Solidus
Leva III. a jeho syna
Kon?tantina V.
Lev III. Syrsky
(nespravne
Isaurijsky
, okolo
675
? †
18. jun
741
) bol jednym z najvyznamnej?ich
byzantskych
cisarov
, ktori kedy na Bospore panovali. Po?as svojej vlady (
717
?
741
) za?al
boj proti uctievaniu obrazov
.
Syrska dynastia
, ktoru zalo?il (nespravne isaurska alebo isaurijska), zotrvala na byzantskom trone a? do roku
797
.
Kariera vojvodcu a nastup na tron
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Konon, ako znelo Levovo rodne meno, pochadzal z vychodnej ?asti Byzantskej ri?e, narodil sa kdesi v
syrskom
pohrani?i. Predtym ako bol vymenovany za byzantskeho cisara, sa osved?il v mnohych vojenskych funkciach a ako
strateg
themy
Anatolikon.
V roku 717, ke?
Kon?tantinopol
obliehalo mohutne
arabske
vojsko, rezignoval cisar
Theodosios III.
a prenechal obranu hlavneho mesta schopnemu Kononovi. Lev III. dobre poznal z osobnej skusenosti vojenske taktiky Arabov (su?asnici ho nazyvali
Sarakenofron
), preto za?al okam?ite pracova? na zachrane Kon?tantinopola. Napriek ve?kemu rozsahu ro?nej blokady a obetiam, ktore Arabi podstupili, skon?ila sa pre nich tato akcia neuspechom. Prispela k tomu Levova obratna a ?stiva politika, pri ktorej sa osved?ilo aj jeho diplomaticke umenie. Dohodol vojensky zasah
bulharskeho
chana
Tervela
na strane Byzancie a pomoc
Chazarov
, ktori napadli arabskych bojovnikov zozadu. Svoj podiel na neuspechu Arabov mala aj dezercia kres?anskych
otrokov
, zima, hlad a
epidemia
.
Novy
kalif
, ktorym sa stal
Umar II.
, nariadil v auguste
718
svojim vojskam ustupi? od mesta. Arabska flotila pozostavajuca z 1800 lodi, bola takmer zni?ena
"greckym" oh?om
, ktory Lev prikazal proti nej pou?i?, a prudkou burkou v
Egejskom mori
. Zvy?ok pozemnej armady, ktory dopadol trocha lep?ie, odtiahol do Syrie.
Levova uspe?na obrana Kon?tantinopolu zabranila Arabom v prieniku z vychodu hlb?ie dovnutra kres?anskeho uzemia (podobne ako vi?azstvo
Karola Martela
pri
Poitiers
na zapade v roku
732
), a mala preto ve?ky vyznam zo strategickeho aj z politickeho a moralneho h?adiska.
Arabi sa v?ak z grandiozneho neuspechu pod Kon?tantinopolom onedlho spamatali a u? za?iatkom dvadsiatych rokov za?ali podnika? lupe?ne vpady do
Malej Azie
. Napriek svojmu vojenskemu umeniu nedokazal Lev za cele dve desa?ro?ia tuto expanziu zastavi?. Obrat prinieslo a? jeho vi?azstvo pri Akroine v roku
740
, ktorym donutil uto?nikov uvo?ni? zapadnu ?as? polostrova.
Na rozdiel od svojich predchodcov vladol Lev takmer ?tvr?storo?ie. Bol to dostato?ne dlhy ?as na to, aby mohol zavies? cely rad reforiem, ktorych cie?om bolo posilni? Byzantsku ri?u a prinies? jej va??iu vnutornu a medzinarodnu stabilitu. Pozornos? venoval pravnemu systemu ri?e, mincovnictvu, vojenstvu. Roku
726
vydal vo svojom mene a mene svojho syna
Kon?tantina
novy pravny
kodex
, nazvany
Ekloga
.
Lev III. bol uspe?ny v snahe zalo?i? vlastnu dynastiu. Najznamej?ia je jeho reforma cirkevnej praxe (zakaz uctievania obrazov ?
ikonoklazmus
), ktora bola pod?a su?asnej anglickej histori?ky Judith Herrinovej, "
z dlhodobeho h?adiska najmenej dole?ita, napriek tomu v?ak bol kvoli nej ozna?eny za heretika a prenasledovate?a cirkvi
."
Iniciatorom odmietnutia uctievania obrazov (
ikonodulia
, ikonofilia) sa stal cisar osobne, ke? roku
726
nariadil, aby z
kostolov
odstranili v?etky obrazy
anjelov
a svatych. V roku
730
vydal ikonoklasticky edikt, ktorym sa obrazoborectvo uviedlo do ?ivota a ktory prikazoval
biskupom
, aby odstranili z kostolov v?etky
ikony
? zobrazenia ?lenov svatej rodiny a
biblickych
postav, mu?enikov, svatcov a biskupov aj ?ijucich svatych mu?ov. Patriarchu
Germana
, ktory neposluchol a nechcel odstrani? ikony z hlavneho kon?tantinopolskeho chramu
Hagia Sofia
, zosadil a nahradil ho sympatizujucim spolupracovnikom
Anastasiom
. Za Levovym rozhodnutim bola ur?ite zlo?ita motivacia. Pod?a
anglickeho
osvietenskeho
historika
Edwarda Gibbona
, ktory svojimi nazormi na mnoho desa?ro?i predznamenal badanie o byzantskych dejinach, sa ?
nevyznal v nabo?enskej ani svetskej literature, ale vychova a rozum a mo?no aj kontakt so
?idmi
a Arabmi prebudili v bojovnom sedliakovi nenavis? vo?i obrazom
“. Tento nazor vychadza z dobovych historickych prac, tie v?ak boli napisane autormi, ktori sa prikla?ali k uctievaniu. Na formovanie nazorov cisara, ktory pochadzal z vychodu, mohli ma? vplyv maloazijski biskupi rovnako ako opatrenia chalifu
Jazida II.
, ktory kratko predtym nariadil odstrani? z
me?it
figuralnu vyzdobu.
Anglicky
filozof
a kulturny historik
Christopher Dawson
poukazuje na suvislos? medzi ikonoklazmom a
christologickymi
herezami
a tie?
paulikianstvom
ako spojovacim ?lankom medzi nimi. V ich pozadi stal pod?a jeho nazoru ?
pod povrchom hlboko usadeny kontrast dvoch kultur a dvoch duchovnych tradicii
“ a ?
latentny protiklad orientalnych a greckych zlo?iek v nabo?enskom ?ivote ri?e
“, pri?om pre
kres?anstvo
byzantskeho vychodu bolo dlhe storo?ia typicke
sektarstvo
, ktore odmietalo v?etko hmotne,
sviatosti
, pou?ivanie vonkaj?ich znameni a obrady ako idolatriu a uznavalo iba duchovny nabo?ensky ideal. Lev bol bezpochyby vedeny tie? umyslom zastavi? prili?ny rozmach
kla?torov
a v zaujme jednoty ri?e sa znovu presadi? ako hlava byzantskej cirkvi. Neskor sa k tomu ur?ite pridala snaha ziska? bohatstvo, ktore predstavovali
ikony
a drahocenne bohoslu?obne predmety, a vyu?i? ich v zaujme nutnej obrany pred vonkaj?im nepriate?om.
Bezprostrednym podnetom prveho Levovho zakazu bola pod?a Judith Herrinovej prirodna katastrofa v roku
726
? obrovska podvodna erupcia v
Egejskom mori
, ktora vyvrhla novy ostrov. To pova?ovali v
stredoveku
za
Bo?ie
varovanie, preto sa cisar sna?il zisti?, pre?o k vybuchu sopky do?lo. Jeho teologovia mu potom vysvetlili, ?e Boh sa hneva na kres?anov, preto?e sa prili?nym uctievanim obrazov dopu??aju modloslu?obnictva, zatia? ?o
moslimovia
odmietaju akeko?vek zobrazovanie ?ivych bytosti a zakazuju to aj kres?anom a ?idom, ktori ?iju na ich uzemi. Odtia? bol u? len kro?ik k vysvetleniu, pre?o neveriaci Arabi u? dlhodobo vi?azia vo vojnach s kres?anskou Byzanciou.
Opatrenia proti uctievaniu obrazov boli zo za?iatku mierne, ich zastancami sa stali predov?etkym obyvatelia Malej Azie, zatia? ?o ?udove vrstvy europskej ?asti ri?e sympatizujuce s
mnichmi
sa postavili na odpor. Takmer bezprostredne po prvych ikonoklastickych opatreniach vypuklo povstanie v strednom
Grecku
. Povstalci provolali cisarom akehosi Kosmu, ktory sa roku
727
dokonca pokusil doby? Kon?tantinopol. Ove?a zava?nej?i bol razantny nesuhlas cirkvi a
pape?a
. Zo za?iatku zaujal
Gregor II.
vo?i opatreniam Leva III. umierneny kriticky postoj a bezvysledne ho napominal. Jeho lojalita pramenila z potreby ziska? pomoc Byzancie proti
Longobardom
, roz?irujucim svoje d??avy v
Italii
. Po vydani ediktu v?ak jeho nastupca
Gregor III.
obrazoborectvo odsudil, preto?e bol ?okovany sposobom, akym cisar zasahoval do zale?itosti cirkvi ? to bolo v Byzancii, kde bol nastoleny
cezaropapizmus
, celkom be?ne, ale na zapade si pape? tvrdo branil svoju nezavislos? na svetskej moci. Roku
731
zvolal Gregor III.
synodu
talianskych biskupov, ktora odmietla ikonoklasticky dekret a uvrhla na v?etky ikonoklasty vratane cisara a patriarchu
kliatbu
, ?o znamenalo otvorenu roztr?ku medzi pape?skou kuriou a Byzanciou. Ne?lo v nej len o spor o uctievanie obrazov, ale aj o pravo cisara zasahova? do cirkevnych zale?itosti.
V Italii vypuklo protibyzantske povstanie a Lev pristupil k raznym protiopatreniam. Roku
732
vy?al z pape?skej pravomoci rozsiahle byzantske oblasti,
Siciliu
,
Kalabriu
, vychodne Illyricum (
Epeiros
,
Macedoniu
,
Traciu
) a zrejme aj
Kretu
a podriadil ich kon?tantinopolskemu patriarchovi. Na tomto uzemi skonfi?koval pape?ske statky. Rada mnichov sa potom uchylila do
Rima
, kde vzniklo nieko?ko greckych kla?torov. Tento zasah do dovtedy panujucich pomerov vyrazne prispel k preh?beniu stale zrete?nej?ie sa rysujucej hranice medzi greckym Vychodom a latinskym Zapadom.
- ZAST?ROVA, Bohumila, a kol.
D?jiny Byzance
. Vyd. 1. Praha :
Academia
, 1992. 532 s.
ISBN
80-200-0454-8
.
- HRADE?NY, Pavel akol.,
D?jiny ?ecka
, (d?jiny stat?), Praha, NLN, Nakladatelstvi Lidove noviny, 1998. - (D?jiny stat?).
ISBN 80-7106-192-1
- DOSTALOVA, R??ena
.
Byzantska vzd?lanost
. 1. vyd. Praha :
Vy?ehrad
, 1990. 415 s.
ISBN
80-7021-034-6
.
- HERRINOVA, Judith,
?eny v purpuru
. P?el. Vladimir Vav?inek. Praha, Mlada fronta, 2004. - (Kolumbus ; sv. 173). P?el. z: Women in purple.
ISBN 80-204-1191-7
- HAVLIK, Lubomir Emil,
P?ehledne d?jiny Byzance
. Brno, Universita J. E: Purkyn?, 1970 (skriptum).
- HAVLIK, Lubomir Emil,
P?ehledne d?jiny Byzance
. Brno, Universita J. E: Purkyn?, 1979 (skriptum).