2007
|
2008
|
2009
6
|
7
|
8
|
9
|
10
|
11
|
12
|
13
|
14
|
15
|
16
|
17
|
18
|
19
|
20
|
21
|
22
|
23
|
24
|
25
|
26
|
27
|
28
|
29
|
30
|
31
|
32
|
33
|
34
|
35
|
36
|
37
|
38
|
39
|
40
|
41
|
42
|
43
|
44
|
45
|
46
|
47
|
48
|
49
|
50
|
51
|
52
Povodny nemecky plan
Operacia Barbarossa
je nemecke kodove meno pre invaziu do
ZSSR
, ktora znovu otvorila
vychodny front
a za?ala
Ve?ku vlastenecku vojnu
po?as
Druhej svetovej vojny
.
Operacia Barbarossa sa za?ala
22. juna
1941
a skon?ila v decembri
1941
, kedy vy?erpana nemecka armada nedokazala v krutych zimnych podmienkach a za silnejuceho odporu
?ervenej armady
pokra?ova? vo svojom postupe a pre?la do obrany. Aj ke? mo?no nemecke ?a?enie v priebehu Barbarossy pova?ova? za vi?azne, i?lo o vi?azstvo ve?mi draho zaplatene a nedosta?ujuce, preto?e nesta?ilo na to, aby bol
ZSSR
zlomeny, a dlhodobej?iu vojnu si
Ve?konemecka ri?a
a jej spojenci nemohli dovoli?. V nasledujucich rokoch sa za?ala presadzova? prevaha priemyslu
Spojencov
(hlavne
ZSSR
,
USA
a
Spojene kra?ovstvo
) a ich rastuce bojove skusenosti takym sposobom, ?e mu Nemecko a jeho satelity nakoniec nedokazali vzdorova?.
Hannibalovo vojsko pou?ivajuce slony
Punske vojny
bola seria troch po sebe nasledujucich vojnovych konfliktov medzi
Rimom
a
fenickym
mestom
Kartagom
. Vojny su zname pod nazvom punske vojny, preto?e Riamania nazyvali obyvate?ov Kartaga
Poeni
,
Puni
(kvoli ich fenickym predkom).
Pri?inou konfliktu bol boj o nadvladu v zapadnom
Stredomori
. Vysledkom troch vojen bolo vi?azstvo Rima, ktory ziskal v ich priebehu rozsiahle uzemia (
provincia
Sicilia
,
Sardinia
a
Korzika
,
Hispania
,
Achaia
(= Grecko),
Africa
). Kartago bolo v roku
146 pred Kr.
zrovnane so zemou.
Na strane Rimanov bola skuto?nos?, ?e ich vojsko tvorili
ob?ania
, zatia? ?o Kartago sa spoliehalo predov?etkym na
?oldnierske
vojsko (Greci,
Berberi
, Hispanci). V prvej punskej vojne sa Rimania nau?ili stava? lode pod?a vzoru kartaginskych lodi, ale vi?azili predov?etkym v?aka kvalitnemu
pozemnemu vojsku
.
Punske vojny, predov?etkym druhu, pokladali Rimania za jedny z naj?a??ich a najnebezpe?nej?ich vojen, preto?e nepriate? preniesol vojnu na ich uzemia v
Italii
.
Socha Mateja Korvina v
Budape?ti
Matej Korvin
(*
24. februar
1443
,
Klu?
? †
6. april
1490
,
Viede?
) bol
uhorsky
kra? v rokoch
1458
?
1490
.
Matej Korvin pochadzal z rodu
Hu?adyovcov
. Jeho otec
Jan Hu?ady
bol najbohat?im ve?mo?om v Uhorsku.
Za jeho vlady do?lo k ekonomickemu a kulturnemu rozkvetu Uhorska. Bojoval s
Ji?im z Pod?brad
a
Fridrichom III.
Dobyl
Sliezsko
,
Lu?ice
a
Moravu
a dal sa tam korunova? za ?eskeho kra?a (ako protikra?). Dobyl aj
Dolne Rakusko
a svojim sidlom urobil
Viede?
.
V
Bratislave
zalo?il roku
1465
Universitas Istropolitana
a v
Pe?ti
roku
1480
takisto
univerzitu
.
Za svoju prvoradu ulohu pova?oval likvidaciu
bratrickych skupin
na
Slovensku
. V maji
1458
pri Blatnom Potoku porazili kra?ovske vojska bratrikov. Posledny bratricky tabor zni?ili v roku
1467
pri
Ve?kych Kosto?anoch
. Vodcu bratrikov ?vehlu a ?al?ich kapitanov dal popravi?. Radovych vojakov prijal do svojho ??ierneho vojska“ ako ?oldnierov. Vojsko tvorili byvali
Jiskrovi
a bratricki bojovnici, pribli?ne 20 000 a? 30 000 mu?ov. Po likvidacii vnutorneho nepriate?a podnikol tri vypravy proti
Osmanskej ri?i
, v ktorych dosiahol iba ?iasto?ne uspechy.
K rozvoju vzdelanosti po?as jeho vlady vyrazne prispela jeho man?elka
Beatrix Aragonska
, dcera neapolskeho kra?a. Man?elia boli ve?mi vzdelani a vzdelanos? aj podporovali. Do krajiny pozyvali zahrani?nych, najma talianskych umelcov, stavite?ov a u?encov.
Do uhorskeho kra?ovstva za vlady Mateja Korvina prenikali my?lienky
humanizmu
a
renesancie
. Z domacich u?encov bol znamy
Vavrinec Koch
z
Krompach
. Vybudovali slavnu kni?nicu
Biblioteku Corvinianu
(preklady antickych diel), ktora bola postavena v renesan?nom slohu v Budine.
Sultan Saladin
Tretia kri?iacka vyprava
(1189 - 1192) bola vojenska
vyprava
, ktorej cie?om bolo ziska? opatovnu kontrolu nad Jeruzalemom.
Impulzom tretej kri?iackej vypravy bolo obsadenie Jeruzalema sultanom
Saladinom
(asi
kurdskeho
povodu) roku
1187
, po ktorom sa uzemie kri?iackych ?tatov zredukovalo na Tripolis, Antiocheiu a palestinske pobre?ne mesta. Novym kri?iackym hlavnym mestom bol
Akkon
(=Akka) v Syrii. Saladin u? predtym roku 1174 dobyl od Fatimovcov Egypt a zmocnil sa okrem ineho ve?kej ?asti mosulskeho sultanatu.
Zhroma?disko kri?iackych vojsk zo zapadnej Europy bolo v dne?nej Bratislave-
Petr?alke
, odkia? sa potom pod vedenim nemeckeho cisara
Fridricha I. Barbarossu
(francuzsky kra?
Filip II. August
a anglicky kra?
Richard I. Levie srdce
i?li zatia? na vychod lod'ami) vydali cez Balkan na Blizky vychod: sami veduci vypravy neboli jednotni a aj medzi kri?iakmi a Byzantskou ri?ou vypukli spory. Nemecky cisar sa utopil v maji
1190
v rieke
Salef
v dne?nom juhovychodnom Turecku, potom ?o porazil moslimov pri Ikonione. Jeho syn
Fridrich ?vabsky
viedol zvy?ok rozpadavajuceho sa vojska cez Antiocheiu do Akkonu - ktory u? dva roky obliehal byvaly jeruzalemsky kra?
Vit (Guy) Lusignansky
- ale pri jeho obliehani v roku
1191
umrel. Na tom istom mieste pristali v maji / juni 1191 vojska Filipa II. / Richarda Levie srdce. Filip II. dobyl Akkon (12. 7. 1191) a potom sa vratil domov. Richard sa a? do oktobra marne poku?al doby? Jeruzalem, hoci Saladina dva razy porazil. Preto 1192 uzavrel so Saladinom primerie, pod?a ktoreho kres?ania dostali ?as? pobre?ia a boli im povolene nav?tevy Jeruzalema. Vit Lusignansky dostal ostrov
Cyprus
, ktory Richard dobyl e?te cestou do Palestiny.
Povodny
erb
Arpadovcov dolo?eny na pe?ati
Imricha
(
1196
?
1204
)
Arpadovci
bol povodne najmocnej?i na?elnicky rod
staroma?arskeho
kme?oveho zvazu (asi 880 - 1000), neskor vladnuci rod
Uhorska
(1000 - 1301). Z dynastie pochadzalo celkovo 24 uhorskych kra?ov. ?akatelia na tron z rodu Arpadovcov (buduci krali) boli aj vladcami Nitrianskeho pohrani?neho knie?atstva na uzemi Slovenska v ramci Uhorska v rokoch 1046-1108 a rozni Arpadovci boli s prestavkami knie?atami Nitrianska u? aj v rokoch 955 - 1046. Nieko?ki Arpadovci boli tie? knie?atami ju?neho pohrani?neho vojvodstva (zhruba severne Chorvatsko) v 11.? a 12. storo?i.
Zakladate?om rodu bol legendarny
Arpad
. Vladcovia po smrti Arpada (presnej?ie po r. 900 (?907) - 955) su sporni (pozri vy??ie). Okolo roku 907 (
bitky pri Bratislave
) ka?dopadne stari Ma?ari zni?ili ustrendu moc Ve?kej Moravy, v 20. rokoch 10. storo?ia dobyli ju?nu ?as? Nitrianska (zhruba
Podunajska ni?ina
a ?as? severneho stredneho Ma?arska). Su?asne pokra?ovali vyboje napriklad aj smerom do dne?neho Rakuska, ktore v?ak (okrem dn?eneho Burgenlandu) museli Ma?ari opusti? v roku 955 po bitke na Lechu.
Zoltanov vnuk, kme?ovy na?elnik
Gejza I.
(972 ? 997) prijal s celou rodinou krst a vytvoril pred rokom 970 v dne?nom (severo)zapadnom
Ma?arsku
a
Burgenlande
knie?atstvo. Jeho syn
?tefan I.
bol v roku
1000
menovany za kra?a (vznik Uhorskeho kra?ovstva) a do roku 1006 si podmanil aj staroma?arske kmene na okolitych uzemiach. Stal sa prvym kra?om, ktory bol kanonizovany (podrobnosti pozri v ?lanku
?tefan I.
).
Po ?tefanovej smrti, ktory nezanechal mu?skeho potomka, sa situacia nevyvijala priaznivo. O nastupnictvo sa strhol bol medzi ?tefanovym synovcom
Petrom
(1038 ? 1041, 1044 ? 1046), synom jeho sestry Marie a benatskeho do?u z rodu Orseolo, a medzi
Samuelom z rodu Aba
(1041 ? 1044). Po Abovom zavra?deni a vyhnani Petra ziskal tron Zoltanov pravnuk
Ondrej I.
Ved?a ?tefana I. bol jednym z najvyznamnej?ich ?lenov rodu
Belo IV.
, ktory vladol v 13 storo?i.
Arpadovci vymreli roku 1301.
Partska ri?a v ?ase svojej najva??ej rozlohy v roku 60 pred Kr.
Partska ri?a
alebo
Partske kra?ovstvo
bola/o ?tat, ktory sa nachadzal na uzemi dne?neho
Iranu
a okolitych ?tatov medzi 2. polovicou 3. storo?ia pred Kr. a
223
/
224
po Kr.
Prvym hlavnym mestom bola
Nisa
(Nisaja), potom spolu so ?irenim uzemia na zapad sa hlavne mesto presuvalo, nakoniec nim bol
Ktesifon
na rieke Tigris. Vyznamne mesta boli
Darabgird
,
Firuzabad
,
Hatra
, (znovu zalo?eny)
A??ur
a
Dura Europos
.
Po smrti
Alexandra Ve?keho
, do ktoreho ri?e toto uzemie patrilo, pripadol dne?ny Iran a okolie
Seleukovcom
(
Seleukovska ri?a
). Seleukovska ri?a sa postupne na vychode rozpadala - odtrhla sa provincia
Baktria
a provincie
Partia
a
Hyrkania
roku 248 pred Kr. dobyl
Arsakes
, vodca skytskeho kme?a
Partov
a zakladate? dynastie
Arsakovcov
. Tak vznikla povodne na tychto dvoch uzemiach (na juhovychod od Kaspickeho mora) Partska ri?a.
Ri?a spo?iatku bojovala so Seleukovskou ri?ou na zapade a juhu. Za Mitradata I. (171 - 138 pred Kr.) sa ri?a vyznamne roz?irila a? po (vratane)
Mezopotamiu
na zapade (definitivne okolo 130 pred Kr.) a ustie Indu na vychode. Od roku 138 pred Kr. ri?u ohrozovali z vychodu
Tochari
a
Sakovia
, ale
Mitradates II.
(123-87 pred Kr.) ich odrazil. Od prveho storo?ia pred Kr. bol ?astym superom jednak
Rimska ri?a
na zapade a jednak aj znova Sakovia na vychode. Rimska ri?a najneskor od druhej polovice
1. storo?ia pred Kr.
kontrolovala ?as? byvalych achajmenovskych d??av, najma
Malu Aziu
,
Syriu
a
Egypt
. S Rimanmi sa ri?a stretla najma vo vi?aznej bitke pri Charrane (Charrae,
Karrhach
) v roku 55 pred Kr., ale boje pokra?ovali. Hranica medzi Partskou ri?ou a rimskym imperiom sa po mnohych vojach ustalila v
1. storo?i
po Kr. na strednom
Eufrate
a ani do?asne
Trajanove
vyboje v
Mezopotamii
(
114
?
117
po Kr.) na tom ve?a nezmenili.
Rody spravujuce jednotlive oblasti ri?e mali zna?nu autonomiu. Zvla?tne postavenie mali najma Per?ania v oblasti Perzia (
Pars
),
Saraceni
pri usti Eufratu a
Armenia
. Toto sa ri?i stalo osudnym : Arsakovci si vladu v ri?i urdr?ali a? do roku 224/223 pred Kr., kedy perzsky vladca, Sasanovec Arda?ir, zvrhol Arsakovca Artabana a vytvoril
Novoperzsku ri?u
.
T-34/43 s kanonom kalibru 76mm
T-34
je sovietsky stredny
tank
vyvinuty na prelome
30.
a
40. rokov 20. storo?ia
. V dobe svojho vzniku bol najlep?im strednym tankom na svete. Na za?iatku
operacie Barbarossa
neexistoval nemecky tank, ktory by sa mu mohol uspe?ne postavi? v boji. T-34 v?etky prekonaval vyzbrojou aj pancierovanim, va??ina ho dokonca nebola schopna vobec ohrozi?. ?aste generalizujuce tvrdenie, ?e sa jednalo o najlep?i stredny tank
druhej svetovej vojny
, je sice sporne, av?ak tvrdenie, ?e to bol najlep?i stredny tank rokov
1940
/
1941
a tank, ktory pomohol
ZSSR
vyhra?
Ve?ku vlastenecku vojnu
, sa neda dos? dobre spochybni?.
Kri?nik
Aurora
, symbol revolucie. Vystrel z Aurory bol signalom pre za?iatok utoku na
Zimny palac
. Fotografia z roku 2002
Oktobrova revolucia
(alebo
komunistami
pou?ivany termin
Ve?ka oktobrova socialisticka revolucia
, inak aj Bo??evicka revolucia) bol ozbrojeny prevrat v
Rusku
, ktory sa odohral
7. novembra
1917
(
25. oktober
pod?a
julianskeho kalendara
, ktory vtedy v Rusku platil). Z iniciativy vodcu niekdaj?ej bo??evickej frakcie socialno-demokratickej strany Ruska
V. I. Lenina
bola pripravena akcia, ktora zasadne poznamenala dejiny
20. storo?ia
.
Prevrat bol pomerne jednoduchy, preto?e vlada
Alexandra Kerenskeho
u? aj tak stratila v?etok vplyv na udalosti v krajine. Pod?a Leninovho bonmotu ?strana na?la moc pohodenu na ulici a jednoducho ju zdvihla“ bo??evikom sta?ilo ovladnu? hlavne komunika?ne uzly v
Petrohrade
? nastupi?te, po?tu at?. Len okolo
Zimneho palaca
sa rozputali sporadicke konflikty, ale tamoj?i
junkeri
a ?ensky prapor sa ?oskoro vzdali. Kerenskij medzitym utiekol, aby sa pokusil ziska? na svoju stranu jednotky armady mimo mesta. Zvy?ok Do?asnej vlady bol zadr?any v Zimnom palaci.
Pri prevrate vyu?ili
bo??evici
aparat petrohradskeho
sovietu
, ktory v septembri ovladli. Preto?e v Rusku po
februarovej revolucii
vznikol system tzv.
dvojvladia
(Do?asna vlada + sovieti), znamenalo to, ?e do svojej moci dostali jednu zo zlo?iek moci v krajine. Lenin trval na tom, ?e prevzatie vlady musi by? nasilne, preto?e vychadzal z
marxistickych
predstav proletarskej revolucie.
Na rozdiel od februarovej revolucie v?ak nebola
Oktobrova revolucia
zale?itos?ou mas, hoci sa komunisti sna?ili neskor tvrdi? opak. Nebola ani zale?itos?ou sovietov, preto?e ti u? davno stratili svoju autonomiu. V Petrohrade si ve?a ?udi ani nev?imlo, ?e nejaka revolucia prebieha. Onoho osudoveho d?a hrali normalne divadla, vychadzali noviny a robotnici aj vojenska posadka sa k udalostiam stavali va??inou nev?imavo. V
Moskve
sa sice v nasledujucich d?och trochu strielalo, ale v inych mestach samozvane vybory a organizacie celkom plynule preberali moc. Na dediny sa samozrejme bo??evicky vplyv nevz?ahoval, a tak to malo e?te nejaky ?as zosta?. Obzor ro?nikov zva??a nesiahal ?alej ako k najbli??iemu mestu a celkom im chybal zmysel pre abstraktne ideologie. I?lo im hlavne o to, aby ziskali podu ve?kostatkarov a bolo im ?ahostajne od koho. Lenin, ktory si u? vypo?i?al z programu strany
eserov
tie partie, ktore sa mu hodili, bol ochotny ich hlad po pode uspokoji?. A to bolo hlavne.
Uspech bo??evikov umo?nilo nieko?ko faktorov:
- Po?as osmich mesiacov od februarovej revolucie sa celkom zrutil tradi?ny pilier stareho Ruska ? armada. Nebolo teda nikoho, kto by prevrat potla?il.
- Bo??evici ?ikovne vyu?ili vtedaj?ie volanie po mieri ?bez
anexii
a
kontribucii
“ ? to, ?e vojnu v skuto?nosti pred??ili, sa malo e?te len ukaza?.
- Bo??evici nato?ko verili vo svoje ?historicke“ poslanie, ?e boli v tom ?ase sna? jedinou silou, ktora mala jasny ?program“ (hoci
utopicky
). Chceli budova? novy svet, vystupi? z vojny, zru?i?
peniaze
, vyvlastni? tovarne a dufali, ?e polo?ia zaklady spravodlivej spolo?nosti.
Oktobrovou revoluciou
v?ak ich revolucia e?te len za?inala. Po cely ?al?i rok museli zvlada? jednu krizu za druhou a sami ?asto neverili, ?e sa pri moci udr?ia. Vtedy sa u? na rozdiel od ?ve?keho oktobra“ naozaj bojovalo.
Chufuova pyramida dnes
Chufuova pyramida
(ine nazvy:
Chufuho pyramida, Chufevova pyramida, Cheopsova pyramida, Prva pyramida v/pri Gize, Ve?ka pyramida v/pri Gize
, v antike nazyvana
Ve?ka Cheopsova pyramida
) je jedna z
pyramid pri Gize
, najva??ia z egyptskych pyramid a jediny dodnes existujuci zo
siedmich divov starovekeho sveta
. Sudoby nazov pyramidy bol
Achet
(
Sidlo svetla
), neskor
Achtej Chufu
(
Chufuov obzor
?i
Chufuova pyramida, ktora je na mieste vychodu a zapadu slnka
; tento nazov sa v?ak vz?ahuje asi aj na cele pyrymidove pole).
Le?i na pyramidovom poli pri egyptskej Gize takmer v jednej linii s
Menkaureovou pyramidou
(gr.
Mykerinova
) a
Rachefovou pyramidou
(Chefrenovou, Chafreovou).
Podlo?ie pyramidy tvori prirodzena skala. Pyramida je vybudovana z lokalneho ?lteho (numilitickeho)
vapenca
. Na oblo?enie pyramidy sa pou?il biely tursky vapenec (
iner hed?
), dovezeny z Tury a El-Maasary na druhom brehu Nilu oproti Abusiru. Oblo?enie po arabskom vpade strhli a pou?ili na stavbu Kahiry. Vnutorne komory, chodby a stropne dosky su z asuanskej ?uly. Ka?dy kvader, vratane oblo?enia, je individualne opracovany, aby zapadol presne na ur?ene miesto.
Vo vnutri ma Ve?ka pyramida tri komory a Ve?ku galeriu. Prva je v skale asi 30 metrov pod zaklad?ou, druha je tzv. Kra?ovnina komora a tretia Kra?ova komora.
Ve?ka vlastenecka vojna
(po rusky: Великая Отечественная Война) alebo tie? be?ne ozna?ovana ako
Vychodny front
, bola dole?ita ?as?
druhej svetovej vojny
, ktora prebiehala najma vo
vychodnej
a
strednej Europe
. Bojoval v nej
Sovietsky zvaz
proti
nacistickemu Nemecku
a jeho spojencom (
Ma?arsko
,
Taliansko
,
Rumunsko
,
Finsko
,
Slovensko
). Nazov
Ve?ka vlastenecka vojna
sa v?il do povedomia po prejave
Josifa Stalina
3. jula
1941
.
Ve?ka vlastenecka vojna sa za?ala
22. juna
1941
Operaciou Barbarossa
, ktora sa skon?ila odrazenim nemeckeho
utoku na Moskvu
. Nemecke vojska sa v?ak preskupili a na jar
1942
za?ali postupova? juhom ZSSR, ich postup bol zastaveny v
bitke o Stalingrad
. Nasledujuci rok sa hitlerovske vojska pokusili tretikrat vybojova? iniciativu, ale v
bitke v Kurskom obluku
ich Sovietske vojska porazili a za?ali vytla?a? zo svojho uzemia. Po
operacii Bagration
,
Visliansko-Oderskej operacii
a
utoku na Berlin
, ktore sposobili
Wehrmachtu
?a?ke pora?ky, bola
Tretia ri?a
porazena. Jej zostavajuci vodcovia
8. maja
1945
podpisali uplnu a bezpodmiene?nu kapitulaciu, ?im zarove? ukon?ili
druhu svetovu vojnu
v
Europe
.
Hlinkova garda (HG)
bol polovojensky zbor
Hlinkovej slovenskej ?udovej strany
, sformovany v lete
1938
a legalizovany v oktobri 1938; so suhlasom
Beranovej
vlady ozbrojena.
Prve jednotky Hlinkovej gardy vznikli v juni
1938
v
Bratislave
, v juli v
Trnave
, v
Nitre
a inde. Vznikali bez povolenia uradov, metody ich prace a ?innos? boli ilegalne. Po vzniku
prvej slovenskej republiky
14. marca
1939
sa aktivne podie?ala na perzekuciach
?echov
,
?idov
a demokraticky zmy??ajucich Slovakov, neskor aj na deportaciach ?idovskeho obyvate?stva.
28. oktobra
1938
sa stala Hlinkova garda jedinou brannou organizaciou na slovenskom uzemi. A? do
juna
1940
, ke? s ?ou uplne splynula, bola samostatnou zlo?kou Hlinkovej gardy Rodobrana, ktora tvorila jej elitu a uzurpovala si pravo na kontrolu Hlinkovej gardy a celeho spolo?enskeho ?ivota na Slovensku. Po?et jej ?lenov sa v samostatnom ?tate podstatne zvy?il.
Vladnym nariadenim z
5. septembra
1939
sa podstatne roz?irili pravomoci Hlinkovej gardy a stanovili sa principy povinneho vstupu aj formou dopl?ujucich organizacii (Hlinkova mlade?) v?etkych mu?skych prislu?nikov od 6 do 60 rokov. Toto ustanovenie narazilo na odpor obyvate?stva a preto bola
21. decembra
1939
vyhlasena za polovojensku organizaciu s dobrovo?nym ?lenstvom. Postavenie a ulohy HG v?ak definitivne upravil zakon z
5. jula
1940
.
Faraon Achnaton s rodinou prina?aju obe? slne?nemu disku Atonovi
Nova Ri?a
je historickym obdobim
starovekeho Egypta
trvajucim od 16. do 11. storo?ia pred n. l.. Po?as tejto doby vladla Egyptu 18., 19. a 20. dynastia. Nova Ri?a bola nasledovana
Tretim prechodnym obdobim
.
Mo?no ako dosledok vlady cudzich Hyksosov po?as
Druheho prechodneho obdobia
, faraoni sa po?as Novej Ri?e poku?ali vytvori? naraznikovu oblas? medzi Egyptom a
Blizkym vychodom
. Ziskanie teritorii na vychode, spolu s vybojmi smerom do
Nubie
na juhu, priviedli Egypt k najva??iemu uzemnemu rozmachu. Va?nymi supermi ?al?ieho postupu v Azii sa stali a?
Chetiti
, s ktorymi museli Egyp?ania zvies? nieko?ko vojen o vladu nad
Syriou
.
Medzi panovnikov 18. dynastie patri nieko?ko z najznamej?ich egyptskych faraonov vratane
Ahmoseho I.
, kra?ovnej
Hat?epsovet
,
Tutmoseho III.
,
Amenothepa III.
,
Achnatona
a
Tutanchamona
. Hat?epsovet, najznamej?ia ?ena na trone faraonov, sa zamerala na roz?irenie egyptskeho obchodu ? vyslala obchodnu vypravu do zeme
Punt
. Tutmose III., ?egyptsky Napoleon“, zva??il egyptsku armadu a s mnohymi uspechmi ju aj pou?il.
Americke bojove lietadla
F-16A
,
F-15C
,
F-15E
nad horiacimi kuvajtskymi ropnymi po?ami.
Druha vojna v Perzskom zalive
(ine nazvy:
Iracko-kuvajtsky konflikt
,
Konflikt medzi OSN a Irakom
,
Operacia Pu?tny ?tit
,
Pu?tna burka
; v Iraku ?asto hovorovo
Um M'a?rak
- ?Matka v?etkych bitiek“) bol vojensky konflikt medzi
Irakom
a koaliciou 34 narodov poverenych
OSN
a vedenych
USA
. Vojna za?ala irackou invaziou do
Kuvajtu
2. augusta
1990
. Po tomto nasledovali ekonomicke sankcie uvalene
OSN
na Irak.
Vojna vstupila do ?al?ej fazy v januari
1991
. De? po vypr?ani ultimata z
Rezolucie OSN 678
koalicia za?ala silne vzdu?ne utoky ozna?ovane ako
Operacia Pu?tna burka
(Operation Desert Storm): viac ako 1 000 bojovych letov denne od skoreho rana
17. januara
1991.
Vojna sa neroz?irila mimo Iraku, Kuvajtu a hrani?nych oblasti
Saudskej Arabie
, hoci Irak vystrelil rakety na
izraelske
mesta.
Mapa Europy, 1430
Storo?na vojna
bola v rokoch
1337
-
1453
vojna medzi
Anglickom
a
Francuzskom
, ktorej pri?inou bol spor o nadvladu vo
Flamsku
a juhozapadnom Francuzsku a zamienkou neuznanie nastupnictva
Eduarda III.
na francuzsky tron. Skon?ila sa tak, ?e Angli?ania stratili v?etky francuzske uzemia (ktore pred vojnou vlastnili, pozri
Normanske vojvodstvo
) okrem
Calais
a
Normanskych ostrovov
.
Anglicko
a
Francuzsko
boli dve suverenne kra?ovstva, no anglicki krali mali ako
leno
zna?nu ?as? francuzskych uzemi, preto?e ke? svojho ?asu normansky vojvoda
Viliam Dobyvate?
porazil anglickeho kra?a
Harolda II.
v bitke pri Hastingse, ponechal si aj svoje d??avy vo Francuzsku. Francuzi potom o tieto uzemia v nasledujucich storo?iach zvadzali striedavo uspe?ne aj neuspe?ne vojny s Angli?anmi. Storo?na vojna bola kone?nym vyvrcholenim tychto sporov.
Francuzsky general a cisar
Napoleon Bonaparte
alebo
Napoleon I.
(po
francuzsky
:
Napoleon Bonaparte
) (*
15. august
1769
,
Ajaccio
,
Korzika
? †
5. maj
1821
v
Longwood House
,
Svata Helena
, ju?ny
Atlantik
) z rodu
Bonaparte
bol general
Francuzskej revolucie
, neskor 1802 ? 1804 samozvany Prvy konzul Francuzskej republiky, 1804-1814 a 1815 samozvany cisar Francuzov a 1806 Protektor
Rynskeho spolku
a kra? Talianska.
Napoleon urobil malo, aby vyvijal inova?ne vojenske
strategie
, ale predsa pou?il tu najlep?iu kvalitu z francuzskej armady pod roznymi
revolu?nymi
vladami, aby dosiahol mnoho uspe?nych
kampani
a niektore prekvapujuce vi?aztva. Jeho kampane boli stale ?tudovane vo vojenskych akademiach po celom svete a bol zpravidla pova?ovany za jedneho z najva??ich velite?ov na svete, aky kedy vobec ?il. Po?as menej ne? desiatich rokov bojoval fakticky s ka?dou europskou mocnos?ou a ziskal kontrolu nad va??ou ?as?ou zapadnej a centralnej
Europy
. Od jeho dobyvania ?i spojenectva a? po jeho katastrofalny vpad do
Ruska
v roku 1812 nasledovany pora?kou pri
Lipsku
v oktobri 1813, ktory viedol k jeho
abdikacii
a o nieko?ko mesiacov neskor a? k
emigracii
na
ostrov
Elba
. Jeho navrat, znamy ako 100 dni, bol v?ak tie? odrazeny rozhodujucou bitkou pri
Waterloo
v dne?nom
Belgicku
18. juna 1815 a Napoleon bol prinuteny znovu k abdikacii a vyhnanstvu na ostrove
Svatej Heleny
, kde o 6 rokov zomrel.
Kon?tantin Ve?ky
s modelom
Kon?tantinopola
(detail mozaiky v
Hagia Sofia
Byzantska ri?a
alebo
Byzancia
alebo
Vychodorimska ri?a
je umely nazov pre vychodnu,
grecko
-
orientalnu
?as?
Rimskej ri?e
a pre nadvazujuci
stredoveky
?tat. Tato ri?a existovala medzi
3. stor.
/
4. stor.
po Kr. (tradi?ne sa uvadza rok
395
) a rokom
1453
.
Sama seba chapala ako nepreru?eneho pokra?ovate?a Rimskej ri?e a aj sa tak oficialne nazyvala. Hlavnym mestom bol
Kon?tantinopol
(po slovensky tie?
Carihrad
, dnes
Istanbul
), le?iaci na hranici medzi
Europou
a
Aziou
.
Ri?a sa povodne rozkladala vo vychodnom
Stredomori
(najma v dne?nom Grecku a
Turecku
), neskor sa jej uzemie postupne redukovalo smerom k Carihradu.
Zaber rozmiestnenia striel na Kube 17. oktobra 1962
Kubanska kriza
(tie?
Karibska kriza
) je jedna z kapitol
studenej vojny
. Ide o medzinarodny konflikt medzi
Sovietskym zvazom
a
USA
v roku
1962
tykajuci sa rozmiestnenia jadrovych rakiet na
Kube
. Rakety boli na
Kubu
umiestnene za u?elom ochrany
Kuby
pred pripadnymi utokmi zo strany
USA
a zarove? bola ich pritomnos? odovodnena
Sovietskym zvazom
ako protiopatrenie za umiestnenie rakiet vo
Ve?kej Britanii
,
Taliansku
a hlavne v
Turecku
. Kriza za?ala
16. oktobra
1962
odhalenim raketovych zakladni na ostrove Americkym prieskumom a skon?ila o 12 dni neskor
28. oktobra
1962
oznamenim Sovietskej strany o rozobrati raketovych zakladni. Kubanska kriza je pova?ovana za moment, ke? sa studena vojna dostala najbli??ie k vyusteniu do jadrovej vojny.
Knie?a Koce? v parlamente
Srbska a ?iernej Hory
v
Belehrade
Koce?
(Kocelj, Gozil, Chozil, Chezilo, Chezul) (* ? ? †
876
) v rokoch (asi
861
-
876
) bol knie?a?om
Blatenskeho knie?atstva
.
Koce? bol synom
nitrianskeho knie?a?a
Pribinu
a jeho
bavorskej
man?elky. Dostal
bavorske
meno Gozil (Chozil), ktore u?ival v slovienskej podobe Koce?.
Po smrti svojho otca sa asi v roku
861
stal knie?a?om v Blatenskom knie?atstve, predtym (najneskor roku 850) bol
grofom
, pravdepodobne Blatenskeho grofstva (?as? Blatenskeho knie?atstva).
Zohral vyznamnu rolu v podpore kres?anstva, ke? v roku
867
vo svojom sidle na
Blatnohrade
v
Panonii
hostil
Kon?tantina-Cyrila
a
Metoda
. Solunski bratia ziskali Koce?a pre my?lienku ?irenia slovienskej liturgie a na Blatnohrade vyu?ili asi pa?desiat ?iakov.
Londyn, pri poh?ade z Bankside v Southwarku, po?as Ve?keho po?iaru
Ve?kym po?iarom Londyna
sa nazyva
po?iar
, ktory vznikol v nede?u
2. septembra
1666
o jednej hodine po polnoci v pekarni na ulici Pudding Lane v ju?nej ?asti
Londyna
.
Po?iar podporovany vychodnym vetrom sa za?al ?iri? Londynom a po?iato?ne snahy zabrani? jeho ?ireniu zburanim pasu domov ako po?iarnej zabrany boli neorganizovane. V utorok vietor za?al po?avova? a v stredu po?iar za?al slabnu?. Vo ?tvrtok doobeda u? bol skoro pod kontrolou, ale podve?er plamene znova vy??ahli pri
Temple
. Niektore domy boli odstrelene a tym sa ohe? dostal pod kontrolu.
Po?iar zni?il asi 60% celeho
City of London
, vratane povodnej Katedraly svateho Pavla, 87 kostolov, 44 sidiel cechov a budovu
Royal Exchange
. Napriek tomu straty na ?udskych ?ivotoch boli prekvapivo male, predpoklada sa, ?e ich bolo maximalne 16.
Seleukos I. Nikator (rimska kopia greckeho originalu najdena v Herculaneu)
Seleukos I. Nikator
(po grecky
Nikator
? Vi?az; * okolo
358 pred Kr.
? †
281 pred Kr.
) bol
macedonskym
vojenskym velite?om. Patril k nastupcom
Alexandra Ve?keho
, takzvanym
diadochom
a bol prvym kra?om dynastie
Seleukovcov
.
Narodil sa okolo roku
358 pred Kr.
v Macedonii ako syn Antiocha, generala macedonskeho kra?a
Filipa II
. Ako dvadsa?triro?ny sprevadzal Alexandra na jeho vyprave do
Azie
, po?as ktoreho dobyl
perzsku ri?u
. Bojoval po jeho boku v
bitke pri Hydaspes
v roku
326 pred Kr.
, kde sa vyznamenal a Alexander ho potom vymenoval za velite?a svojej osobnej stra?e.
Slovenske narodne povstanie
alebo
Povstanie roku
1944
bolo ozbrojene povstanie slovenskych povstaleckych jednotiek, po?as
2. svetovej vojny
, proti vstupu nemeckeho
Wehrmachtu
na Slovenske uzemie. Povstanie bolo utokom proti nemeckym okupa?nym jednotkam a nepriamo i proti autoritativnej vlade na ?ele s
Jozefom Tisom
, ako aj snahou by? na strane vi?aznych mocnosti
2. svetovej vojny
. Centrom povstania bola
Banska Bystrica
.
Nastup vojakov 11. protilietadlovej delostreleckej baterie
Pri likvidacii
?esko-Slovenska
v marci
1939
Adolf Hitler
ponukol slovenskym predstavite?om na vyber dva varianty buducnosti krajiny. Jednym bola existencia samostatneho ?tatu, druhym ponechanie napospas
Ma?arsku
. Politicke ?pi?ky
HS?S
si vybrali menej bolestny variant, a tak zostalo
Slovensko
na rozdiel od
Protektoratu ?echy a Morava
aspo? ?iasto?ne suverennym ?tatom.
Zmluva o ochrannom zvazku
[1]
medzi Nemeckou ri?ou a Slovenskym ?tatom v?ak jasne nazna?ovala, ?e tato suverenita je viac menej hra?kou v Hitlerovych rukach a Slovensko je nemeckym satelitom existujucim iba pre Hitlerov rozmar.
Nacisticke Nemecko sa rozhodlo
Slovakov
pou?i? pre svoje vojenske zamery. I?lo najma o vojensky priemysel, ktory sa po?as
druhej svetovej vojny
v krajine rozvijal za prispenia nemeckeho kapitalu. Vyrabali sa tu napriklad lafety pre nemecke kanony, ale aj su?iastky pre ine zbrane. Dubnicka zbrojovka napriklad ku koncu vojny pripravovala vyrobu raketovych motorov pre rakety
V2
.
Minamoto no Joritomo
, prvy ?ogun
Kamakurskeho ?ogunatu
?ogun
(
?軍:しょうぐん
,
sh?gun
)
vyslovnos?
je "najvy??i general samurajov". Ide o vojensku hodnos? aj historicky titul v
Japonsku
. Hodnos? je ekvivalentna "
generalovi
", vysokemu dostojnikovi v armade. Ako titul, je to skratena forma
sei-i taish?gun
(
征夷大?軍:せいいたいしょうぐん
,
sei-i taish?gun
). Vladli v roznych dobach v
historii Japonska
a ich vlada sa ukon?ila, ke? ?ogun
Jo?inobu Tokugawa
podal abdikaciu jeho vysosti
Cisarovi Meid?i
v roku
1867
.
Uradovanie ?oguna alebo jeho sprava je "?ogunat" alebo "
bakufu
"
(
幕府:ばくふ
,
"
bakufu
"
) ?o po japonsky doslovne znamena "urad v stane" a poukazuje na "vladu vojakov." Stan je symbolizuje rolu armady vo vojnovom poli po?as boja a zarove? poukazuje, ?e takyto urad je do?asny.
Arthur Neville Chamberlain
(*
18. marec
1869
,
Edgbaston
Birmingam
Anglicko
– †
8. november
1940
,
Highfield Park
,
Anglicko
) bol britsky konzervativny politik, posobil ako britsky ministersky predseda (1937-1940), znamy predov?etkym politikou ustupkov (appeasementu) vo?i hitlerovskemu Nemecku, ktora v kone?nom dosledku zapri?inila rozpad ?esko-slovenska zanik Rakuska a celkove otrasenie povojnoveho Versailskeho usporiadania Europy.
Chamberlain sa narodil ako syn Josefa Chamberlaina (zastaval post primatora Birminghamu), a brat Austena Chamberlaina (dr?ite? nobelovej ceny, britsky politik) v Edgbastone (uzemie mesta Birmingham). Nav?tevoval Rugbyovu ?kolu po jej skon?eni sa stal dennym poslucha?om Masonovho vedeckeho kolegia a neskor Birminghamskej univerzity. Od roku 1890-1896 pracoval na zalo?eni sisalovej planta?e na Bahamach, av?ak podnik skon?il v dlhoch a on sa rad?ej vratil spa? do Anglicka.
Martin Luther
, vlastne
Martin Luder
(*
10. november
1483
,
Eisleben
? †
18. februar
1546
, Lutherstadt Eisleben) bol
nemecky
teolog
, kazate? a reformator, zakladate?
protestantizmu
(
reformacia
), autor mno?stva duchovnych, politickych, pedagogickych spisov, cirkevnych piesni a prekladov. Jeho najvyznamnej?im dielom je preklad
Biblie
do
nem?iny
.
Martin Luther sa narodil ako jedno z deviatich deti banika. Vyrastal v chudobnych pomeroch, spojenych s tvrdou vychovou. Jeho otec sa postupne vypracoval na uspe?neho podnikate?a, ?o mu umo?nilo financova? ?tudia svojho syna.
V rokoch
1501
-
1505
Martin Luther ?tuduje na univerzite v
Erfurte
filozofiu
. Po ziskani titulu magistra sa zapisuje na ?tudium prav, kratko potom sa v?ak rozhodol vstupi? do
augustinianskeho
kla?tora v Erfurte. Aj ke? je vzorny mnich, pobyt v kla?tore v ?om od za?iatku vyvolava pochybnosti o mo?nosti
spasenia
z vlastnej moci. V roku
1507
bol vysvateny za katolickeho k?aza, ?o v sebe zahr?ovalo tzv. s?ub ?istoty (
celibat
).
Korejska vojna
(
25. jun
1950
?
27. jul
1953
, v
korej?ine
: 韓國戰爭, alebo ?udovo nazyve aj 6.25 戰爭 t. j. Vojna ?es? dva pa?) bol konflikt, ktory sa odohral medzi
Korejskou ?udovodemokratickou republikou
a
Korejskou republikou
po?as
studenej vojny
. Preto byva ozna?ovana aj ako
zastupna vojna
medzi Spojenymi ?tatmi a spojencami z
OSN
na jednej strane a
Sovietskym zvazom
(tie? ?len OSN) a
?inou
na strane druhej.
Pri?iny a historicke pozadie
[
upravi? zdroj
]
Pri?iny vzniku Korejskej vojny siahaju ove?a hlb?ie do historie. Z vonkaj?ieho poh?adu i?lo o konflikt zaujmov mocnosti, ktore v druhej polovici
19. storo?ia
obklopovali
Korejsky polostrov
. I?lo hlavne o
Japonsko
? ?supernovu“ na ?mocenskom hviezdnom nebi“,
?inu
?
ve?moc
, ktorej vazalom bola
Korea
po dlhe staro?ia,
Rusko
? ve?moc neustale sa roz?irujuca ?alej na vychod a
USA
? ktore e?te len mali zohra? dole?itu ulohu v regione.
Olmecka plastika, La Venta
Olmekovia
alebo
Jaguari Indiani
bola predkolumbovska
indianska
narodnos? ?ijuca v oblasti Mexickeho zalivu; jedno z najva??ich a najstar?ich indianskych etnik, tvorcovia
tzv.
olmeckej civilizacie
a
olmeckej kultury
(=
laventska kultura
) cca. 1150 pred Kr. ? 300 pred Kr..
Olmecka kultura sa pova?uje za akusi ?matersku“ kulturu ostatnych
mezoamerickych
kultur, predov?etkym vyspeleho obdobia
mayskej civilizacie
. Ich centrom bola
La Venta
(1150 ? 400 pred Kr.). ?al?imi kultovymi centrami boli
San Lorenzo
(1150 ? 900 pred Kr.) a
Tres Zapotes
(do 300 pred Kr.). V tychto centrach sidlili asi len k?azi a ich pomocnici a remeselnici, sustre?ovala sa tu monumentalna architektura, vzdelanos? a umenie (?asto monumentalne sochy, napr. zname hlavy v La Vente).
?es?d?ova vojna
(resp.
Tretia arabsko-izraelska vojna
) bol vojensky konflikt medzi
Izraelom
a koaliciou
Egypta
,
Syrie
a
Jordanska
v juni
1967
. Prepukla
5. juna
uderom izraelskeho letectva proti leteckym zakladniam Egypta a skon?ila
10. juna
, kedy Izrael ukon?il bojove akcie. Arabska koalicia v nej utrpela zdrvujucu pora?ku ? Egypt stratil
Gazu
a cely
Sinaj
, Jordansko stratilo
Vychodny Jeruzalem
a cely
Zapadny breh Jordanu
a Syria stratila (
Golanske vy?iny
).
Zdrvujuca vojenska pora?ka v priebehu
suezskej krizy
nepou?ila Egypt ani ho neprinutila k uznaniu Izraela. Naopak, Egypt bol poni?eny a rozzureny. Bol rozhodnuty svoju ?es? ziska? spa? a odstrani? Izrael z mapy Blizkeho vychodu. (Niekedy sa napriek vojenskej pora?ke hovori o politickom vi?azstve Egyptu, preto?e na natlak
ZSSR
a
USA
sa Izrael stiahol zo Sinajskeho polostrova.) Egypt mal v tomto oh?ade podporu ?al?ich ?tatov (
Irak
, Jordansko, Syria), ktore taktie? neuznali pravo Izraela na existenciu a mali svojej vlastne zajmy v oblasti, aj istotu, ?e
ZSSR
by nikdy nepripustil definitivnu pora?ku Egyptu.
vykopavky na konci 19. storo?ia
Pompeje
boli
anticke
mesto
, le?iace asi 180 km ju?ne od
Rima
na brehu mora. V roku
79 po Kr.
ho zni?il vybuch sopky
Vezuv
.
Pompeje le?ia v jednej z najurodnej?ich starovekych oblasti
Apeninskeho polostrova
v
Kampanii
. Zo zapadnej strany obmyva Pompeje more, na vychodnej strane su pahorky a svahy Vezuvu. Dnes sa Pompeje nachadzaju v Neapolskej provincii (provincia Napoli). Po vystavbe Appiovej cesty (
via Appia
) boli Pompeje spojene s Rimom a ju?nymi ?as?ami Apeninskeho polostrova, po mori malo spojenie s ostatnymi uzemiami na brehu
Stredozemneho mora
.
Vzh?adom na svoju polohu sa stali vyh?adavanym rekrea?nym mestom Rimanov, ktori odchadzali v horucich letnych mesiacoch z Rima, aby tu travili nieko?ko mesiacov v roku.
Sir
Winston Leonard Spencer-Churchill
(*
30. november
1874
zamok Blenheim
,
Woodstock
? †
24. januar
1965
,
Londyn
,
dom na Ulici Hyde Park Gate 28
) bol britsky politik, premier
Spojeneho kra?ovstva
v rokoch
1940
-
1945
. Tie? spisovate? (
Nobelova cena za literaturu
1953
), historik, ?urnalista, vojak a zakonodarca. Je pova?ovany za jedneho z najvyznamnej?ich ?tatnikov
20. storo?ia
.
Churchillove cele priezvisko znelo Spencer-Churchill, ale po vzore svojho otca Lorda
Randolph Churchilla
vo verejnom ?ivote pou?ival len priezvisko Churchill. Jeho knihy vychadzaju pod menom Winston S. Churchill alebo Winston Spencer Churchill, preto?e pod menom Winston Churchill publikoval u? iny autor.
Narodil sa
30. novembra
1874
na zamku
Blenheim
v
Spojenom kra?ovstve
ako vnuk 7.
vojvodu z Marlboroughu
. Jeho otec, Lord
Randolph Churchill
, bol tym, kto vyviedol britskych konzervativcov z krizy v
osemdesiatych rokoch 19. storo?ia
. Jeho matka, Lady Randolph Churchill (rodena Jennie Jerome), bola dcerou americkeho milionara Leonarda Jerome. ?iadny z rodi?ov nepreukazoval Winstonovi zvla?tnu naklonnos? alebo lasku, napriek tomu Winston Churchill ako die?a svoju matku zbo??oval.
Gabriel Betlen
(po ma?arsky
Bethlen Gabor
, po nemecky
Gabriel Bethlen
) (*
1580
Ilia
? †
15. november
1629
Alba Iulia
) bol sedmohradskym knie?a?om a vodcom protihabsburskeho povstania v Kra?ovskom Uhorsku na uzemi dne?neho Slovenska. Jeho ozbrojene vystupenie bolo s?asti su?as?ou
tridsa?ro?nej vojny
. Viedol aktivnu protestantsky orientovanu zahrani?nu politiku.
Tento najslavnej?i predstavite? Iktariovskej vetvy ve?mi starej ma?arskej rodiny Betlenovcov sa narodil v meste
Ilia
(ma?. Marosillye) a vzdelanie ziskal v
Lazarei
, na hrade svojho stryka
Andrasa Lazara
. Odtia? ho poslali na dvor sedmohradskeho knie?a?a
?igmunda Batoriho
, ktoreho sprevadzal na jeho slavnom vala?skej vyprave. Bol pri tom, ke? sa roku
1605
?tefan Bo?kaj
stal sedmohradskym knie?a?om a neskor zostal jeho poradcom. Betlen podporoval Bo?kajovho nastupcu
Gabriela Batoriho
(
1608
-
1613
), ale pre nesuhlas s jeho politikou zbli?ovania sa
Habsburgovcami
bol nuteny utiec? a h?ada? uto?isko u
Turkov
.
Francuzska revolucia
alebo
Ve?ka francuzska revolucia
(v marxistickej historiografii aj
Ve?ka francuzska bur?oazna revolucia
) bola revolucia, ktora prebehla vo
Francuzsku
v rokoch
1789
a?
1799
s cie?om odstrani? kra?ovu absolutisticku moc.
V?eobecne pri?iny revolucie
[
upravi? zdroj
]
Pri?inami revolucie bola vo v?eobecnosti socialna a politicka kriza Francuzska v 18. storo?i, v 80. rokoch aj kriza hospodarska. Hlavnou ideologickou zaklad?ou revolucie bolo
osvietenstvo
a in?piraciou
americka revolucia
. Konkretne pri?iny su (u? tradi?ne) sporne, do uvahy prichadza najma:
- nerovnomerne rozdelenie prijmov z prudkeho hospodarskeho rastu Francuzska v 18. storo?i, poha?aneho prechodom na liberalne trhove hospodarstvo, popula?nou exploziou a rozvojom po?nohospodarstva
- vysoke vydavky kra?ovskeho dvora (
Versailles
), s?asti na prepych, ale aj na vyboje a vojny (najma
vojna o ?panielske dedi?stvo
(1701-1714) za ?udovita XIV.,
sedemro?na vojna
(1756-1763) za ?udovita XV. a
americka revolucia
(1775-1783) za ?udovita XVI.)
- absolutizmus
(s vrcholom za
?udovita XIV.
? ?kra? Slnko“)
- sloboda tla?e
v obdobi pred revoluciou
- rozdelenos? francuzskej spolo?nosti na
tri stavy
, z ktorych dva (duchovenstvo a ??achta) tvorili len 2 % obyvate?stva, ale mali politicku moc a neplatili dane, kym treti stav (ro?nici a me??ania) tvorili 98%, ale politicku moc nemali a dane platili
- nezvolavanie zhroma?denia
generalnych stavov
od roku
1614
(generalne stavy vznikli v roku
1302
ako poradne zhroma?denie kra?a , najma na schva?ovanie dani)
- katastrofalna neuroda v roku
1788
a z toho vyplyvajuce povstania chudoby
- stroskotanie francuzskej zamorskej kolonialnej politiky
?igmund Luxembursky, neskor?ia podobize? od
Albrechta Durera
?igmund Luxembursky
(*
14. februar
1368
,
Norimberg
alebo
Praha
? †
9. december
1437
,
Znojmo
) bol:
?igmund bol vyznamny
europsky
politik vrcholneho
stredoveku
. Bojoval s Turkami, zaslu?il sa o reformu
cirkvi
(
koncily v Kostnici
a v
Bazileji
), reformoval ri?u. V tychto snahach ?asto byval osamoteny. Ako prvy vytvoril podunajske su?tatie, ktore pozostavalo z uhorskeho a ?eskeho kra?ovstva a nemeckej ri?e a zrejme malo by? hradzou proti dravej osmanskej expanzii. K jeho ?al?iemu roz?ireniu smeroval tie? soba? ?igmundovej dcery Al?bety s rakuskym arcivojvodom
Albrechtom V.
, ktory bol predur?eny za dedi?a ?igmundovych d??av.
Bitka o Stalingrad
odohravajuca sa medzi
21. augustom
1942
(za?iatok utoku na mesto samotne) a
2. februarom
1943
bola rozhodujucim momentom v bojoch na
vychodnom fronte
. Bola jednou z najkrvavej?ich a najva??ich bitiek
druhej svetovej vojny
a v historii vojenstva vobec, ke??e v nej pod?a odhadov polo?ilo ?ivot dohromady asi 1,5 a? 2 miliony vojakov a civilistov. Boje v oblasti
Stalingradu
sa vyzna?ovali nevidanou urputnos?ou a brutalitou. Obidve strany navy?e nebrali ?iadne oh?ady na vojenske ?i civilne obete.
Bitka sa skladala z nemeckeho utoku na mesto Stalingrad (dnes
Volgograd
), bojov v meste a sovietskeho protiutoku, v dosledku ktoreho uviazla v meste a jeho okoli cela nemecka 6. armada a ?asti ?al?ich jednotiek. Vysledkom bola strata asi 800 000 a? 850 000 vojakov
Osi
(400 000 Nemcov, 200 000 Rumunov, 130 000 Talianov a 120 000 Ma?arov padlo, bolo ranenych alebo zajatych). V dosledku toho stratilo nacisticke
Nemecko
na fronte dovtedaj?iu strategicku iniciativu, ktoru u? nikdy viac nedosiahlo. Pre
Sovietsky zvaz
, ktory v bojoch utrpel rovnako ?a?ke straty bolo vi?azstvo po?iatkom oslobodzovania strateneho uzemia a viedlo k celkovemu vi?azstvu v roku
1945
.
Symbol (znak) rodiny Tokugawa
Obdobie Edo
, ine nazvy:
Obdobie Tokugawa
,
Tokugawsky ?ogunat / ?ogunat Tokugawa
(jap. ?川?軍家 -
Tokugawa ?ogunke
),
Tokugawa
,
Bakufu Tokugawa/Tokugawske bakufu
(?川幕府),
Bakufu Edo
(江?幕府), je obdobie dejin Japonska v rokoch
1603
-
1868
, po?as ktoreho vladla v Japonsku vojenska
diktatura
zalo?ena
Iejasu Tokugawom
a riadena
?ogunmi
z rodu
Tokugawa
. Hlavne mesto po?as tohto obdobia bolo
Edo
. Obdobie sa kon?i
tzv. reformami Meid?i
. V tomto obdobi do?lo k prenasledovaniu
kres?anov
; v rokoch
1639
-
1854
nastala dvestoro?na izolovanos? Japonska od sveta, rozvoj mestskej kultury (literatura, divadlo, kabuki).
General
Augusto Jose Ramon Pinochet Ugarte
(*
25. november
1915
? †
10. december
2006
) bol vodcom vojenskej diktatury, ktora vladla v
?ile
v rokoch
1973
a?
1990
.
K moci sa dostal po?as prevratu, ktory zosadil vtedaj?ieho prezidenta
Salvadora Allendeho
, lekara a
marxistu
, ktory bol prvym
socialistickym
prezidentom ?ile a ktory priviedol krajinu na pokraj ekonomickeho rozvratu. Prevrat ukon?il obdobie napatych vz?ahov medzi ?ile a
USA
, ktore sa aktivne sna?ili zbavi? Allendeho moci, a umo?nil Pinochetovi realizova? hlboke neoliberalne ekonomicke reformy, ale tie? poru?ova?
?udske prava
.
11. septembra
1973
armadne jednotky vedene Pinochetom zauto?ili na prezidentsky palac a prevzali moc od prezidenta Allendeho, ktory vzapati spachal samovra?du. Bola ustanovena
junta
vedena Pinochetom, ktora okam?ite pozastavila
ustavu
, rozpustila kongres, zaviedla prisnu
cenzuru
, zakazala ?innos? ?avicovo orientovanym politickym stranam, ktore tvorili Allendeho koaliciu a zastavila v?etky politicke aktivity v krajine.
Sumeri
alebo
Sumerovia
boli etnikum neznameho povodu, ktore ?ilo v ju?nej Mezopotamii, presnej?ie v ju?nej
Babylonii
, najneskor od konca 4. tisicro?ia pred Kr. do za?iatku 2. storo?ia pred Kr.
Etnicko-geograficke ozna?enie pre oblas? nimi osidlenu (teda preva?ne pre ju?nu Babyloniu) znie
Sumer
. Sumer nie je nazov ?tatu. Etnicko-geograficke ozna?enie oblasti severnej Babylonie osidlenej Semitmi (neskor nazyvanymi
Akkadi
) znie naopak
Akkad
.
Slovo Sumer (star?ou transkripciou
Sumir
) je
exonymum
, preto?e pochadza z akkadskeho ??umer“, ?o znamena bu? ?kulturna krajina“ (zrejme akesi vyjadrenie ucty vyspelosti Sumerov) alebo ide o skomoleninu ozna?eni, ktorymi sa Sumeri ozna?ovali sami. Sumeri sami seba ozna?ovali ako ?sag-gi-ga“ (?iernohlavci) a Sumer ozna?ovali ako ?k(i)-en-gi(r)“ (Miesto civilizovanych panov, Civilizovana krajina, Krajina ozajstnych panov). V Biblii sa Sumer ozna?uje ako
?inar
.
Pozostatky m?tvych vaz?ov tabora vo
Weimare
, ktore u? nemal kto vybra? z peci
Vojnove zlo?iny nacistickeho Nemecka po?as druhej svetovej vojny
boli jednymi z najhor?ich zlo?inov spachanych v dejinach. Po skon?eni
druhej svetovej vojny
boli Nemecke vojnove zlo?iny odsudene v?etkymi civilizovanymi krajinami, va??inu ich organizatorov i pachate?ov Spojenci po vojne potrestali.
Ke? sa v roku
1933
dostal v
Nemecku
k moci
Adolf Hitler
, do?lo k prvemu vyraznemu vzostupu ideologie, ktora sa zakladala na teorii
nacizmu
a
fa?izmu
, ktora otvorene hlasala nepriate?stvo vo?i viacerym okolitym narodom. Nacisti hlasali teoriu nadradenosti arijskej rasy, teoriu nemeckeho ?nad?loveka“, a zarove? boli proti v?etkemu, ?o nebolo nemecke. Ich rasisticka teoria bola zamerena hlavne proti tzv. menejcennym rasam, za ktore pokladali hlavne:
?idov
,
Slovanov
,
Romov
i mnoho ?al?ich, hlavne azijskych a africkych narodov.
Ako potla?atelia slobod viedli aktivny boj proti demokratom, komunistom, socialnym demokratom ?i skupinam obyvate?stva ako boli homosexuali, du?evne ?i zdravotne postihnuti.
Teror
postihujuci tieto skupiny ?udi sa v Nemecku a
Rakusku
za?al u? v priebehu
30. rokov
, a po vypuknuti
2. svetovej vojny
sa roz?iril i do ostatnych obsadenych ?tatov.
Symbol radu nemeckych rytierov
Rad nemeckych rytierov
je jeden z duchovnych rytierskych radov vzniknutych v 12. storo?i na uzemi byvaleho
Jeruzalemskeho kra?ovstva
. Neskor rad zohral vyznamnu ulohu najma v strednej Europe.
Rad bol znamy aj pod nazvami
Nemecky rad
,
Dom hospitalitov sv. Marie teutonskej v Jeruzaleme
,
Teutonski rytieri
, po nemecky potom
Deutscher Ritterorden
,
Deutscher Orden
,
Haus der Ritter des Hospitals Sankt Marien der Deutschen zu Jerusalem
, a po latinsky
Ordo Domus Sanctæ Mariae Theutonicorum in Jerusalem
at?.
Heraldika: ?ierny kri? v bielom poli.
?innos? radu v Palestine a Europe
[
upravi? zdroj
]
?innos? radu za?ala okolo r. 1189 zalo?enim po?neho lazaretu pre putnikov v Palestine. Roku 1199 poveruje
pape?
Inocent III.
bratov nemocnice bojom proti pohanom a zaklada tak vlastny rad, ktory svoju ?innos? obmedzuje zatia? len na
Svatu zem
. Sidlo radu bolo v
Akkone
(v su?asnosti Akoo v Izraeli).
Po dobyti Svatej zeme Arabmi sa rad na kratko usadil v
Benatkach
, neskor v?ak preniesol svoju ?innos? do severovychodnej Europy a ponukol svoje slu?by roznym panovnikom Europy. Roku 1211 po?iadal rad o pomoc
uhorsky
panovnik
Ondrej II.
proti prenikajucim
Kumanom
, za ?o im pris?ubil pozemky v
Sedmohradsku
. Ke? v?ak rad navrhol v r. 1224, aby bol podriadeny priamo pape?ovi a nie uhorskemu kra?ovi, musel r. 1225 Uhorsko opusti?.
Matica slovenska
je celonarodna slovenska kulturna ustanovize? so sidlom v
Martine
. Je konzerva?nou i depozitnou kni?nicou, prednostne uchovava slovenske dokumenty a dokumenty tykajuce sa Slovenska. Spravuje a ochra?uje historicky kni?ny fond, je narodnym pracoviskom pre oblas? re?taurovania, konzervovania, ochranneho kopirovania a digitalizacie kni?nych dokumentov, spravuje suborny katalog monografii kni?nic a koordinuje jeho tvorbu. Momentalne sidli vo svojej tretej budove na martinskej Hostihore.
Zalo?ena bola roku
1863
v
Martine
. Prvym predsedom sa stal
?tefan Moyzes
a podpredsedom
Karol Kuzmany
.
6. aprila
1875
bola ?innos? Matice zastavena a nariadenim ministra vnutra
Tiszu
z
12. novembra
1875 bola Matica slovenska rozpustena a jej majetok zhabany. Koloman Tisza v rozhodnuti, ktore uverejnili aj Narodne noviny ?. 143 z roku 1875 dovodi, ?e ?innos? Matice nezodpovedala stanovam a ?e jej ?innos? po dlhe roky jej trvania bola protivlastenecka a proti?tatna. Svoju ?innos? Matica obnovila
1. januara
1919
po vzniku
?esko-Slovenska
na zaklade rozhodnutia
Dr. Vavra ?robara
, ministra pre spravu Slovenska. Od roku 1990 je predsedom Matice slovenskej
Jozef Marku?
.
Pohrebna maska kra?a Tutanchamona z 18. dynastie
Nova ri?a
je obdobie
dejin starovekeho Egypta
zodpovedajuce 18. ? 20. dynastii (teda cca 1552 ? 1070 pred Kr.). Po Novej ri?i nasledovalo
Tretie prechodne obdobie
resp.
Neskore obdobie
.
Mo?no v dosledku cudzej nadvlady Hyksosov po?as
Druheho prechodneho obdobia
sa faraoni Novej ri?e poku?ali vytvori? naraznikovu oblas? medzi Egyptom a
Blizkym vychodom
. Ziskane uzemia v Azii, spolu s vybojmi v
Nubii
, priniesli Egyptu najva??i uzemny rozmach. Va?nymi supermi ?al?ieho postupu v Azii sa stali a?
Chetiti
, s ktorymi museli Egyp?ania vies? nieko?ko vojen o vladu nad
Syriou
. Tento trend viedol za Novej ri?e k niektorym vyznamnym zmenam v egyptskej spolo?nosti. Po prvy raz sa stretavame v Egypte s profesionalnymi vojakmi. Ti neskor hrali vyznamnu ulohu v riadeni ?tatu; prikladom mo?e by? faraon
Haremheb
z 18. dynastie, ktory nebol urodzeneho povodu a tron ziskal ako general egyptskych vojsk.
Erby knie?at
Rimskonemecka ri?a
alebo
rimsko-nemecka ri?a
(v nemeckej odbornej literature aj
Stara ri?a
, hovorovo
nemecka ri?a
) je (moderny) nazov pre zaniknuty nad?tatny celok v stredozapadnej Europe preva?ne zhruba na uzemi dne?neho Nemecka, ?eska, Rakuska, Slovinska, ?astiach Po?ska a Francuzska a v istom obdobi aj ?vaj?iarska, Nizozemska a severneho Talianska. I?lo o vedome symbolicke nadviazanie na
rimsku ri?u
ako aj ri?u
Karola Ve?keho
.
Jeho skuto?ny nazov znel:
- Rimska ri?a
(962 ? cca. 1250) ? tento nazov je spo?iatku dolo?eny len v tituloch niektorych cisarov (napriklad
Romanorum Imperator Augustus
u Otta II.), od 11. storo?ia je dolo?ene pou?ivanie aj celeho nazvu; od 1157 je dolo?ene aj ozna?enie
svata ri?a
(po latinsky
Sacrum Imperium
)
- Svata rimska ri?a
(ca. 1250?1512/1519) ? po latinsky
Sacrum Romanum Imperium
- Svata rimska ri?a nemeckeho naroda
(1512/1519 - 1806) ? po latinsky
Sacrum Romanum Imperium Nationis Germanicae
, po nemecky
Heiliges Romisches Reich Deutscher Nation
; tento nazov v?ak - na rozdiel od "Svata rimska ri?a" - takmer nikdy nezah??al
Talianske kra?ovstvo
(ktore aj tak v roku 1648 ri?a stratila) ani
Burgundsko
.
Jednotky 1. aeromobilnej divizie po?as bitky v udoli Ia Drang
Vietnamska vojna
bola vojna, ktora medzi rokmi
1964
a
1975
prebehla ako pozemna vojna v
Ju?nom Vietname
a hrani?nych oblastiach
Kambod?e
a
Laosu
, a ako bombardovacia vojna (
Rolling Thunder
) nad
Severnym Vietnamom
.
Vo
Vietname
je tento konflikt znamy ako
Americka vojna
. Intervencia
USA
vo
Vietname
znamenala vlastne len poslednu eskalaciu tridsa?ro?neho ozbrojeneho konfliktu, ktory sa za?al v rokoch
1945
a?
1946
odporom vietnamskych povstalcov (ktori cez
druhu svetovu vojnu
bojovali proti Japoncom) a neskor proti zotrvaniu resp. navratu
francuzskej
kolonialnej nadvlady (pozri aj
Vojna v Indo?ine
). Preto sa ?asto udavaju aj ine datumy za?iatku Vietnamskej vojny, naj?astej?ie rok
1957
?i
1954
.
Boje roznej intenzity sa za?ali, po tom ?o
Severny Vietnam
za?al koncom 50. rokov podporova? komunisticke partizanske hnutie (
Vietkong
) v
ju?nej ?asti krajiny
. ?asom prestal by? Ju?ny Vietnam, bez pomoci, ktoru mu poskytovali
USA
schopny ?al?ej obrany pred agresiou. Od roku 1966 USA vyrazne zvy?ovali svoju u?as? na bojovych operaciach. Ozbrojene akcie v?ak neboli vedene vhodnym sposobom a ani po dvoch rokoch nemali Ameri?ania v krajine rozhodujucu prevahu. Vnutorne rozpory a tlak spolo?nosti nakoniec prinutil Ameri?anov k stiahnutiu sa z vojny do roku 1972. Mierove rokovania v?ak nezodpovedali realite a Severny Vietnam po odchode Ameri?anov nijak nezmen?il svoj vojensky tlak na Juh. Najprv za?al intenzivnu ofenzivu na jar 1972, no bol v?aka americkej leteckej podpore odrazeny. Ju?ny Vietnam, z ktoreho postupne odi?li v?etky spojenecke sily v?ak zostal zoslabeny a na jar 1975 pod?ahol novej komunistickej ofenzive. USA, napriek garanciam ochrany suverenity Ju?neho Vietnamu, u? do bojov nezasiahli, najma kvoli vnutornym politickym problemom.
Strieborna minca Antiocha III., na reverze zobrazeny Apollon sediaci na omfale
Antiochos III. Ve?ky
(*
242 pred Kr.
? †
187 pred Kr.
) bol
kra?om
seleukovskej ri?e
v rokoch
223
?
187 pred Kr.
a vyznamnym vladcom z dynastie
Seleukovcov
. Jeho otcom bol kra?
Seleukos II.
, star?im bratom a predchodcom na trone
Seleukos III.
Ke? Antiochos vo veku osemnastich rokov nastupil na tron, prechadzala seleukovska ri?a obdobim nestability. Vychodne provincie
Partia
a
Baktria
sa stali takmer nezavislymi a provincie
Media
a
Persis
sa vzburili proti seleukovskej nadvlade.
V roku
221 pred Kr.
viedol Antiochos svoju armadu proti vzburenym provinciam, ktore sa poddali jeho moci. Hoci sa medzitym kra?ov bratranec,
Achaios
, sam vyhlasil za kra?a, obratil sa Antiochos na spiato?nej ceste proti
Palestine
, ktora bola predmetom sporu medzi Seleukovcami a
Ptolemaiovcami
. Po?as nasledujucich rokov postupil Antiochos takmer a? na hranice
Egypta
, v
bitke pri Rafii
v?ak v roku
217 pred Kr.
utrpel pora?ku, ktora ho pripravila o v?etky predtym ziskane uzemia a donutila ho k ustupu do
Libanonu
.
George Washington s posadkou prechadza cez rieku Delaware
Americka vojna za nezavislos?
(
1775
?
1783
), ozna?ovana aj ako
Americka revolucia
alebo
Boj americkych osad za nezavislos?
bola vojna medzi
Ve?ka Britaniou
a 13 koloniami v severnej Amerike. Vojna skon?ila zvrhnutim britskej vlady a zalo?enim
Spojenych ?tatov americkych
.
Ve?ka Britania mala v
Novom Anglicku
silnu armadu. Medzi koloniami a vladou v Londyne v?ak panovalo napatie pre vysoke dane, ktore museli kolonie plati? na udr?iavanie tejto armady. Sprava kolonii bola zverena zhroma?deniam, ktore fungovali v miestom ramci. To v?ak neznamenalo, ?e kolonie mali zastupcov v londynskom parlamente, ktory rozhodoval o novych daniach. Kolonie teda mali plati? dane, ktore si sami neodsuhlasili.
V roku
1773
do?lo k prvemu va??iemu konfliktu. Ke??e Anglicko uvalilo aj clo na ?aj, skupina odporcov londynskej vlady sa prezliekla za indianov a v pristave vyhadzala do mora naklad ?aju pochadzajuceho z Indie. Tento ?in sa do dejin zapisal ako
Bostonske pitie ?aju
a poklada sa za "rozbu?ku" Americkej revolucie. Na tento ?in musel anglicky kra? reagova? a v Massachusetts vyhlasil stanne pravo. Ostatnych 12 osad preto bojkotovalo anglicky tovar, ?o anglicky kra? spolu s anglickou vladou pova?ovali za vzburu, ktoru je potrebne potla?i?.
Idealizovana moderna socha ?tefana
Svaty
?tefan I.
alebo
?tefan Ve?ky
, pred pokrstenim
Vajk
, (po ma?arsky
I. Istvan / Szent Istvan kiraly
) (*
979
(
970
/
975
/
980
?) ? †
15. august
1038
) bol v rokoch
995
-
997
knie?a
Nitrianskeho knie?atstva
, v rokoch
997
-
1000
/
1001
ve?koknie?a
Ma?arov
/Uhorska a v rokoch 1000/1001 -
1038
prvy
kra?
Uhorska
.
Nemecky tank
PzKpfw IV F2
a sovietsky
T-34/85
na konci ?udolia smrti“
Karpatsko-duklianska operacia
bola uto?na operacia sovietskych a ?esko-slovenskych vojsk na severovychodnom
Slovensku
na jese?
1944
, ktora mala spoji? povstalecke sily
SNP
so sovietskymi armadami. Bola jednou z najva??ich horskych bitiek
druhej svetovej vojny
. Po potla?eni povstania do hor stratila svoje opodstatnenie a bola ukon?ena.
Celkova situacia v oblasti na jese? 1944
[
upravi? zdroj
]
V lete roku
1944
u?
?ervena armada
oslobodzovala juhovychodnu a strednu
Europu
. Na hlavnom var?avsko-berlinskom strategickom smere sa po dosiahnuti hranic
vychodneho Pruska
a riek
Visla
a
Narew
na
po?skom
uzemi skon?ila
19. augusta
1944
bieloruska operacia
. V rovnaky de? boli ukon?ene aj boje v ramci
?vovsko-sandomierzskej operacie
. Na ju?nom strategickom smere v rovnakom ?ase prebiehala
Jassko-ki?i?ovska operacia
. Jej uspech vytvoril predpoklad, rychleho postupu sovietskych vojsk z
Rumunska
do severovychodneho
Ma?arska
. V?aka tomu sa ratalo s tym, ?e do
Karpatskeho obluka
bude mo?ne vniknu? z juhu.
Povodni obyvatelia Australie - aborigeni.
Prijatim ustavy
Australskeho zvazu
(
Commonwealth of Australia
) sa
1. januara
1901
vtedaj?ie
britske
kolonie na piatom svetadiele (
Novy Ju?ny Wales
,
Victoria
,
Queensland
,
Ju?na Australia
,
Zapadna Australia
,
Tasmania
) spojili do federacie. Hlavou ?tatu je aj na?alej
britska
kra?ovna
Al?beta II.
, ktoru v krajine zastupuje generalny guverner. Zakonodarstvo je v rukach parlamentu, zlo?eneho z dvoch komor - senatu a snemovne reprezentantov. Na ?ele vlady stoji ministersky predseda.
Praobyvatelia
Australie
, nazyvani
aborigenci
, pri?li na kontinent pravdepodobne pred 13 000 rokmi z
Azie
cez
indonezske ostrovy
. Za?iatok osidlenia krajiny
Europanmi
znamenal pre nich za?iatok vyrazneho poklesu ich po?tu ? kym v roku
1700
ich bolo e?te 250 000, dnes ich ?ije v Australii u? len okolo 50 000. Do australskej spolo?nosti sa integrovali len minimalne - na?alej ?iju v kme?ovych spolo?enstvach a ?ivia sa va??inou lovom ?i zberom plodin.