Lech Wał?sa

Upravi? odkazy
z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Nositeľ Nobelovej ceny
Nosite? Nobelovej ceny
Lech Wał?sa
Lech Wałęsa
Lech Wałęsa, podpis (z wikidata)
2. prezident Po?ska
V urade
22. december 1990  – 22. december 1995
Premieri Tadeusz Mazowiecki , Jan Krzysztof Bielecki , Jan Olszewski , Waldemar Pawlak , Hanna Suchocka , Jozef Oleksy
Predchodca Wojciech Jaruzelski (v krajine)
Ryszard Kaczorowski (v exile) 		Aleksander Kwa?niewski Nástupca
Biograficke udaje
Narodenie 29. september 1943 (80 rokov)
Popowo , Gmina Tłuchowo , Nemecka ri?a
Politicka strana Solidarita
Vierovyznanie rimskokatolicke
Rodina
Man?elka
Danuta Wał?sa
Deti 8
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLech Wał?sa
(multimedialne subory)

Lech Wał?sa ( IPA : Prehrať [?l?x va?w??sa] ) (* 29. september 1943 , Popowo , Gmina Tłuchowo , Nemecka ri?a ) je po?sky politik, spoluzakladate? prveho slobodneho odboroveho hnutia (neskor politickeho hnutia) Solidarita ( Solidarno?? ) a v rokoch 1990 a? 1995 prezident Po?ska.

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Lech Walesa sa narodil 29. septembra 1943 v po?skom Popowe pri Lipne. Vy?tudoval strednu po?nohospodarsku ?kolu, slu?il v armade a ako elektrikar za?al v roku 1967 pracova? v gdanskych lodeniciach. Po deviatich rokoch ho vedenie prepustilo pre odborove aktivity, ale s prestavkami tam posobil do roku 1990 .

V lodeniciach sa stal ?lenom robotnickej rady a postupne sa staval veducou osobnos?ou boja proti komunizmu a symbolom ?udoveho odporu. V roku 1978 vstupil do zakazanych Slobodnych odborov (SO) a bol spolupracovnikom ilegalneho ?asopisu Robotnik Wybrze?u. V auguste 1980 viedol ?trajk gdanskych lodenicovych robotnikov, ktory prerastol v celorepublikovy prejav odporu proti re?imu. Protesty vyustili do dohody s vladou, robotnici dostali pravo na ?trajk a vlastne nezavisle odbory. Tak vzniklo odborove hnutie Solidarita (Solidarno??).

V januari 1981 Lecha Walesu prijal vtedaj?i pape? Jan Pavol II. vo Vatikane . Walesa nav?tivil Taliansko , Japonsko , ?vedsko , Francuzsko a ?vaj?iarsko ako hos? medzinarodnej odborovej organizacie (International Labour Organisation). V septembri 1981 ho na prvom kongrese Solidarity v Gdansku zvolili na jej ?elo. Obdobie relativneho pokoja skon?ilo v decembri 1981. Po?sky prezident Wojciech Jaruzelski vyhlasil vynimo?ny stav, zakazal Solidaritu, uvaznil jej veducich ?inite?ov aj Walesu. Od novembra 1982 Walesa opa? pracoval v lodeniciach, av?ak pod policajnym dozorom. Na?alej sa anga?oval v ilegalnej Solidarite. Nepopularny re?im a zhor?ovanie ekonomiky krajiny vyustili v roku 1989 do rokovani vlady a Solidarity za okruhlym stolom, na zaklade ktorych bola okrem ineho zlegalizovana ?innos? Solidarity a otvorena cesta k demokracii v Po?sku.

V rokoch 1990  ?  1995 bol prezidentom Po?skej republiky. Neuspe?ne kandidoval aj v prezidentskych vo?bach v rokoch 1995 a 2000 , podporovany vlastnou kres?ansko-demokratickou stranou. V roku 2006 vystupil zo Solidarity, preto?e usudil, ?e odbory prili? podporuju politicku stranu bratov Kaczy?skych Pravo a Spravodlivos? . [1]

V maji 2009 vyjadril Walesa podporu Garrimu Kasparovovi - jednemu z lidrov ruskej opozicie a byvalemu ?achovemu ve?majstrovi - v jeho usili bojova? proti politike Krem?a . V oktobri 2011 podporil newyorske hnutie Occupy Wall Street (Obsa?te Wall Street) v USA , ktore protestovalo proti chamtivosti firiem. [2]

Je dlhodobym kritikom vladnucej po?skej strany Pravo a spravodlivos? a jej lidra Jaroslawa Kaczynskeho. V auguste 2018 v?ak vyhlasil, ?e by sa s nim pred smr?ou rad zmieril. [3]

Kontroverzie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a ?efa po?skeho In?titutu narodnej pamati Jaroslawa Szareka bol Wał?sa od decembra 1970  do juna 1976  tajnym spolupracovnikom tajnej policie, dona?al na svojich kolegov a bral za to peniaze. [4] Po?ska verejnos? je v poh?ade na Wał?sovu kauzu dlhodobo rozdelena. E?te v roku 2016 Wał?sa odmietol, ?e by sa zlo?ka tykala jeho. [5] V roku 2017 experti potvrdili, ?e Wał?sov rukopis sa zhoduje s pismom agenta tajnej policie s krycim menom Bolek . [6]

V marci 2013 vyvolal rozhor?ene reakcie po?skej verejnosti vyhlaseniami, ?e homosexuali by nemali zastava? vysoke funkcie v politike, pri?om prislu?nikov tejto sexualnej men?iny vyzval, aby sa rad?ej sustredili na menej dole?ite ?innosti. [7]

Ocenenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

5. oktobra 1983 mu bola udelena Nobelova cena za mier . Okrem Nobelovej ceny mieru je Walesa nosite?om aj ?al?ich oceneni, napriklad Ceny ?udskych prav Europskej rady za rok 1989, Ceny Necha? ?i? (?vedsko 1981), Medaily slobody (USA 1981) a Ceny slobody (?vedsko 1982). V septembri 2012 ziskal nemecke medialne ocenenie Zlata sliepka v kategorii politika. [1]

Osobny ?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Lech Walesa je ?enaty, s man?elkou Danutou maju 4 synov a 4 dcery. [1]

V januari 2017 pochoval svojho tretieho syna Przemyslawa, ktoreho na?li pribuzni v byte bez znamok ?ivota. [8]

Zdravotny stav [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ma dlhodobe problemy s cukrovkou , vysoky krvny tlak a v ostatnych rokoch i so srdcom. [9] V roku 2008 sa podrobil na klinike v texaskom Houstone kardiochirurgickemu zakroku, pri ktorom mu uspe?ne voperovali kardiostimulator . [10] V marci 2021 podstupil operaciu srdca. [11]

Po?as pandemie COVID-19 sa dal zao?kova? troma davkami vakciny. V januari 2022 oznamil ?e ma ochorenie COVID-19. [12]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. ↑ a b c TASR. Vodca Solidarity a byvaly po?sky prezident Lech Walesa ma 70 rokov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-09-29. Dostupne online [cit. 2022-06-12].
  2. ↑ TASR. Lech Walesa vyjadril podporu demon?trantom na Wall Street. SME (Bratislava: Petit Press), 2011-10-13. Dostupne online [cit. 2022-06-12]. ISSN   1335-4418 .
  3. ↑ SITA. Walesa sa chce pred smr?ou zmieri? s nepriate?mi. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-08-02. Dostupne online [cit. 2022-06-12]. ISSN   1335-4418 .
  4. ↑ S., P E R E X, a.. Walesa bol agentom tajnej policie, potvrdili experti ? Pravda.sk. Pravda.sk , 2017-01-31. Dostupne online [cit. 2017-02-09].
  5. ↑ ONDER?ANIN, Luka?. Agent Bolek ?okuje Po?sko, antikomunista Walesa mal dona?a? ?tatnej bezpe?nosti. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-02-23. Dostupne online [cit. 2022-06-12]. ISSN   1335-4418 .
  6. ↑ TASR. Walesa odmietol vyjadrenie grafologov, ?e bol platenym informatorom. SME (Bratislava: Petit Press), 2017-02-07. Dostupne online [cit. 2022-06-12]. ISSN   1335-4418 .
  7. ↑ TASR. Lech Walesa zasko?il Poliakov vyrokmi vo?i homosexualom v politike. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-03-03. Dostupne online [cit. 2022-06-12].
  8. ↑ TASR. Po?sky exprezident Walesa pochoval v Gdansku svojho syna Przemyslawa. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-01-13. Dostupne online [cit. 2022-06-12].
  9. ↑ TASR. Byvaleho po?skeho prezidenta Lecha Walesu hospitalizovali. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-11-28. Dostupne online [cit. 2022-06-12]. ISSN   1335-4418 .
  10. ↑ TASR. Lech Walesa sa v nemocnici zotavuje z ochorenia. SME (Bratislava: Petit Press), 2011-06-24. Dostupne online [cit. 2022-06-12]. ISSN   1335-4418 .
  11. ↑ TASR. Po?sky exprezident Wal?sa sa zotavuje po operacii srdca. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-03-15. Dostupne online [cit. 2022-06-12].
  12. ↑ SITA. Lekcia plna bolesti. U? nikdy neodlo?im ru?ko, vravi o covide Walesa. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-01-22. Dostupne online [cit. 2022-06-12]. ISSN   1335-4418 .
Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lech_Wał?sa&oldid=7845875 “