Po?ska kra?ovska koruna
Kra?
(z lat.
Carolus
=
Karol Ve?ky
) je titul panovnika
kra?ovstva
, druha najvy??ia
monarchisticka
hodnos? po
cisarovi
a pred
knie?a?om
?i
vojvodom
.
Kra?ovstvo
je hodnos? zastavana kra?om alebo ?tatno-politicky celok, ri?a, krajina, v ktorej vladne kra? alebo forma vlady s kra?om na ?ele.
Nazvy v niektorych inych jazykoch:
- lat.
rex
- nem.
Konig
- ma?.
kiraly
[kiraj]
- angl.
king
- fr.
roi
[rua]
- ?pan.
rey
- tal.
re
- star.gr.
Βασιλε??
(Basileus)
V kon?titu?nych monarchiach je len reprezentativnou hlavou ?tatu s obmedzenymi pravomocami. V absolutistickych monarchiach je kra? neobmedzenym vladcom. V stavovskej monarchii sa zodpoveda stavom.
Povodne sa krali va??inou volili.
Vo v?asnom stredoveku bol v Europe titul kra? va??inou spaty s cirkvou. Udeli? tento titul mohol len
pape?
. Tento fakt je ur?eny tym, ?e v ramci prechodu od kme?ovej spolo?nosti k ?tatu zohravalo kres?anstvo ve?ku zjednocovaciu ulohu a stalo sa oporou monarchie ako formy vlady - Jeden Pan na Nebi, jeden Pan na Zemi. Vo vrcholno a neskorostredovekej
Europe
ude?oval hodnos? kra?a, resp. si narokoval pravo ude?ova? tuto hodnos?,
rimskonemecky cisar
. ?asto dochadzalo medzi pape?om a rimskonemeckym cisarom v tomto oh?ade k sporom.
V niektorych ?tatoch resp. v Europe, v pripadoch, kedy sa kra?ovsky titul ude?oval dedi?ne, sa kra?ovska koruna dedila pod?a zasady
primogenitury
- prvorodeny - po me?i, ak mal kra? syna a dceru, nastupcom sa stal syn. Existovali v?ak aj ine sposoby, ako napriklad princip
senioratu
(najstar?ieho v rodine). Kuriozny je princip
avunkulatu
, v ktorom po ujcovi (matkinom bratovi) nastupuje jeho synovec. Od obdobia stavovskej monarchie (17. storo?ie) boli krali voleni
stavmi
. V
Po?sku
bol tento princip praxou u? predtym. V?dy v?ak platilo, ?e ak nebol nastupca, tak tohto volil nejaky zastupite?sky organ ??achty (dvorske rady, snemy, neskor stale zhroma?denia stavov).
Kra? bol najvy??i spravny, sudny, zakonodarny organ a velite? vojska. V ranych dobach bolo uzemie ?tatu pova?ovane za patrimonium dynastie, ?i?e jej patrilo spolu s ?u?mi na tomto uzemi.
Prvym panovnikom slovenskeho uzemia ozna?ovanym v dokumentoch (aj) ako ?kra?“ bol
Vannius
(1. stor. po Kr.), potom
Samo
(7. stor.), potom
Rastislav
a
Svatopluk
(9. stor.). Potom bol kra?om a?
?tefan I.
(pravdepodobne z vole pape?a a/alebo rimskonemeckeho cisara) a po ?om v?etci nastupcovia na uhorskom trone a? do roku
1918
. V Uhorsku po celu tuto dobu (918 rokov) hovorime o svato?tefanskej korune a svato?tefanskej tradicii.
Kra? je dr?ite? a vykonavate? ?tatnej moci. Volia ho zhroma?denia kurii. Po
smrti
alebo odstraneni
kra?a
vykonava pravomoc kra?a do?asne
senat
prostrednictvom povereneho do?asneho kra?a
(interrex-interregnum)
.
Vo?by
, spravidla formou
aklamacie
, zvoleny ziskava len
hodnos?
, ale skuto?nu
moc
spojenu s touto hodnos?ou dostava a? po priaznivom vykonani
ve?tby
zakonom
zhroma?denia kurii o priznani plnej vladnej moci
(lex curiata imperio)
. Vladna moc
(imperium)
obsahuje najvy??iu velite?sku moc nad
vojskom
, ?alej spravnu a
sudnu
moc i hodnos? najvy??ieho
k?aza
(pontifex maximus)
. O vypovedani
vojny
alebo uzavreti
mieru
, ako aj o zakonodarnych zale?itostiach sa kra? radi s ?udom na zhroma?deniach.
Vonkaj?imi znakmi kra?a su: kra?ovske obydlie
(curia regia)
,
purpurom
lemovany pla??
(toga praetexta)
, berla s orlom
(scipio)
, kreslo zdobene slonovou kos?ou
(cella curulis)
a sprevadzanie dvanastimi uradnymi sluhami
(lictores)
nesucimi zvazky prutov, v ktorych boli zastr?ene sekery
(fasces et secures)
.
Poradnym organom kra?a je senat.
- MOORE, Robert – GILLETTE, Douglas:
Kral, vale?nik, kouzelnik, milovnik : ?ty?i mu?ske archetypy.
Praha : Portal, 2015. 183 s.
ISBN 978-80-262-0781-8
- ?TEFANIK, Martin – STEINHUBEL, Jan (eds.):
Panovnicka moc v stredoveku : Legitimita - atributy - reprezentanti.
Bratislava : VEDA, vydavate?stvo SAV, 2022. 384 s.
ISBN 978-80-224-1976-5
- FILIT
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.