Lev III. Syrsky (nespravne Isaurijsky , okolo 675 ? † 18. jun 741 ) bol jednym z najvyznamnej?ich byzantskych cisarov , ktori kedy na Bospore panovali. Po?as svojej vlady ( 717  ?  741 ) za?al boj proti uctievaniu obrazov . Syrska dynastia , ktoru zalo?il (nespravne isaurska alebo isaurijska), zotrvala na byzantskom trone a? do roku 797 .

Kariera vojvodcu a nastup na tron [ upravi? | upravi? zdroj ]

Konon, ako znelo Levovo rodne meno, pochadzal z vychodnej ?asti Byzantskej ri?e, narodil sa kdesi v syrskom pohrani?i. Predtym ako bol vymenovany za byzantskeho cisara, sa osved?il v mnohych vojenskych funkciach a ako strateg themy Anatolikon.

V roku 717, ke? Kon?tantinopol obliehalo mohutne arabske vojsko, rezignoval cisar Theodosios III. a prenechal obranu hlavneho mesta schopnemu Kononovi. Lev III. dobre poznal z osobnej skusenosti vojenske taktiky Arabov (su?asnici ho nazyvali Sarakenofron ), preto za?al okam?ite pracova? na zachrane Kon?tantinopola. Napriek ve?kemu rozsahu ro?nej blokady a obetiam, ktore Arabi podstupili, skon?ila sa pre nich tato akcia neuspechom. Prispela k tomu Levova obratna a ?stiva politika, pri ktorej sa osved?ilo aj jeho diplomaticke umenie. Dohodol vojensky zasah bulharskeho chana Tervela na strane Byzancie a pomoc Chazarov , ktori napadli arabskych bojovnikov zozadu. Svoj podiel na neuspechu Arabov mala aj dezercia kres?anskych otrokov , zima, hlad a epidemia .

Novy kalif , ktorym sa stal Umar II. , nariadil v auguste 718 svojim vojskam ustupi? od mesta. Arabska flotila pozostavajuca z 1800 lodi, bola takmer zni?ena "greckym" oh?om , ktory Lev prikazal proti nej pou?i?, a prudkou burkou v Egejskom mori . Zvy?ok pozemnej armady, ktory dopadol trocha lep?ie, odtiahol do Syrie.

Levova uspe?na obrana Kon?tantinopolu zabranila Arabom v prieniku z vychodu hlb?ie dovnutra kres?anskeho uzemia (podobne ako vi?azstvo Karola Martela pri Poitiers na zapade v roku 732 ), a mala preto ve?ky vyznam zo strategickeho aj z politickeho a moralneho h?adiska.

Arabi sa v?ak z grandiozneho neuspechu pod Kon?tantinopolom onedlho spamatali a u? za?iatkom dvadsiatych rokov za?ali podnika? lupe?ne vpady do Malej Azie . Napriek svojmu vojenskemu umeniu nedokazal Lev za cele dve desa?ro?ia tuto expanziu zastavi?. Obrat prinieslo a? jeho vi?azstvo pri Akroine v roku 740 , ktorym donutil uto?nikov uvo?ni? zapadnu ?as? polostrova.

Reformy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na rozdiel od svojich predchodcov vladol Lev takmer ?tvr?storo?ie. Bol to dostato?ne dlhy ?as na to, aby mohol zavies? cely rad reforiem, ktorych cie?om bolo posilni? Byzantsku ri?u a prinies? jej va??iu vnutornu a medzinarodnu stabilitu. Pozornos? venoval pravnemu systemu ri?e, mincovnictvu, vojenstvu. Roku 726 vydal vo svojom mene a mene svojho syna Kon?tantina novy pravny kodex , nazvany Ekloga .

Lev III. bol uspe?ny v snahe zalo?i? vlastnu dynastiu. Najznamej?ia je jeho reforma cirkevnej praxe (zakaz uctievania obrazov ?  ikonoklazmus ), ktora bola pod?a su?asnej anglickej histori?ky Judith Herrinovej, " z dlhodobeho h?adiska najmenej dole?ita, napriek tomu v?ak bol kvoli nej ozna?eny za heretika a prenasledovate?a cirkvi ."

Boj o uctievanie obrazov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Iniciatorom odmietnutia uctievania obrazov ( ikonodulia , ikonofilia) sa stal cisar osobne, ke? roku 726 nariadil, aby z kostolov odstranili v?etky obrazy anjelov a svatych. V roku 730 vydal ikonoklasticky edikt, ktorym sa obrazoborectvo uviedlo do ?ivota a ktory prikazoval biskupom , aby odstranili z kostolov v?etky ikony ? zobrazenia ?lenov svatej rodiny a biblickych postav, mu?enikov, svatcov a biskupov aj ?ijucich svatych mu?ov. Patriarchu Germana , ktory neposluchol a nechcel odstrani? ikony z hlavneho kon?tantinopolskeho chramu Hagia Sofia , zosadil a nahradil ho sympatizujucim spolupracovnikom Anastasiom . Za Levovym rozhodnutim bola ur?ite zlo?ita motivacia. Pod?a anglickeho osvietenskeho historika Edwarda Gibbona , ktory svojimi nazormi na mnoho desa?ro?i predznamenal badanie o byzantskych dejinach, sa ? nevyznal v nabo?enskej ani svetskej literature, ale vychova a rozum a mo?no aj kontakt so ?idmi a Arabmi prebudili v bojovnom sedliakovi nenavis? vo?i obrazom “. Tento nazor vychadza z dobovych historickych prac, tie v?ak boli napisane autormi, ktori sa prikla?ali k uctievaniu. Na formovanie nazorov cisara, ktory pochadzal z vychodu, mohli ma? vplyv maloazijski biskupi rovnako ako opatrenia chalifu Jazida II. , ktory kratko predtym nariadil odstrani? z me?it figuralnu vyzdobu.

Anglicky filozof a kulturny historik Christopher Dawson poukazuje na suvislos? medzi ikonoklazmom a christologickymi herezami a tie? paulikianstvom ako spojovacim ?lankom medzi nimi. V ich pozadi stal pod?a jeho nazoru ? pod povrchom hlboko usadeny kontrast dvoch kultur a dvoch duchovnych tradicii “ a ? latentny protiklad orientalnych a greckych zlo?iek v nabo?enskom ?ivote ri?e “, pri?om pre kres?anstvo byzantskeho vychodu bolo dlhe storo?ia typicke sektarstvo , ktore odmietalo v?etko hmotne, sviatosti , pou?ivanie vonkaj?ich znameni a obrady ako idolatriu a uznavalo iba duchovny nabo?ensky ideal. Lev bol bezpochyby vedeny tie? umyslom zastavi? prili?ny rozmach kla?torov a v zaujme jednoty ri?e sa znovu presadi? ako hlava byzantskej cirkvi. Neskor sa k tomu ur?ite pridala snaha ziska? bohatstvo, ktore predstavovali ikony a drahocenne bohoslu?obne predmety, a vyu?i? ich v zaujme nutnej obrany pred vonkaj?im nepriate?om.

Bezprostrednym podnetom prveho Levovho zakazu bola pod?a Judith Herrinovej prirodna katastrofa v roku 726 ? obrovska podvodna erupcia v Egejskom mori , ktora vyvrhla novy ostrov. To pova?ovali v stredoveku za Bo?ie varovanie, preto sa cisar sna?il zisti?, pre?o k vybuchu sopky do?lo. Jeho teologovia mu potom vysvetlili, ?e Boh sa hneva na kres?anov, preto?e sa prili?nym uctievanim obrazov dopu??aju modloslu?obnictva, zatia? ?o moslimovia odmietaju akeko?vek zobrazovanie ?ivych bytosti a zakazuju to aj kres?anom a ?idom, ktori ?iju na ich uzemi. Odtia? bol u? len kro?ik k vysvetleniu, pre?o neveriaci Arabi u? dlhodobo vi?azia vo vojnach s kres?anskou Byzanciou.

Opatrenia proti uctievaniu obrazov boli zo za?iatku mierne, ich zastancami sa stali predov?etkym obyvatelia Malej Azie, zatia? ?o ?udove vrstvy europskej ?asti ri?e sympatizujuce s mnichmi sa postavili na odpor. Takmer bezprostredne po prvych ikonoklastickych opatreniach vypuklo povstanie v strednom Grecku . Povstalci provolali cisarom akehosi Kosmu, ktory sa roku 727 dokonca pokusil doby? Kon?tantinopol. Ove?a zava?nej?i bol razantny nesuhlas cirkvi a pape?a . Zo za?iatku zaujal Gregor II. vo?i opatreniam Leva III. umierneny kriticky postoj a bezvysledne ho napominal. Jeho lojalita pramenila z potreby ziska? pomoc Byzancie proti Longobardom , roz?irujucim svoje d??avy v Italii . Po vydani ediktu v?ak jeho nastupca Gregor III. obrazoborectvo odsudil, preto?e bol ?okovany sposobom, akym cisar zasahoval do zale?itosti cirkvi ? to bolo v Byzancii, kde bol nastoleny cezaropapizmus , celkom be?ne, ale na zapade si pape? tvrdo branil svoju nezavislos? na svetskej moci. Roku 731 zvolal Gregor III. synodu talianskych biskupov, ktora odmietla ikonoklasticky dekret a uvrhla na v?etky ikonoklasty vratane cisara a patriarchu kliatbu , ?o znamenalo otvorenu roztr?ku medzi pape?skou kuriou a Byzanciou. Ne?lo v nej len o spor o uctievanie obrazov, ale aj o pravo cisara zasahova? do cirkevnych zale?itosti.

V Italii vypuklo protibyzantske povstanie a Lev pristupil k raznym protiopatreniam. Roku 732 vy?al z pape?skej pravomoci rozsiahle byzantske oblasti, Siciliu , Kalabriu , vychodne Illyricum ( Epeiros , Macedoniu , Traciu ) a zrejme aj Kretu a podriadil ich kon?tantinopolskemu patriarchovi. Na tomto uzemi skonfi?koval pape?ske statky. Rada mnichov sa potom uchylila do Rima , kde vzniklo nieko?ko greckych kla?torov. Tento zasah do dovtedy panujucich pomerov vyrazne prispel k preh?beniu stale zrete?nej?ie sa rysujucej hranice medzi greckym Vychodom a latinskym Zapadom.

Bibliografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

• ZAST?ROVA, Bohumila, a kol. D?jiny Byzance . Vyd. 1. Praha : Academia , 1992. 532 s. ISBN 80-200-0454-8 .
• HRADE?NY, Pavel akol., D?jiny ?ecka , (d?jiny stat?), Praha, NLN, Nakladatelstvi Lidove noviny, 1998. - (D?jiny stat?). ISBN 80-7106-192-1
• DOSTALOVA, R??ena . Byzantska vzd?lanost . 1. vyd. Praha : Vy?ehrad , 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6 .
• HERRINOVA, Judith, ?eny v purpuru . P?el. Vladimir Vav?inek. Praha, Mlada fronta, 2004. - (Kolumbus ; sv. 173). P?el. z: Women in purple. ISBN 80-204-1191-7
• HAVLIK, Lubomir Emil, P?ehledne d?jiny Byzance . Brno, Universita J. E: Purkyn?, 1970 (skriptum).
• HAVLIK, Lubomir Emil, P?ehledne d?jiny Byzance . Brno, Universita J. E: Purkyn?, 1979 (skriptum).

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Lev III. (Byzantska ri?a)

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Levova biografia (po anglicky)