Tomuto ?lanku alebo sekcii chybaju odkazy na spo?ahlive zdroje, mo?e preto obsahova? informacie, ktore je potrebne e?te overi? . Pomo?te Wikipedii a  dopl?te do ?lanku citacie, odkazy na spo?ahlive zdroje .

Kim Il-song 金日成
Oficialny portret
Prezident K?DR (od 5. septembra 1998 Ve?ny prezident)
V urade 28. december 1972  – 8. jul 1994
funkcia vznikla funkcia zanikla
1. generalny tajomnik Korejskej strany prace
V urade 30. jun 1949  – 8. jul 1994
funkcia vznikla Kim ?ong-il
Biograficke udaje
Rodne meno	Kim Song-d?u
Narodenie	15. april 1912 Mangjongde , Japonska Korea
Umrtie	8. jul 1994 (82 rokov) Pchjongjang , K?DR
Politicka strana	Korejska strana prace
Profesia	Politik
Narodnos?	Korejec
Rodina
Man?elka	Kim ?ong-suk (†1949) Kim-song-ae
Deti	Kim ?ong-il Kim Man-il Kim Kyong-hui
Odkazy
	Kim Il-song (multimedialne subory)
Politicky portal   Biograficky portal

Kim Il-song ^[1] ( kor. 金日成 ; vlastnym menom: Kim Song-d?u ^{[2] [3] [4]} ; * 15. april 1912 ? † 8. jul 1994 ) bol politicky vodca Severnej Korey , predstavite? stalinistickej komunistickej diktatury so silnym kultom vodcu.

Kim Il-song sa narodil v aprili roku 1912 v ro?nickej obci Mangjongde ne?aleko Pchjongjangu . Od roku 1924 pravdepodobne byval v ?ine, kde sa detailne oboznamil s my?lienkami marxizmu a stalinizmu . Po?as japonskej okupacie sa zu?astnil protijaponskeho odboja na severe krajiny. Od roku 1934 bol vodcom revolu?nej ?udovej armady. S prvou ?enou Kim Jong-suk mal syna Kim ?ong-ila (* 16. februara 1942 ), ktory sa stal jeho politickym nastupcom.

?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kim Il-song sa narodil 15.aprila 1912 v obci Mangj?ngde ne?aleko Pchjongjangu. Od roku 1924 pobyval v Mand?usku , kde sa po prvykrat zoznamil s my?lienkami marxizmu a komunizmu. ^[5] Bol ?lenom Komunistickej strany ?iny a v ramci jej armady podporovanej Kominternou sa od polovice 30.rokov zu?ast?oval protijaponskeho boja. V roku 1935 sa stal politickym komisarom skupiny skladajucej sa zo 100 a? 200 mu?ov. V tom istom roku prijal meno Kim Il-song (v preklade: Kim ?dosiahol slnko“). V partizanskych bojoch s Japoncami na severe Korei sa stal velite?om a koncom roku 1940 jedinym pre?iv?im najvy??im velite?om Prvej korejskej armady. Pod tlakom Japonska sa koncom roku 1940 a za?iatkom roku 1941 s ostatnymi vojakmi uchylil do bezpe?ia Sovietskeho zvazu.

Preplavali rieku Amur a v tabore v obci Vjatskoje (rusky: Вя?тское) 70 km severovychodne od Chabarovska bola jeho jednotka dozbrojena aby sa stala su?as?ou ?ervenej armady a on ziskal hodnos? kapitana. Na stretnutiach v Chabarovsku, ktore sa konali od decembra 1940 do marca 1941, sa Kim prvy krat osobne stretol so svojimi buducimi blizkymi spolupracovnikmi Kim Chaekom a Choi Yong Gongom, korejskymi velite?mi zo severneho Mand?uska, ktori neskor obsadili k?u?ove vojenske a stranicke posty v K?DR. V zavere?nej faze na stretnutia dohliadal novy ?ef spravodajskeho oddelenia velite?stva ?ervenej armady na ?aleko-vychodom fronte plukovnik Naum Sorkin (Соркин Наум Семёнович). Sorkin a predchadzajuci ?ef spravodajskeho oddelenia vystupuju v zapisoch Kim Il-songa pripravenych po?as stretnuti. ^{[6] [7]} Sorkin vystupoval aj ako zastupca Kominterny vy?adujucej spojenie "proletarov" a preto novovytvorena 88. zvla?tna strelecka brigada sa skladala z etnickych ?i?anov aj Korejcov. Z celkoveho po?tu asi 1500 vojakov len korejska ?as?, umiestnena vo Vjatskoje, bola pod Kim Il-songovym velenim. Povodni Kimovi spolubojovnici boli doplneni etnickymi Korejcami zo ZSSR. Jednotka nikdy nezasiahla do priamych bojov a bola ur?ena na sabota?ne a vyzvedne akcie proti Japonsku. Kim bol v ZSSR aj s rodinou.

Jeho prva ?ena Kim Jong-suk (alebo Kim ??ng-suk) mu v Chabarovskom kraji porodila najstar?ieho syna Kim ?ong-ila , ktory ho po jeho smrti nahradil na poste 1. generalneho tajomnika Korejskej strany prace , t. j. lidra K?DR .

Vodca Severnej Korey [ upravi? | upravi? zdroj ]

Za?iatkom septembra 1945 za?ali Ameri?ania obsadzova? ju?nu ?as? polostrova. Demarka?na linia medzi sovietskymi a americkymi vojskami sa stanovila okolo 38. rovnobe?ky. Na juhu Ameri?ania umo?nili vznik viacerych politickych stran a polo?ili zaklady ve?mi krehkej demokracie . Sovietsky zvaz za?al na severe budova? komunisticky ?tat. Tesne po oslobodeni za?ali po celej krajine vznika? ?udove vybory, ktore mali snahu prevzia? iniciativu po predchadzajucich kolonialistoch do vlastnych ruk. Ke??e i?lo o ?iroke hnutie ?udu, malo tendencie viac do?ava, s cie?om odstrani? Japoncov a korejskych kolaborantov od vplyvu v spolo?nosti. Sovieti privitali tuto iniciativu a ?pomahali“ Korej?anom. ?asom v?ak odstranili umiernene, alebo dokonca pravicove sily a nahradili ich ultra?avicovo zmy??ajucimi komunistami . Ke? na jese? 1945 pri?iel Kim zo ZSSR spa? do vlasti, bol predstaveny ako narodny hrdina bojujuci za korejske zaujmy, hoci doma bol uplne neznamy. Kim s ?asom ziskaval ?oraz va??iu popularitu a bol schopny odstra?ova? akuko?vek opoziciu nielen v ?tate, ale dokonca aj vo vlastnej strane. Tak sa stal ?jedinym“ vodcom severokorejskeho ?udu a postupne za?al budova? svoj kult osobnosti.

1. marca 1946 po?as prejavu Kim Il-songa sa ?len protikomunistickej teroristickej skupiny Spolo?nos? bielych ko?ie? pokusil zavra?di? Kima granatom ktore hodil na podium. Sovietsky vojensky dostojnik Jakov Novichenko v?ak zobral granat do ruky a absorboval vybuch svojim telom, tak?e Kim a v?etci ostatni zostali nezraneni. ^[8]

Kim Il-song stal na ?ele Severnej Korey od roku 1946 a? do svojej smrti. Po vzniku Korejskej strany prace v roku 1946 sa stal jej podpredsedom. Vo februari 1946 bol vybrany do funkcie predsedu Do?asneho ?udoveho vyboru, fakticky fungujuceho ako severokorejska vlada a v roku 1949 sa stal taktie? predsedom KSP (Korejskej strany prace), ktora vznikla zlu?enim severokorejskej strany prace s jej juhokorejskym naprotivkom. (Neskor bola v Ju?nej Korei zakazana.)

V roku 1947 Valne zhroma?denie OSN zriadilo Do?asnu komisiu OSN pre Koreu (UNTCOK) a poverilo ju doh?adom nad priebehom slobodnych, demokratickych volieb. Sovietsky zvaz v?ak komisiu ozna?il za ilegalnu a sovietska okupa?na sprava odmietla jej ?lenov vpusti? na severokorejske uzemie. Demokraticke vo?by pod doh?adom medzinarodneho spolo?enstva sa teda 10. maja 1948  uskuto?nili len na juhu polostrova, kde ?ili dve tretiny populacie. Zvoleni poslanci prijali ustavu Korejskej republiky, zvolili prezidenta Li Syn-mana (I Sung-mana) a pri prile?itosti tretieho vyro?ia oslobodenia Korey 15. augusta 1948 oficialne Korejsku republiku vyhlasili. V decembri  1948 Valne zhroma?denie OSN uznalo jej vladu za jedinu legitimnu vladu v Korei. Medzitym sovietske a severokorejske organy oznamili, ?e sa v krajine 25.augusta 1948 uskuto?nili vo?by, v ktorych 99 % obyvate?ov hlasovalo pre jednotnu kandidatku tzv. demokraticke fronty (Jednotny demokraticky vlastenecky front pre zjednotenie krajiny, v ?eskom prepise Choguk t'ongil minju chu?i ch?ns?n ), a 9. septembra 1948 bola vyhlasena Korejska ?udovodemokraticka republika na ?ele s Kim Il-songom ako predsedom vlady. ^[9] Hlavnym cie?om Severnej Korey bolo zjednotenie celej Korey pod komunisticku vladu.

Po zalo?eni ?tatu za?al Kim Il-song rokova? s hlavnymi komunistickymi vodcami svojej doby, Stalinom a Mao Ce-tungom , o napadnuti Korejskej republiky. Bol teda priamym iniciatorom korejskej vojny v roku 1950. Kimovi vojaci prepadli Ju?nu Koreu 25. juna 1950 na usvite a u? za tri dni dobyli hlavne mesto Soul . Ameri?ania narychlo s?ahovali vojska z Japonska, ale tie neboli ani dobre vyzbrojene, ani vycvi?ene. Na vyzvu OSN ?estnas? ?tatov vyslalo vojakov proti uto?nikovi. Vojna v?ak skon?ila a? v 1953 a Kim nesie hlavnu zodpovednos? za nieko?ko milionov obeti. ^[10]

V priebehu korejskej vojny a v dekade po jej skon?eni Kim Il-song a jeho skupina zlikvidovali v?etkych vnutornych oponentov, zakazali nabo?enstva a kampa?ou ?ch?llima od roku 1958 za?ali decimova? hodnotovy system severokorejskeho obyvate?stva. V obdobi rokov 1945 a? 1958 nechali zavra?di?, popravi? alebo uvazni? v?etky vyznamne osobnosti, vratane predstavite?ov nabo?enskych obci v krajine a proti v?etkym veriacim zaviedol tvrde represie. Do?lo k najhor?iemu ?a?eniu proti kres?anom v 20. storo?i. Do tej doby kres?ania tvorili 13 % z celkoveho po?tu obyvate?ov a Pchjongjang bol kedysi nazyvany ako ?Jeruzalem Vychodu“. V duchovnom vakuu, ktore nastalo, zaviedol monoliticky my?lienkovy system ?u?che. ^{[ chyba zdroj ]}

V roku 1972 bola vydana nova ustava, a Kim Il-song sa usadil do novozriadenej funkcie prezidenta. Jeho mandat mal pa?ro?ne cykly ? ka?dych 5 rokov bol opatovne voleny. Po jeho smrti mu bol priznany titul "ve?ny prezident", a tak funkcia "pozemskeho" prezidenta ustavou zanikla.

Kim Il-song posledne roky ?ivota do?ival v atomovom kryte, preto?e sa v dobe rozpadu komunistickeho bloku v strednej a vychodnej Europe obaval o svoje postavenie. ^{[ chyba zdroj ]} Dnes je jeho telo ulo?ene v mauzoleu. ^[11]

Nav?tevy ?esko-Slovenska [ upravi? | upravi? zdroj ]

?esko-Slovensko nav?tivil v roku 1956, ke? jeho nav?teva Prahy za?ala 21. juna. O dva dni neskor sa presunul do Bratislavy, kde si prezrel priemyselny zavod a rozostavany panelak, zajazdil na vidiek a absolvoval plavbu lo?ou po Dunaji. Potom nasadol do lietadla a odletel do Bulharska. ^[12]

Kim Il-song nav?tivil ?esko-Slovensko e?te v roku 1984. Zvla?tnos?ou tejto nav?tevy bolo, ?e Kim cestoval vlakom. Najskor i?iel tisice kilometrov cez ?inu a Sovietsky zvaz, potom nav?tivil Po?sko, vychodne Nemecko, ?eskoslovensko, Ma?arsko, Juhoslaviu, Bulharsko a nakoniec Rumunsko. V ?esko-Slovensku, kam vtedy pri?iel 4. juna 1984, nesmeli po planovanej trase prejs? be?ne vlaky dve hodiny pred a dve hodiny po severokorejskej delegacii. V ramci programu potom Kim Il-song napriklad ve?eral na Pra?skom hrade a nav?tivil podnik Avia v Let?anoch. A hoci ho jeho oficialne fotky zobrazovali v ove?a mlad?ej verzii, vtedaj?i ?eskoslovensky prezident Gustav Husak bol od neho o necely rok mlad?i. ^{[12] [13]}

Umrtie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Neskoro rano kratko pred 12:00, 7. jula 1994 Kim Il-song skolaboval v dosledku nahleho srdcoveho infarktu vo svojej rezidencii v Hyangsane v Severnom Pyongane. Po infarkte Kim ?ong-il nariadil, aby tim lekarov, ktori boli neustale po boku jeho otca, odi?iel a zariadil, aby z Pchjongjangu priviezli najlep?ich lekarov v krajine. Po nieko?kych hodinach dorazili lekari z Pchjongjangu, ale napriek ich snaham o jeho zachranu Kim Ir Sen zomrel 8. jula 1994 o 02:00 PST vo veku 82 rokov. Jeho smr? bola ohlasena 34 hodin po jeho smrti. ^[14]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Kim Il-song