Kon?tantin I. (cisar)

Kon?tantin (I.) (ine mena: Konstantinus (I.), Constantinus (I.), Konstantinos (I.), Konstantinos (I.), Konstantinos (I.), Flavius Valerius Constantinus ), zvany Ve?ky , (* 27. februar 272 alebo 273 ? † 22. maj 337 ) bol od roku 306 rimsky cisar, od roku 324 jediny rimsky cisar. V roku 324 vy?iel vi?azne z bojov o rimsky tron, ktore vypukli po odchode cisara Diokleciana a znovuzjednotil rimsku ri?u pod jednym cisarom. E?te v roku 313 (po?as bojov o tron) tzv. Milanskym ediktom prvykrat povolil kres?anstvo ako oficialne nabo?enstvo . Nadviazal na Dioklecianove reformy a v roku 330 na mieste star?ej greckej osady Byzantion zalo?il Kon?tantinopol ( po slovensky Carihrad , dnes: Istanbul ), ktory sa stal novym hlavnym mestom ako protiklad ?pohanskeho“ Rima . Roku 332 uzakonil dedi?ne priputanie kolonov k pode. Tesne pred smr?ou prijal krst .

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Detstvo a mlados? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kon?tantin sa narodil v Naissu v dne?nom Srbsku pribli?ne v roku 272 ako syn vysokeho vojenskeho dostojnika Iulia konstantina (Chlora) a jeho man?elky (alebo konkubiny) Heleny. Roku 293 sa jeho otec stal cisarom , vlastne spoluvladcom zapadneho cisara Maximiana v ramci prvej tetrarchie . V roku 289 sa Konstantius odlu?il od Heleny, aby si vzal nevlastnu Maximianovu dceru Theodoru. Kon?tantin bol vychovavany na Vychode na dvore cisara Diokleciana v Nikomedii .

Druha tetrarchia a ob?ianska vojna [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 305 obidvaja cisari, Dioklecian a Maximianus, abdikovali a ich nastupcami sa stali caesarovia Galerius a Konstantius. Caesarmi sa namiesto nich stali Galerius Valerius Maximinus (Daia) na Vychode a Flavius Valerius Severus na Zapade. Konstantius nechal k sebe povola? svojho syna a spolo?ne sa preplavili do Britanie , kde viedli vojnu a? do Konstantiovej smrti v Eboraku ( York ) roku 306 .

Kon?tantin bol ihne? po smrti svojho otca svojimi vojakmi aklamaciou zvoleny za cisara; ri?u v?ak zachvatila ob?ianska vojna, lebo tuto vo?bu neakceptoval Maximianov syn Maxentius v Rime . Maxentius s pomocou svojho otca premohol Severa, ktoreho Galerius prehlasil za zapadneho cisara. Neskor sa Maximianus od Maxentia di?tancoval, pripojil sa v Galii ku Kon?tantinovi, ktoreho v?ak zradil a pravdepodobne bol donuteny spacha? v roku 310 samovra?du.

Roku 312 napada Kon?tantin Italiu a so svojim ?vagrom (roku 307 sa o?enil s Maximianovou dcerou Faustou ) sa 28. oktobra stretol pred branami Rima v bitke pri Mulvijskom moste . Jeho 25 tisic vojakov stalo proti presile 100 tisic mu?ov. Noc pred utokom sa vraj Kon?tantinovi malo zjavi? znamenie kri?a a napis ?V tomto (znameni) zvi?azi?“. Preva?ne pohanske legie s Kristovymi monogramami potom vybojovali ve?ke vi?azstvo; Maxentius sa na uteku utopil v Tibere .

Kon?tantin potom upevnil svoje u? skor dojednane spojenectvo s Liciniom a stal sa zapadnym cisarom; o Vychod sa delil Licinius s Maximinom Daiom. Licinius potom Maximina porazil a stal sa jedinym vladarom Vychodu. Po ?al?om napati, ktore trvalo v nasledujucich rokoch (spor o Balkan roku 316 ), napadol Kon?tantin roku 324 Licinia, dobyl Adrianopolis a Byzantion a vladu v ri?i po dlhej dobe zjednotil do svojich ruk.

Kon?tantinova vlada [ upravi? | upravi? zdroj ]

Takmer ihne? po svojom vi?azstve nad Liciniom zaklada Kon?tantin druhe hlavne mesto ri?e na mieste, kde u? od 7. storo?ia pred Kr. stala grecka osada Byzantion a 11. maja 330 ho nechava vysvati? a premenovava ho na Kon?tantinopol , po grecky Κονσταντινο?πολι? Konstantinupolis . Rim tak straca svoje postavenie ako hlavne centrum ri?e, ktore mu patrilo ve?a storo?i.

Kon?tantin sa sna?il reformova? spravu ri?e a zlep?i? jej situaciu. Po novom ri?u rozde?uje na ?tyri prefektury ( Galliae , Italia , Illyricum a Oriens ), 13 diecez a 116 provincii . Moc uradnikov vyrazne vzrastla, najma uradnikov ? vybera?ov. Kon?tantin preorganizoval cely system dani a po viac ako 400 rokoch boli opa? zdaneni aj obyvatelia Rima. Vznikaju nove dane, da? pozemkova a da? z prijmu, ktore sa vyberali v pa?ro?nych obdobiach ( annona ), ale niekedy aj vynimo?ne medzi tymito terminmi. Kon?tantin dov??il premenu spravy ri?e, prechod k dominatu , preto?e s nim zanikli posledne republikanske zakony a z republikanskych uradov zostal len konzulat . Senat sa stal iba symbolickym kolegiom, ako u? tomu za?alo by? za Diokleciana .

Roku 313 boli kres?ania zrovnopravneni tzv. milanskym ediktom s ostatnymi nabo?enstvami, ale prakticky boli preferovani, a to ako prevodmi majetku, tak uradnickym postupom. Kon?tantin sam sa v?ak prejavil ako kres?an a? na samom konci ?ivota, lebo a? takmer do svojej smrti zostal katechumenom . Po vydani milanskeho ediktu sa v Rime za?alo so stavbou ve?kych, dne?nych tzv. patriarchalnych, bazilik. Nad hrobom apo?tola Petra na Vatikanskom pahorku vyrastla bazilika sv. Petra , pri palaci v Laterane bazilika sv. Jana a nad hrobom sv. Pavla bazilika sv. Pavla za hradbami .

Zaver ?ivota [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ku koncu Kon?tantinovho ?ivota sa vyrazne zhor?il vz?ah medzi rimskou a perzskou ri?ou . Po?as neplnoletosti ?apura II. bol na vzajomnych hraniciach pokoj a obe strany dodr?iavali zmluvu z roku 298 . Ale v roku 333 za?alo vznika? napatie, ku ktoreho zmierneniu bol vyslany caesar Konstantius II. Roku 334 sa Per?ania zmocnili armenskeho kra?a, oslepili ho a odvliekli do zajatia. Kon?tantin sa s novou situaciou na svojich hraniciach odmietol zmieri?, ale nesna?il sa o znovunastolenie Arsakovcov na armensky tron; namiesto toho na? dosadil svojho synovca Hannibaliana , ktoremu dal svoju dceru Constantinu . Nato ?apurovi vypovedal vojnu, ale skor ako mohol zauto?i?, ochorel a 22. maja 337 vo ville Achyron pri Nikomedii zomrel potom, ?o prijal krst z ruk Eusebia z Nikomedie .

Hodnotenie Kon?tantina [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kon?tantin patri k najrozporuplnej?im historickym postavam. Ctite?om starych antickych poriadkov a stareho rimskeho nabo?enstva preka?ala jeho kres?anska orientacia, neskor?im spisovate?om (ako napr. Zosimovi okolo roku 500 ) sa Kon?tantin javil ako ni?ite? ri?e. ?asto bola kritizovana jeho ne?udskos?, s ktorou vyvra?dil svojich pribuznych, najma svojho neman?elskeho syna Crispa a man?elku Faustu. Chvalou ho naopak obdarili najma kres?anski spisovatelia, ktori vyzdvihli jeho rozhodnutie zrovnopravni? kres?anstvo s ostatnymi nabo?enstvami ri?e. V tejto chvale vy?nieval najma autor Cirkevnych dejin Eusebios z Kaisareie , ktory dokonca Kon?tantina prirovnaval k novodobemu Moj?i?ovi .

?al?ie negativne hodnotenie vniesli novoveki historici, najma E. Gibbon a J. Borckhardt. Ti ozna?uju Kon?tantina za despotu, ktory svojmu sebectvu podriadil spravodlivos? aj vieru a ku kres?anstvu sa priklonil z ?ireho prospecharstva. Su?asna historiografia sa vyhyba ako jednozna?nej chvale, tak jednozna?nemu odsudeniu.

Na Vychode sa Kon?tantin ve?mi skoro zaradil ako svatec a pravoslavie ho dodnes ozna?uje dokonca za isapostola , t. j. rovneho apo?tolom . Zapadna cirkev sa k jeho osobe stavala v?dy viac diferencovane a zdr?anlivo. A? v 6. storo?i vznika (nepravdiva) legenda o tom, ako Kon?tantin prijal krst z ruk pape?a Silvestra (pape?om od 314 do 335 ), ktora neskor ( 8. storo?ie ) poslu?ila na vytvorenie falzifikovanej Kon?tantinovej donacie . V stredoveku cirkvi na Kon?tantinovi ve?mi vadila sprava o jeho krste na smrte?nej posteli z ruk semiarianskeho biskupa Eusebia.