Kim Il-song
[1]
(
kor.
金日成
; vlastnym menom:
Kim Song-d?u
[2]
[3]
[4]
; *
15. april
1912
? †
8. jul
1994
) bol politicky vodca
Severnej Korey
, predstavite?
stalinistickej
komunistickej diktatury so silnym kultom vodcu.
Kim Il-song sa narodil v aprili roku
1912
v ro?nickej obci
Mangjongde
ne?aleko
Pchjongjangu
. Od roku
1924
pravdepodobne byval v ?ine, kde sa detailne oboznamil s my?lienkami
marxizmu
a
stalinizmu
. Po?as japonskej okupacie sa zu?astnil protijaponskeho odboja na severe krajiny. Od roku
1934
bol vodcom revolu?nej ?udovej armady. S prvou ?enou
Kim Jong-suk
mal syna
Kim ?ong-ila
(*
16. februara
1942
), ktory sa stal jeho politickym nastupcom.
Kim Il-song sa narodil 15.aprila 1912 v obci Mangj?ngde ne?aleko Pchjongjangu. Od roku 1924 pobyval v
Mand?usku
, kde sa po prvykrat zoznamil s my?lienkami marxizmu a komunizmu.
[5]
Bol ?lenom
Komunistickej strany ?iny
a v ramci jej armady podporovanej
Kominternou
sa od polovice 30.rokov zu?ast?oval protijaponskeho boja. V roku 1935 sa stal politickym komisarom skupiny skladajucej sa zo 100 a? 200 mu?ov. V tom istom roku prijal meno Kim Il-song (v preklade: Kim ?dosiahol slnko“). V partizanskych bojoch s Japoncami na severe Korei sa stal velite?om a koncom roku 1940 jedinym pre?iv?im najvy??im velite?om Prvej korejskej armady. Pod tlakom Japonska sa koncom roku 1940 a za?iatkom roku 1941 s ostatnymi vojakmi uchylil do bezpe?ia Sovietskeho zvazu.
Preplavali rieku
Amur
a v tabore v obci
Vjatskoje
(rusky: Вя?тское) 70 km severovychodne od
Chabarovska
bola jeho jednotka dozbrojena aby sa stala su?as?ou ?ervenej armady a on ziskal hodnos? kapitana. Na stretnutiach v Chabarovsku, ktore sa konali od decembra 1940 do marca 1941, sa Kim prvy krat osobne stretol so svojimi buducimi blizkymi spolupracovnikmi Kim Chaekom a Choi Yong Gongom, korejskymi velite?mi zo severneho Mand?uska, ktori neskor obsadili k?u?ove vojenske a stranicke posty v K?DR. V zavere?nej faze na stretnutia dohliadal novy ?ef spravodajskeho oddelenia velite?stva
?ervenej armady
na ?aleko-vychodom fronte plukovnik
Naum Sorkin
(Соркин Наум Семёнович). Sorkin a predchadzajuci ?ef spravodajskeho oddelenia vystupuju v zapisoch Kim Il-songa pripravenych po?as stretnuti.
[6]
[7]
Sorkin vystupoval aj ako zastupca
Kominterny
vy?adujucej spojenie "proletarov" a preto novovytvorena
88. zvla?tna strelecka brigada
sa skladala z etnickych ?i?anov aj Korejcov. Z celkoveho po?tu asi 1500 vojakov len korejska ?as?, umiestnena vo Vjatskoje, bola pod Kim Il-songovym velenim. Povodni Kimovi spolubojovnici boli doplneni etnickymi Korejcami zo ZSSR. Jednotka nikdy nezasiahla do priamych bojov a bola ur?ena na sabota?ne a vyzvedne akcie proti Japonsku. Kim bol v ZSSR aj s rodinou.
Jeho prva ?ena
Kim Jong-suk
(alebo Kim ??ng-suk) mu v
Chabarovskom kraji
porodila najstar?ieho syna
Kim ?ong-ila
, ktory ho po jeho smrti nahradil na poste 1. generalneho tajomnika
Korejskej strany prace
, t. j. lidra
K?DR
.
Za?iatkom septembra 1945 za?ali Ameri?ania obsadzova? ju?nu ?as? polostrova.
Demarka?na linia
medzi sovietskymi a americkymi vojskami sa stanovila okolo 38. rovnobe?ky. Na juhu
Ameri?ania
umo?nili vznik viacerych politickych stran a polo?ili zaklady ve?mi krehkej
demokracie
. Sovietsky zvaz za?al na severe budova?
komunisticky
?tat. Tesne po oslobodeni za?ali po celej krajine vznika? ?udove vybory, ktore mali snahu prevzia? iniciativu po predchadzajucich kolonialistoch do vlastnych ruk. Ke??e i?lo o ?iroke hnutie ?udu, malo tendencie viac do?ava, s cie?om odstrani? Japoncov a korejskych kolaborantov od vplyvu v spolo?nosti. Sovieti privitali tuto iniciativu a ?pomahali“ Korej?anom. ?asom v?ak odstranili umiernene, alebo dokonca pravicove sily a nahradili ich ultra?avicovo zmy??ajucimi
komunistami
. Ke? na jese?
1945
pri?iel Kim zo ZSSR spa? do vlasti, bol predstaveny ako narodny hrdina bojujuci za korejske zaujmy, hoci doma bol uplne neznamy. Kim s ?asom ziskaval ?oraz va??iu popularitu a bol schopny odstra?ova? akuko?vek opoziciu nielen v ?tate, ale dokonca aj vo vlastnej strane. Tak sa stal ?jedinym“ vodcom severokorejskeho ?udu a postupne za?al budova? svoj kult osobnosti.
1. marca 1946 po?as prejavu Kim Il-songa sa ?len protikomunistickej teroristickej skupiny
Spolo?nos? bielych ko?ie?
pokusil zavra?di? Kima granatom ktore hodil na podium. Sovietsky vojensky dostojnik
Jakov Novichenko
v?ak zobral granat do ruky a absorboval vybuch svojim telom, tak?e Kim a v?etci ostatni zostali nezraneni.
[8]
Kim Il-song stal na ?ele Severnej Korey od roku 1946 a? do svojej smrti. Po vzniku
Korejskej strany prace
v roku 1946 sa stal jej podpredsedom. Vo februari 1946 bol vybrany do funkcie predsedu Do?asneho ?udoveho vyboru, fakticky fungujuceho ako severokorejska vlada a v roku 1949 sa stal taktie? predsedom KSP (Korejskej strany prace), ktora vznikla zlu?enim severokorejskej strany prace s jej juhokorejskym naprotivkom. (Neskor bola v Ju?nej Korei zakazana.)
V roku 1947
Valne zhroma?denie OSN
zriadilo Do?asnu komisiu OSN pre Koreu (UNTCOK) a poverilo ju doh?adom nad priebehom slobodnych, demokratickych volieb. Sovietsky zvaz v?ak komisiu ozna?il za ilegalnu a sovietska okupa?na sprava odmietla jej ?lenov vpusti? na severokorejske uzemie. Demokraticke vo?by pod doh?adom medzinarodneho spolo?enstva sa teda 10. maja 1948 uskuto?nili len na juhu polostrova, kde ?ili dve tretiny populacie. Zvoleni poslanci prijali ustavu Korejskej republiky, zvolili prezidenta Li Syn-mana (I Sung-mana) a pri prile?itosti tretieho vyro?ia oslobodenia Korey 15. augusta 1948 oficialne Korejsku republiku vyhlasili. V decembri 1948 Valne zhroma?denie OSN uznalo jej vladu za jedinu legitimnu vladu v Korei. Medzitym sovietske a severokorejske organy oznamili, ?e sa v krajine 25.augusta 1948 uskuto?nili vo?by, v ktorych 99 % obyvate?ov hlasovalo pre jednotnu kandidatku tzv. demokraticke fronty (Jednotny demokraticky vlastenecky front pre zjednotenie krajiny, v ?eskom prepise
Choguk t'ongil minju chu?i ch?ns?n
), a 9. septembra 1948 bola vyhlasena Korejska ?udovodemokraticka republika na ?ele s Kim Il-songom ako predsedom vlady.
[9]
Hlavnym cie?om Severnej Korey bolo zjednotenie celej Korey pod komunisticku vladu.
Po zalo?eni ?tatu za?al Kim Il-song rokova? s hlavnymi komunistickymi vodcami svojej doby,
Stalinom
a
Mao Ce-tungom
, o napadnuti Korejskej republiky. Bol teda priamym iniciatorom
korejskej vojny
v roku 1950. Kimovi vojaci prepadli Ju?nu Koreu 25. juna 1950 na usvite a u? za tri dni dobyli hlavne mesto
Soul
. Ameri?ania narychlo s?ahovali vojska z Japonska, ale tie neboli ani dobre vyzbrojene, ani vycvi?ene. Na vyzvu
OSN
?estnas? ?tatov vyslalo vojakov proti uto?nikovi. Vojna v?ak skon?ila a? v 1953 a Kim nesie hlavnu zodpovednos? za nieko?ko milionov obeti.
[10]
V priebehu korejskej vojny a v dekade po jej skon?eni Kim Il-song a jeho skupina zlikvidovali v?etkych vnutornych oponentov, zakazali nabo?enstva a kampa?ou
?ch?llima
od roku 1958 za?ali decimova? hodnotovy system severokorejskeho obyvate?stva. V obdobi rokov 1945 a? 1958 nechali zavra?di?, popravi? alebo uvazni? v?etky vyznamne osobnosti, vratane predstavite?ov nabo?enskych obci v krajine a proti v?etkym veriacim zaviedol tvrde represie. Do?lo k najhor?iemu ?a?eniu proti kres?anom v 20. storo?i. Do tej doby kres?ania tvorili 13 % z celkoveho po?tu obyvate?ov a Pchjongjang bol kedysi nazyvany ako ?Jeruzalem Vychodu“. V duchovnom vakuu, ktore nastalo, zaviedol monoliticky my?lienkovy system ?u?che.
[
chyba zdroj
]
V roku 1972 bola vydana nova ustava, a Kim Il-song sa usadil do novozriadenej funkcie prezidenta. Jeho mandat mal pa?ro?ne cykly ? ka?dych 5 rokov bol opatovne voleny. Po jeho smrti mu bol priznany titul "ve?ny prezident", a tak funkcia "pozemskeho" prezidenta ustavou zanikla.
Kim Il-song posledne roky ?ivota do?ival v atomovom kryte, preto?e sa v dobe rozpadu komunistickeho bloku v strednej a vychodnej Europe obaval o svoje postavenie.
[
chyba zdroj
]
Dnes je jeho telo ulo?ene v mauzoleu.
[11]
?esko-Slovensko nav?tivil v roku 1956, ke? jeho nav?teva Prahy za?ala 21. juna. O dva dni neskor sa presunul do Bratislavy, kde si prezrel priemyselny zavod a rozostavany panelak, zajazdil na vidiek a absolvoval plavbu lo?ou po Dunaji. Potom nasadol do lietadla a odletel do Bulharska.
[12]
Kim Il-song nav?tivil ?esko-Slovensko e?te v roku 1984. Zvla?tnos?ou tejto nav?tevy bolo, ?e Kim cestoval vlakom. Najskor i?iel tisice kilometrov cez ?inu a Sovietsky zvaz, potom nav?tivil Po?sko, vychodne Nemecko, ?eskoslovensko, Ma?arsko, Juhoslaviu, Bulharsko a nakoniec Rumunsko. V ?esko-Slovensku, kam vtedy pri?iel 4. juna 1984, nesmeli po planovanej trase prejs? be?ne vlaky dve hodiny pred a dve hodiny po severokorejskej delegacii. V ramci programu potom Kim Il-song napriklad ve?eral na Pra?skom hrade a nav?tivil podnik Avia v Let?anoch. A hoci ho jeho oficialne fotky zobrazovali v ove?a mlad?ej verzii, vtedaj?i ?eskoslovensky prezident
Gustav Husak
bol od neho o necely rok mlad?i.
[12]
[13]
Neskoro rano kratko pred 12:00, 7. jula 1994 Kim Il-song skolaboval v dosledku nahleho srdcoveho infarktu vo svojej rezidencii v
Hyangsane
v Severnom Pyongane. Po infarkte
Kim ?ong-il
nariadil, aby tim lekarov, ktori boli neustale po boku jeho otca, odi?iel a zariadil, aby z
Pchjongjangu
priviezli najlep?ich lekarov v krajine. Po nieko?kych hodinach dorazili lekari z Pchjongjangu, ale napriek ich snaham o jeho zachranu Kim Ir Sen zomrel 8. jula 1994 o 02:00 PST vo veku 82 rokov. Jeho smr? bola ohlasena 34 hodin po jeho smrti.
[14]
- ↑
Kim Il-song. In:
Encyclopaedia Beliana
. 1. vyd. Bratislava :
Encyklopedicky ustav SAV
;
Veda
, 2016. 678 s.
ISBN
978-80-970350-2-0
. Zvazok 8. (Kalh ? Kokp), s. 410.
- ↑
Kim Ir-sen. In:
Mala slovenska encyklopedia
. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedicky ustav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s.
ISBN
80-85584-12-3
. S. 337.
- ↑
Pyramida, encyklopedicky ?asopis moderneho ?loveka, ?. 61, strana 1926 (heslo: Kim Ir Sen)
- ↑
http://www.kldr.info/zakladni-udaje-o-kldr/
(Poznamka pod ?iarou 4))
- ↑
Soviet Officer Reveals Secrets of Mangyongdae - Daily NK
[online]. web.archive.org, 2014-02-11, [cit. 2024-01-04].
Dostupne online.
Archivovane 2014-02-11 z
originalu.
- ↑
Соркин Наум Семёнович. Биография и послужной список (недоступная ссылка).
Дата обращения: 31 марта 2012.
Архивировано 19 августа 2014 года
.
- ↑
和田春樹『金日成と?州抗日??』平凡社、1992年 (HARUKI, Wada. Kin Nissei to Manshu konichi senso. Харуки Вада. Ким Ир Сен и антияпонская война в Маньчжурии. Токио, 1992, Haruki Wada: Kim Ir Sen a protijaponska vojna v Mad?usku. Tokio 1992, japonsky)
- ↑
YORK, Rob.
Meet the man who saved Kim Il Sung’s life | NK News
[online]. NK News - North Korea News, 2013-12-12, [cit. 2024-01-04].
Dostupne online.
(po anglicky)
- ↑
DPRK Diplomatic Relations
[online]. NCNK, 2017-04-11, [cit. 2024-01-04].
Dostupne online.
(po anglicky)
- ↑
HNonline.sk - Korejska vojna: Trvala tri roky, vy?iadala si miliony obeti, vi?aza v?ak nemala
[online]. hnonline.sk, 2020-06-25, [cit. 2024-01-04].
Dostupne online.
- ↑
The Kumsusan Memorial Palace of Sun, North Korea
[online]. Korea Konsult AB - adventures to another world!, [cit. 2024-01-04].
Dostupne online.
- ↑
a
b
Kim Ir-sen se d?sil letani, do ?eskoslovenska dojel obrn?nym vlakem | Zpravy | Tiscali.cz
[online]. zpravy.tiscali.cz, [cit. 2021-10-25].
Dostupne online.
(po ?esky)
- ↑
Kim Ir-sen v ?eskoslovensku (1984)
[online]. [Cit. 2021-10-25].
Dostupne online.
- ↑
NORTH KOREAN PRESIDENT KIM IL SUNG DIES AT 82
[online]. 9.7.1994, [cit. 2024-01-04].
Dostupne online.
- Commons ponuka multimedialne subory na temu
Kim Il-song
|
---|
|
Hlavne udalosti (1945 – 1969)
40. roky:
50. roky:
60. roky:
|
Hlavne udalosti (1970 – 1991)
70. roky:
80. roky:
90. roky:
Su?asne konflikty:
| |
Hlavni u?astnici
Politicki lidri:
|
?al?ie dole?ite osoby
Politicki lidri:
|
|