Ne?na revolucia
?es.
Sametova revoluce
|
Tribuna demon?trantov pri soche
svateho Vaclava
v
Prahe
|
Datum
| 17. november
?
29. december
1989
|
---|
Miesto
| ?esko-Slovensko
|
---|
Pri?ina
| nespokojnos? s politicko-spolo?enskym totalitnym komunistickym systemom
|
---|
Prostriedky
| pasivny odpor a vyjednavanie
demon?tracie a ?trajky,
?irenie sprav radiom
Slobodna Europa
,
rokovania s predstavite?mi vladnej moci
|
---|
Vysledok
| pad totalitneho re?imu
slobodne vo?by,
demokratizacia verejneho ?ivota,
uplat?ovanie ?udskych prav a ob?ianskych slobod,
prechod na
zmie?anu ekonomiku
|
---|
Strany
|
---|
|
Lidri
|
---|
generalni tajomnici Ustredneho vyboru KS?
ministerstvo vnutra
vrcholovi funkcionari KS?
a ?al?i
|
?tudenti
Ob?ianske forum
Verejnos? proti nasiliu
kres?anski aktivisti
a ?al?i
|
|
?tatistika
|
---|
Zranenych
| 568 (po policajnom zasahu 17. novembra)
|
Ne?na revolucia
(
?es.
sametova revoluce
;
17. november
–
29. december
1989
) je nazov pre nekrvave udalosti, ktorych dosledkom bolo odstranenie
komunistickeho re?imu
v
?esko-Slovensku
. Iniciatormi boli ?tudenti, ku ktorym sa pridali najprv vytvarnici, herci a divadelnici a postupne ostatne skupiny obyvate?stva. Na Slovensku bola vytvorena
Verejnos? proti nasiliu
a v ?esku
Ob?ianske forum
. Po brutalnom zasahu policie v piatok
17. novembra
proti ?tudentom na pra?skej
Narodnej triede
?tudenti na v?etkych vysokych ?kolach od
21. novembra
?trajkovali
. V Bratislave ?tudenti zorganizovali protestnu demon?traciu u? vo ?tvrtok
16. novembra
.
27. novembra
sa uskuto?nil dvojhodinovy
generalny ?trajk
.
7. decembra
1989
po rezignacii komunistickej federalnej vlady bola
10. decembra
vymenovana
nova vlada
a prezident
Gustav Husak
podal demisiu.
28. decembra
1989
Federalne zhroma?denie
zvolilo za svojho predsedu
Alexandra Dub?eka
a
29. decembra
1989
bol za prezidenta ?SSR zvoleny
Vaclav Havel
. Prve slobodne
parlamentne vo?by
sa uskuto?nili v juni
1990
.
Politicka situacia v ?esko-Slovensku
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Komunisticka strana ziskala moc v krajine prevratom vo
februari 1948
. ?iadne oficialne opozi?ne politicke strany po?as ?vlady jednej strany“ neboli povolene. Odli?ne zmy??ajuci ob?ania a najma aktivni odporcovia ?
disidenti
boli prenasledovani tajnou policiou (
?tatna bezpe?nos?
? ?tB). ?iroka verejnos? sa tak bala otvorene podporova? disidentov zo strachu z prepustenia z prace alebo vyhodenia zo ?koly alebo inej
perzekucie
.
Cenzura
ozna?ovala niektore diela (spisovate?ov, filmy alebo ine formy umenia) ako majuce ?negativny postoj k socializmu“ a tym padom boli zakazane. Na ?
?iernu listinu
“ sa v?ak mohli dosta? nielen diela ale aj osoby a to pre svoje nazory a postoje (podpora politiky
Alexandra Dub?eka
v priebehu
Pra?skej jari
, nesuhlas s
vojenskou okupaciou z roku 1968
a naslednou
normalizaciou
, nabo?enske presved?enie, neu?as? na vo?bach, podpis
Charty 77
) ale aj pre svoj povod (die?a byvaleho podnikate?a, kulaka, nekomunistickeho politika) alebo preto, ?e rodinni prislu?nici emigrovali na ?
Zapad
“. Tieto pravidla bolo mo?ne presadzova? a kontrolova?, preto?e v?etky ?koly, media a podniky patrili ?tatu a boli riadene politickymi nominantmi
Komunistickej strany
(tzv. nomenklatura).
Okrem politickych boli obmedzovane aj ine slobody. Oby?ajni ?udia nemohli slobodne vycestova? do va??iny krajin. Museli ma? tzv. ?
devizovy pris?ub
“ (pris?ub, ?e banka ?iadate?ovi preda valuty cudzej meny v stanovenom limite) a ?
cestovnu dolo?ku
“ (potvrdenie ziskane v podstate od
?tatnej bezpe?nosti
na zaklade vyjadreni nadriadenych, zamestnavate?a, organov komunistickej strany a pod.), ktore mali zaru?i?, ?e su ?doveryhodni“ a neute?u na ?Zapad“. Takzvanym nespo?ahlivym sa zakaz vycestovania odovod?oval, tym ?e ich vycestovanie ?nie je v sulade so ?tatnymi zaujmami ?SSR“. Pre zabranenie odlivu takzvanej ?tvrdej meny“ existovala sie? predajni
TUZEX
so 170 pobo?kami, v ktorej sa dalo nakupova? len za valuty alebo za ?
bony
“, nie v?ak za koruny.
Nesloboda, strnulos? a v?eobecny nedostatok, spolu s pocitom, ?e ?udia ?iju vnutri ?koncentra?neho tabora“ (ostnate droty, psy, vojaci so samopalmi na hraniciach) viedli mnohych bu? k rezignacii alebo emigracii alebo protestom najprv slabo organizovanych jednotlivcov a skupin, neskor ku vzniku opozi?nych organizacii ako napriklad
Charta 77
.
Aj vplyvom
studenej vojny
a ostatnych globalnych okolnosti sa extenzivny ekonomicky rast v
80. rokoch 20. storo?ia
u nas zastavil. Novy (od roku
1985
) generalny tajomnik UV
KSSZ
Michail Gorba?ov
v narastajucej systemovej krizy
sovietskeho imperia
proklamoval demokratiza?nu reformu systemu.
[1]
V Sovietskom zvaze presadzoval
?prestavbu“ (perestrojka)
a zasadu
?otvorenosti“ (glasnos?)
, ?o vytvaralo tlak aj na komunisticke strany v inych socialistickych krajinach. KS? sa oficialne k svojmu sovietskemu vzoru hlasila, ale prakticky sa vedenie strany tieto procesy sna?ilo brzdi?. Perestrojka v komunistickom ?esko-Slovensku v podstate neexistovala, preto?e ?iadne zasadne zmeny sa neuskuto?nili. Reformny potencial KS? bol zasadnym sposobom oslabeny opakovanymi ?istkami nazvanymi
?normalizacia“
, ktora prebiehala po roku
1968
. Vedenie KS? sa pohybovalo v bludnom kruhu a len stereotypne po sovietskom vzore hovorilo neustale o nutnosti perestrojkovych reforiem. Po?as nav?tevy ?eskoslovenska v aprili 1987 pri?iel Gorba?ov s man?elkou Raisu do Bratislavy, kde ich vital Husak.
[2]
Ten sa vraj chcel Gorba?ovovi vzda? funkcii ale z funkcie tajomnik UV KS? odstupil a? v decembri 1987 ke? ho vytla?il Jake?. Zmeny na ?pi?ke mocenskej pyramidy pre be?neho ob?ana nepredstavovali ?iadnu vyraznej?iu zmenu k lep?iemu. Naopak, v podobe Jake?ovho
preslaveneho prejavu
,
[3]
v ktorom sa sam seba prirovnal k osamelemu kolu v plote (
k?l v plot?
) na
?ervenom Hradku
v juli 1987 symbolizovali skor pokra?ujuci upadok.
[1]
V rovnakom ?ase,
4. juna
1987
vy?la v Bratislave bro?ura
Bratislava/nahlas
. Napriek tomu, ?e obsahovala odborne informacie o
ochrane ?ivotneho prostredia
, stala sa predmetom aj politickeho
diskurzu
. Kriza v spolo?nosti bola ?oraz vidite?nej?ia a nahromadene problemy bolo ?a?ko skryva?.
[4]
Vaclav Havel
ozna?il tuto iniciativu za slovensku obdobu
Charty 77
.
Prejavy nespokojnosti rastli od spontannych prejavov do organizovanych manifestacii. Od decembra
1987
sa v ?eskych mestach odohralo viacero pouli?nych demon?tracii. Ve?ky ohlas mala
svie?kova manifestacia
v Bratislave, ktoru
25. marca
1988
?tatna bezpe?nos?
brutalne rozohnala.
12. oktobra
1988
Ladislav Adamec
(ktory sa chcel profilova? do ulohy ?eskoslovenskeho Gorba?ova) nahradil vo funkcii predsedu federalnej vlady
Lubomira ?trougala
. V k?u?ovych poziciach v?ak zostalo mnoho dogmatikov spatych s okupaciou v roku
1968
a naslednymi rokmi normalizacie. Postoj k perestrojke rozdelil politikov do skupin a nazorovych prudov. Vidite?nou bola skupina dogmatikov, odmietajucich prestavbu a zdoraz?ujucich ??eskoslovenske ?pecifika pri prijimani perestrojky“. Do tejto skupiny patrila va??ina politikov na najvy??ich postoch, spojenych s okupaciou ?eskoslovenska v roku
1968
na ?ele s V. Bi?akom. Husak patril skor ku skupine opatrne podporujucej prestavbu. Do najvy??ich stranickych funkcii v
UV KS?
bol v aprili 1989 kooptovany veduceho tajomnika Mestskeho vyboru KS? v Prahe
Miroslav ?t?pan
, ktory bol verejne profilovany ako dynamicky, reformne orientovany politik ovplyvneny sovietskou perestrojkou.
[4]
(O ob?ube komunistickych politikov roznych zamerani sved?i, ?e 10 dni po revolucii,
26. novembra
1989
predstavitelia OF precizovali mena ?najskompromitovanej?ich politikov“ na tri: Gustav Husak, Alois Indra a Miroslav ?t?pan).
Gorba?ov
8. decembra
1988
ohlasil na pode
OSN
jednostranne po?etne zni?enie stavu sovietskych vojsk vo vychodnej Europe o pol miliona vojakov. Zarove? oznamil zamer stiahnu? z uzemia ?esko-Slovenska, NDR a Ma?arska do roku
1991
?es? tankovych divizii. Spojene ?taty vzapati prijali balik hospodarskej pomoci pre Po?sko a Ma?arsko, vratane re?trukturalizacie ich zahrani?neho dlhu, po?i?iek na podporu sukromneho podnikania a opatreni na o?ivenie obchodu s USA.
[5]
Nasledovala pra?ska demon?tracia z
21. augusta
1988
(20. vyro?ie
okupacie
) a seria nepokojov v centre Prahy v januari 1989 k pripomenutiu 20. vyro?ia upalenia sa
Jana Palacha
(tzv.
Palachov ty?de?
za?al 15. januara
[6]
).
V juni 1989 zverejnila
Charta 77
peticiu
Nieko?ko viet
(
N?kolik v?t
), ktora okrem ineho po?adovala prepustenie politickych vaz?ov, slobodnu diskusiu o roku
1968
alebo re?pektovanie po?iadaviek veriacich. Podpisovu peticiu inicioval
Vaclav Havel
po svojom prepusteni z vazenia. Od juna do novembra 1989 Nieko?ko viet podpisalo okolo 40 tisic osob. Havel predpokladal, ?e rozhodujuce udalosti sa odohraju v decembri 1989, preto?e
De? ?udskych prav
sa oslavuje 10. decembra na po?es? prijatia
V?eobecnej deklaracie ?udskych prav
.
[1]
Predstavitelia nezavislych iniciativ, ako sa samy ozna?ovali opozi?ne orientovane
disidentske
skupiny, navrhovali zalo?enie ?koordina?neho vyboru“, ktory mal nasledne za?a? rokovania so zastupcami vladnuceho re?imu o ?al?om vyvoji. Tento variant presadzovali najma aktivisti
Demokratickej iniciativy
a zastupcovia
Obrody
(Klub za socialisticku prestavbu). Proti boli zastupcovia
Hnutia za ob?iansku slobodu
, ktoreho zakladajuci program (zverejneny v oktobri 1988 pod nazvom ?Demokracia pre v?etkych!“) obsahoval u? vyrazne politicke po?iadavky, vratane zru?enia veducej ulohy komunistickej strany, usporiadanie slobodnych volieb a povolenie sukromneho vlastnictva. Havel a jeho spolupracovnici v atmosfere po pade
Berlinskeho muru
(
9. novembra
1989
) pripravovali na december ve?ku demon?traciu, kde sa mali zis? signatari peticie ?
Nieko?ko viet
“. Ich cie?om bolo donuti? komunisticke vedenie k rokovaniu za okruhlym stolom.
[1]
Najznamej?i slovensky signatar
Nieko?ko viet
Milan K?a?ko
[7]
sa v oktobri 1989 dokonca otvorenym listom vzdal titul zaslu?ily umelec.
[8]
Na Slovensku vtedy kolovala peticia za oslobodenie zadr?anych slovenskych signatarov Charty 77, neformalne ozna?ovanych
Bratislavska pa?ka
, ktorych v auguste 1989 zadr?ala policia.
Situacia v susednych krajinach sovietskeho bloku
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
V roku
1980
vznikli v Po?sku nezavisle odbory
Solidarita
, ktore prerastli v spolo?enske hnutie, ktore viedlo a? k padu komunistickej vlady v Po?sku. Na jar
1989
komunisticka strana pristupila na usporiadani "poloslobodnych" volieb. Drvive vi?azstvo Solidarity v druhom kole v juni 1989
[9]
nakoniec viedlo k vytvoreniu ?irokej vlady na ?ele s prvym nekomunistickym premierom v historii sovietskeho bloku.
Era ?
gula?oveho komunizmu
“ sa v Ma?arsku skon?ila, ke?
J. Kadar
odstupil z vedenia strany v maji 1988. Jeho nastupca
Karoly Grosz
dostal od Gorba?ova zelenu ?vnutorne zmeny su vyhradne va?a vec“. V marci 1989 opatrna Budape?? informovala Gorba?ova o zamere odstrani? z hranic s Rakuskom ?
?eleznu oponu
“. Aj v tomto pripade dostali odpove?: ?V tom nevidime problem.“
[5]
V marci 1989 vlada vyhlasila vyro?ie za?iatku
ma?arskej revolucie
(1848 – 1849) za ?tatny sviatok.
[10]
Na opozi?nu demon?traciu v Budape?ti pri?lo vtedy 75 000 ?udi. Na symbolickom pohrebe byvaleho premiera a vodcu
Ma?arskeho povstania
Imre Nagya
, ktory bol popraveny v roku
1958
, pri?lo na
Namestie hrdinov
16. juna
1989
250 a? 300 tisic ?udi.
[9]
Posledny re?nik, vtedy 26 ro?ny
Viktor Orban
, v priamom televiznom prenose verejne ?iadal: "Treba okam?ite za?a? rokovania o odchode sovietskych vojsk z Ma?arska a skoncova? s komunizmom“.
[9]
[11]
Postupne preberanie moci malo v Ma?arsku formu
Rozhovorov pri okruhlom stole
, ktore za?ali
22. aprila
1989
a skon?ili podpisanim dohody
18. septembra
1989
. Dosledkom boli zmeny zakonov a ustavy smerujuce k demokratickej spolo?nosti a slobodnym vo?bam. Komunisti premenovali svoju stranu na ?ma?arsku socialisticku“ a
23. oktobra
1989
vyhlasil predseda ma?arskeho parlamentu zanik
?udovej republiky
(
socialistickeho ?tatu
) a vznik novej, slobodnej, demokratickej a nezavislej Ma?arskej republiky.
[12]
V letnych mesiacoch roka 1989 sa na ve?vyslanectve
Nemeckej spolkovej republiky
(Zapadneho Nemecka) v Prahe zhroma?dilo ve?ke mno?stvo ute?encov z
NDR
(Vychodneho Nemecka). Po rokovaniach bolo vypravenych nieko?ko vlakov, ktore ich dopravili do Zapadneho Nemecka. Po otvoreni hranic v Ma?arsku do Rakuska (od
2. maja
1989
) nemecki ute?enci v juni 1989 prebiehali cez hranice tadia?to. Re?im vo Vychodnom Nemecku skolaboval po tom, ?o
7. novembra
1989
boli hranice otvorene uplne a 9. novembra padol
Berlinsky mur
. Kratko nato odstupila vychodonemecka komunisticka vlada.
?esko-Slovensko a sovietske problemy
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
?esko-Slovensko bolo teda poslednou krajinou v
strednej Europe
, ktore zostavalo pod priamym vplyvom vtedy e?te komunistickeho
Sovietskeho zvazu
.
15. januara
1989
pricestoval do Moskvy emisar nastupujuceho americkeho prezidenta
Georgea Busha st
,
Henry Kissinger
. Najprv sa stretol s
Alexandrom Jakovlevom
, hlavnym strategom politiky perestrojky a potom s Gorba?ovom. Pod?a jeho spravy: ?Gorba?ovovska perestrojka doma hapruje a sovietsky lider h?ada uspech v zahrani?nej politike,“... ?Gorba?ov je pripraveny zaplati? za to ur?itu rozumnu cenu“ (ZSSR okrem problemov v zasobovani vnutorneho trhu sposobenych hospodarskou stagnaciou a? upadkom mal problemy v
Nahornom Karabachu
, kde na severe, vtedy e?te sovietskeho
Azerbajd?anu
u? fakticky prebiehala ob?ianska vojna s
Armenmi
, odstredive tendencie v
Pobaltsku
, kde opozi?ne ?narodne fronty“ za?ali boj za nezavislos?). Na
12. februara
1989
zvolal Bush poradu, na ktorej s najbli??imi spolupracovnikmi analyzovali situaciu v Sovietskom zvaze a jeho sfere vplyvu. Pod?a Brenta Scowcrofta, vtedy poradcu prezidenta pre otazky narodnej bezpe?nosti, porada dospela k zaveru, ?e sovietsky lider suhlasi so zmenami vo vychodnej Europe a ?e tieto zmeny sposobia rozpad sovietskeho bloku.
?Gorba?ov si zrejme neuvedomoval, ?e komunisticke re?imy v krajinach bloku nemaju masovu podporu a pri prvej prile?itosti sa zrutia.“
[5]
V marci 1989 sa
Andrej Sacharov
stal predsedom, v tom ?ase noveho najvy??ieho sovietskeho legislativneho organu - zjazdu ?udovych poslancov. 9. juna 1989 za pritomnosti Gorba?ova ?iadal Sacharov zru?i? ?lanok Ustavy ZSSR o veducej ulohe komunistickej strany a premeni? Sovietsky zvaz na konfederaciu republik.
[9]
Omnoho menej radikalna peticia
Nieko?ko viet
, ktoru pripravila
Charta 77
bola zverejnena
29. juna
1989
vo vysielani
Slobodnej Europy
a
Hlasu Ameriky
. Napriek tomu ?esko-slovenske mocenske organy vnimali tuto peticiu ako va?nu hrozbu a prijimali mimoriadne opatrenia.
[9]
Na rozdiel od ZSSR si Komunisticka strana ?iny zachovala politicky monopol a na pekinskom Namesti nebeskeho pokoja
Tchien-an-men
pri zasahu armady
4. juna
1989
pri?lo o ?ivot nieko?ko stoviek civilistov.
V tento de? vysoko?kolski a stredo?kolski ?tudenti zorganizovali protestnu demon?traciu v podve?ernych hodinach v
Bratislave
, na ktorej sa zu?astnilo asi 150
[14]
[15]
, 250
[16]
[17]
a? 300
[18]
osob. Neohlasene a teda nepovolene zhroma?denie sa za?alo na
Hod?ovom namesti
(vtedy Mierove namestie) u? za tmy po 17:00.
[18]
Kym ?tudenti na namesti dospievali ?tudentsku a ?tatnu hymnu, objavili sa prislu?nici a vozidla
Zboru narodnej bezpe?nosti
(ZNB). Po prichode asi 20 policajtov na 6 autach
[19]
okolo 150
[15]
a? 250
[17]
?tudentov pre?lo z namestia podchodom a pokra?ovalo cez
Namestie SNP
,
Klobu?nicku ulicu
na Namestie 4. aprila (dnes
Hlavne namestie
), cez
Rybarsku branu
na
Hviezdoslavovo namestie
, odtia? na
Namestie ?udovita ?tura
a po
Vajanskeho nabre?i
k budove rektoratu UK, na
?afarikovom namesti
, kde na mieste, kde bola v auguste 1968 zastrelena ?tudentka
Danka Ko?anova
polo?ili kvety.
[14]
[17]
Odtia? pre?li k
vtedaj?iemu ministerstvu ?kolstva
na
Dobrovi?ovej
(vtedaj?ej Suvorovovej) ulici.
[17]
Skandovali hesla:
Slobodu slova! Nechceme reaktor! Chceme ?kolske reformy! Chceme ?koly pre v?etkych! Demokraciu, demokraciu! Slobodu bratislavskej pa?ke! My chceme slobodu,.. dialog,..reformy!
Po ich prichode vy?iel z ministerstva ?kolstva pred budovou tajomnik
UV KSS
Gejza ?lapka
v sprievode riadite?a odboru vysokych ?kol
Jana Porvaznika
, ktory ?tudentom ponukol dialog ale nie na ulici, ?o zdokumentovala
[20]
aj pritomna
?esko-slovenska televizia
(redaktor
Pavel Jacz
). ?lapka na ?tudentov pokrikoval a ura?al ich
[15]
, av?ak policajti, ktori z oboch stran ulicu uzavreli, sa stiahli a umo?nili ?tudentom odis?. Televizia z demon?tracie zverejnila zostrih e?te v ten ve?er v relacii Aktuality, ktory od 22:00 na II. programe celo?tatne vysielala
STV
. V relacii za ?tudentov hovorila
Henrieta Hrinkova
, ?tudentka 4. ro?nika ?urnalistiky
FF UK
.
[21]
Ako ?al?ich aktivistov neskor uviedla
[15]
:
Milan Novotny
,
Maro? Sedilek
,
Daniel Butora
,
Sve?o Bombik
,
Robo Gal
,
Radoslav ?tev?ik
. (V roku 2019 ako iniciatorka pochodu bola
Magda Biznarova
(Hlava?ova)
[22]
ocenena cenou rekotra UK spolu s ?al?imi ako
Dionyz Hochel
, Henrieta Hrinkova,
Milan Novotny
?i Radoslav ?tev?ik.
[23]
) Demon?tracia prerastla do verejnej diskusie na
Hviezdoslavovom namesti
, odkia? sa dav neskor postupne rozi?iel. Oficialnym cie?om bol
protest
proti vtedaj?iemu navrhu vysoko?kolskeho zakona a za
akademicke slobody
[19]
, re?nici v?ak ?iadali aj prepustenie
Jana ?arnogurskeho
(
Bratislavska pa?ka
), skuto?nu demokraciu, slobodu cestovania a pod. Demon?tranti mali ??astie v tom, ?e policia predpokladala nepokoje skor v piatok (o de? neskor) a skor v Prahe. Vy?etrovanie a postih u?astnikov dovtedy najva??ej demon?tracie na Slovensku v tom roku v?ak predbehli udalosti nasledujucich dni.
V piatok 17. novembra sa v Prahe na
Albertove
(univerzitna ?tvr?) zi?li ?eski aj slovenski ?tudenti vysokych ?kol pri oficialnom pietnom akte pri prile?itosti 50. vyro?ia smrti
Jana Opletala
a zatvorenia ?eskych vysokych ?kol v roku
1939
nacistickym Nemeckom (
Medzinarodny de? ?tudentstva
). Zhroma?denie bolo oficialne pod patronatom mestskej vysoko?kolskej rady
Socialistickeho zvazu mlade?e
. O 16:00 bolo pritomnych asi 15 000 u?astnikov. ?tudenti niesli ?tatne zastavy, spievali a skandovali po?iadavku na zmenu pomerov v
?esko-Slovensku
(odstupenie skompromitovanych komunistickych politikov, dodr?iavanie ?udskych a ob?ianskych slobod, prepustenie politickych vaz?ov, za?atie dialogu s nezavislymi iniciativami
[1]
). Z Albertova sa sprievod vydal na cestu Prahou. Postupne do?iel a? na
Vy?ehrad
, kde po dvoch hodinach bola oficialna ?as? programu ukon?ena.
[1]
Po skon?eni oficialnej ?asti sa
dav
vydal do centra mesta (v sulade s planmi iniciativy
STUHA
vedenou
Ji?i Dienstbierom ml.
a
?imonom Pankom
).
[24]
V sprievode pod?a odhadov pochodovalo nakoniec a? okolo 50 tisic osob.
[1]
[25]
Pribli?ne 10 tisic demon?trantov sa nakoniec ocitlo za Narodnym divadlom (na
Narodnej triede
), kde im o 19:30 ?pecialne jednotky zahradili cestu. Aby bolo zabranene ?al?iemu pochodu demon?trantov boli uzavrete ulice
Mikulandska
a
Vor?ilska
a tym bol zablokovany ustup smerom k Narodnemu divadlu. 10 tisic ?udi sa tak ocitlo uzatvorenych na jednej ulici medzi dvoma policajnymi kordonmi. Demon?tracia pokra?ovala na mieste v pokojnej a nenasilnej podobe prevolavanim hesiel ako
Mame hole ruce
ale aj politickych ako
Jake?a do ko?a!
V tejto dobe bol e?te demon?trantom umo?neny individualny vo?ny odchod. ?elo sprievodu stalo vo?i mladym prislu?nikom
Verejnej bezpe?nosti
(VB), ktorym niektori podavali kvety a chceli s nimi diskutova?. Policia medzitym uzatvorila aj v?etky susedne ulice tak?e demon?tranti boli uplne obk?u?eni v obmedzenom priestore. Pribli?ne o 20:15 do?lo ku zmene. Prislu?nici
Pohotovostneho pluku VB
a
Oddielu osobitneho ur?enia
ministerstva vnutra (tzv.
?ervene barety)
ve?mi razantne zakro?ili. Rozha?anie ?tudentov sa zmenilo na brutalnu bitku. Takto postupoval pohotovostny pluk a? do 22:30, kedy na Narodnu triedu pri?li prve sanitky. O 22:38 odi?li aj ?ervene barety.
[26]
Neskor nezavisla vy?etrovacia komisia uviedla, ?e bolo zranenych celkom 568 osob.
[1]
?tudentov bili obu?kami, tak, ?e prislu?nici vytvorili medzi sebou uli?ku, ktorou museli demon?tranti prejs? alebo prebehnu?. Vybranych zatykali. Jeden zostal le?a? na zemi. Ako sa ukazal neskor bol to
agent ?tB
Ludvik Zif?ak
alias ?tudent
Martin ?mid
[27]
, ktory len odpadol. Prislu?nici rychlo odniesli jeho nehybne telo do sanitky.
Drahomira Dra?ska
, vratni?ka na internate v Troji
[6]
, ktora bola sama ?ahko zranena, si to v?imla a za?ala ?iri? spravu, ktora sa neskor ukazala ako
fama
, o zabitom ?tudentovi. Udalos? vyvolala medzinarodne rozhor?enie. Pozri aj samostatny ?lanok
Fama o smrti Martina ?mida
.
- Po udalostiach predchadzajuceho d?a sa v divadlach a na vysokych ?kolach za?ali organizova? ?trajkove vybory po?adujuce vy?etrenie a potrestanie osob zodpovednych za brutalny zasah, hlavne ke? sa prostrednictvom
radia Slobodna Europa
roz?irila sprava o tom, ?e pri zasahu zomrel jeden ?tudent.
Petr Uhl
, disident, ktory bol zdrojom pre radio vyhlasil spravu za overenu, preto?e sa ju dozvedel z viacerych nezavislych zdrojov. A? neskor sa zistilo, ?e
Dra?ska
, ktora v ten de? nav?tivila Uhlovu man?elku si smr? vymyslela a potvrdilo sa
[27]
, ?e agent
Zif?ak
odpadol z psychickeho vypatia, jeho prevoz do nemocnice bol exkluzivny a jeho ?al?i osud mal by? nevypatrate?ny (mal letenku do Moskvy
[27]
ale ani ?tb pravdepodobne nepo?itala s famou o jeho smrti).
- V Realistickom divadle v Prahe sa zi?li herci a ?tudenti. Vznikla vyzva na ty?denny a
generalny ?trajk
27. novembra.
[28]
- Cez vikend chodili ?udia zapa?ova? svie?ky v Prahe na
Narodnu triedu
.
- V sobotu sa zhroma?dilo okolo 2 tisic ?udi na Vaclavskom namesti na mieste, kde policia udajne zabila ?tudenta. V nede?u sa akcia zopakovala, odhad znel zhruba 30 tisic zu?astnenych.
[25]
- Prebehlo viacero stretnuti aktivistov v bytoch v Bratislave (u
Soni Szomolanyi
), v Pukanci u Ivana Kadle?ika a inde, na ktorych odzneli spravy o zabiti ?tudenta po?as demon?tracie v Prahe a diskusie ako na ne reagova?.
[13]
- V ?ali v byte
Karoly Totha
na stretnuti asi 120 prislu?nikov ma?arskej men?iny vznikla
Ma?arska nezavisla iniciativa
(predstavitelia:
Laszlo A. Nagy
,
Laszlo Ollos
,
Laszlo Szigeti
,
Lajos Grendel
,
Imre Molnar
,
Eleonora Sandor
,
Peter Hun?ik
).
[13]
[29]
?V nede?u rano sme si telefonovali a stretli sme sa u m?a jedenasti. Deviati vytvarnici, spisovate? a filmar. Zvolali sme na ve?er stretnutie do Umeleckej besedy. Hne? na druhy de? sme v malej sale divadla ustanovili Verejnos? proti nasiliu.“
Miroslav Cipar
.
[32]
- O par hodin neskor v pra?skom ?inohernom klube bolo zalo?ene
Ob?ianske forum (OF)
, s vyznamnym vplyvom predstavite?ov
Charty 77
. Hlavnou osobnos?ou bol
Vaclav Havel
, ktory pripravil prehlasenie, ktorym OF 19.11 o 22. hod vzniklo. ?iadali odstupenie ?lenov
KS?
spojenych s okupaciou (
Gustav Husak
,
Karel Hoffman
,
Milo? Jake?
,
Jan Fojtik
,
Alojs Jindra
) ako aj odstupenie ?efa KS? v Prahe
Miroslava ?tepana
a ministra vnutra
Franti?ka Kincla
zodpovednych za
brutalitu
vo?i ?tudentom a prepustenie politickych vaz?ov. OF vyhlasilo generalny ?trajk na 27. novembra.
- ?tudenti v
Mlynskej doline
pripravili protestne vyhlasenia a ?trajk. V noci na v?etkych poschodiach vylepili plagaty a vyzvy.
- V byte u
Martina Hubu
sa stretli viaceri slovenski herci, ktori prijali vyhlasenie protestujuce proti zasahu na Narodnej triede. Bratislavski herci v divadlach
Mala scena
a
Astorka
namiesto predstaveni
[33]
debatovali s nav?tevnikmi.
Martin Huba
na
Malej scene SND
oznamil vytvorenie ?trajkoveho vyboru a vstup hercov do ?trajku
[13]
[34]
- Politici KS? a oficialne masmedia zaml?ovali brutalny zasah policie v Prahe. Televizia aj rozhlas dementovali smr? ?tudenta. Predseda ?eskej vlady
Franti?ek Pitra
obvinil domace kruhy zo zneu?ivania zhroma?denia a vyvolavania rozvratu.
- Zastupcovia
iniciativy Most
Michael Kocab
a
Michal Hora?ek
sa neoficialne stretli s ?esko-slovenskym premierom
Ladislavom Adamcom
v jeho byte, po tom ?o sa de? predtym nahodne stretli v divadle.
[35]
Polo?ili tym zaklady buducej mo?nej komunikacie opozicie s vladnou mocou.
- Od pondelka sa ka?dy de? konali demon?tracie najprv v Prahe, Brne, Bratislave
[28]
a ?iline
[13]
, potom aj v inych mestach. V ten de? prinieslo prve tla?ene necenzurovane informacie oficialne
Svobodne slovo
(noviny
?eskoslovenskej strany socialistickej
).
- V aule
Univerzity Komenskeho
v Bratislave, do ktorej pozval ?tudentov dekan
FiF
Jozef Vladar
,
[14]
vznika okolo 10. hod. prvy ?tudentsky ?trajkovy vybor (FiF UK)
.
Okolo 10:30 ?tudenti v aule vyhlasili, ?e ak sa predstavitelia fakulty nevedia vyjadri? k prebiehajucim udalostiam, prestavaju ich pova?ova? za svojich zastupcov a vyhlasuju okupa?ny ?trajk ?tudentov FiF UK.
[14]
- Na
Vysokej ?kole muzickych umeni
(V?MU) v Bratislave sa na nadvori zhroma?dili ?tudenti ?trajkujucich FiF a V?MU a zbierali podpisy za generalny ?trajk vysoko?kolakov. ?tudenti zvolali zhroma?denie na utorok do auly UK, ?o predznamenalo vznik
Koordina?neho vyboru ?tudentskych ?trajkujucich vyborov
[14]
Neskor nazyvany ako
Celoslovensky koordina?ny vybor vysoko?kolakov
.
[36]
K ?trajku sa postupne pripajali divadla (Martin, Zvolen, Trnava) a vysoke ?koly na Slovensku. V Umeleckej besede bol schvaleny program a v divadle
Mala scena
navrh predneseny Budajom
[37]
na nazov
Verejnosti proti nasiliu
(VPN). Vo ve?ernych hodinach bratislavski ?tudenti demon?trovali pred vtedaj?im Domom ROH (potom
Istropolis
) na Trnavskom myte.
[13]
- Ob?ania zhroma?deni na
Vaclavskom namesti
?iadali zasadne reformy a protestovali proti zasahu na
Narodnej triede
. Vysoko?kolaci v
Prahe
za?ali ty?denny protestny
?trajk
. Vo svojom vyhlaseni vyjadrili zdesenie nad vnutropolitickou situaciou a ?iadali nezneu?ivanie zhroma??ovacieho prava a podporili generalny ?trajk.
- Federalna vlada aj obidve narodne vlady vyslovuju suhlas s ?opatreniami na obnovenie poriadku“.
- Demon?tracia a protestne pochody ?tudentov sa uskuto?nili aj v Ko?iciach, Banskej Bystrici, Trnave, Nitre, Zvolene a Martine.
- Na niektorych ?kolach za?ali ?tudentske (okupa?ne) ?trajky. ?tudenti ?iadali utvorenie vy?etrovacej komisie na vy?etrenie zasahu na Narodnej triede, odstupenie skompromitovanych politikov, politicku
pluralitu
, spristupnenie
masmedii
a podporili generalny ?trajk.
- Predstavitelia VPN sa po treti raz zi?li v priestoroch Umeleckej besedy. Na stretnuti pre?ital Fedor Gal stanovisko VPN
,
v ktorom po?adovali prepustenie politickych vaz?ov, stretnutie s predsedom vlady a slobodny dialog. ?ubomir Feldek ?ital
Vyhlasenie radovych komunistov
a sformoval sa aj Koordina?ny vybor VPN.
[13]
- Ve?er sa uskuto?nili protestne zhroma?denia v Bratislave na Gottwaldovom (v su?asnosti
Namestie slobody
) a
Hviezdoslavovom namesti
[14]
, kde sa verejnosti predstavilo VPN ako hnutie a bolo pre?itane Feldekovo ?
Vyhlasenie radovych komunistov
“.
- V Prahe sa na demon?tracii na Vaclavskom nam., zorganizovanej
OF
, zu?astnilo 200 000 ?udi.
- Predsednictvo
SNR
na ?ele s predsedom
Viliamom ?algovi?om
zaujalo odmietave stanovisko k udalostiam zo 17. novembra. Policajny zasah ozna?ili za primerany.
Milo? Jake?
v televizii vyzyval k ukon?eniu ?trajku.
- Roz?irili sa spravy o pohotovosti
?eskoslovenskej ?udovej armady
a o povolani jednotiek
?udovych milicii
(LM) do Prahy, ktore mali by? nasadene proti ?trajkujucim a demon?trantom. M. Jake? neskor vysvet?oval, ?e ich mienili pou?i? ?iba na demon?traciu sily“.
[2]
Nasadenie LM hodnotili ako poslednu mo?nos? zastra?ovania obyvate?ov K?a?ko a Budaj.
[37]
Kocab sa po 31 rokoch chvalil, ?e prave on rokoval o nenasadeni armady nielen s Adamcom ale aj s generalmi a ich podriadenymi a ziskal pris?ub ich nepou?itia.
[38]
- ?V Bratislave sa na Urade vlady SSR uskuto?nilo stretnutie stranickych a ?tatnych predstavite?ov SSR so zastupcami bratislavskej vysoko?kolskej mlade?e. Okrem predsedu vlady SSR
Pavla Hrivnaka
boli pritomni predstavitelia vedenia vysokych ?kol a
Socialistickeho zvazu mlade?e
. V mene vysoko?kolakov prehovoril zastupca sekretariatu koordina?neho vyboru slovenskych vysokych ?kol. Oboznamil u?astnikov stretnutia s vyhlasenim vyboru. Jedna z nich bola v sulade s rozhodim predsedu federalnej vlady“ ale ?al?ie po?iadavky presahovali ramec vysoko?kolskeho ?ivota a mali celospolo?ensky a federalny charakter.
[39]
- U? vytvoreny
Celoslovensky koordina?ny ?tudentsky ?trajkovy vybor
so sidlom v tzv.
Mozartovom dome
(budove
V?VU
) na vtedaj?ej Jiraskovej ulici (dne?na
Venturska
) v centre Bratislavy,
[40]
okrem ineho zabezpe?uje vyrobu a distribuciou plagatov. V rovnakej budove sidli aj VPN.
- Pribli?ne 15 000 ?udi demon?trovalo pred
Justi?nym palacom
v Bratislave za prepustenie
Jana ?arnogurskeho
, posledneho vazneneho ?lena tzv.
bratislavskej pa?ky
.
[13]
[41]
- ?tudenti a
VPN
zorganizovali na
Namesti SNP
v Bratislave prvu masovu demon?traciu (pred byvalou budovou televizie s ozvu?enim zapo?i?anym skupinou
Tublatanka
).
[40]
Moderovali ju
M. K?a?ko
a
J. Budaj
.
Magda Va?aryova
pre?itala vyhlasenie hercov
SND
a organizatori pre?itali pozdravny list Vaclava Havla a vyzvu VPN k ob?anom.
[13]
?tudenti rozdavali a vylepovali svoje po?iadavky. Tieto boli zhrnute do 12 po?iadaviek, ktore VPN prezentovala v programovom vyhlaseni v sobotu
25. novembra
1989
.
- ?tudenti v Ko?iciach zorganizovali pochod mestom, po?as ktoreho po?adovali slobodu a demokraciu. Skon?il sa na
Namesti oslobodite?ov
, kde zapalili svie?ky.
[13]
- V Trnave sa na vtedaj?om Gottwaldovom (dnes
Troji?nom
) namesti konala prva ve?ka demon?tracia.
[13]
- ?tudenti v Banskej Bystrici zorganizovali pochod mestom a demon?traciu na
Namesti SNP
(u?as? asi 1 000 ?udi).
[13]
[42]
- ?tudenti vo Zvolene zorganizovali demon?traciu v centre mesta, ktorej sa zu?astnilo pribli?ne 2 000 ?udi.
[13]
- V Prahe na
Vaclavske namestie
pri?lo 200 000 ?udi, ku ktorym z balkona vydavate?stva
Melantrich
prehovorilo viacero osobnosti, napriklad
Kardinal Franti?ek Toma?ek
.
- Na ?iados? predsedu vlady ?SR za?al generalny prokurator vy?etrova? zasah zo 17. novembra.
- Podve?er sa v Bratislave opa? konala demon?tracia na Nam. SNP, s tym, ?e sa tu bude demon?trova? ka?dy de?. Prehovoril na nej aj
Alexander Dub?ek
, ktory vyzval na obrodu spolo?nosti.
- Posledny raz na verejnosti vystupil ?ef KS?
Milo? Jake?
, ktory odsudil rozvracanie
socializmu
v ?esko-Slovensku. Vedenie odborov suhlasilo s vy?etrenim udalosti 17. novembra, ale odmietlo generalny ?trajk.
- Na mimoriadnom zasadnuti Ustredneho vyboru KS? bol odvolany Milo? Jake?, ktoreho nahradil
Karel Urbanek
. Z vedenia KS? boli uvo?neni
Jozef Lenart
,
Miroslav ?t?pan
,
Miroslav Zavadil
a ini. Zasadanie
UV KS?
trvalo do no?nych hodin, zva?ovalo sa aj pou?itie armady a bezpe?nosti na potla?enie revolucie. Neskoro v noci ale nakoniec zvolilo ustup (nemohlo sa u? spo?ahnu? na armadu a bezpe?nos?) a nariadilo ??istky“ v strane.
- Na namesti SNP v Bratislave bolo asi 100 000 ?udi.
?eskoslovenska televizia
(?ST) Bratislava za?ala vysiela? reporta?e z demon?tracii. ?ST v mimoriadnom vysielacom ?ase uviedla relaciu
?tudio Dialog
[43]
, ktoru de? predtym dohodli
Zajac
,
Butora
,
Ku?erak
,
Feldek
a
Gindl
nav?tevou v Spravodajskom ?tudiu na namesti SNP s riadite?om
Jaroslavom Hlinickym
.
[31]
[44]
Relaciu moderoval
Ivan Farsky
. Za opoziciu (buduce VPN) boli u?astni M. K?a?ko, J. Budaj,
V. Ondru?
, za ?tudentov: S. Bombik, Z. Mistrikova, oponentov im robili:
Teodor ?ajmir
- Slovnaft,
?tefan Chudoba
- BAZ,
Peter Weiss
- vedecky tajomnik
Ustavu ML UVKSS
,
Milan Kuruc
-
V?E
. K?a?ko okrem ineho vyzval na zru?enie veducej ulohy KS? a pre?ital vyzvu na generalny ?trajk.
- Komunisticky prezident
Gustav Husak
udelil
amnestiu
siedmim politickym vaz?om: JUDr.
Jan ?arnogursky
, PhDr.
Miroslav Kusy
, CSc.,
Ji?i Ruml
, Ing.
Petr Uhl
,
Rudolf Zeman
,
Ivan Jirous
,
Ivan Polansky
a amnestovany bol tie? ?efredaktor ?asopisu
VOKNO
Franti?ek Starek
.
- V Prahe na
Letnej
demon?trovalo okolo 750 000 ?udi. Pokusil sa tam vystupi? aj predseda komunistickej vlady ?SSR
Ladislav Adamec
. Vyzyval ob?anov, aby upustili od planovaneho generalneho ?trajku, ale bol vypiskany a musel odis? z tribuny.
- VPN
a Koordina?ny vybor slovenskych vysoko?kolakov zverejnili programove vyhlasenie s dvanastimi po?iadavkami:
[45]
[46]
- ?iadame vytvori? zo Slovenskej narodnej rady skuto?ny parlament slovenskeho naroda, v ktorom budu ma? zastupenie v?etky zlo?ky na?ej spolo?nosti.
- ?iadame zaru?i? uplnu slobodu tla?e. Novinari, zvo?te si u? dnes take vedenie redakcii, ktore tuto slobodu zaru?ia.
- ?iadame zaru?i? slobodu podnikania, zhroma??ovania, spol?ovania, pohybu, svedomia a ?al?ie ob?ianske prava a slobody.
- ?iadame zru?i? veducu ulohu KSS zakotvenu v ustave a v tomto zmysle zmeni? ustavu.
- ?iadame odideologizova? ?kolstvo a kulturu a oddeli? kulturu od ?tatneho riadenia.
- ?iadame zaru?i? nestrannos? sudov a prokuratury a vytvori? skuto?ne pravny ?tat.
- ?iadame doslednu odluku cirkvi od ?tatu.
- ?iadame slobodne odborove hnutie a nezavisle ?tudentske organizacie.
- ?iadame zrovnopravni? v?etky formy vlastnictva.
- ?iadame dosledne demokraticku federaciu ?echov a Slovakov a zakonne upravenie prava postavenia narodnosti na principe plnej a faktickej rovnopravnosti.
- ?iadame realne zaru?i? pravo na zdrave ?ivotne prostredie.
- ?iadame zaru?i? rovnaku ?ancu pre v?etkych pri vo?be povolania a naplneni ?ivotnej drahy.
V Prahe sa stretli predstavitelia Ob?ianskeho fora na ?ele s
Vaclavom Havlom
a vlady ?SSR pod vedenim Ladislava Adamca.
V Bratislave mimoriadne zasadal
UV KSS
. Z jej vedenia odchadzaju
Ondrej ?aling
,
Gejza ?lapka
,
Elena Litvajova
,
Viliam ?algovi?
a
?tefan Rybar
. UV KSS ne?akane oznamil suhlas so zru?enim 4. ?lanku ustavy ?o veducej ulohe komunistickej strany“.
V celom ?esko-Slovensku sa uskuto?nil dvojhodinovy generalny ?trajk, prvy od roku
1948
. ?trajkujuci sa postavili za po?iadavky ?tudentov a ob?ianskych iniciativ. ?trajk sprevadzali mohutne demon?tracie, na ktorych ob?ania po?adovali koniec vlady jednej strany, slobodne vo?by, odstupenie
Husaka
z uradu prezidenta a demokraciu.
V Prahe sa uskuto?nilo druhe rokovanie medzi komunistickou vladou na ?ele s Ladislavom Adamcom,
Narodneho frontu
a Ob?ianskym forom na ?ele s Vaclavom Havlom. Strany sa dohodli na zru?eni ?lanku
ustavy
o veducej ulohe strany a dohodli sa na novom zlo?eni vlady, ktora predlo?i navrh na zmenu ustavneho zakona ?. 100/1960 o veducom postaveni Komunistickej strany. V ?al?ej relacii
?tudio Dialog
(prva bola 24.11.) vystupili Vladimir Ondru?, Milan K?a?ko, Zuzana Mistrikova, Jan Budaj a
Miroslav Kusy
.
Federalne zhroma?denie schvalilo vypustenie ?lanku 4 v ustave o veducom postaveni Komunistickej strany, zmenilo ?lanok 6 o postaveni Narodneho frontu ako zavazku spolo?enskych organizacii a politickych stran pod vedenim KS a ?lanok 16, tykajuci sa uplat?ovania marxizmu-leninizmu v politike, vzdelani a vychove. Tieto zmeny ukon?ili 40-ro?ny monopol komunistickej strany a umo?nili vznik novych politickych stran a politickej plurality.
[47]
V SND sa uskuto?nilo manifesta?ne zhroma?denie OF a VPN. Za predsednickym stolom sedeli Jan Budaj, Josef Vavro?uek, Marta Kubi?ova, Vaclav Havel, Ivan Havel, ?imon Panek a Milan K?a?ko.
[48]
V televizii vystupil predseda vlady ?SSR Ladislav Adamec. Predniesol prejav o vnutropolitickej situacii, s?ubil oboznami? verejnos? so skuto?nym stavom ekonomiky, otvoril otazku augusta
1968
a rokovania so
ZSSR
o do?asnom pobyte ich vojsk v
?SSR
. Z funkcie predsedu
Federalneho zhroma?denia
odstupil
Alois Indra
.
CIA 29. novembra prvy krat informovala v zmysle, ?e pad re?imu je nezadr?ate?ny a KS? pristupi na vladu zlo?enu aj z nominantov opozicie.
[25]
Vlada SSR a VPN rokovali v Bratislave o dosledkoch zru?enia ?lanku 4 o veducom postaveni KS?. Na 17. mimoriadnej schodzi
SNR
zvolili za jej noveho predsedu
Rudolfa Schustera
, ktory nahradil Viliama ?algovi?a. Poslanci schvalili komisiu na pre?etrenie svie?kovej manifestacie. SNR sa stoto?nila so zmenou ustavy.
V Prahe sa zi?la vlada, ktora ministrovi vnutra rozkazala okam?ite odstrani? technicke zariadenia na hranici s
Rakuskom
a
Zapadnym Nemeckom
. V budove
Federalneho zhroma?denia
sa zi?la komisia na vy?etrenie udalosti zo 17. novembra. Federalne ministerstvo vnutra rozhodlo, ?e ob?ania mo?u od 4. decembra cestova? do zahrani?ia bez vyjazdnej dolo?ky. Skuto?ny pad
?eleznej opony
pri?iel v?ak a? po nastupe novej nekomunistickej vlady po
10. decembri
1989
.
Z Bratislavy cez ?ilinu do Ko?ic i?iel mimoriadny
Vlak ne?nej revolucie
. Bolo v ?om asi 1 000 vysoko?kolakov, ?lenovia
Rado?inskeho naivneho divadla
, herci a ?al?i aktivisti. Vo va??ich mestach potom vystupovali asi 20-?lenne skupiny, ktore vystupovali na miestnych mitingoch.
Pred Uradom vlady SSR na Gottwaldovom namesti v Bratislave demon?trovali ?tudenti.
[36]
V Prahe predseda vlady Adamec podal demisiu.
V Prahe sa utvorila nova federalna
vlada (narodneho porozumenia)
na ?ele s
Marianom ?alfom
. Po menovani vlady podal demisiu prezident Husak. V ?alfovej vlade bolo 11 nekomunistov a 10 komunistov. Prvymi podpredsedami boli
Valtr Komarek
a
Jan ?arnogursky
, podpredsedami
Josef Hromadka
,
Franti?ek Pitra
,
Vladimir Dlouhy
,
Old?ich Bursky
a
Franti?ek Reichl
. Ministrom zahrani?ia bol
Ji?i Dienstbier
, ministrom financii
Vaclav Klaus
, prace a socialnych veci
Petr Miler
, obrany
Miroslav Vacek
, zahrani?neho obchodu
Andrej Bar?ak
, dopravy a spojov
Franti?ek Podlena
, hutnictva a strojarstva
Ladislav Vodra?ka
, paliv a energetiky
Franti?ek Pinc
, ?udovej kontroly
Kv?toslava Ko?inkova
, cenoveho uradu
Ladislav Dvo?ak
a ministrami
Robert Martinko
a
Richard Sacher
.
V programovom vyhlaseni novej vlady sa hovorilo o prechode ?esko-Slovenska k parlamentnej
demokracii
a k
trhovemu hospodarstvu
, vlada ?iadala zru?enie
Var?avskej zmluvy
a odchod ruskych okupa?nych vojsk z ?esko-Slovenska.
Vznikla aj na Slovensku prva nekomunisticka
vlada
na ?ele s
Milanom ?i?om
.
Za predsedu
Federalneho zhroma?denia
bol zvoleny
Alexander Dub?ek
.
Za prezidenta ?esko-Slovenska bol zvoleny Vaclav Havel. Okrem Vaclava Havla boli kandidatmi i Alexander Dub?ek,
Ladislav Adamec
,
?estmir Cisa?
a
Valtr Komarek
. Sprava CIA z 9. decembra obsahovala nasledovne zistenia CIA o zmene Havlovho nazoru na funkciu prezidenta. ?Havel odmietal sta? sa prezidentom, ostatni opozi?ni predaci ho pravdepodobne presved?ili, aby i?iel do ringu, preto?e podozrievaju byvaleho premiera Adamca, ?e chce ziska? tento post.“
[25]
V roku
1990
prijalo Federalne zhroma?denie zmenu protokolarneho nazvu ?esko-slovenskeho ?tatu z
?eskoslovenska socialisticka republika
na
?esko-slovenska federativna republika
v sloven?ine (a
?eskoslovenska federativni republika
v ?e?tine) a po mesiaci na
?eska a Slovenska Federativna Republika
. Pod?a reformy slovenskeho pravopisu sa tie? zemepisny nazov ?eskoslovensko za?al pisa? v sloven?ine so spojovnikom ?esko-Slovensko, ale v ?e?tine zostal bez spojovnika.
Konali sa historicky prve slobodne vo?by (
8.
a
9. juna
1990
do
Federalneho zhroma?denia
aj do
SNR
). V ?esku presved?ivo zvi?azilo Ob?ianske forum. Vo
vo?bach do SNR
vyhrala Verejnos? proti nasiliu (29,3 %) pred
Kres?anskodemokratickym hnutim
(19,2 %) a
SNS
(13,9 %).
Komunisticka strana Slovenska
ziskala len 13,3 % ?o podnietilo vznik jej reformneho kridla na jese? roku
1990
Stranu demokratickej ?avice
(SD?).
Napriek tomu, ?e neskor bol komunisticky system zakonom 125/1996 Z. z. ozna?eny za nemoralny a protipravny, jeho ?elni predstavitelia, najma na Slovensku (napr.
Vasil Bi?ak
) neboli odsudeni a potrestani.
Nazov ?Sametova revoluce“ anglicky ?Velvet revolution“ sa od jedneho nezisteneho novinara dostal do zahrani?nych medii, aby sa neskor roz?iril aj v ?esko-Slovensku. Kto a kedy vymyslel toto ozna?enie nevedel poveda? ani
Petr Pithart
, ktory bol hlavnym predstavite?om Ob?ianskeho Fora.
[49]
Na Slovensku sa v?ak revolucia od za?iatku udalosti nazyvala ?Ne?na revolucia“. Tento vyraz v kontexte ?ta va?a revolucia je taka ina, taka ne?na“ pou?il prvykrat verejne
Vladimir Mina?
v televiznej besede so ?tudentmi v novembri 1989.
Niektori, po rokoch, polemizuju s tym ?i i?lo o skuto?nu
revolu?nu
zmenu. Jeden z vtedaj?ich ?eskych politikov udalosti ozna?il za organizovane odovzdanie moci a hlavne zastancovia
kon?pira?nych teorii
zdoraz?uju ulohu ?tb.
[50]
Ne?na revolucia bola tvorena mu?mi aj ?enami, av?ak dodnes sa v predstavach a prezentaciach udalosti Ne?nej revolucie spominaju primarne mu?i. Prave na zaklade tejto jednostrannej prezentacie Ne?nej revolucie sa spisovate?ka
Ingrid Hrubani?ova
, v roku
2009
, rozhodla uverejni? vyzvu, v ktorej ?iadala ?eny, ktore sa participovali na revolucii, aby vystupili a podelili sa o ich skusenosti. Tuto vyzvu neskor prebrala
feministicka
organizacia
Aspekt
, ktora ju publikovala na svoju webovu stranku v roku 2009 a v knihe
Politiky a politi?ky (2011), autorka
Zuzana Ma?arova
analyzuje a opisuje skusenosti ?ien, ktore na vyzvu reagovali.
[51]
Feministicka organizacia Aspekt dodnes skuma medialnu prezentaciu ?ien po?as a po Ne?nej revolucii a taktie? aj samotnu sebaprezentaciu revolucionarok, nako?ko o tejto udalosti, pod?a spisovate?ky a akademi?ky Zuzany Ma?arovej, nemo?eme vedie? v?etko, ak ju ?tudujeme, vnimame a preci?ujeme, len z poh?adu mu?ov.
[51]
[52]
Na vystave Svedectvo o revolucii
[53]
su ako ?osobnosti revolucie“ prezentovani len mu?i:
Svetoslav Bombik
,
Jan Budaj
,
Martin Butora
,
?ubomir Feldek
,
Fedor Gal
,
Milan K?a?ko
,
Ladislav Snopko
,
Peter Zajac
,
Miroslav Kusy
,
Peter Tatar
,
Vladimir Ondru?
,
Jozef Miklo?ko
.
[
chyba zdroj
]
Okrem mu?ov (Miklo?ka, Zajaca), v?ak prezidentka ?aputova v januari 2020 vyznamenala aj
Zuzanu Mistrikovu
radom ?udovita ?tura
II. triedy, ako osobnos? roku
1989
, ktora patrila k ?tudentskym lidrom Ne?nej revolucie.
[54]
- ↑
a
b
c
d
e
f
g
h
BLA?EK, Petr. Zamatova revolucia.
Historicka revue
(Bratislava: SAHI), 2015-11-17.
Dostupne online
[cit. 2018-01-12].
- ↑
a
b
Gorba?ov v novembri 1989: Nepou?ite silu!
[online]. Pravda.sk, 2020-11-17, [cit. 2020-11-17].
Dostupne online.
- ↑
Milou? Jake? ? Wikicitaty
[online]. cs.wikiquote.org, [cit. 2018-01-12].
Dostupne online.
(po ?esky)
- ↑
a
b
JA?EK, Peter.
November / Gustav Husak a pad komunizmu v ?eskoslovensku
[online]. www.postoj.sk, [cit. 2020-11-19].
Dostupne online.
- ↑
a
b
c
JANCURA, Vladimir. Za?alo sa to Palachovym ty?d?om.
Pravda
(Bratislava: Perex), 2019-01-15.
Dostupne online
[cit. 2019-01-15].
ISSN
1336-197X
.
- ↑
a
b
TEST: Jak dob?e si pamatujete rok 1989?
[online]. Praha: ?esky rozhlas, 2014-11-16, [cit. 2018-06-21].
Dostupne online.
- ↑
VATRALOVA, Monika.
?esi a Slovaci sa prestali ba?. Pred 30 rokmi podpisali tisicky ?udi peticiu N?kolik v?t
[online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-11-16].
Dostupne online.
- ↑
Milan K?a?ko (1945)
[online]. Ustav pamati naroda, [cit. 2021-11-16].
Dostupne online.
- ↑
a
b
c
d
e
JANCURA.
Na za?iatok sta?i aj nieko?ko viet
[online]. Pravda.sk, 2019-06-24, [cit. 2021-11-16].
Dostupne online.
- ↑
?o sa v Ma?arsku oslavuje 15. marca
[online]. Petit Press, [cit. 2020-11-20].
Dostupne online.
- ↑
?IME?KA, Martin M..
Pred 30 rokmi: V Po?sku a v Ma?arsku sa komunizmus kon?il, ale ja som si to nechcel v?ima?
[online]. Dennik N, 2019-03-04, [cit. 2020-11-20].
Dostupne online.
- ↑
JANCURA, Vladimir.
Oktober 1989: Predohra utoku na Berlinsky mur
[online]. Pravda.sk, 2019-10-30, [cit. 2019-10-31].
Dostupne online.
- ↑
a
b
c
d
e
f
g
h
i
j
k
l
m
Kalendarium k novembrovym udalostiam a padu komunistickeho re?imu v roku 1989
[online]. Bratislava: Ustav pamati naroda, [cit. 2018-01-12].
Dostupne online.
- ↑
a
b
c
d
e
f
Panely vystavy filozofi v novembri 1989
[online]. Archiv UK v spolupraci s FiF UK a u?astnikmi ?tudentskeho hnutia v roku 1989, 12. novembra 2021 o 13.00 hod. sa v atriu budovy Slovenskeho rozhlasu v Bratislave, [cit. 2021-11-16].
Dostupne online.
- ↑
a
b
c
d
KOVA?I?OVA, Zuzana. Henrieta Hrinkova: ?Nemusi by? v?etko za ka?du cenu eko a bio.“.
JeToTak.sk
(Bratislava: Alternativa Komunikacia Ob?ania), 2009-09-20.
Dostupne online
[cit. 2018-01-12].
ISSN
1337-8872
. Archivovane 2017-12-17 z
originalu.
- ↑
Milan Novotny: Odva?na predohra ne?nej revolucie bola de? pred Prahou v Bratislave
[online]. Pravda.sk, 2021-11-16, [cit. 2021-11-16].
Dostupne online.
- ↑
a
b
c
d
SITA. Pamatnik vynima ?tudentsky pochod z tie?a 17. novembra.
Pravda
(Bratislava: Perex), 2009-11-16.
Dostupne online
[cit. 2018-01-12].
ISSN
1336-197X
.
- ↑
a
b
NESROVNAL, Ivo. 16 november 1989, ?tudentsky protest v Bratislave na vlastne o?i.
blog.sme.sk
(Bratislava: Petit Press), 2009-11-12.
Dostupne online
[cit. 2018-01-12].
- ↑
a
b
?TEV?IK, Radoslav. Vysoko?kolaci ?iadali viac slobody a demokracie.
Bratislavske noviny
(Bratislava: NIVEL PLUS), 2009-11-12.
Dostupne online
[cit. 2018-01-12].
ISSN
1336-362X
.
- ↑
Video Pochod bratislavskych vysoko?kolakov, ?as? tretia. In:
?TEV?IK, Radoslav. Vysoko?kolaci ?iadali viac slobody a demokracie.
Bratislavske noviny
(Bratislava: NIVEL PLUS), 2009-11-12.
Dostupne online
[cit. 2018-01-12].
ISSN
1336-362X
.
- ↑
Manifestacia ?tudentov k Mezinarodnemu d?u ?tudenstva 16.11.1989 (Bratislava)
[online]. youtube.com, 2012-10-22, [cit. 2020-11-19].
Dostupne online.
- ↑
?TB: PRISNE TAJNE
[online]. rtvs.sk, [cit. 2023-02-01].
Dostupne online.
- ↑
TASR.
Rektor Univerzity Komenskeho ocenil ?tudentov aktivnych v Novembri '89
[online]. www.postoj.sk, [cit. 2023-02-01].
Dostupne online.
- ↑
VL?EK, Toma?.
Sametova revoluce 1989 : patek 17. listopadu 1989 : trasa demonstrace
[online]. totalita.cz, [cit. 2018-01-12].
Dostupne online.
- ↑
a
b
c
d
Zruti sa re?im v ?eskoslovensku? CIA pripu??ala, ?e nepadne
[online]. Pravda.sk, 2021-06-10, [cit. 2021-06-10].
Dostupne online.
- ↑
Narodni t?ida 17. listopadu: v roce 1989 bod zlomu, dnes ?iva vzpominka - Novinky.cz
[online]. www.novinky.cz, [cit. 2021-11-22].
Dostupne online.
- ↑
a
b
c
VL?EK, Toma?.
Sametova revoluce 1989 : Martin ?mid
[online]. totalita.cz, [cit. 2018-01-12].
Dostupne online.
- ↑
a
b
BALUN, Peter; STRES?AK, Gabor.
November : o?ami ?tB a ulice
. 1. vyd. Bratislava : Ustav pamati naroda, 2009. 263 s.
Dostupne online.
ISBN
978-80-89335-22-0
.
- ↑
Karoly Toth: Vyvoj systemu in?titucii ma?arskej men?iny
[online]. madari.sk, [cit. 2018-06-21].
Dostupne online.
- ↑
a
b
SUDOR, Karol. Fedor Gal: November 1989 ?pinia len kon?piratori a hlupaci.
Dennik N
(Bratislava: N Press), 2017-11-15.
Dostupne online
[cit. 2018-01-12].
ISSN
1339-844X
.
- ↑
a
b
Televizny dokument vysielany 17.11.2011
pristup: 15.3.2013
- ↑
Chceme sa vam po?akova?, hrdinovia Novembra 89
[online]. tvareslobody.sk, [cit. 2018-10-29].
Dostupne online.
- ↑
VELI?, Martin. Zuzana Mistrikova: Bali sme sa.
JeToTak.sk
(Bratislava: Alternativa Komunikacia Ob?ania), 2009-11-09.
Dostupne online
[cit. 2018-01-12].
ISSN
1337-8872
. Archivovane 2011-10-27 z
originalu.
- ↑
A.S, Petit Press.
Ako vyzerali dni revolucie a ?o im predchadzalo
[online]. domov.sme.sk, [cit. 2021-11-21].
Dostupne online.
- ↑
TACHECI, Barbora. Kocab a Hora?ek po 20 letech: Klaus si zaslou?i ?ty?i minus.
iDNES.cz
(Praha: MAFRA), 2009-11-11.
Dostupne online
[cit. 2018-01-12].
- ↑
a
b
FOTO: Ke? sme na namestiach ?trngali za zmenu
[online]. www.aktuality.sk, [cit. 2021-11-16].
Dostupne online.
(po anglicky)
- ↑
a
b
Ne?na ´89 | Televizny program
[online]. 2009, [cit. 2020-11-17].
Dostupne online.
- ↑
Osobna vypove? Kocaba 17.11.2020 na CNN (Prima) News
- ↑
?STK.
Vysoko?kolaci sa stretli s predstavite?mi ?tatu. Nemo?no situaciu vyostrova?
[online]. Smena, 1989-11-23, [cit. 2018-02-14]. S. 1 – 5.
Dostupne online.
- ↑
a
b
ULEJ, Toma?. ?o pisali noviny pred dvadsiatimi rokmi : Za?al sa proces s ?arnogurskym (Smena, 23. november 1989).
SME
(Bratislava: Petit Press), 2009-11-23.
Dostupne online
[cit. 2018-06-21].
ISSN
1335-4418
.
- ↑
JA?EK, Peter.
14. august 1989 ? Bratislavska pa?ka
[online]. Bratislava: Ustav pamati naroda, [cit. 2018-06-21].
Dostupne online.
- ↑
Ne?na revolucia v Banskej Bystrici nevypukla 17. novembra ako v Prahe.
Dnes24
(Banska Bystrica: Global 24), 2016-11-09.
Dostupne online
[cit. 2018-06-21].
- ↑
KRAPFL, James.
Revolucia s ?udskou tvarou : politika, kultura a spolo?enstvo v ?eskoslovensku po 17. novembri 1989
. Bratislava : Kalligram, 2009.
Dostupne online.
ISBN
978-80-8101-253-2
.
- ↑
?tudio Televiznych novin ? Prve ?tudio dialog (1989)
[online]. youtube.com, 2019-11-25, [cit. 2020-01-05].
Dostupne online.
- ↑
Programove vyhlasenie ob?ianskej iniciativy Verejnos? proti nasiliu a koordina?neho vyboru slovenskych vysoko?kolakov, November 1989
[online]. www.memorykontrol.org, [cit. 2018-02-14].
Dostupne online.
- ↑
GAL, Fedor.
1989/4 ? Prvych sto dni (?as? prva)
[online]. fedorgal.cz, 2009-04-27, [cit. 2018-06-21].
Dostupne online.
- ↑
TERAZ.SK.
KS? po viac ako 40 rokoch zru?ila svoj mocensky monopol
[online]. TERAZ.sk, 2019-11-17, [cit. 2021-11-21].
Dostupne online.
- ↑
FLAMIK, Juraj. Ako poslanec Budaj rozkrada minulos? Slovenska.
Dennik N Blog
(Bratislava: N Press), 2016-11-17.
Dostupne online
[cit. 2018-01-12].
- ↑
RAKU?ANOVA, Ludmila. Pithart: Nebyla to revoluce, ale p?edani moci.
Denik.cz
, 2009-10-19.
Dostupne online
[cit. 2022-11-18]. (po ?esky)
- ↑
Mrtvy student ?mid alias agent Ludvik Zif?ak: Bez StB by zm?na nebyla
[online]. denik.cz, 2014, [cit. 2014-11-15].
Dostupne online.
- ↑
a
b
Ma?arova, Z. (2011). ?eny Novembra: Analyza rozhovorov s akterkami ne?nej revolucie. In
Politiky a politi?ky: Aspekty politickej subjektivity ?ien
(1st ed., pp. 13?50). Bratislava: Zaujmove zdru?enie ?ien ASPEKT.
- ↑
Ma?arova, Zuzana. 2016. ?Ako odvrava? Novembru 1989. Skumanie narativov historickych udalosti z rodoveho h?adiska.“
Gender, rovne p?ile?itosti, vyzkum,
Vol. 17, No. 2: 42?52, DOI: http://dx.doi.org/10.13060/12130028.2016.17.2.281
- ↑
Vystava Svedectvo o revolucii ? od 6. novembra
[online]. Bratislava: Ministerstvo vnutra SR, [cit. 2020-01-05].
Dostupne online.
Archivovane 2020-01-05 z
originalu.
- ↑
hdm. ?aputova vyznamenala osobnosti, ktore vzdorovali zlu, aj talenty vedy, umenia a ?portu.
Pravda
(Bratislava: Perex), 2020-01-02.
Dostupne online
[cit. 2020-01-05].
ISSN
1336-197X
.
- HANZEL, Vladimir.
Zrychleny tep d?jin : realne drama o deseti jednanich : autenticke zaznamy jednani Ob?anskeho fora a Verejnosti proti nasiliu s p?edstaviteli statni moci v listopadu a prosinci 1989
. 1. vyd. Praha : OK Centrum, 1991. 500 s.
- BROD, Toman.
Pro? jsme v listopadu vy?li do ulic
. 1. vyd. Brno : Dopln?k, 1999. 159 s.
ISBN
80-7239-051-1
.
- ?IMUL?IK, Jan
.
Katolicka cirkev a ne?na revolucia 1989
. Pre?ov : Michal Va?ko, 1999. 88 s.
ISBN
80-7165-225-3
.
- SUK, Ji?i.
Labyrintem revoluce : akte?i, zapletky a k?i?ovatky jedne politicke krize
. 1. vyd. Praha : Prostor, 2003. 507 s.
ISBN
80-7260-099-0
.
- ?A?EK, Pavel.
V ?ele ?tB : pad re?imu v zaznamoch dostojnika tajnej policie
. Bratislava : Ustav pamati naroda, 2006.
Dostupne online.
ISBN
80-969296-3-1
.
- BALUN, Peter; STRES?AK, Gabor.
November : o?ami ?tB a ulice
. 1. vyd. Bratislava : Ustav pamati naroda, 2009. 263 s.
Dostupne online.
ISBN
978-80-89335-22-0
.
- PITHART, Petr.
Dev?tosmdesaty : vzpominky a p?emy?leni : kredo
. Praha : Academia, 2009. 284 s.
ISBN
978-80-200-1817-5
.
- SPA?IL, Du?an.
Vid?no deseti (rozhodujici udalosti mocenskeho zvratu v roce 1989 o?ima kli?ovych osobnosti z obou stran politickeho spektra: Fojtik, Jake?, Krej?i, ?t?pan, Vacek, Kocab, Kantor, Dienstbier, Bratinka, Komarek)
. Praha : Bondy, 2009. 199 s.
ISBN
978-80-904471-1-0
.
- BLAHA, Milan.
10 dni, ktore otriasli Slovenskom : ne?na revolucia v Atomovej elektrarni Jaslovske Bohunice
. 1. vyd. Trnava : Y.E.T.Y., 2009. 179 s.
ISBN
978-80-970260-8-0
.
- 1988 : Rok pred zmenou : zbornik a dokumenty
. Ed. Peter Balun. 1. vyd. Bratislava : Ustav pamati naroda, 2009. 394 s.
ISBN
978-80-89335-13-8
.
- 20. vyro?ie Ne?nej revolucie : zbornik z vedeckej konferencie : Bratislava 11. – 12. novembra 2009
. Ed. Peter Ja?ek. 1. vyd. Bratislava : Ustav pamati naroda, 2010. 256 s.
Dostupne online.
ISBN
978-80-89335-29-9
.
- KREJ?I, Oskar
.
Sametova revoluce
. 1. vyd. Praha : Professional Publishing, 2014. 159 s.
ISBN
978-80-7431-138-3
.
- 1989 : Rok zmeny : zbornik z medzinarodnej vedeckej konferencie, Bratislava 4. – 5. novembra 2014
. Ed. Peter Ja?ek. 1. vyd. Bratislava : Ustav pamati naroda, 2017. 436 s.
ISBN
978-80-89335-78-7
.
- KRAPFL, James.
Revolucia s ?udskou tvarou : politika, kultura a spolo?enstvo v ?eskoslovensku po 17. novembri 1989
. Bratislava : Kalligram, 2009. Dostupne online.
ISBN 978-80-8101-253-2
.
- KOTIAN, Robert.
30 rokov po : Slovensko 1989-2019 : udalosti, komentare, rozhovory
. ?ilina : , 2019. (Prve vydanie.) Dostupne online.
ISBN 978-80-8201-061-2
.
|
---|
|
Hlavne udalosti (1945 – 1969)
40. roky:
50. roky:
60. roky:
|
Hlavne udalosti (1970 – 1991)
70. roky:
80. roky:
90. roky:
Su?asne konflikty:
| |
Hlavni u?astnici
Politicki lidri:
|
?al?ie dole?ite osoby
Politicki lidri:
|
|
|
---|
Stranicke organy
| | |
---|
Ozbrojene organizacie
| |
---|
Predsedovia
| |
---|
Dejiny
| |
---|
Ostatne
| |
---|
Pokra?ovatelia
| |
---|