Mario Soares

	Mario Soares
	portugalsky politik, advokat a spisovate?
Prezident Portugalska
	V urade ; 9. marec 1986 – 9. marec 1996
Predseda vlady Portugalska
	V urade ; 9. jun 1983 – 6. november 1985
	V urade ; 23. jul 1976 – 28. august 1978
Biograficke udaje
Rodne meno	Mario Alberto Nobre Lopes Soares
Narodenie	7. december 1924 ; Lisabon , Portugalsko
Umrtie	7. december 2017 (93 rokov) ; Lisabon , Portugalsko
Politicka strana	Partido Socialista
Alma mater	Lisabonska universita
Rodina
Man?elka	Maria Barroso
Deti	Joao ; Isabel
Odkazy
	Mario Soares na fmsoares.pt
	Mario Soares ; (multimedialne subory)
	Politicky portal ; Biograficky portal

Mario Alberto Nobre Lopes Soares (* 7. december 1924 , Lisabon , Portugalsko ? † 7. januar 2017 , Lisabon ^[1]) bol portugalsky politik , advokat a spisovate?, predstavite? Socialistickej strany ( Partido Socialista ), na ?ele ktorej stal v rokoch 1973 – 1986 . Bol premierom Portugalska v rokoch 1976 – 1978 a 1983 – 1985 a prezidentom Portugalska v rokoch 1986 – 1996 .

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vy?tudoval historiu a filozofiu na Univerzite v Lisabone a neskor tu posobil ako vyu?ujuci. Na ?tudiach sa zapojil do opozi?neho hnutia proti Salazarovej diktature a vstupil aj do Portugalskej komunistickej strany . Bol nieko?kokrat zatknuty a musel odis? z univerzity. Vy?tudoval preto pravo a stal sa pravnikom.

V 60. rokoch sa vzdialil komunistickemu hnutiu a v roku 1964 zalo?il socialnodemokraticke hnutia ACCA Socialista Portuguesa (Portugalska socialisticka akcia), z ktorej roku 1973 vznikla portugalska Socialisticka strana (v nemeckom Bad Munstereifel , pod patronatom Willyho Brandta ).

Posobil ako obhajca v politickych procesoch, bol napr. pravnym zastupcom rodiny generala Humberta Delgada , ktoreho v roku 1965 zavra?dila portugalska tajna policia PIDE . O rok skor Soaresa Delgada nav?tivil po tom, ?o bol general operovany a hospitalizovany v Prahe v ?tatnom sanatoriu Sanopz. ^[2]

Za svoju politicku ?innos? bol Soares dvanas?krat vazneny, napr. v roku 1968 bol takmer na rok deportovany na ostrov sv. Toma?a v Guinejskom zalive . ^[3] Od roku 1970 posobil v exile , najprv v Rime , potom vo Francuzsku, kde vyu?oval na univerzitach vo Vincennes , Pari?i a Rennes . Do Portugalska sa vratil po?as takzvanej Karafiatovej revolucie roku 1974 . Vznikla do?asna demokraticka vlada pod vedenim Vasca Goncalvesa , v ktorej sa Soares stal ministrom pre kolonie a za?al prispieva? k rozbitiu kolonialneho panstva ? zahajil napriklad rokovania so Samorom Machelom o nezavislosti Mozambiku . Vlada v?ak bola ?oskoro paralyzovana spormi medzi socialistami a komunistami, ktore vzplanuli najma kvoli vplyvu v ?avicovom denniku Republica .

Vo vo?bach roku 1976 socialisti zvi?azili, zostavili vladu a Soares sa stal premierom. V kabinete boli najprv aj komunisti, ale ?oskoro odi?li. Men?inovy kabinet potom urobil seriu nepopularnych opatreni na skrotenie rozpo?tovych deficitov. Nebol preto dlho udr?ate?ny a Soares roku 1978 rezignoval. Pri moci sa potom striedali uradnicke, stredove a konzervativne vlady, a? do roku 1983 , kedy sa Soares stal druhykrat premierom. Jeho druha vlada presadila vstup Portugalska do Europskeho hospodarskeho spolo?enstva , pri?om sa Soaresovi podarilo v tejto veci oto?i? portugalsku verejnu mienku.

Roku 1986 zvi?azil v priamych prezidentskych vo?bach len o dve percenta, pri znovuzvoleni roku 1991 v?ak u? jednozna?ne triumfoval so ziskom 70 percent hlasov. Jeho prezidentovanie bolo zalo?ene na spektakularnych cestach po Portugalsku, ktore boli v?dy tematicke (napriklad ?ivotne prostredie a pod.). Aktivne tie? kritizoval konzervativne vlady, s ktorymi musel po?as svojho prezidentovania spolupracova?, ?o niektori komentatori kritizovali ako prekra?ovanie ustavnej role prezidenta. D?a 27. decembra 1989 sa stal prvou hlavou ?tatu, ktora pri?la do ?eskoslovenska v priebehu ne?nej revolucie , pred Havlovou vo?bou za prezidenta. Do?lo tie? k osobnemu stretnutiu, ke? pricestoval na pozvanie Koordina?neho centra Ob?ianskeho fora. ^[4] Osobnym darom Havlovi bola prva prezidentska limuzina. ^[5]^[6]

Po skon?eni prezidentskeho mandatu sa roku 1999 stal europoslancom za Socialisticku stranu, europarlament opustil roku 2004 . Roku 2005 znovu kandidoval na prezidenta, ziskal v?ak u? len 14 percent hlasov a skon?il a? treti za konzervativcom Anibalom Cavacom Silvom a nezavislym kandidatom Manuelom Alegrom. V ankete Na?i ve?ki Portugalci (obdoba ankety Najva??i Slovak alebo 100 Greatest Britons ) z roku 2007 skon?il na 12. mieste.

Bol ?lenom najva??ej portugalskej slobodomurarskej lo?e.

Zomrel 7. januara 2017 vo veku 92 rokov v nemocnici v Lisabone. ^[7]

Vyznamenanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Soares ziskal po?as svojho ?ivota rad ?tatnych i ne?tatnych vyznamenani a oceneni ako portugalskych tak zahrani?nych. Medzi rokmi 1977 a 1998 ziskal ?estne doktoraty na 36 univerzitach po celom svete. Po?as svojho funk?neho obdobia prezidenta Portugalska bol ve?majstrom portugalskych radov.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

↑ Portugal’s former president Mario Soares dies at 92. France 24 , 2017-01-07. Dostupne online [cit. 2017-01-07]. Archivovane 2017-01-08 z originalu. (po anglicky)
↑ KLIMA, Jan . D?jiny Portugalska . Praha : NLN, 2007. ISBN 978-80-7106-903-4 .
↑ Zem?el Mario Soares. Mu?, ktery dovedl Portugalce k demokracii [online]. 2016-1-7. Dostupne online. (po ?esky)
↑ ?ANTOVSKY, Michael . Havel . Praha : Argo , 2014. ISBN 978-80-257-1213-9 . S. 400.
↑ ?antovsky, s. 356
↑ st?eda 27. prosinec 1989 [online]. Knihovna Vaclava Havla , [cit. 2015-08-29]. Dostupne online. (po ?esky)
↑ ?TK. Ve v?ku 92 let zem?el byvaly portugalsky prezident Soares, ktery se zaslou?il o navrat k demokracii [online]. [Cit. 2017-01-07]. Dostupne online. (po ?esky)

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Commons ponuka multimedialne subory na temu Mario Soares

Politicky portal

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Mario Soares na ?eskej Wikipedii.

[1] Portugal’s former president Mario Soares dies at 92. France 24 , 2017-01-07. Dostupne online [cit. 2017-01-07]. Archivovane 2017-01-08 z originalu. (po anglicky)

[2] KLIMA, Jan . D?jiny Portugalska . Praha : NLN, 2007. ISBN 978-80-7106-903-4 .

[3] Zem?el Mario Soares. Mu?, ktery dovedl Portugalce k demokracii [online]. 2016-1-7. Dostupne online. (po ?esky)

[havel-4] ?ANTOVSKY, Michael . Havel . Praha : Argo , 2014. ISBN 978-80-257-1213-9 . S. 400.

[5] ?antovsky, s. 356

[6] st?eda 27. prosinec 1989 [online]. Knihovna Vaclava Havla , [cit. 2015-08-29]. Dostupne online. (po ?esky)

[7] ?TK. Ve v?ku 92 let zem?el byvaly portugalsky prezident Soares, ktery se zaslou?il o navrat k demokracii [online]. [Cit. 2017-01-07]. Dostupne online. (po ?esky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

z d u Prezidenti Portugalska
Prva republika	Joaquim Teofilo Braga (1910 – 1911; do?asny) Manuel Jose deArriaga (1911 – 1915) Joaquim Teofilo Braga (1915; do?asny) Bernardino Luis Machado Guimaraes (1915 – 1917) Sidonio Bernardino Cardoso da Silva Pais (1917 – 1918) Joao de Canto e Castro Silva Antunes (1918 – 1919; do?asny) Antonio Jose de Almeida (1919 – 1923) Manuel Teixiera Gomes (1923 – 1925) Bernardino Luiz Machado Guimaraes (1925 – 1926)
Druha republika	Manuel de Oliveira Gomes de Costa (1926; do?asny) Antonio Oscar de Fragoso Carmona (1926 – 1951; do 1928 do?asny) Francisco Higino Craviero Lopes 1951 – 1958 Americo de Deus Rodrigues Thomaz 1958 – 1974
Tretia republika	Antonio Sebastiao Ribeiro de Spinola (1974) Francisco da Costa Gomes (1974 – 1976) Antonio dos Santos Ramalho Eanes (1976 – 1986) Mario Soares (1986 – 1996) Jorge Sampaio (1996 – 2006) Anibal Cavaco Silva (2006 – 2016) Marcelo Rebelo de Sousa (2016 – su?asnos?)