z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Meander
je odchylka
vodneho toku
od priameho smeru vo forme obluka. Nazov je odvodeny z pomenovania rieky Maiandros (dnes
Menderes
) v
Turecku
.
Meander sa sklada z
obluka
,
horneho ramena
, ktore le?i od obluka v smere proti prudu, a
dolneho ramena
, ktore le?i od obluka v smere po prude. Uzemie uzatvorene vo vnutri meandra medzi hornym a dolnym ramenom a meandrovym oblukom sa nazyva
ostroha
. S ?as?ami rie?nej
doliny
, le?iacimi mimo meandra, spaja ostrohu tzv.
meandrova ?ija
.
Meandre na Yukone
Meandre vznikaju v dosledku bo?nej (lateralnej)
erozie
vodnych tokov. Zatla?anim
prudnice
k niektoremu brehu vodneho toku dochadza k diferenciacii brehov na narazovy a nanosovy breh.
- Narazovy breh
je u?inkami narazov vodneho toku podomie?any a podkopavany. Ma konkavny (duty) tvar a je ?asto strm?i ako proti?ahly nanosovy breh.
- Nanosovy breh
je miestom, kde sa usadzuju rie?ne
sedimenty
. Ma konvexny (vypukly) tvar a je ?asto viac plochy ako proti?ahly narazovy breh.
Bo?nou eroziou sa meandre postupne roz?iruju a pozvo?na sa presuvaju smerom po prude vodneho toku. Ostrohy meandrov sa postupne zmen?uju, meandrova ?ija sa zu?uje a dochadza k za?krteniu meandra. Vtedy si vodny tok, najma po?as povodni, prerazi cestu naprie? zu?enou meandrovou ?ijou, pri?om si skrati cestu. Z niekdaj?ieho pretekaneho meandra vznika tzv.
opusteny meander
. Uprostred rie?nych dolin ostavaju po za?krteni meandrov z niekdaj?ich ostroh osamelo stojace pahorky alebo v??ky, ozna?ovane ako
obto?niky
.
Opustene meandre su v dolinach vodnych tokov pomerne ?astym javom. Preto?e voda v nich prestava prudi?, menia sa na meandrove jazierka.
- Meandrove jazierko
ma naj?astej?ie tvar ro?ka a vola sa aj
m?tve rameno
. M?tve rameno je spo?iatku vy?ivovane vodou z rieky, ktora do neho presakuje cez naplavy. Postupne zarasta vodnym
rastlinstvom
a zap??a sa hnilokalom vznikajucim pri rozklade rastlinnych a ?ivo?i?nych zvy?kov. V kone?nych ?tadiach sa premeni na
mo?iar
alebo na mokru
luku
.
- Meandrovy pas
. Pas uzemia, v ktorom vodny tok meandruje a v ktorom sa nachadzaju aj opustene meandre a m?tve ramena, sa nazyva meandrovy pas. ?irka meandroveho pasa a ve?kos? meandrov v ?om zavisi od ve?kosti vodneho toku, jeho rychlosti a za?a?e, ktoru una?a. Smerom po prude sa zva??uje prietok a zmen?uje rychlos? vodneho toku, v dosledku ?oho ?irka meandroveho pasa rastie. Pri ve?kych riekach mo?e by? ?irka meandroveho pasa a? 18-krat va??ia ako rie?ne koryto. Meandrovy pas byva od vy??ie polo?enej ?asti
rie?nej nivy
niekedy oddeleny rozne vysokou stra?ou, ktora sa nazyva
wagram
(nazov pochadza z
Rakuska
). Wagram neprebieha priamo, ale v smere toku sa oblukovito sta?a na rozli?ne strany.
Meandre sa rozde?uju na vo?ne a vh?bene.
- Vo?ne meandre
vznikaju najma na dolnych tokoch riek alebo v rozsiahlej?ich plochych, rovinnych usekoch. Pod?a povahy a vz?ahu k okolitemu terenu, ktorymi preteka vodny tok. Vyzna?uju sa tym, ?e zakruty vodneho toku sa tvoria na vlastnych naplavoch. Su ve?mi nestale a pri vy??om vodnom stave, ale najma za povod?ovych faz ?asto dochadza k vyznamnym zmenam v sustave meandrov. Stare zanikaju a na inych miestach sa vytvaraju nove. Vo?ne meandre a ?iroke meandrova pasy si vytvorili mnohe rieky aj na
Slovensku
. Dobre vyvinute meandrove pasy le?ia v doline
Dunaja
,
Moravy
, dolneho
Vahu
,
Nitry
,
Ip?a
,
Hrona
,
Tisy
,
Uhu
,
Bodrogu
a i. Meandre va??ich riek boli u nas upravami vodnych tokov zva??a umelo zmenene na m?tve ramena, ktore v dosledku poklesu vodnej hladiny postupne vyschli.
- Vh?bene meandre
vznikaju na miestach, kde sa rieky prerezavaju naprie? horskymi masivmi. Vh?bene meandre sa vyzna?uju tym, ?e zakruty vodneho toku sa zarezavaju hlboko do skalneho podkladu, tvoreneho ?asto ve?mi odolnymi horninami. Na rozdiel od vo?nych meandrov su stale a patria ?asto k turisticky najvyh?adavanej?im ?astiam rozli?nych krajinnych celkov.
Poh?ad na meander rieky Meuse
Medzi kraj?ie vh?bene meandre u nas patria ?tyri meandre
Vahu
?
Kra?oviansky meander
v
Kra?ovianskom prielome
medzi
Malou
a
Ve?kou Fatrou
a meandre
Kriveho
,
Doma?ina
a
Gabri?ovej
? v
Stre?nianskom prielome
cez
Malu Fatru
a meandre
Dunajca
v
Pieninach
. Vh?bene meandre mo?u dosiahnu? obrovske rozmery, napriklad 14 km dlhy meander rieky
San Juan
v ju?nom
Utahu
(USA) sa zarezal 260 m hlboko do odolnych
vapencov
. Pri meandroch vodnych tokov vyrastli mnohe ve?ke a vyznamne sidla (
Moskva
na rieke
rovnomennej rieke
,
Praha
na
Vltave
,
Bern
na
Aare
a i.).
