O inych vyznamoch vyrazu Poprad pozri Poprad (rozli?ovacia stranka) .

Poprad
mesto
Poprad. Zhora - Namestie sv. Egidia, v strede z?ava - Kostol sv. Juraja so zvonicou v Spi?skej Sobote, Kostol sv. Egidia so zvonicou na Namesti sv. Egidia v Starom meste, me?tianske domy na spi?skosobotskom namesti, dolu z?ava - Kvetnica, primestska rekrea?na oblas?, namestie s Kostolom sv. Jana Evanjelistu v mestskej ?asti Ve?ka
Znak
?tat	Slovensko
Kraj	Pre?ovsky kraj
Okres	Poprad
Region	Spi?
Vodne toky	Poprad , Velicky potok
Nadmorska vy?ka	672  m n. m.
Suradnice	49°03′24″S 20°17′51″V  /  49,056667°S 20,297500°V  / 49.056667; 20.297500
Rozloha	63,11  km²  (6 311  ha ) [1]
Obyvate?stvo	48 741  ( 31. 12. 2023 ) [2]
Hustota	772,32 obyv./ km²
Prva pis. zmienka	1256
Primator	Anton Danko [3] ( nezavisly )
PS?	058 01
?UJ	523381
E?V (do r. 2022)	PP
Tel. predvo?ba	+421-52
Adresa mestskeho uradu	Mestsky urad Nabre?ie Jana Pavla II. 2082/3 058 01 Poprad
E-mailova adresa	podatelna@msupoprad.sk
Telefon	052 / 71 67 111
Fax	052 / 772 12 18
Poloha mesta na Slovensku
Interaktivna mapa mesta
Wikimedia Commons: Poprad
Webova stranka: poprad.sk
Mapovy portal GKU: katastralna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portaly, ktorych su?as?ou je tato stranka:   Geograficky portal   Slovensky portal
Demonym : Poprad?an

Poprad ( ma?. Poprad , nem. Deutschendorf ) je okresne mesto na severo-vychode Slovenska v Pre?ovskom kraji . Po?tom obyvate?ov je najva??im mestom Spi?a , tretim najva??im mestom vychodneho Slovenska a desiatym najva??im mestom na Slovensku. V?aka svojej polohe sa mu dostal privlastok vstupna brana do Vysokych Tatier .

Polohopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Poprad le?i v Popradskej kotline , ktora je su?as?ou Podtatranskej kotliny , medzi Vysokymi a Belianskymi Tatrami (na severe), Levo?skymi vrchmi (na vychode), Kozimi chrbtami (na juhu) a ?trbskym rozvodim (na zapade), na rovnomennej rieke Poprad . Obklopene je po?nohospodarskymi pozemkami, ktore prechadzaju do suvislych lesnych komplexov. Po va??inu roka v Poprade vanie zapadny vietor. V roku 1950 mal Poprad 11 000 obyvate?ov, v roku 2004 ich mal u? 54 589. Na uzemi mesta boli vybudovane tri sidliska: Banicka, Juh (najva??ie, ?asti Juh I-VI) a Zapad (?asti I-III).

Poprad je su?as?ou regionu Spi?.

Vodne toky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rieka Poprad vznika sutokom Hincovho potoka (vyteka z Ve?keho Hincovho plesa ) a potoka Krupa (vyteka z Popradskeho plesa ) v Mengusovskej doline vo Vysokych Tatrach . Na uzemi mesta pribera sprava Poto?ky a Hozelsky potok , z?ava Velicky a Slavkovsky potok .

?asti mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dne?ne mesto Poprad sa sklada z piatich byvalych hornospi?skych miest a jednej byvalej osady (?tatut mesta aj UGKK SR ich ozna?uje ako "?asti mesta"):

• Stare Mesto
• Matejovce
• Spi?ska Sobota
• Stra?e pod Tatrami
• Ve?ka
• Kvetnica

Historia mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Okolie mesta bolo osidlene u? v praveku . Sved?i o tom aj nalez travertinoveho odliatku lebe?nej dutiny neandertalskeho ?loveka v ne?alekych Ganovciach v roku 1926. Na tunaj?om uzemi tu ?il ?lovek potom nepretr?ite ? potvrdzuju to nalezy z kamennej i bronzovej doby . Nalezy z roku 2006 potvrdili pritomnos? germanskych Vandalov na tomto uzemi.

Historicke obdobie sa za?ina v polovici 13. storo?ia, kedy sa datuju prve pisomne zmienky o meste a o jeho teraj?ich mestskych ?astiach. V roku 1256 sa prvy raz objavuje pisomna zmienka o Poprade ako o samostatnej obci osidlenej nemeckymi pris?ahovalcami. Za?iatky historickeho Popradu, v?ak spadaju a? k roku 1209, kedy sa nazov ?Poprad“ vyskytol v najstar?ej listine tykajucej sa uzemia Spi?a , v ktorej kra? Ondrej II. dal istemu prepo?tovi Adolfovi a jeho sestre rozsiahle uzemia na Spi?i le?iace nad Popradom. Pod?a legiend u? v tomto obdobi sa tu prejavoval kult svateho Egidia , ktoremu tu bola zasvatena kaplnka. V roku 1276 dne?ny Poprad pozostaval e?te z dvoch od seba nezavislych obci: z Popradu a z Nemeckej Vsi, ktore neskor splynuli.

Poprad spo?iatku ako mala obec le?iaca na kri?ovatke dole?itych obchodnych ciest sa vyvijal v tieni okolitych obci, najma Spi?skej Soboty . V ?oraz va??ej miere sa tu usid?ovali nemecki kolonisti, o ?om sved?i i nazov najstar?ieho meste?ka Popradzaza ( Sasky Poprad ); v neskor?om obdobi dostal ?isto nemecke pomenovanie Deutschendorf , ktore sa pou?ivalo a? do 17. storo?ia.

V polovici 14. storo?ia sa Poprad spolu s ?al?imi spi?skymi obcami stal su?as?ou provincie 24 spi?skych miest , s ktorou sa v roku 1412 dostal do tzv. po?skeho zalohu . Po skon?eni zalohu v roku 1772 patril Poprad do provincie 16 spi?skych miest , kde zostal a? do roku 1876. E?te v 18. storo?i mu bolo udelene trhove pravo.

U? v 16. a 17. storo?i nastal hospodarsky rast mesta, ktory podnietil usadzovanie sa slovenskeho obyvate?stva a zosi??ovanie po?skeho vplyvu. Povodne po?nohospodarsky charakter mesta sa menil; v roku 1692 tu bola zalo?ena papiere?, najstar?ia remeselna fabrika.

Vyznamny prinos pre rozvoj mesta znamenalo v roku 1871 otvorenie Ko?icko-bohuminskej ?eleznice , ktora sa stala hlavnou hybnou silou hospodarskeho rastu a natrvalo na?tartovala prosperitu Popradu na ukor Spi?skej Soboty a blizkeho Ke?marku . S objavovanim a postupnym spristup?ovanim Vysokych Tatier mesto za?alo ?a?i? z cestovneho ruchu (prispelo k tomu i otvorenie elektrickej ?eleznice v rokoch 1908 ? 1912).

1. januara 1923 sa na zaklade Vladneho nariadenia ?. 257/1922 stala z mesta so zriadenym magistratom ve?ka obec Poprad a v roku 1927 sa Poprad stal sidlom novozriadeneho okresu.

V obdobi druhej svetovej vojny sa Poprad stal strediskom protifa?istickeho odboja. Smutne vyznieva skuto?nos?, ?e po?as tzv. slovenskeho ?tatu bol v roku 1942 v meste zriadeny zberny tabor, do ktoreho boli zhroma??ovani ?idia ur?eni na vys?ahovanie a u? 25. marca v tomto roku odi?iel z Popradu prvy ?idovsky transport do Osvien?imu . Poprad bol oslobodeny 28. januara 1945.

Po skon?eni vojny nastal rozvoj mesta, podporeny pripojenim okolitych obci a vytvorenim mestskej aglomeracie s mestskymi ?as?ami ?  Spi?ska Sobota a Ve?ka boli pripojene v roku 1945, Stra?e pod Tatrami v r. 1960 a Matejovce v roku 1974. Rozbehla sa mohutna priemyselna vyroba (vagony, elektricke spotrebi?e), napredoval aj potravinarsky priemysel.

V su?asnosti predstavuje Poprad moderne sa rozvijajuce mesto, zname i za hranicami krajiny. V roku 2006 bolo kandidatskym mestom na usporiadanie zimnych olympijskych hier .

Demografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

1772 ? 1832 [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1772 (po navrate miest z po?skeho zalohu ) tvorili evanjelici na uzemi dne?neho Popradu drvivu va??inu, no postupne podiel katolikov v?aka pris?ahovalectvu stupal (roky 1773 , 1801 , 1832 ):

• Spi?ska Sobota: 170/657, 303/663, 323/585
• Ve?ka: 20/986, 101/1101, 237/1300
• Poprad: 28/768, 240/877, 357/750
• Matejovce: 16/600, 69/691, 124/963
• Stra?e: 19/464, 63/451, 141/505

Slovaci boli preva?ne katolici (okrem Ve?kej) a Nemci evanjelici.

S?itanie ?udu v Uhorsku v rokoch 1880 a 1910 [ upravi? | upravi? zdroj ]

S?itania obyvate?stva v Uhorsku zis?ovali okrem ineho aj narodnostnu ?trukturu obyvate?stva. Obyvatelia v?ak neodpovedali na to, akej su narodnosti, ale aky je ich materinsky resp. najpou?ivanej?i jazyk. Preva?na va??ina ob?anov ?idovskej narodnosti sa na sklonku Uhorska hlasila k ma?arskej narodnosti, v men?ej miere k nemeckej a zriedkavo k slovenskej.

1880 ^[4] [ upravi? | upravi? zdroj ]

1910 ^[5] [ upravi? | upravi? zdroj ]

1919 ? 1940 [ upravi? | upravi? zdroj ]

V minulosti malo pa? popradskych miest silny nemecky ?ivel. V roku 1930 tvorili Slovaci a Nemci v jednotlivych meste?kach nasledovny pomer:

Nemci tvorili v okrese Poprad v roku 1930 19,7 % obyvate?ov, kym na Slovensku len 4,6 %. E?te v roku 1921 v?ak netvorili Slovaci va??inu ani v Poprade (47,7 %) a v Spi?skej Sobote a Stra?ach len nepatrnu va??inu (50,1 % resp. 56,6). Slovensky charakter mala len Ve?ka (63,6 %). V roku 1919 mali popradske meste?ka spolu 7895 obyvate?ov, z ?oho bolo 47,8 % Slovakov a 41,% Nemcov. V roku 1921 tvorili Nemci v okrese Poprad 24 %, no do roku 1940 ich podiel klesol na 13,5 %.

Slovaci netvorili va??inu v Matejovciach e?te ani v roku 1940 (33 %), ktore zostali nemeckym mestom (56,0 %). V ostatnych popradskych meste?kach podiel Nemcov do roku 1940 pozvo?na klesal (od 13 % vo Ve?kej, cez 14 % v Spi?skej Sobote a 15,4 % v Poprade, po 25 % v Stra?ach). Pred koncom 2. svetovej vojny a kratko po nej v?ak takmer v?etci Nemci region Spi?a, a teda aj pa? popradskych miest, opustili.

Tomu zodpovedalo aj nabo?enske zlo?enie obyvate?stva, kedy rimskokatolici tvorili 60,5 % a evanjelici a. v. 26,8 %.

1945 ? su?asnos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?et obyvate?ov po 2. svetovej vojne prudko rastol (z 12000 v roku 1949 po 55000 v roku 1991 ). Odsunutych Nemcov postupne nahradili Slovaci a v centrach miest ?asto aj ob?ania z osad (i?lo va??inou o Romov). Mesto Poprad rovnako ako cely Spi? stratil svoj multietnicky charakter a stal sa slovenskym uzemim, so silnou romskou men?inou.

Su?asnos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a s?itania obyvate?stva z roku 1991 sa k niektoremu z nabo?enskych vierovyznani prihlasilo 63,2 % obyvate?ov, v roku 2001 79,26 %. Pod?a s?itania obyvate?stva z roku 2001 sa prihlasilo k rimskokatolickej cirkvi 65,90 %, evanjelickej a. v. 7,31 %, greckokatolickej 3,73 % a pravoslavnej 0,80 % obyvate?ov mesta. Bez vierovyznania je 16,82 % a svoje vierovyznanie neuviedlo 3,92 %.

V rovnakom roku sa k slovenskej narodnosti prihlasilo 94,14 % Poprad?anov, k romskej 2,09 %, ?eskej 1,00 %, ma?arskej 0,23 % a nemeckej 0,21 %. ^[6]

Kultura a zaujimavosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Divadla [ upravi? | upravi? zdroj ]

V meste sa napriek jeho ve?kosti nenachadza profesionalne divadlo so stalou scenou. Vystupuju tu len hos?ujuce subory ?i divadla z inych miest, predstavenia su preva?ne v Dome kultury, ktory bol nedavno zrekon?truovany a premenovany z povodneho "zavodneho klubu Tatravagonky." Divadelna sala sa nachadza aj v mestskej ?asti Spi?ska Sobota. V Poprade posobi divadelny subor Commedia .

Kina [ upravi? | upravi? zdroj ]

V centre mesta na Namesti Sv. Egidia bolo vo februari 2016 po nieko?koro?nej prestavke znovu otvorene kino Tatran. Nedavno pribudlo aj moderne trojsalove multikino CINEMAX, ktore premieta denne priemerne 4 predstavenia v ka?dej sale a denne uvadza 5 a? 6 filmovych titulov. V mestskej ?asti Ve?ka je kino Maj, ktore sa v?ak v su?asnosti vyu?iva na ine u?ely. Po spusteni prevadzky v kine Tatran pred nieko?kymi rokmi sa prestalo pravidelne premieta? v kine Gerlach, kde sa v su?asnosti konaju zasadnutia mestskych poslancov, funkciu kina plni len po?as Festivalu horskych filmov , ktory sa kona v meste ka?dy rok.

Muzea [ upravi? | upravi? zdroj ]

V centre mesta (a v mestskej ?asti Spi?ska Sobota) sa nachadza Podtatranske muzeum , v ktorom sa nav?tevnici mo?u oboznami? s historiu mesta a regionu. Ve?mi cennou expoziciou su nalezy z ne?alekych Ganoviec (odliatok lebky neandertalskeho ?loveka).

Galerie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vystavne priestory ma aj Tatranska galeria v priestoroch byvalej parnej elektrarne pri ?elezni?nej stanici a vo Vystavnej sieni na Al?betinej ulici. V Poprade desa? rokov (od r. 1996) posobil aj Dom fotografie, ktory sa v?ak v r. 2006 pres?ahoval do Liptovskeho Mikula?a.

Kni?nice [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prva pisomna zmienka o kni?nici v Poprade je z roku 1925 . Podtatranska kni?nica v Poprade poskytuje vypo?i?ne (absen?ne aj prezen?ne), konzulta?ne, bibliograficko-informa?ne, reprograficke a re?er?ne slu?by. V oddeleniach nau?nej literatury, v?eobecnej literatury, regionalnej literatury, beletrie a oddeleni pre deti a mlade? (na ul. Podtatranska), umenia (Sobotske namestie) a v pobo?kach (na ul. Dostojevskeho a Rastislavova) sa nachadza takmer 130 000 titulov.

Vydavate?stva [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Poprade posobi nieko?ko vydavate?stiev, medzi ktore patria: Tla?iare? a vydavate?stvo SLZA , Region Poprad , Popradska tla?iare? - vydavate?stvo a Juvenia Education .

Pravidelne podujatia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Medzi pravidelne podujatia u? od roku 1993 v Poprade patri Medzinarodny festival horskych filmov , ktory sa kona pravidelne v?dy v oktobri v byvalom kine Gerlach, dnes zasada?ke Mestskeho uradu a v Kine Iskra v Ke?marku a v Spi?skej Novej Vsi . Medzi jeho najznamej?imi hos?ami (r. 1994 ) bol aj Sir Edmund Hillary z Noveho Zelandu , prvy pokorite? Mount Everestu . Namestie Sv. Egidia v poslednych rokoch hosti ?oraz viac popularne festivaly Viva Italia a Made in Slovakia, organizovane ob?ianskym zdru?enim Pre mesto. V meste sa ka?doro?ne kona Popradska kulturna zima, Popradska kulturna jese?, Popradska kulturna jar a Popradske kulturne leto, v ramci ktorych sa uskuto??uje mnoho kulturnych akcii v?etkych ?anrov, ?asto so znamymi osobnos?ami zo Slovenska alebo sveta. Medzi ?al?ie pravidelne podujatie patri Prichod Mikula?a a tie? aj Viano?ny jarmok, ktory sa pravidelne uskuto??uje pred Vianocami.

Folklorne subory [ upravi? | upravi? zdroj ]

Od roku 1972 posobi v meste Poprad Folklorny subor Vagonar, ktory v su?asnosti zdru?uje vo forme ob?ianskeho zdru?enia Klub priate?ov folkloru nad?encov ?udoveho tanca, spevu a hudby. Vagonar sa vo svojej umeleckej tvorbe zameriava na uchovavanie a rozvijanie ?udovych tradicii a kultury regionov stredneho, severneho a vychodneho Slovenska ? Liptov, Spi?, ?ari?, Zemplin a Horehronie. Hudobne CD s nazvom "Budu hrac, budu hrac…", ktore subor vydal v roku 2008 , zachytava aktualny repertoar suboru v podobe ?udovych piesni a hudobnych uprav.

V Poprade posobia aj tri detske folklorne subory, a to Detsky folklorny subor Letni?ka, Detsky folklorny subor Ven?ek a najmlad?i Detsky folklorny subor Poprad?an. Tieto subory prezentuju folklor najma z oblasti Spi?a a Liptova. Ti naj?ikovnej?i tane?nici z detskych suborov maju mo?nos? pokra?ova? v prezentacii ?udoveho umenia vo Folklornom subore Vagonar.

V meste Poprad posobi aj ?udova kapela s vysti?nym nazvom - Cimbalova ?udova hudba Poprad?an , ktorej prima?om a zakladate?om je poprad?an Luka? Copu?. V roku 2015 vydala kapela profilove CD s nazvom ?udovo a predsa inak , v roku 2017 svoje druhe CD s nazvom Ide ?uro po ulici a v spolupraci s Chramovym spevackym zborom pri Konkatedrale Sedembolestnej Panny Marie v Poprade v roku 2021 vydala cimbalovka aj viano?ne CD s nazvom Na tu svatu viliju .

Pamiatky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najvyznamnej?ou pamiatkovou zonou v Poprade je centrum mestskej ?asti Spi?ska Sobota . Najvzacnej?ou architektonickou pamiatkou je tu Kostol svateho Juraja s piatimi neskorogotickymi kridlovymi oltarmi a hlavnym oltarom od Majstra Pavla z Levo?e . Vznikol na rozhrani neskorej gotiky a renesancie . Ved?a kostola, podobne ako v inych ?nemeckych“ hornospi?skych mestach, stoji renesan?na zvonica. Cele centrum Spi?skej Soboty bolo vyhlasene za mestsku pamiatkovu rezervaciu .

V historickom centre Popradu najvyznamnej?ou pamiatkou je ranogoticky Kostol svateho Egidia s bohatou freskovou vyzdobou. Pozostatkom neskorobarokovej vyzdoby kostola je u? len krstite?nica. Ved?a kostola stoji renesan?na zvonica zo 16. storo?ia.

Pomniky [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Na namesti v Spi?skej Sobote je umiestneny obelisk na pamiatku revolucie z roku 1848 a na pamiatku padlych v 1. svetovej vojne .
• V parku pri ?elezni?nej stanici v Poprade je pomnik na pamiatku ?ervenej armady , ktora mesto oslobodila v januari 1945 .
• Na Velickom namesti je pamatnik Nespravodlivo umu?enych.
• Na najva??om cintorine vo Ve?kej je pamatnik umu?enych v gulagoch.
• Pri letisku je nedavno obnoveny pamatnik SNP.
• Na ?elezni?nej stanici na prvom nastupi?ti je pamatna tabu?a na prvy slovensky transport ?idovskych ?ien a diev?at do koncentra?neho tabora. Podobna tabu?a je aj na synagoge v centre mesta.
• Pamatna tabu?a na mladeho mu?a, Jozefa Bonka, zastreleneho pri okupacii Popradu sovietskymi vojskami je na opornom mure kostola sv. Egidia v centre mesta.
• Pred NsP bolo a? do Ne?nej revolucie namestie s nazvom Leninovo, v ktoreho strede stala obrovska bronzova socha V. I. Lenina . Zaujimavos?ou je, ?e predtym ako mohla by? socha predana do ?rotu ju v roku 1993 kupil americky podnikate? Lew Carpenter a monument dodnes stoji v umeleckej ?tvrti americkeho mesta Seattle . ^[7]

Cirkvi, nabo?enske spolo?enstva [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Poprade posobia:

• Rimskokatolicka cirkev
• Evanjelicka cirkev augsburskeho vyznania
• Greckokatolicka cirkev
• Pravoslavna cirkev
• Bratska jednota baptistov
• Apo?tolska cirkev
• Cirkev adventistov siedmeho d?a
• Svedkovia Jehovovi
• Kres?anske spolo?enstvo Milos?

Kostoly, chramy, kaplnky a bohoslu?obne miesta v meste: [ upravi? | upravi? zdroj ]

Poprad [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Rimskokatolicka konkatedrala Sedembolestnej Panny Marie
• Rimskokatolicky kostol svateho Egidia
• Evanjelicky kostol Svatej Trojice
• Pravoslavny chram Vyvy?enia svateho Kri?a
• ?idovska synagoga (nevyu?ivana)
• Rimskokatolicky kostol svatych Cyrila a Metoda
• Greckokatolicky chram svatych apo?tolov Petra a Pavla ^[8]
• Rimskokatolicka kaplnka Panny Marie Pomocnice kres?anov ( SDB , su?as? salezianskeho oratoria) ^[9]
• Rimskokatolicka kaplnka Bo?ieho Milosrdenstva (nemocnica) ^[10]
• Zbor cirkvi Kres?anske spolo?enstvo Poprad ^[11] (KS Milos?)

Spi?ska Sobota [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Rimskokatolicky kostol svateho Juraja
• Evanjelicky kostol

Stra?e [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Rimskokatolicky kostol svateho Jana Krstite?a
• Evanjelicky kostol

Matejovce [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Rimskokatolicky kostol svateho ?tefana Uhorskeho
• Evanjelicky kostol

Ve?ka [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Rimskokatolicky kostol svateho Jana Evanjelistu ( SDB )

• Evanjelicky kostol
• Kostol Bratskej jednoty baptistov
• Modliteb?a Cirkvi adventistov siedmeho d?a

Kvetnica [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Rimskokatolicky kostol svatej Heleny
• Kaplnka vzkriesenia (su?as? kri?ovej cesty nad Kvetnicou ) ^[12]

?port a oddych [ upravi? | upravi? zdroj ]

Futbal [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ka?da z mestskych ?asti ma vlastny futbalovy ?tadion. Najva??ie (aj s tribunami) su v Poprade a vo Ve?kej. V su?asnosti sa planuje rozsiahla rekon?trukcia hlavneho futbaloveho ?tadiona, ktory sa nachadza pri aquaparku AquaCity. Futbalovy klub FK Poprad je u?astnikom 3.ligy vychod , ktora predstavuje tretiu najvy??iu futbalovu ligu na Slovensku. Zaujem o mlade?nicky futbal stale rastie.

Hokej [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hokej sa v Poprade hra od sezony 1930/31. Prve dva "cvi?ne" zapasy odohral Poprad proti ?KVT 22. a 29. januara 1931 s vysledkami 0:14 a 0:6. V dobovej tla?i sa uvadza, ?e popradski hokejisti hrali pod hlavi?kou Popradskeho atletickeho clubu (PAC). Prvy "oficialny" domaci zapas, u? pre verejnos?, odohral Poprad pod hlavi?kou spolku Karpathenverein proti LTC Plze? 1. februara 1931. Pod hlavi?kou Karpathenvereinu odohral Poprad aj zvy?ok prvej sezony. U? v nasledujucej sezone (1931/32) popradski hokejisti definitivne zakotvili v PAC, ako jeden z odborov tohto ?portoveho klubu, pod nazvom Hockey Club (HC) Poprad. Do organizovaneho slovenskeho hokeja vstupil Poprad v roku 1931 . V sezone 1931/32 v?ak Poprad nepre?iel vo finale majstrovstiev Vychodoslovenskej ?upy ?eskoslovenskeho svazu kanadskeho hockeya cez Slaviu Pre?ov. V sezonach 1932 / 33  ?  1934 / 35 ziskal 3 tituly ?Majster Slovenska“. V roku 1935 spojenim popradskeho a tatranskeho hokeja vznikol HC Tatry (predseda Viliam ?imko), ktory bol v roku 1948 premenovany na Sokol Tatry Poprad a v roku 1950 na TJ Tatran Tatranske pily Poprad. Umela ?adova plocha bola vybudovana a? 22. februara 1958 (dovtedy sa ?ad ?asto topil a tak miestom pripravy hokejistov bolo Pa? Spi?skych plies v Malej Studenej doline vo Vysokych Tatrach ). Hokejisti Lokomotiva-Vagonka-Stavbar (LVS) Poprad (predseda Ladislav Gromovsky) mohli hrava? v krytej hale od roku 1973 . Od roku 1976 Poprad?ania vystupovali pod nazvom Lokomotiva Stavbar (predseda Franti?ek Babinec) a od roku 1978 boli su?as?ou Telovychovnej jednoty (TJ) Pozemne stavby (PS) Poprad (predseda Michal Ni?aj). V roku 1989 sa PS Poprad zlu?ili s ?H Poprad. V roku 1990 vznikol HC ?portovy klub policie Pozemne stavby (?KP PS) Poprad (predseda Jozef Pari?ek). V su?asnosti hokejovy oddiel HK Poprad hra zapasy slovenskej hokejovej extraligy v zrekon?truovanej Poprad Arene. V maji 2022 mesto Poprad otvorilo aj novu treningovu halu, ktora sa nachadza hne? ved?a zimneho ?tadiona. ^[13]

Hokejbal [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tim HK Ims-East Popradski Pirati Poprad je od sezony 2021/2022 u?astnikom Slovenskej hokejbalovej extraligy mu?ov .

Plavanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Blizko zimneho ?tadiona, na hranici ?ir?ieho centra mesta a Spi?skej Soboty sa nachadzala moderna plavare?. Ta sa v roku 2003 za?ala komplexne prebudovava? na plavare? AquaCity. Bazeny su napu??ane termalnou vodou z ne?alekeho geotermalneho vrtu.

Basketbal [ upravi? | upravi? zdroj ]

Poprad v?dy patril medzi ?pi?ku ?enskeho basketbalu na Slovensku . Prve basketbalove kru?ky v Poprade vznikli v roku 1946 na Obchodnej akademii. V roku 1965 dorastenky postupili do slovenskej dorasteneckej ligy a postupne ziskali mnoho titulov majsteriek Slovenska i ?SSR . V roku 1964 , ako vi?az krajskej su?a?e, postupili basketbalistky do SNL. Do I. ligy sa hra?ky dostali v roku 1981 . Diev?ata pri svojom postupe do extraligy v sezone 2002 / 2003 obsadili ?tvrte miesto. Sezonu 2003 / 2004 ukon?ili 3. miestom, ktore obhajili aj v nasledujucej sezone. V su?asnosti klub Basketbalova akademia mlade?e Poprad odohrava svoje domace zapasy vo viacu?elovej hale (Arena Poprad), ktora bola otvorena v roku 2006 na sidlisku Juh III.

Cyklistika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Okolie Popradu je vhodne aj na cyklotury. Tie najnaro?nej?ie vedu lesnymi cestami Vysokych Tatier ?i Kozich chrbtov a? do Nizkych Tatier . Jednotlive trasy aj s ich naro?nos?ou su vyzna?ene na turistickych mapach. Medzi Popradom a Svitom je vybudovany cyklisticky chodnik v d??ke vy?e 6 km, ktory za?ina za Popradom (pri strelnici), vedie popri sidlisku JUH III v Poprade a? do mesta Svit , kde pokra?uje a? do Lopu?nej doliny a po?nou cestou a? do ?u?avy . Na Namesti sv. Egidia je vytvorena cyklotrasa. Planovane je dobudovanie cyklotrasy, ktora sa napoji na u? existujucu cyklotrasu na namesti, a bude pokra?ova? ?ir?im centrom mesta, t. j. cez mestske ?asti a sidliska.

V roku 1999 bolo mesto Poprad usporiadate?om jubilejnych 50. majstrovstiev sveta v cyklokrose , ktore sa uskuto?nili na okruhu v ne?alekej Spi?skej Teplici .

Inline kor?u?ovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na kor?u?ovanie je vhodny cyklisticky chodnik medzi Svitom a Popradom, ale je to v prvom rade cyklisticky chodnik, o ktorom u?ele hovori vyhla?ka o premavke na pozemnych komunikaciach. V su?asnosti ho v?ak vyu?ivaju najma kor?uliari, prave vzh?adom na jeho ve?mi dobry povrch a rovinaty charakter len s ve?mi malym vy?kovym prevy?enim. Prave z tohto dovodu cyklisti vyu?ivaju najma ve?ke mno?stvo cyklistickych tras v okoli mesta prirodneho charakteru, ktore su vhodne aj pre naro?nych cyklistov a vynikaju pestros?ou povrchov a okolitej prirodnej scenerie.

Ly?ovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

V okoli Popradu je mno?stvo ly?iarskych stredisk vo Vysokych Tatrach (Tatranska Lomnica (9,15 km zjazdoviek), Stary Smokovec (4,42 km zjazdoviek), ?trbske Pleso (5,32 km zjazdoviek)), vo Svite (Lopu?na dolina (1,8 km zjazdoviek), Skitatry Lopu?na dolina (1,25 km zjazdoviek)), Spi?skom Bystrom (1,1 km zjazdoviek) ?i Liptovskej Tepli?ke (3,3 km zjazdoviek).

Hotely a ubytovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Poprade je mnoho hotelov ? AquaCity Moutain View, AquaCity Seasons, Satel, Poprad, Tatra, Cafe Razy, Gerlach, Europa. ?al?ie mo?nosti ubytovania ponukaju aj desiatky men?ich penzionov, najkvalitnej?ie z nich sa nachadzaju v ?asti Spi?ska Sobota a Ve?ka (Penzion Pod Branou, Vila Pod Branou, Penzion Fortuna, Penzion Aqualand, Penzion Sabato).

Hospodarstvo a infra?truktura [ upravi? | upravi? zdroj ]

Poprad je dynamicke a moderne mesto s dobrou infra?trukturou.

Mestska hromadna doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Poprade nie je vedena elektricka trakcia pre elektri?ky ani trolejbusy, MHD je zabezpe?ovana autobusmi. Spolo?nos? SAD Poprad prevadzkuje osem liniek (linky , , , , , , a ). Autobusy va??inou premavaju v pol- a? hodinovych intervaloch (aj menej). Nedostatkom, ktory okrem ineho chod MHD spoma?uje, je aj kupovanie listkov vyhradne u vodi?a.

Od januara 2018 v Poprade jazdi prvy na Slovensku vyrobeny elektrobus . Dojazd ma 150 kilometrov. ^[14]

Cestna sie? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Poprad le?i pri hlavnej komunikacii spajajucej vychod a zapad Slovenska ? ceste E 50 , vedenej v trase dia?nice D1 . Mestom prechadza cesta I/18 , ktoru kri?uje I/66 a II/534 . Z Popradu je do Liptovskeho Mikula?a 54  km , do Ke?marku 15  km , do Pre?ova 76  km a do Ro??avy 72  km . Stary Smokovec vo Vysokych Tatrach je vzdialeny 13  km .

?elezni?na sie? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Poprad je taktie? dole?itym ?elezni?nym uzlom, le?i na trase paneuropskeho koridoru ?. 5. Zo ?elezni?neho smeru ?ilina ? Ko?ice sa odtia?to da cestova? do Vysokych Tatier , kam vedie tra? ?. 183 Tatranskych elektrickych ?eleznic a do Starej ?ubovne (tra? ?. 185) . Tra? medzi Popradom a Starym Smokovcom je druhou ^[15] elektrickou ?elezni?nou tra?ou na Slovensku (otvorena 17. 12. 1908 ). ?elezni?na stanica pre?la rekon?trukciou a modernizaciou (ukon?enie v r. 2008 ). Vybudovane boli ostrovne nastupi?tia, podchod, vy?ahy a zabezpe?il sa lep?i pohyb pre telesne postihnutych na voziku.

Letecka doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Letisko Poprad-Tatry bolo otvorene v roku 1938 , ale pravidelna civilna doprava za?ala a? v roku 1943 . V obdobi byvaleho ?esko-Slovenska bolo letisko jednym z troch medzinarodnych letisk v krajine.

Je najvy??ie polo?enym medzinarodnym letiskom v strednej Europe (718 m n. m.), v?aka svojej geografickej polohe ma mimoriadne dobre poveternostne podmienky (?asto le?i nad hranicou hmly ), a tak je vyu?ivane aj ako nahradne letisko pre lietadla povodne smerujuce do Ko?ic , Slia?a , ?iliny ?i dokonca Bratislavy . Letisko je vyu?ivane tak na pravidelne linky ako i vyhliadkove lety, charterove lety najma z Ruska , Ukrajiny , Estonska a Nemecka v zimnych a k morskym destinaciam v letnych mesiacoch, vyu?ivaju ho sukromne a obchodne lietadla z celej Europy, aerokluby a letecke ?koly, slu?i aj ako zaklad?a vrtu?nika leteckej zachrannej zdravotnej slu?by. Aktualne lieta z popradskeho letiska jedina pravidelna linka, ktoru zabezpe?uje letecka spolo?nos? Wizzair UK dva a? trikrat ty?denne na letisko Londyn - Luton . ^[16]

Dole?ite firmy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najva??imi podnikmi v meste su Tatravagonka, Baliarne obchodu POPRAD ? BOP, Podtatranska vodarenska prevadzkova spolo?nos?, Tatramat?ohrieva?e vody, Schule Slovakia, Whirlpool, Pilsberg, Perkins, Tatrakon, Air Transport Europe (prevadzkovate? LZZS ? letecka zachranna zdravotnicka slu?ba) a ine.

Verejne ustanovizne [ upravi? | upravi? zdroj ]

?tatna sprava:

• Da?ovy urad Poprad, ?tefanikova 3651/13
• Mestsky urad Poprad, Nabre?ie Jana Pavla II. 2802/3
• Obvodny urad v Poprade, Nabre?ie Jana Pavla II. 16
• Okresna prokuratura v Poprade, ?tefanikova 11
• Okresne riadite?stvo Policajneho zboru v Poprade, Al?betina 714
• Okresny sud Poprad, ?tefanikova 100
• Pobo?ka colneho uradu Poprad, Karpatska 13
• Sprava katastra Poprad, Currie 3
• Urad prace, socialnych veci a rodiny v Poprade, Nabre?ie Jana Pavla II. 439/16
• ?pecializovana ?tatna sprava:
  • Obvodny lesny urad Poprad, Partizanska 690/87
  • Obvodny pozemkovy urad Poprad, Partizanska 690/87
  • Obvodny urad pre cestnu dopravu a pozemne komunikacie Poprad, Partizanska 690/87
  • Obvodny urad ?ivotneho prostredia Poprad, Partizanska 690/87
  • Regionalny urad verejneho zdravotnictva Poprad, Zdravotnicka 3

?kolstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vysoke ?kolstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Deta?ovane pracoviska:

• Ekonomicka fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici , Francisciho 910/8 2802/3 (?tudijny odbor: Ekonomika a mana?ment podniku)
• Fakulta architektury Slovenskej technickej univerzity v Bratislave , Mnohe?ova 828/23
• Pedagogicka fakulta Katolickej univerzity v Ru?omberku , Nabre?ie Jana Pavla II 438/15

Stredne ?kolstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Gymnazium , Dominika Tatarku 4666/7
  • Gymnazium, Dominika Tatarku ? Bilingvalna sekcia, Rovna 3
• Gymnazium, Kuku?inova , 4239/1
• Cirkevne gymnazium sv. Jana Pavla II., Dlhe hony 3522/2
• Sukromne gymnazium, Letna 3453/34
• Obchodna Akademia, Murga?ova 94
• Stredna priemyselna ?kola, Mnohe?ova 828
• Stredna zdravotnicka ?kola, Levo?ska 5
• Stredna odborna ?kola remesiel a slu?ieb, Okru?na 761/25
• Stredna odborna ?kola elektrotechnicka, Matejovce , Hlavna 1400/1
• Stredna odborna ?kola technicka, Kuku?inova 483/12
• Sukromna stredna odborna ?kola, SNP 1253
• Sukromna stredna odborna ?kola, 29. augusta 4812
• Prakticka ?kola, Partizanska 2

Zakladne ?kolstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Z? s M?, Dostojevskeho 2616/25
• Z? s M?, Fra?a Kra?a 2086/2
• Z? s M?, Francisciho 832/21
• Z? s M?, Jarna 3168/13
• Z? s M?, Komenskeho 587/15
• Z? s M?, Kopernikova 1707/21
• Z? s M?, Letna 3453/34
• Z?, Mlade?e 2350/7
• Z? s M?, Tajovskeho 2764/17
• Z? s M?, Vagonarska 1600/4
• Z? Sv. Jana Pavla II. ? cirkevna, Dlhe hony 3522/2
• ?pecialna Z?, Partizanska 2

Materske ?koly [ upravi? | upravi? zdroj ]

• M? pri Z?, Dostojevskeho 2267/27
• M? pri Z?, Jarna 3293/16
• M? pri Z?, Letna 3453/34
• M? pri Z?, Okru?na 765/49
• M? pri Z?, Podtatranska 136/4
• M? pri Z?, Tajovskeho 3015/20
• M? pri Z?, Mlade?e 2349/5
• M? pri Z?, Mlade?e 2614/11
• M? pri Z?, Zaborskeho 3248/13
• M? pri Z?, Lidicka 1669/2
• M? pri Z?, Vagonarska 1600/4
• M? pri Z?, J. Tranovskeho 3497
• Sukromna M?, J. Tranovskeho 1283/9
• Sukromna M?, Tajovskeho 3015/20
• Sukromna M?, Jarna 3168/13
• ?pecialna M?, Partizanska 2

Ostatne ?koly, strediska a poradne [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Jazykova ?kola, Stredna odborna ?kola, Mnohe?ova
• Zakladna umelecka ?kola, ?tefanikova 99/72
• Zakladna umelecka ?kola Janka Silana, Dlhe hony 3522/2
• Sukromna zakladna umelecka ?kola, Letna 3453/34
• Centrum vo?neho ?asu, Mlade?e 2688/13
• Sukromne ?kolske stredisko zaujmovej ?innosti, Letna 3453/34
• Centrum ?pecialno-pedagogickeho poradenstva, Partizanska 2
• Jazykove centrum SpeakUp Poprad
• Jazykova ?kola Target, Karpatska 3256/15

Vyznamne osobnosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rodaci [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Poprade ?tudovali [ upravi? | upravi? zdroj ]

• ?udovit Kubani  ? basnik, prozaik, literarny kritik a dramatik
• Elena Marothy-?oltesova  ? prozai?ka, redaktorka a publicistka
• Peter Bondra  ? hokejovy uto?nik
• Rudolf Chmel  ? politik
• Zora Kolinska  ? speva?ka a here?ka
• Michal Sykora  ? predseda Zdru?enia miest a obci Slovenska (ZMOS)
• Alexandra Pavelkova  ? spisovate?ka sci-fi literatury, recenzentka a prekladate?ka
• Teofil Klas  ? basnik a prekladate?, tajomnik Spolku slovenskych spisovate?ov

V Poprade posobili [ upravi? | upravi? zdroj ]

• ?tefan Mnohe?  ? k?az, politik a publicista
• ?tefan Stra?ay  ? basnik
• ?ubomir Go?  ? maliar
• Jozef Majkut  ? akademicky maliar

Partnerske mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Usti nad Orlici , ?esko
• Zakopane , Po?sko
• Vysoke Tatry , Slovensko
• Sarva? , Ma?arsko
• Zwijndrecht , Holandsko
• Omi? , Chorvatsko
• Tai'an , ?ina

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

• M. ?t?panek, J. ?i?ek, Poprad - mesto pod Tatrami , Vychodoslovenske vydavate?stvo, Ko?ice, 1981
• kol. autorov, Encyklopedia Slovenska , Veda , Bratislava, 1980
• kol. autorov, Slovensko - Dejiny , Obzor , Bratislava, 1978
• kol. autorov, Slovensko - Kultura , Obzor, Bratislava, 1974
• kol. autorov, Slovensko - ?ud , Obzor, Bratislava, 1974

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Zoznam ulic a namesti v Poprade
• Zoznam kulturnych pamiatok v Poprade

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Poprad

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Stranka mesta
• Informa?ny system Mesta Poprad
• Unikatne nalezy z hrobky ve?mo?a spristupnili v Poprade
• Kto bol ve?mo? pochovany v hrobke pod Tatrami?
• www.apsida.sk - profil Kostola sv. Egidia