 31. oktobra 1957 (viac ako 11 ?lankov denne).
[2]
Kriza Sputnika bola obdobim strachu a obav v zapadnych krajinach z vnimania vlastnej technologickej zaostalosti oproti ZSSR. V oblasti jadrovych zbrani USA a ZSSR pokra?ovali v jadrovom prezbrojeni a vyvinuli zbrane dlheho doletu, pomocou ktorych mohli zasiahnu? uzemie druheho. Sovieti v?ak u? pred Sputnikom uspe?ne vypustili prvu
medzikontinentalnu balisticku raketu
na svete (ICBM) v auguste 1957.
[3]
Byvaly minister zahrani?nych veci
J. F. Dulles
(za prezidenta
Dwighta D. Eisenhowera
) v?ak nazval Sputnik ?bumerang Mr. Chru??ova“
[4]
. Obidvaja boli strojcami
Eisenhowerovej doktriny
, v ktorej od roku 1957 ponukali ?tatom
Blizkeho vychodu
mo?nos? po?iada?
USA
o ekonomicku alebo vojensku pomoc v pripade, ?e ?elili hrozbe ozbrojenej agresie zo strany ineho ?tatu (Eisenhower zvla?? zdoraznil aj sovietsku hrozbu). V kone?nom dosledku e?te pred koncom Eisenhowerovej vlady sa potvrdilo, ?e Sputnik (a
ICBM
) mal bezprostredny a katastrofalny vplyv na sovietske vz?ahy s druhym komunistickym gigantom ?inou.
[5]
?ina sa za?iatkom 60 rokov dostala a? k
rozkolu so ZSSR
a od roku 1972 (
Nixon v ?ine
) za?ala budova? lep?ie vz?ahy s USA.
Dru?ica
Sputnik 1
kru?ila okolo Zeme do
4. januara
1958
, kedy po 1 440 obletoch vstupila do zemskej atmosfery a zhorela. Nasledovali po ?om e?te dve dru?ice s rovnakym menom. Sputnik 3 bol vypusteny 15. maja 1958. Ameri?ania nazyvali aj ?al?ie rakety (a? po 99) nazvom Sputnik (napriklad Sputnik 25 bola Luna E-6 No.2) alebo
Sputnik_41
bol nemecky projekt in?pirovany priamo Sputnik 1.
Vypustenim dru?ice Sputnik 1 oslavovala moskovska Pravda na celej prvej strane vo vydani zo 6. oktobra 1957.Replika bola vystavena na
Vystave uspechov narodneho hospodarstva
(VDNCH) v Moskve a umelecka replika je na aleji Kozmonautov.
[6]
Sputnik sa stal mnohokrat ospevovanym nametom.
Vypustenie Sputniku slavnostne od?tartovalo vesmirne preteky, ?o viedlo aj k pristatiu americkeho Apollo na Mesiaci v roku 1969, ktore byvaly astronaut
Frank Borman
neskor opisal ako ?len bitku v studenej vojne“.
Vo februari 1958 bola v USA vytvorena Agentura pre pokro?ile obranne projekty -
DARPA
., ktora vyvolala vznik
NASA
.
- ↑
ШУБИН, Павел.
Луна. История, люди, техника
. [s.l.] : Litres, 2020-03-11. Google-Books-ID: 0FO9DwAAQBAJ.
Dostupne online.
ISBN
978-5-04-198268-3
. (po rusky)
- ↑
The New York Times - Search
[online]. www.nytimes.com, [cit. 2021-09-27].
Dostupne online.
(po anglicky)
- ↑
McMahon, Robert (2003). The Cold War: A Very Short Introduction. Oxford University Press. ISBN 978-0-19-280178-4. s. 75-76 (anglicky)
- ↑
DOLMAN, Everett C..
Astropolitik: Classical Geopolitics in the Space Age
. [s.l.] : Routledge, 2005-07-15. Google-Books-ID: U0eQAgAAQBAJ.
Dostupne online.
ISBN
978-1-135-76400-5
. (po anglicky)
- ↑
20th-century international relations - The Sino-Soviet split
[online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2021-09-28].
Dostupne online.
(po anglicky)
- ↑
JOVIC, Daniela.
Na vesmirnych cestach. Diel treti ? Moskva
[online]. 2021-02-07, [cit. 2021-09-27].
Dostupne online.
Archivovane 2021-09-27 z
originalu.
|
---|
|
Hlavne udalosti (1945 – 1969)
40. roky:
50. roky:
60. roky:
|
Hlavne udalosti (1970 – 1991)
70. roky:
80. roky:
90. roky:
Su?asne konflikty:
| |
Hlavni u?astnici
Politicki lidri:
|
?al?ie dole?ite osoby
Politicki lidri:
|
|