Tento ?lanok alebo odsek sa zaobera prebiehajucim vojenskym konfliktom . Informacie v ?lanku sa mo?u po?as vyvoja udalosti rychlo meni?. Niektore ?asti ?lanku sa mo?u sklada? z informacii, z ktorych mnohe nie su potvrdene nezavislymi zdrojmi . Ak su informacie v ?lanku neaktualne alebo nespravne, bu?te smeli a ?lanok vhodne upravte .

Tento ?lanok je potrebne aktualizova?, preto?e mo?e obsahova? zastarane informacie. Prosim, pozrite si stranky v kategorii navody a ?lanok vhodne aktualizujte .

Neutralita a nestrannos? tohto ?lanku je ?ahko spochybnite?na alebo sporna. Upravujte preto ?lanok opatrne a predtym si, prosim, pre?itajte diskusiu .

Ob?ianska vojna v Syrii
Su?as? Arabskej jari
Datum 15. marec 2011  ? su?asnos? Miesto Syria Vysledok konflikt prebieha Zmeny uzemia Stav k 30. augustu 2019: SAA ma pod kontrolou 62% uzemia Syrie; SDF 27%; Turecko, FSA a povstalecke skupiny 9%; ISIL (Dae?) 1% [1]
Protivnici
Syria Vojenska podpora : Iran Rusko (od 2015) Hizballah Politicka podpora : K?DR Bielorusko Irak	NKSROS : Slobodna syrska armada Vojenska podpora : Katar Turecko USA (do r. 2019) Jordansko Saudska Arabia Ve?ka Britania Francuzsko Izrael Rojava
Velitelia
Ba??ar al-Asad	Abdulbaset Sieda Salim Idris
Sila
okolo 200 000 (v plnej sile)	100 000
Straty
vy?e 6 500	vy?e 6 000
vy?e 15 000 m?tvych celkovo (pod?a UN)
Straty su orienta?ne, nako?ko sa roznia pod?a zdrojov.
Historicky portal

Ob?ianska vojna v Syrii sa za?ala v roku 2011 , nasledne potom ako v Syrii vypukla vlna protestov proti vlade prezidenta Ba??ara al-Asada a jedinej vladnucej strane Baas , nadvazujucich na Arabsku jar . Protesty medzi?asom prerastli do dlhotrvajuceho nasilia a bojov medzi ozbrojenymi protivladnymi silami a armadou, ktore neskor priamo vyustili do vzniku ?irokospektralnej ob?ianskej vojny s medzinarodnou u?as?ou. Pod?a SOHR si vojna po?as osmich rokoch vy?iadala vy?e 570 000 obeti (marec 2019). ^[2]

Priebeh a dovody nepokojov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?iatok [ upravi? | upravi? zdroj ]

Protesty vypukli v priebehu januara 2011, kedy sa opozicia in?pirovala ostatnymi arabskymi krajinami, v ktorych prebiehala takzvana arabska jar . V mnohych mestach tak vy?li ?udia do ulic protestujuc proti vladnemu re?imu. Protestanti od za?iatku nepokojov po?aduju odstupenie prezidenta Ba??ara al-Asada , ?lena syrskej odno?e ?avicovej strany Baas , ktora v Syrii vladne autoritativnym re?imom od roku 1963 . ^[3] Protestujucich tvoria najma chudobnej?i sunniti , ktori sa sna?ia zvrhnu? vladu alavitov (odno? ?iitskeho islamu ), ktori sice tvoria men?inu, no ovladaju v?etky hlavne vladnuce zlo?ky. Al-Asad pod tlakom protestov s?ubil reformy, no doteraz jedinymi ustupkami bolo zru?enie vynimo?neho stavu, ktory platil od roku 1963 , vyhlasenie parlamentnych volieb, v ktorych presved?ivo vyhrala ?Narodna jednota“, ktorej su?as?ou je ?Baas“ a schvalenie novej ustavy v referende, v ktorom bola zru?ena dominantna pozicia Narodnej jednoty.

Zahrani?na podpora [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ako sa protesty stup?ovali, prerastli do ozbrojeneho nasilia. USA , EU a niektore ?al?ie ?taty nasledne na Syriu uvalili rozne sankcie a za?ali presadzova? rezoluciu o zastaveni nasilia pachaneho vladnym re?imom v bezpe?nostnej rade OSN ; dvaja stali ?lenovia BR OSN , Rusko a ?ina , v?ak u? opakovane tuto rezoluciu vetovali. Dovodom je, ?e sankcie a rezolucia sa vz?ahovali len na vladne sily a nie na obe strany konfliktu a tie? obava, ?e by sa mohol opakova? libyjsky scenar , kde sa po zvrhnuti Kaddafiho rozputalo e?te va??ie krviprelievanie ako po?as rebelie a ob?ianska vojna o moc.

Medzi?asom USA ^{[4] [5]} , Saudska Arabia ^[6] , Katar , Jordansko , Turecko ^[7] a ?al?ie arabske ?taty za?ali podporova? opozi?ne sily vyzbrojou, vycvikom, financiami a informaciami z tajnych slu?ieb. ^{[7] [8]} Z kolaboracie s opoziciou sa podozrieva aj Al-Kaida ^[9] a najati ?oldnieri z inych krajin, najma Libye , kde zvrhli re?im Muammara Kaddafiho . ^[10] Rusko odhaduje po?et zahrani?nych teroristov v Syrii na 15 000. ^[11] Na druhej strane stoji pribli?ne 200-tisicova vladna armada, bezpe?nostne zlo?ky a nieko?ko militantnych zdru?eni, podporujucich Asada. Oficialny re?im tie? podporuje Iran a libanonsky Hizballah .

Atentat na vysokych predstavite?ov Syrie [ upravi? | upravi? zdroj ]

18. jula 2012 boli pri bombovom atentate v Damasku zabiti vyznamni syrski ?initelia, medzi inymi minister obrany Daud Rad?ha , jeho namestnik a zarove? Asadov ?vagor Asif ?aukat a poradca prezidenta Hassan Turkmani . ?al?i boli ?a?ko zraneni. ^[12] Po atentate sa v niektorych mediach objavili informacie, ?e Asad utiekol do Latakie alebo a? do Ruska, no to bolo opa? vyvratene, ke? inauguroval noveho ministra obrany v Damasku. Atentat bol vyvrcholenim opozi?nej operacie v Damasku , ktora sa ale po vy?e ty?dni skon?ila pora?kou opozi?nej ?Slobodnej Syrskej Armady“. ^[6]

Tento ?lanok alebo jeho ?as? si vy?aduje upravu, aby zodpovedal vy??iemu ?tandardu kvality. Prosim, pozrite si stranky pomocnika , odporu?anie pre encyklopedicky ?tyl a ?lanok vhodne upravte .

Boje v roku 2012 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najva??ie boje sa odohravali v najva??om syrskom meste Aleppo , v povodne povstanim nedotknutej oblasti, nako?ko Aleppo je pokladane za ba?tu podpory prezidenta Asada. Rebeli sa skryvaju v uzkych uli?kach, kam sa nedostane ?a?ka technika a husto obyvane oblasti prudko zvy?uju po?et zabitych civilistov. Syrski predstavitelia v?ak oznamili, ?e je len otazkou ?asu, kym mesto ?o?istia“ od rebelov. ^[13] Ti zase ?iadaju pomoc od zapadu ? ?a?ke zbrane na boj proti letectvu a ?a?kej technike dobre vyzbrojenej syrskej armady. ^[6] Nieko?ko dni na to Slobodna syrska armada uviedla, ?e vlastni 15 ru?nych protilietadlovych raketovych kompletov typu zem-vzduch 9K32 Strela-2 na obranu proti vzdu?nym silam Syrskej armady, ktora doteraz mala uplnu vzdu?nu prevahu. Tieto zbrane pravdepodobne pochadzaju z Libye, kde po pade re?imu zo skladov zmizlo vy?e 15-tisic kusov. ^[14]

13. augusta 2012 rebeli vyhlasili, ?e sa im na vychode krajiny podarilo zostreli? armadny MiG-23 a zaja? jeho pilota. Neskor sa na internete objavilo video, kde lietadlo na oblohe po zvukoch stre?by zachvati po?iar, pri?om v pozadi po?u? pokrikujucich rebelov ^[15] . Na ?al?om videu je mu? v tmavomodrej ko?eli, ktory tvrdi, ?e je zostrelenym pilotom, vysvet?uje, ?e ranu na brade mu sposobilo zostrelenie a ?e rebeli mu poskytli prvu pomoc ^[16] . Agentura SANA naopak vyhlasila, ?e pilot sa pri treningovom lete po technickej chybe musel katapultova? . ^[17]

Vojnove zlo?iny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Obe strany konfliktu preukazate?ne spachali viacero vojnovych zlo?inov a zlo?inov proti ?udskosti. 6. augusta, po opatovnom ziskani kontroly nad Damaskom na?lo vojsko masovy hrob vy?e 20 ?udi, vojakov aj civilistov. ^[18] Spolu s amaterskymi zabermi z mesta Aleppo, ktore zachycuju, ako rebeli popravuju zajatych vojakov, to sved?i o vojnovych zlo?inoch zo strany opozicie, ktora doteraz v?etky masakry a vra?denie pripisovala armade a provladnym silam. ^[19] Medzi?asom v USA oficialne povolili vytvorenie verejnej zbierky pre rebelov. ^[20]

Po?as konfliktu sa objavilo viacero sprav o pou?iti chemickych zbrani. K jednemu takemuto incidentu pri?lo 19. marca 2013 pri meste Aleppo , ke? zahynulo spolu 16 ?udi ^[21] . Pri tomto a podobnych incidentoch sa vladna armada a rebeli navzajom obvi?ovali ?e chemicke zbrane pou?ila druha strana. Izraelska tajna slu?ba vyslovila presved?enie ?e chemicke zbrane pou?ila vladna armada a tento nazor prezentoval 25. aprila 2013 aj americky minister obrany Chuck Hagel ^[22] .

K najrozsiahlej?iemu pou?itiu chemickych zbrani pri?lo 21. augusta 2013 v oblasti Ghouta na predmesti Damasku. Pri utoku udajne zahynulo a? okolo 1400 ?udi, z ktorych va??ina boli civilisti ^[23] . Pou?itie chemickych zbrani potvrdilo vy?etrovanie OSN, nepotvrdilo v?ak po?et obeti a ani neozna?ilo konkretnych pachate?ov utoku ^[24] . Hoci USA ozna?ili za zodpovedneho vladnuci re?im a za?ali hrozi? vojenskym zasahom, neskor sa objavilo viacero dokazov nazna?ujucich, ?e do utoku boli zapleteni povstalci napojeny na Al-Kaidu . ^[25] Syrsky re?im neskor suhlasil s odovzdanim nim kontrolovanych chemickych zbrani pod kontrolu OSN ^[26] .

Vysokopostaveni zbehovia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V rovnaky de? sa objavili spravy, ?e syrsky premier Rijad Hid?ab utiekol z krajiny. ?tatne media uviedli, ?e bol odvolany, agentura Reuters citujuca jordanskeho funkcionara vyhlasila, ?e sa nachadza v Jordansku, kam utiekol aj so svojou rodinou a pridal sa k opozicii. Jordansky minister informacii Samih al-Majtah to v?ak poprel. Zarove? opozicia vyhlasila, ?e spolu s nim utiekli ?al?i traja generali a traja vysoki uradnici. Ale udajny ute?enec, ?tatny pokladnik Mohamad Gillati , svoj utek poprel v ?ivom vysielani syrskej televizie. ^[27]

Libanonska televizia Al-Manar 11. augusta uviedla, ?e katarsky ve?vyslanec v Mauritanii ponukol svojmu syrskemu naprotivku jednorazovo 1 milion dolarov a potom 20 000 dolarov mesa?ne po?as nasledujucich 20 rokov, ak sa prida na stranu rebelov, vyjadri im podporu a odsudi oficialny syrsky re?im. Ponukli mu aj rezidenciu v hlavnom meste Kataru Dauha . Ten v?ak v?etko odmietol a ozna?il to za ?do o?i bijuci zasah“ do vnutornych zale?itosti Syrie a varoval ve?vyslanca, aby u? taketo iniciativy nevyvijal. ^[28] Medzi zbehov patria aj ve?vyslanci v SAE a Iraku , ktori odstupili so slovami, ?e u? nemo?u zastupova? re?im, ktory zabija vlastnych ?udi. ^[28] Damask tvrdi, ?e Katar vyu?iva svoje bohatstvo na uplacanie vysokych uradnikov Syrie , na ?o ur?il dovedna u? 300 milionov dolarov. ^[28]

Medzinarodna situacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

11. augusta na spolo?nom rokovani Hillary Clintonovej a vrcholnych predstavite?ov Turecka v Ankare sa lidri vyjadrili, ?e zva?uju rozne opatrenia, vratane bezletovej zony nad Syriou, ktore by podporila rebelov, ?o si ale pod?a ich slov e?te vy?aduje hlb?iu analyzu. ^[29]

Informovanos? o konflikte vo svete [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mimo Syrie sa zatia? vedie medialna vojna. Mnohe media cituju neoverene zdroje a na titulkach sa objavuju spravy, ktore sa na ?al?i de? uplne vyvratia. Priebeh nepokojov je toti? takmer nemo?ne objektivne sledova? kvoli nepritomnosti nezavislych novinarov, ktorym Syria odoprela vstup do krajiny. Preto je mno?stvo sprav rozporuplnych a informacie od ?tatnej tla?ovej agentury SANA su ?asto uplne protichodne s vyhlaseniami opozicie. Zapadne zdroje naj?astej?ie (a takmer v?dy) cituju Syrske observatorium pre ?udske prava ( SOHR ), ktore len ?a?ko mo?no pova?ova? za spo?ahlivy zdroj, ke??e sa nachadza v Londyne v dvojizbovom byte s dvoma pracovnikmi ? syrskym imigrantom s neukon?enym stredo?kolskym vzdelanim, majite?om bistra, a prekladate?kou a sekretarkou v jednej osobe ? ktori su udajne v telefonickom kontakte s predstavite?mi opozicie. ^[10] Spravy, ktore vydava SOHR, su nevyva?ene a jasne podporuju opoziciu, ke??e v?etky spravy dostavaju od nej.

Naproti tomu, SANA ozna?uje ozbrojenu opoziciu ako nezavisle skupiny teroristov a banditov, ukryvajucich sa za ?udske ?tity. Pod?a nej sa armada sna?i chrani? civilne obyvate?stvo pred teroristami, ktori mu?ia a popravuju tych, ktori sa k nim nechcu prida?. Al-Asad ich ozna?il za ?ozbrojene teroristicke skupiny financovane cudzimi mocnos?ami sna?iacimi sa vyvola? chaos“, ^[30] zatia??o opozicia obvi?uje vladu z vra?denia vlastnych ob?anov a pou?ivania ?a?kych zbrani a leteckeho ostre?ovania v zastavanych oblastiach. To v?ak bolo nieko?kokrat vyvratene. ^[31]

Dopady nepokojov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Okrem vy?e 100 000 m?tvych, statisicov ute?encov, 2 milionov vojnou dotknutych ?udi a obrovskych materialnych ?kod nepokoje zna?ne destabilizuju cely region. Niektore zapadne ?taty dokonca zva?uju priamu vojensku intervenciu v Syrii, ?o by mohlo sposobi? konflikt omnoho va??ich rozmerov, ak by sa na stranu Syrie postavil jej spojenec, Iran. ^[32] Napatie tie? zvy?uje skuto?nos?, ?e Syria vlastni chemicke zbrane a vyhlasila, ?e ich v pripade intervencie zo zahrani?ia proti agresorovi pou?ije, kvoli ?omu susedny Izrael zva?uje preventivny utok, aby ziskal nadvladu nad tymito zbra?ami. ^[33]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Poznamka: Zdroje rt.com, reuters.com a youtube.com su v anglickom jazyku.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Ob?ianska vojna v Syrii