Jeruzalemske kra?ovstvo Roiaume de Jherusalem Regnum Hierosolimitanum ←   1099 ? 1291   → vlajka znak
Geografia Jeruzalemske kra?ovstvo a ostatne kri?iacke ?taty v dobe svojho najva??ieho rozmachu (30. roky 12. storo?ia)
Hlavne mesto	Jeruzalem (1099 ? 1187) Akko (1191 ? 1291)
Obyvate?stvo
Po?et obyvate?ov	asi 250 000 vidie?anov (preva?ne povodnych Levantincov) [1] 90 000 ? 120 000 Europanov (?ijucich hlavne v mestach) [1]
Narodnostne zlo?enie	Frankovia , Arabi , ?idia , Greci , Syr?ania a ini
Jazyky	Latin?ina , stara francuz?tina , talian?ina , gre?tina , arab?ina
Nabo?enstvo	rimskokatolicke , vychodne ortodoxne , orientalne cirkvi , judaizmus , islam
?tatny utvar
?tatne zriadenie	monarchia
Mena	denier
Vznik	1099 (obsadenie Svatej zeme kri?iakmi v priebehu prvej kri?iackej vypravy )
Zanik	1291 (pad Akkonu do ruk mamlukom )
Predchadzajuce ?taty: Fatimovsky kalifat Nastupnicke ?taty: Mamlucky sultanat

Jeruzalemske kra?ovstvo ( v starej fr. Roiaume de Jherusalem , latinsky Regnum Hierosolimitanum ) bol kri?iacky ?tat zalo?eny v Svatej zemi po prvej kri?iackej vyprave v roku 1099 . Cele jeho dejiny boli v znameni bojov proti moslimom  ? svoju existenciu proti nim uhajilo 200 rokov, kym nebolo Mamlukmi v roku 1291 dobyte posledne mesto: Akkon .

Nove kres?anske kra?ovstvo bolo v porovnani so zapadoeuropskymi monarchiami relativne malym a slabym ?tatom, ktory musel by? ?asto ekonomicky a vojensky podporovany z Europy: v ?ase svojho vzniku nebolo ove?a viac ne? vo?nym spolo?enstvom miest dobytych v priebehu prvej kri?iackej vypravy. Kri?iaci spo?iatku vyu?ivali nejednotnos? moslimov k ?al?im uzemnym ziskom, v priebehu 12. storo?ia sa ale za?ali tvori? protikres?anske aliancie . V dosledku drviveho vi?azstva sultana Saladina v  bitke pri Hattine bola z Europy vypravena tretia kri?iacka vyprava , na ktorej sa zu?astnil aj anglicky kra? Richard I. Levie srdce , francuzsky kra? Filip II. August a rimsko-nemecky cisar Friedrich I. Barbarossa , ani tito vladcovia v?ak u? nedokazali moslimsky postup zvrati?. Uzemie Jeruzalemskeho kra?ovstva v neskor?ich rokoch pozostavalo iba z uzkeho pasu zeme pri stredomorskom pobre?i, po dobyti Jeruzalema v roku 1187 sa novym hlavnym mestom stal Akkon. V roku 1291 bolo kra?ovstvo definitivne vyvratene mamluckym sultanom Kalilom .

V obdobi najva??ieho rozmachu zaberalo kra?ovstvo uzemie dne?neho Izraela , zapadneho brehu Jordanu a pasma Gazy . Patrilo k nemu aj uzemie dne?neho Libanonu na severe, ?as? dne?neho Jordanska a Syrie na vychode a ?as? sinajskej pu?te na juhu. Kri?iaci sa rovnako pokusili roz?iri? svoje d??avy o uzemie fatimovskeho Egypta , ^[2] ale neuspe?ne. Palestinski kri?iaci boli silno viazani na svojich najbli??ich susedov, predov?etkym na Armenske kra?ovstvo v Kilikii a Byzantsku ri?u , v?aka nim sa ?iasto?ne ? orientalizovali “. ^[3]

Vznik kra?ovstva a rana historia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v ?lankoch: Prva kri?iacka vyprava a Obliehanie Jeruzalema (1099)

Pape? Urban II. vyhlasil v roku 1095 na koncile v Clermonte ?a?enie proti ?neveriacim“ (neskor ozna?ovane ako prva kri?iacka vyprava ) s cie?om pomoc? vychodnym kres?anom zastavi? postup seld?uckych Turkov v  Anatolii . ?a?enie bolo vypravene v roku 1096 , hlavnym cie?om sa v?ak stala Svata zem . Vrcholom kruciaty bolo dobytie Jeruzalema v juli 1099.

E?te pred samotnym dobytim mesta, ale hlavne po ?om, sa medzi kri?iakmi rozhorel spor o buducom ?tatute Jeruzalema. Rytieri a svetski u?astnici vypravy po?adovali zvolenie regularneho kra?a, kym duchovenstvo presadzovalo rydzo teokraticku vladu. ^[4] Nakoniec bol po v?etkych konfliktoch na tron zvoleny dolnolotrinsky vojvoda Godefroy z Bouillonu , ktory prijal titul Ochranca Svateho hrobu ( chyba, jazyk nebol zadany ). Jeho porazeny sok grof Raimond z Toulouse potom odi?iel do Jericha . Okrem noveho vladcu mesta bol zvoleny tie? novy jeruzalemsky latinsky patriarcha , vzdelany, ale arogantny a nepopularny Arnoul z Chocques . ^[5]

Ke? sa Godefroy ujal vlady, musel ?oskoro ?eli? bezprostrednej hrozbe v podobe mohutnej egyptskej armady pod velenim vezira al-Afdala, ktory vyrazil znovu doby? Jeruzalem. Znepriateleni europski rytieri sa v?aka tomu znovu zjednotili a vytiahli s vojskom Egyp?anom v ustrety. Viac ne? dvojnasobne egyptske vojsko pri A?kelone rozpra?ili a lo?stvo zahnali na utek. ^[6] Tymto vi?azstvom bolo kri?iacke ?a?enie zav??ene a nadvlada nad Jeruzalemskym kra?ovstvom zaistena. Na po?iatku roku 1100 sa kri?iaci vysporaduvali s miestnymi arabskymi emirmi, ktori odmietli uzna? ich vladu. Toho isteho roku si kri?iaci podrobili oblasti Zajordanska a po priplavani ve?kej benatskej flotily vytiahli na Haifu . ^[7] Nedlho potom, 18. jula 1100 , Godefroy z Bouillonu zomrel. ^[8]

Nastupcom prveho kri?iackeho jeruzalemskeho vladcu sa stal jeho mlad?i brat Balduin z Boulogne , ktory sa v  Betleheme nechal korunova? za kra?a. ^[7] U? v roku 1102 kri?iaci utrpeli pora?ku, z ktorej Balduin len ?a?ko vyviazol. ^[9] Nieko?kokrat uspe?ne odrazil najazdy arabskych vojsk z Egypta na juhovychode zeme a v roku 1113 tie? turecke utoky z  Mosulu a  Damasku . Svoju politiku zameral expanzivnym smerom a ?asto uto?il na arabske uzemia za Jordanom, obsadil oblasti Moabu a Idumeie , kde v roku 1115 kri?iaci zalo?ili hrad Krak de Montreal . ^[10] Balduin I. uspe?ne roz?iril uzemia svojho ?tatu, ke? dobyl pristavne mesta Akkon (1104), Bejrut (1110), Sidon (1111) a v roku 1124 za pomoci benatskeho lo?stva Tyros . Svoj status lenneho pana pou?ival tie? pre ?al?ie kri?iacke ?taty na severe. ^[11]

Po?et kres?anov latinskeho ritu za?al stupa?. Dole?itou ulohu za?ali v novom kra?ovstve hra? talianske mestske ?taty: Benatky , Pisa a Janov . Talianske lo?stvo pomahalo kri?iakom pri dobyvani palestinskych pristavov a odmenou za vojensku pomoc im bolo pridelenie obchodnych ?tvrti v tychto novo dobytych mestach; Taliani sa podie?ali na zvy?ovani latinskej populacie. ^[7] Po vojenskom ?a?eni do Zajordanska v roku 1115 bol Jeruzalem znovu za?udneny, a to predov?etkym kri?iackymi osadnikmi z  Europy a domorodymi kres?anmi. Jeruzalemske kra?ovstvo v?ak trpelo geografickou vzdialenos?ou od zapadnej Europy a jeho vychodne hranice neboli idealnou obrannou liniou. Va??ina uzemia, ktore v tejto dobe jeruzalemsky kra? ovladal, sa nachadzalo v pase uzemia medzi Stredozemnym morom a Jordanom . Zem za nim bola ?astym dejiskom najazdov a vojenskych stretov.

Po smrti Balduina I. v roku 1118 na tron nastupil jeho bratranec Balduin Le Bourg ako Balduin II. Prejavil sa ako schopny vladca, uspe?ne branil kra?ovstvo pred invaziou seld?uckych Turkov a fatimovskych Egyp?anov a ?alej roz?iroval ovladane uzemia. ^[12] Po?as vlady Balduina II. vznikli vo Svatej zemi prve rytierske rady ^[13] a ?alej sa preh?bil vplyv Jeruzalema nad kri?iackymi ?tatmi , Edessou a Antiochiou , kde sa Balduin II. stal regentom zastupujucim ich indisponovanych vladcov ? m?tveho regenta Rogera zo Salerna z Antiochie a zajateho grofa Joscelina z Edessy . Sam kra? bol po?as svojej vlady nieko?kokrat porazeny a dokonca zajaty Seld?ukmi, jeho regentstvo a vlada v Jeruzaleme tim v?ak neutrpeli. ^[14] Balduinove dcery boli potom vydavane do vladnucich rodov v Antiochijskom knie?atstve a Tripoliskom grofstve, najstar?ia dcera Melisenda mala po Balduinovej smrti zdedi? korunu v Jeruzaleme. Balduinovi II. aj kra?ovskej rade bolo jasne, ?e princezna by nemohla vladnu? sama, sna?ili sa ju preto zaisti? vyhodny soba?. So ?iadosti o vyber vhodneho kandidata na jeruzalemsky tron sa obratili na francuzskeho kra?a ?udovita VI. , ktory ako mo?neho jeruzalemskeho kra?a odporu?il Fulka V. , grofa z Anjou a hlavu mocneho rodu Anjouovcov . ^[15]

?ivot v ranom kra?ovstve [ upravi? | upravi? zdroj ]

Osid?ovanie Zamoria [ upravi? | upravi? zdroj ]

Stabilnu zlo?ku palestinskeho obyvate?stva tvorili v?dy vidie?ania. Odhaduje sa, ?e vtedy ?ilo v dedinach zhruba ?tvr? miliona predov?etkym domorodych obyvate?ov. ^[16] Vidie?ania boli preva?ne moslimovia, ale v okoli Betlehema , Ramly , Gazy , Keraku a vychodnej Galileje preva?ovali kres?ania. Rovnako v okoli novo zakladanych kri?iackych hradov bolo osid?ovane europskymi kres?anmi. ^[17]

Po prvej kri?iackej vyprave zostalo na Blizkom vychode odhadom asi 10 000 kri?iakov-putnikov a len maly po?et rytierov. Bolo teda nutne ziska? pre nove kra?ovstvo novych osadnikov z Europy. Na konci osemdesiatych rokov 12. storo?ia ?ilo v  Zamori 90 000 a? 120 000 Europanov. ^[1] Zapadni osadnici za?ud?ovali predov?etkym ve?ke pristavne mesta, hlavne Akkon (ktory mal odhadom a? 40 000 obyvate?ov) a Tyros (30 000 obyvate?ov). ^[18] Osidlenie Jeruzalema, ktoreho povodne obyvate?stvo bolo vyvra?dene po jeho dobyti v roku 1099, u? bolo naro?nej?ie, preto?e nebol obchodnym centrom ani strediskom remeselnej vyroby, novych osadnikov navy?e odradzovalo jeho nehostinne pu?tne okolie. K osidleniu mesta preto jeruzalemski krali lakali kolonistov mimoriadnymi privilegiami. V dobe bitke pri Hattine mal Jeruzalem pribli?ne 20 000 obyvate?ov. ^[1]

Na ?ele mesta stala Mestska rada (la. Curia Burgensium ), (fr. Cour des Bourgeois ), ktoru vymenoval pan mesta a na jej ?ele stal vikomt . V kompetencii Mestskej rady bolo aj sudi? vychodnych kres?anov a moslimov. V pristavnych mestach zasadali sudy pre namorne zale?itosti ? (fr. Cour de la Mer ). Vo ve?kych obchodnych strediskach mali rozsiahle privilegia talianski kupci, ktori mali vlastnu samospravu a kostoly s duchovnym nezavislym od miestnej cirkvi. Toto postavenie v?ak nebolo na v?etkych miestach rovnake a v jednotlivych mestach sa li?ilo. ^[19] Najvyznamnej?ie postavenie mali v kri?iakmi kontrolovanych mestach obchodnici z Janova, Benatok, Pisy, ale aj z  Marseille a Amalfi . Napriek tomu, ?e Latinovia predstavovali asi ?tvrtinu v?etkeho obyvate?stva v celom Jeruzalemskom kra?ovstve, v mestach tvorili va??inu. ^[1]

Zvla?tnym prvkom v talianskych ?tvrtiach kri?iackych miest v Palestine boli komuny. ^[20] Ich ?lenovia sa socialne neli?ili od ostatnych obyvate?ov miest, ale ich vyhodne postavenie v meste bolo upravene zmluvami s jeruzalemskym kra?om, ktoremu v dobach dobytia pristavnych miest levim podielom vypomahalo lo?stvo talianskych ?tatov.

?ivotny ?tyl zamorskych Frankov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kri?iaci, ktori sa vo Svatej zemi usadili, postupne prijali ?ivotny ?tyl miestnych ?udi. ^[21] Za?ali sa oblieka? ako Levantinci, ke? hrube ?anove odevy vymenili za ?ahke vzdu?ne platno. Niektori Latinovia si nechali naras? fuzy ako Greci ?i Syr?ania , ini sa holili. Rovnako sa Europania prisposobili miestnemu stolovaniu, napriklad za?ali pou?iva? pribory. Na rozdiel od rodenych Arabov a Grekov, ktori jedli pod?a vzoru starych Rimanov , Frankovia pri jedle zasadali k stolu. ^[22] Kronikar prvej kri?ovej vypravy Fulcher z Chartres napisal:

Napriek tomu sa v?ak uplne nevzdali svojej europskej identity. Palestinski Frankovia sa aj na?alej dorozumievali starou francuz?tinou ^[3] (latin?ina bola jazykom vzdelancov, duchovenstva a uradnych spisov) a ?alej sa hlasili ku katolickemu vyznaniu. Stratili v?ak vyhraneny nabo?ensky fanatizmus a nenavis? vo?i inovercom, ktorou oplyvali novy prichadzajuci putnici. Ti tie? pri poh?ade na ?ivotnu urove? svojich domorodych krajanov nevychadzali z udivu. ^[21] Naopak nav?tevnici z vychodu aj domorodi Arabi sa na Frankov pozerali stale ako na barbarov. ^[24] Arabsky historik Usama Ibn Munkiz Europanov a ich spolo?nos? popisal:

Medzi zapadnou a miestnou kulturou nedo?lo k ?iadnemu splynutiu. Latinovia sa va??inou o moslimsku kulturu nezaujimali a ich zapadne zvyky domaci kulturny ?ivot neovplyvnili. ^[26] Na vysokej urovni bola v Jeruzalemskom kra?ovstve lekarska starostlivos?. Europski lekari ziskavali znalosti a skusenosti od pokro?ilej?ich ?idov a Arabov a v ranych rokoch kri?iackeho kra?ovstva davali Frankovia prednos? miestnym lekarom pred svojimi krajanmi. ^[27] Kronikar Vilhelm z Tyru napisal:

V Jeruzaleme sa nachadzali ?tyri nemocnice a vlastnu nemocnicu mali aj ostatne ve?ke mesta ako Akkon , Nabulus , Askalon , Jaffa a Tyros . Ka?da nemocnica mala ?tyroch lekarov a ?tyroch ranhoji?ov. ^[27] Va??inu nemocnic spravoval rad johanitov , ktorych poslanim bola predov?etkym starostlivos? o kres?anskych putnikov.

Neurodzeni Europania [ upravi? | upravi? zdroj ]

Neurodzene europske obyvate?stvo bolo na Vychode v dvoch poziciach: vo?i kri?iackemu panstvu bolo poddanymi a vo?i domorodcom vladnucou triedou. Neurodzeni Latinovia pochadzali zo v?etkych kutov Europy a rychlo sa tunaj?im podmienkam prisposobili. Tito obyvatelia ?ili va??inou v mestach, kde ziskali status me??anov (fr. bourgeois ) a smeli vlastni? nehnute?ny majetok. Postavenie a vysady (fr. bourgeois ) v?ak mohli prosti Europania ziska?, v ramci niektorych zvla?tnych privilegii, pokia? sa usadili na vidieku v okoli novo zakladanych kri?iackych hradov. Me??ania boli sice prislu?nici socialnej triedy , ale nepredstavovali slobodny stav. ^[28]

Neurodzeni Frankovia mali dovolene uzatvara? man?elstva s prislu?nikmi miestnych kres?anskych komunit. Mie?anci Orientalcov a Europanov sa nazyvali francuzsky poulains . ^[29] Poarab?teni poulains slu?ili v jeruzalemskom vojsku, kde tvorili oddiely ?ahkej jazdy, kde sa nazyvali Turkopolovia ? synovia Turkov .

Moslimovia a vychodni kres?ania [ upravi? | upravi? zdroj ]

Moslimovia tvorili majoritnu vrstvu obyvate?stva na vidieku, zatia? ?o z mesta boli vyhnani. ^[30] Va??ina z nich sa hlasila k  ?iitskemu islamu a uznavala fatimovsky kalifat v Kahire. Vo vnutrozemi sa vyskytovali rovnako sunniti a na juhu zeme sa kri?iaci dostali do kontaktu s  beduinmi , s ktorymi nadviazali spolupracu. ^[31] Medzi Sidonom a Hebronom boli usadeni ?iitski druzi , s ktorymi Frankovia ?iadne kontakty neudr?ovali. ^[32]

Vychodni kres?ania spo?iatku uvitali kri?iacke vojska ako svojich oslobodite?ov od moslimskej nadvlady. Syrski jakobiti , ktori hovorili arabsky, smeli zosta? v mestach aj na vidieku. ^[33] Vychodni ortodoxni, medzi ktorych patrili predov?etkym Greci (hoci jazykom palestinskych Grekov bola pova??ine arab?ina ^[34] ) a ?iasto?ne tie? Armeni a Syr?ania sa te?ili ochrane byzantskeho cisara a v mestach spravovali niektore pamiatky. Kri?iacke panstvo v?ak vo?i nim zaujimalo obozretny a nedover?ivy postoj. ^[35]

Kri?iacka vlada, oproti moslimskej vlade, znamenala pre vychodnych kres?anov iste ekonomicke zlep?enie, preto?e im kri?iaci trochu zni?ili da?ove za?a?enie, zatia? ?o ?idia a moslimovia platili rovnake poplatky, ako za Arabov. Z nabo?enskeho h?adiska v?ak kri?iaci vo?i inoveriacim neboli tak tolerantni ako Arabi pred nimi. Latinska cirkev miestnym kres?anskym komunitam zabrala kostoly a Frankovia im nikdy nepriznali samospravu, ktoru im moslimovia neupierali. ^[34] Jeruzalemsky patriarcha ni? menej vy?adoval poslu?nos? od v?etkych kres?anov bez rozdielu, preto?e sa citil najvy??im predstavite?om kres?anstva vo Svatej zemi.

Ve?mi priate?ske vz?ahy nadviazali Frankovia s kres?anskymi maronitmi , ktori ?ili v horskych oblastiach nad Tripolisom . Ti dokonca slu?ili v jeruzalemskom vojsku. V roku 1182 maroniti prijali pape?ovu autoritu a boli zaradeni do latinskej cirkvi. ^[35]

??achta a feudalny system [ upravi? | upravi? zdroj ]

Do Svatej zeme s prvou kri?iackou vypravou pri?li preva?ne drobni ??achtici, va??inou Normania a Francuzi, ktori vo svojej vlasti nehrali vyznamnej?iu politicku rolu a neboli tak zavisli na kra?ovi ako ve?ki feudali . Francuzske feudalne zriadenie bolo v kri?iackych ?tatoch verne napodobene. ^[3] Zakladnou jednotkou v spolo?enskej organizacii bolo leno , ktore bolo pridelene niektoremu z rytierov. Lenom bola spravidla nejaka dedina ?i jej ?as?. ^[36] Rytier mal zo svojho lena finan?nu rentu a steles?oval tu sudnu moc. Neskor niektori rytieri spojili viac len dohromady a vznikali tak baronstva (fr. seigneurie ) a ozna?enie (fr. seigneur ) vtedaj?om pojati znamenalo ?lenny pan“ ^[37] ). Baron potom svoje panstvo mohol rozdeli? medzi svojich rytierov-lennikov, ktori slu?ili v baronovom vojsku namiesto platenia najomneho. Preto?e na Vychode bolo po prvej kri?iackej vyprave viac pody, ne? urodzenych dobyvate?ov, prenikli niektori prosti bojovnici medzi ??achtu ? napriklad mocny rod Ibelinov pochadzal z rodu pisanskych obchodnikov. ^[36]

V polovici 12. storo?ia bolo v Jeruzalemskom kra?ovstve na 20 000 ??achticov ^[38] a 1500 lennikov. ^[36] Feudalizmus v  Levante sa od systemu v Europe v niektorych aspektoch li?il. Za prve lenom tu mohlo by? aj mesto alebo mestska ?tvr? a prijmy z nej. ^[36] Druhou odli?nos?ou bolo postavenie ?eny v miestnej spolo?nosti, ktora mohla by? lennou pa?ou, lennikom a mohla tie? lena dedi? (pokia? nemala blizkeho mu?skeho pribuzneho). ^[39]

V priebehu dvestoro?nej historie Jeruzalemskeho kra?ovstva moc lennikov pre?la ve?kymi zmenami. Spo?iatku kri?iacke vlady v Palestine boli najvy??ou autoritou moc kra?a, ktory ude?oval a odoberal lena a mal tie? najvy??iu sudnu pravomoc. Moc baronov od konca 12. storo?ia rastla a v 13. storo?i u? ??achtici v kra?ovstve prakticky vladli. Vyznamnou oporou kra?a v zemi bolo priame kra?ovske leno, ktore tvorila predov?etkym ve?komesta Jeruzalem, Tyros a Askalon ? ten zaujimal asi tretinu zeme, zvy?ok zaujimali panstva baronov. ^[39]

Vlada a uradnicky aparat [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jeruzalemske kra?ovstvo bolo dedi?nou monarchiou. ^[40] Kra?ovou oporou a zarove? aj jeho opoziciou bola Kra?ovska rada ( franc. Haute cour , lat. Curia regnis ), ktora u? pri korunovacii prveho kra?a Balduina I. deklarovala svoje pravo kra?a ?voli?“ ? teda v praxi potvrdzova? nastupcu na tron ? a jeruzalemsky patriarcha riadil korunova?ny ceremonial. ^[40] Kra?ovskej rady sa mohli zu?astni? v?etci kra?ovi vazali, preto?e najdole?itej?ie ulohy hrali najmajetnej?i baroni. ^[40] V rade sa preberali v?etky politicke, finan?ne, pravne a legislativne zale?itosti Jeruzalemskeho kra?ovstva. Jej pravomoci neboli nijak definovane a posledne slovo mal teda kra?, ktory v rade zaujimal miesto ako ( lat. primus inter pares ) ?  prvy medzi rovnymi .

Kra? mal po boku tie? aj vysokych uradnikov. Jeho najvy??im zastupcom bol sene?al , ktory mal ako administrativnu, tak aj vojensku pravomoc a spravoval tie? dane . Najvy??im velite?om vojska hne? po kra?ovi bol konetabl , jeho zastupcom bol potom mar?al . Administrativne zale?itosti mal, podobne ako v Europe, na starosti kancelar a kra?ov osobny majetok spravoval komornik . ^[41]

Ekonomika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zlo?enie miest v Jeruzalemskom kra?ovstve, zmie?ane s  talianskymi obchodnikmi viedlo k rozvoju ekonomiky skor obchodnym, ne? agrarnym smerom. Po?nohospodarstvo po upadku vychodorimskej moci stagnovalo, aj cez to v?ak obyvate?stvu pri pobre?i poskytovalo ob?ivu. Palestinske vnutrozemie bolo va??inou puste, po?nohospodarstvo sa dalo prevadzkova? len na nieko?kych miestach v  Galilei a pri rieke Jordan, kde sa pestovalo ju?ne ovocie. ^[1] Jednou z mala plodin, ktoru kri?iaci na Vychod doviezli z Europy, bola vini? . ^[22] Preto?e moslimovia pi? vino nemo?u, vo svojich zemiach ho ani nepestovali.

Architektura a umenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Va??ina stavebnej ?innosti zapadnych dobyvate?ov na Vychode sa sustredila predov?etkym na pevnosti a hrady: ^[26] Krak des Moab v  Keraku a Krak de Montreal v  Zajordansku , Belvoir ne?aleko Tiberiady v dne?nom severnom Izraeli, hrad Ibelin v blizkosti Jaffy, templarska pevnos? La Roche Guillaume v Turecku a predov?etkym slavny hrad radu johanitov Krak des Chevaliers v dne?nej Syrii a mnoho ?al?ich pevnosti .

Kri?iaci v?ak nebudovali iba vojensku architekturu, ale zameriavali sa tie? aj na kostoly, na ich stavbe sa mimo ineho podie?ali Arabi a miestne obyvate?stvo. ^[22] V Jeruzaleme bolo kostolov dvadsa? sedem, v Tyru dvanas? a v Akkone ?tyridsa?. ^[42]

Za vlady kri?iakov do?lo k prestavaniu a roz?ireniu Baziliky Svateho Hrobu . Architektonicky tato prestavba vychadza z vtedaj?ej francuzskej a stredomorskej architektury a je syntezou neskor?ich romanskych a ranych gotickych prvkov. ^[43] Prestavba spojila v?etky do tej doby oddelene oltare a bola dokon?ena v roku 1149 .

Kri?iacke umenie a architektura kombinovala zapadnu gotiku s  byzantskym slohom a islamskou architekturou . Ve?ke mesta mali be?ne kupele , ktore sa podobali tureckym ?i starym rimskym kupe?om. ^[22] ?eny nav?tevovali kupele rovnako ?asto ako mu?i, teda dvakrat a? trikrat ty?denne a kupali sa oddelene od mu?ov. ^[44] V domoch boli pokro?ilo rie?ene socialne zariadenia, ^[44] ktore chybali vo va??ine vtedaj?ich svetovych miest.

Jednym z najrannej?ich prikladov kri?iackeho umenia je Melisendin ?altar , ^[45] iluminovany rukopis zhotoveny medzi rokmi 1135  ?  1143 , ktory je dnes umiestneny v  Britskej knihovne . Ostatne dochovane rukopisy z kri?iackej Palestiny su va??inou z 13. storo?ia. ^[26]

12. storo?ie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Edessa a Damask [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v ?lankoch: Obliehanie Edessy a Druha kri?iacka vyprava

Ke? v roku 1131 zomrel kra? Balduin II. , na tron nastupila jeho dcera Melisenda s man?elom Fulkom z Anjou . Po?as spolo?nej vlady kra?ovskeho paru za?il Jeruzalem najva??i ekonomicky a kulturny rozkvet. Po nastupu noveho kra?a za?ali severne kri?iacke ?taty revoltova? a podryva? jeruzalemsku autoritu. Nakoniec sa proti jeruzalemskemu kra?ovi obratili. ^[46] Fulkovi sa v?aka vojenskej prevahe podarilo uznanie lennej zavislosti ostatnych kri?iackych vladcov vynuti?. Do Antiochijskeho knie?atstva potom dosadil svojho spojenca Raimonda z Poitiers .

Mosulsky atabeg Zengi vyu?il roztrie?tenosti kri?iakov a zauto?il na kri?iacke uzemia. Vrcholom ?a?enia bolo dobytie hradu Montferand , ktory branil sam kra? Fulko a ktoreho Zengi donutil kapitulova?. ^[47] Fulko si dobre uvedomoval, ?e Zengiho hrozba v doh?adnej dobe nepominie a preto koncom tridsiatych rokov uzavrel spojenectvo s  damaskym emiratom. ^[48]

V roku 1143 Fulko pri love ne??astne spadol z ko?a a zabil sa. Zengi okam?ite vytiahol proti kri?iackym ?tatom a v roku 1144 dobyl Edesske grofstvo . ^[49] Kra?ovna Melisenda sa po man?elovej smrti stala regentkou za star?ieho maloleteho syna, buduceho kra?a Balduina III. Kra?ovska rada stanovila poradcom barona Manassea de Hierges , ^[50] ktory po Fulkovej smrti viedol jeruzalemske vojsko. V roku 1147 bol v?ak Zengi zavra?deny svojim eunuchom Jaranke?om . ^[51] Novy jeruzalemsky kra? Balduin III. vycitil prile?itos? a vytiahol proti Damasku. ?a?enim ni? nedosiahol a nakoniec ustupil spa? do Palestiny. O rok neskor dorazil do zeme kontingent druhej kri?iackej vypravy .

Stretnutie vodcov kri?iackej vypravy v Akkone v roku 1148 sa zu?astnil francuzsky kra? ?udovit VII. a nemecky kra? Konrad III. Koncil potom presadil, navzdory nieko?kym opozi?nym ??achticom, ?a?enie na Damask. Kri?iacka vyprava potom skuto?ne v roku 1148 na Damask vytiahla, ale obliehanie mesta skon?ilo uplnym fiaskom.

Nastup Balduina III. [ upravi? | upravi? zdroj ]

Potom, ?o sa kri?iaci neuspe?ne pokusili doby? Damask, vytiahol moslimsky vladca Nur ad-Din proti Antiochii a porazil knie?a?a Raimonda . ^[52] Nedlho potom bol zajaty edessky grof Joscelin II. a jeho ?ena ostatnu ?as? Edesskeho grofstva predala Byzantskej ri?i . ^[53] Po smrti antiochijskeho knie?a?a a zajati edesskeho grofa bol tie? zavra?deny tripolisky grof Raimond II. , ?im bol jeho ?tat uvrhnuty do vnutornej krizy. Jeruzalemsky kra? najprv vytiahol oslobodi? Antiochiu od Nur ad-Dina a potom s nim uzavrel primerie, ?im ziskal oddychovy ?as na to, aby mohol najs? noveho vladcu pre severne kri?iacke ?taty. ^[54] Aj ke? Edesske grofstvo u? de facto neexistovalo, novym titularnym grofom sa stal syn Joscelina II. Joscelin III. Balduin III. sa tie? stal poru?nikom noveho grofa z Tripolisu, ktory bol neplnolety a za neho prakticky vladla matka. Nakoniec sa kra? sna?il vybra? ?enicha pre ovdovenu antiochijsku k?a?nu Konstanciu, ale pre jej vzdor sa tak tri roky nedarilo. Potom si zvolila za man?ela nemajetneho francuzskeho rytiera Renauda de Chatillon . ^[55]

Aj ke? bolo Balduinovi III. u? dvadsa? rokov, musel sa o moc stale deli? so svojou matkou Melisendou. Balduin si preto na jeruzalemskom patriarchovi vynutil svoju korunovaciu ako samovladca kra?ovstva. Tim vyvolal otvoreny konflikt s Melisendou a jej spojencom Manassem de Hierges, v ktorom Balduin III. zvi?azil. Kra?ovna odi?la do ustrania a Manasses de Hierges opustil Blizky vychod. ^[56]

V roku 1153 Balduin III. dobyl poslednu ba?tu egyptskej moci v Levante ? pristav A?kelon . Mesto ziskal udelom kra?ov mlad?i brat Amaury . Dobytim Askalonu kri?iaci ovladli cele palestinske pobre?ie. Vyprava v?ak stala kra?ovsku pokladnicu ve?ke peniaze a v dobe, ke? sa Nur ad-Din zmoc?oval Damasku, bol sa nuteny jeruzalemsky kra? len prihliada?. ^{[57] [58]}

Aliancia s Byzanciou [ upravi? | upravi? zdroj ]

V pa?desiatich rokoch 12. storo?ia sa jeruzalemska politika zameriavala na vrelej?ie vz?ahy s  byzantskym cisarom , ?o bolo potvrdene na jar 1158 soba?om kra?a Balduina s neterou cisara Manuela I. V tej dobe v?ak novy antiochijsky knie?a Renaud de Chatillon spolu s armenskymi spojencami zauto?il a vyplienil byzantsky Cyprus . ^[59] Balduin III. sa od Renauda di?tancoval a na jese? 1158 cisar Manuel vytiahol na vychod na trestnu vypravu.

V roku  1159 zomrela Manuelova man?elka Berta ze Sulzbachu a cisar sa obratil na jeruzalemskeho kra?a, aby mu sprostredkoval novy soba? s niektorou z kri?iackych ??achti?ien. Balduin preferoval svoju neter Melisendu, dceru tripoliskeho grofa, ale cisar nakoniec zvolil dceru antiochijskej k?a?nej Konstancie Marii. Balduina III. a jeruzalemsky aj tripolisky dvor cisar svojim rozhodnutim podra?dil, vz?ahy sa v?ak skoro zase urovnali. ^[60] V roku 1163 stale bezdetny Balduin III. ochorel a v  Bejrute zomrel. Na tron nastupil jeho mlad?i brat, grof z Jaffy a Askalonu Amaury. ^[61]

Amaury I. a pa? vyprav do Egypta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Kri?iacke ?a?enie do Egypta

Ke? Amaury I. nastupil na tron, Nur ad-Din ohrozoval v?etky kri?iacke ?taty a kra? si uvedomoval nutnos? pokra?ovania priate?skeho kurzu k Byzancii. Zarove? bol v?ak posadnuty my?lienkou dobytia Egypta. ^[62] O Egypt v?ak mal zaujem aj Nur ad-Din, ktory tu v roku 1163 pomohol zosadenemu vezirovi ?avarovi spa? do jeho uradu. ?avar sa ale nakoniec obratil k Nur ad-Dinovi chrbtom a spojil sa s jeruzalemskym kra?om. Ten roku 1164 vtrhol do Horneho Egypta, kde v pevnosti Bilbajs obk?u?il Nur ad-Dinovu armadu. ^[63] Nur ad-Din preto zauto?il na severnu Syriu a donutil tak Amauryho sa stiahnu? spa?.

V roku 1167 Nur ad-Dinov emir ?irkuh zhroma?dil nove vojsko pre ?a?enie do Egypta. ?avar sa opa? obratil o pomoc na Amauryho I. Ten opa? vytiahol na juh, kde po nieko?kych nerozhodnych bitkach obe strany uzavreli primerie a ?avar bol donuteny kri?iakom plati? vysoky tribut. ^[64]

U? v oktobri ?al?ieho roku v?ak kri?iaci vtrhli do delty Nilu , kde zmasakrovali miestne kres?anske obyvate?stvo. Ke? potom Amaury obliehal Kahiru, Egyp?ania po?iadali o pomoc Nur ad-Dina, ktory v januari 1169 donutil jeruzalemske vojsko k ustupu. ^[65] ?irkuh sa stal novym egyptskym vezirom a po ?om nastupil jeho synovec Salah ad-Din Jusuf ben Ajjub.

Amaury a byzantsky cisar Manuel pova?ovali Salah ad-Dinovo prevzatie moci v Egypte, spolu s Nur ad-Dinom v Syrii, za poru?enie rovnovahy sil. ^[66] Cisar preto zosnoval ?al?ie egyptske ?a?enie a pris?ubil palestinskym Frankom na pomoc lo?stvo. Po ty?d?och ?akania skuto?ne kri?iaci s flotilou po boku vytiahli do Egypta, kde obliehali pristav Damietta . ^[67] Mesto v?ak utoku odolalo a uto?nici sa nakoniec stiahli. Tim tie? skon?ilo pa? kri?iackych pokusov o dobytie Egypta.

Napriek pohrome, akou skon?ilo ich spolo?ne podnikanie, bolo Amauryho a Manuelovo spojenectvo na?alej udr?ovane. V roku  1173 ponukla jeruzalemskym kri?iakom spojenectvo moslimska sekta asasinov , ktorych ?ejkom bol v tej dobe Ra?id ad-Din Sinan , medzi kri?iakmi znamy ako Starec z hor. Proti spojenectvu sa v?ak postavili templari a asasinskeho posla zabili. Amaury I. sa rozzuril, nechal zodpovednych templarov zatknu? a u pape?a dokonca ?iadal zru?enie templarskeho radu. ^[68] Sinanovi sa kra? ospravedlnil a ten ospravedlnenie prijal. V roku 1174 Nur ad-Din zomrel a po nieko?kych mesiacoch ho nasledoval aj  Amaury I. Necely ty?de? po Amauryho smrti bol za noveho jeruzalemskeho kra?a korunovany jeho trinas?ro?ny syn ako Balduin IV. Do roku 1180 prebiehali pravidelne drobne ?arvatky medzi Salah ad-Dinom a novym kra?om, potom bolo zjednane primerie na dva roky. ^[69] Toho roku zomrel aj cisar Manuel I. a s jeho smr?ou stratilo Jeruzalemske kra?ovstvo mocneho spojenca.

Moslimska ofenziva a upadok kra?ovstva [ upravi? | upravi? zdroj ]

Amauryho naslednik Balduin IV. od utlej mladosti trpel leprou . Aj cez svoju chorobu sa ukazal by? ve?mi rozhodnym a energickym kra?om a vojvodcom. V tej dobe sa u? naplno prejavilo rozdelenie kra?ovskeho dvora a jeruzalemskych baronov na dve nazorove skupiny. ^[70] Prvu skupinu tvorili predov?etkym ??achtici, ktori sa vo Svatej zemi narodili a ich rody tu ?ili po nieko?ko generacii. Po nastupe Balduina IV. mali tito ??achtici tie? na dvore prevahu. Ich hlavnymi predstavite?mi boli grofi z Tripolisu Raimond III. a baron z  Ramly a Nabulusu Balian . Ti zastavali umiernene nazory na spolu?itie s moslimmi a presadzovali vo?i nim aj Byzancii ustretovej?iu politiku, vojensky zameranou na obranu zeme. ^[37] Druhou skupinou boli ??achtici, ktori sa v Palestine nenarodili, ale ziskali tu svoje panstva a v arabskom svete sa prili? neorientovali. Ti presadzovali vo?i moslimskym ?tatom uto?nu a dobyva?nu politiku a medzi ich predstavite?ov patrili bratia Guy a Amaury de Lusignan a tie? aj Renaud de Chatillon . Od roku 1180 ziskali priaznivci agresivnej?ej politiky vyznamne miesta v ?tatnej sprave a potom aj rozhodujuce slovo na dvore, ke? sa kra?ova sestra Sibyla vydala za grofa z Jaffy a Askalonu Guya de Lusignan. Guyovej dvorskej skupine sa tie? podarilo na uvo?nene miesto jeruzalemskeho patriarchu zvoli? arcibiskupa z Caesareje Herakleia , zatia? ?o Raimond III. so svojimi priaznivcami presadzoval akkonskeho arcibiskupa, kronikara a vychovavate?a Balduina IV., Vilhelma . ^[71]

V Egypte zatia? narastala po smrti Nur ad-Dina moc vezira Salah ad-Dina Jusufa ben Ajjuba, neskor znameho ako Saladin . Saladin najprv za?al zjednocova? moslimov v Syrii a narazil na odpor vladcov v Aleppu a Mosulu, ktori boli zo Zengiho rodu. Jeruzalemski kri?iaci, ktori si novu Saladinovu hrozbu dobre uvedomovali, zo v?etkych sil sa sna?ili podpori? zengiovskych vladcov a v roku 1176 sa im Saladina podarilo od utoku na Aleppo odradi?. ^[72]

Kvoli neustalym lupe?nym najazdom Renauda de Chatillon na obchodne karavany Arabov Saladin na Jeruzalemske kra?ovstvo zauto?il. Do ?ela jeruzalemskych vojsk sa postavil kra?ov ?vagor Guy, ktory v?ak predviedol iba svoju vahavos? v boji a jeho odporcom, na ?ele s Raimondom III., kra?a primali Guya z funkcie velite?a odvola?. ^[73] Do ?ela armady sa napriek svojmu malomocenstvu postavil kra? Balduin osobne a Guya vy?achoval z nastupnictvom na tron tym, ?e nechal korunova? svojho pa?ro?neho synovca za korunneho princa. ^[74] Kra?ovym zastupcom sa stal Raimond III., ktory sa rovnako stal regentom kra?ovstva po dobu neplnoletosti mladeho Balduina V. a velite?om armady. Svoju zdatnos? Raimond III. preukazal, ke? Saladina zahnal od obliehania Keraku (pevnosti Renauda de Chatillon), kde sa v tej dobe konala svadba jeho nevlastneho syna Homfroia a kra?ovej mlad?ej sestry Isabely a kde bol tie? pritomny ve?ky po?et vyznamnych svadob?anov z radov baronov. ^[75]

V roku 1185 chory kra? zomrel a Raimond III. sa tak mohol z pevnej pozicie regenta naplno zmocni? vlady za mladeho kra?a Balduina V. ^[55] Raimond tie? vyjednal so Saladinom primerie na ?tyri roky. ^[73] O rok neskor v?ak ne?akane mlady kra? zomrel a Raimond stratil svoje regentske prava. Moc pre?la na matku zosnuleho kra?a Sybilu a jej man?ela Guya de Lusignan, ktori si po kratkom konflikte vladu v Jeruzaleme zaistili. Raimond III. odi?iel z Jeruzalema do Tiberiady , kde sa dohodol so Saladinom na vzajomnom primeri. ^[76] Dvorska strana bojachtivych ??achticov sa tak dostala opa? k moci. ^[77]

Pad Jeruzalema a tretia kri?iacka vyprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v ?lankoch: Bitka pri Hattine , Obliehanie Jeruzalema (1187) a Tretia kri?iacka vyprava

Guy de Lusignan sa ukazal ako zly a nerozhodny vladca. Kra?ov blizky spojenec Renaud de Chatillon znovu zauto?il na saracensku karavanu a zajatych obchodnikov a tovar odvliekol do Keraku . ^[78] Saladin tuto akciu vzal ako zamienku k vojne a za?al sa chysta? na boj. ??achtici boli Renaudovou akciou rozhor?eni a Raimond III. z Tripolisu aj antiochijsky knie?a Bohemund III. odmietli ma? s novou vojnou so Saladinom ?oko?vek spolo?neho. ^[79] Guy de Lusignan v?ak za?al v okoli Nazaretu zhroma??ova? v?etky vojska. Tripolisky grof Raimond sa nakoniec k vojsku pripojil tie?. V naslednej bitke pri hattinskych rohoch 4. jula 1187 v?ak jeruzalemske vojsko Saladin porazil a zajal kra?a aj ostatnych vodcov. Raimondovi III., Balianovi z Ibelinu, Reginaldovi zo Sidonu , patriarchovi Herakliovi, titularnemu grofovi z Edessy Joscelinovi III. a asi trom tisickam ?al?ich kres?anov sa podarilo vyviaznu?. Renaud de Chatillon bol Saladinom popraveny a Guy de Lusignan s ostatnymi boli s poctami odvedeny do zajatia. ^[80] Potom Saladin u? dobyval ?ahko jedno kri?iacke uzemie za druhym a 2. oktobra 1187 padol samotny Jeruzalem . Iba nieko?ko miest a hradov zostalo v kri?iackych rukach, ako pristav Tyros, (chraneny strykom Balduina V. Konradom z Montferratu , ktory dorazil z Kon?tantinopola), mesto Antiochie , Tripolis a hrady Beaufort , Chastel Blanc , Marqab , Tortosa a Krak des Chevaliers . ^[81]

Strata Jeruzalema na jese? roku 1187 ukon?ila na ?as existenciu Jeruzalemskeho kra?ovstva. Mnoho obyvate?ov utieklo pred Saladinom do Tyru, Tripolisu, ?i Egypta, odkia? sa vratili naspa? do Europy . Kres?ania, ktori padli Saladinovi do ruk, sa mohli vykupi?; ti, ktori sa nemohli od moslimov vyplati?, upadli do otroctva . ^[81] Na dobytych uzemiach nastala ve?ka zmena v zlo?eni obyvate?stva. Kres?ania zapadneho ritu museli odis? a na ich miesto prichadzali moslimovia. Vychodni kres?ania smeli zosta?, rovnako ako ?idia , ktorych postavenie sa dokonca oproti kri?iackej vlade zlep?ilo. ^[82] Pad Jeruzalema otriasol celou Europou. Hovori sa, ?e pape? Urban III. vtedy zomrel ?ia?om, ale je ve?mi pravdepodobne, ?e sa o tejto pora?ke pred smr?ou vobec nestihol dozvedie?. ^[83] Jeho nastupca Gregor VIII. sa obratil na europskych kra?ov s vyzvou, aby sa zriekli bojov medzi sebou a vydali sa na novu kri?iacku vypravu . Potom, ?o do Europy za?ali prichadza? prvi ute?enci so spravami o katastrofe v Zamori, za?ali do Svatej zeme prudi? men?ie ozbrojene kontingenty na pomoc kri?iakom v Palestine. Ako prvi na Blizky vychod dorazili normanske lode sicilskeho kra?a Viliama II. a vyznamne pomohli pri obrane Tyru a Tripolisu. Neskor priplavali lode z  Danska , Flamska aj Anglicka a tie? prispeli lo?stva talianskych mestskych ?tatov. ^[82] V nieko?kych neskor?ich rokoch sa po su?i aj po mori vydali smerom do Svatej zeme mohutne vojska europskych monarchov, vratane kontingentu francuzskeho kra?a Filipa II. Augusta , anglickeho kra?a Richarda I. Levie srdce aj rimsko-nemeckeho cisara Fridricha I. Barbarossu . Do dejin tieto men?ie aj va??ie oddelene putujuce expedicie vstupili pod suhrnnym nazvom tretia kri?iacka vyprava .

V lete roku 1188 Saladin prepustil kra?a Guya de Lusignan a ten sa vydal do Tyru. Obranca mesta a uznavany velite? Konrad z Montferratu v?ak ?erstvo prepusteneho Lusignana odmietol vpusti? do mesta a uzna? ho kra?om. ^[84] Guy nechcel zosta? sedie? ne?inne pod hradbami Tyru a s h?stkou svojich vojakov za pomoci pisanskeho lo?stva zauto?il na Akkon. ?asom Guy ziskaval podporu od miestnych Frankov, dokonca sa k nemu pripojil aj Konrad. Po prichode europskych posil z  Francuzska a Anglicka , na ?ele s panovnikmi oboch zemi, ^[84] sa mesto kri?iakom 12. jula 1191 vzdalo.

Po dobyti mesta medzi Guyom a Konradom prepukol znovu spor o jeruzalemsku korunu. Guy sa v?ak nehodlal svojho postavenia vzda?. ^[85] Vzh?adom na to, ?e Guyova ?ena, kra?ovna Sybila bola po smrti, stratil pod?a mnohych ??achticov svoje prava na kra?ovsky titul. Titul tak automaticky pre?iel na Sibylinu sestru Isabelu, ktora bola vydana za Homfroia IV. z Toronu. Konrad nechal Isabelu s Homfroiom rozvies? a potom ju sam po?iadal za man?elku, ?im sa stal uchadza?om o tron. ^[86] Europski krali sprostredkovali kompromis: Guy de Lusignan mal do?ivotne zosta? kra?om a Konrad s Isabelou sa mali sta? jeho nastupcovia. Skuto?nu vladu v zemi v?ak dr?al anglicky kra? Richard. ^[87]

Francuzsky kra? Filip z Akkonu odplaval 31. jula 1191 . Richard I. zostal e?te cely rok a? do oktobra 1192 a nakoniec sa so Saladinom dohodol na pa?ro?nom primeri. Kri?iaci si mali podr?a? palestinske pobre?ie a? po mesto Jaffa a Jeruzalem sa mal sta? putnickym miestom vo?ne pristupnym pre kres?anov. Dohoda bola potvrdene 2. septembra 1192 a Richard I. sa vydal na cestu do Europy. ^[88] Zatia? v?ak znovu vzplanula nevra?ivos? medzi Guyom, na ktoreho stranu sa postavili Pisanci, a Konradom, ktoreho podporovali Janovania . Richard Levie srdce vymenoval kra?om viac podporovaneho Konrada a Guya od?kodnil Cyprom, ktory pri ceste do Svatej zeme dobyl na Byzantskej ri?i. Preto?e ho ale po dobyti obratom predal templarom, musel Cyprus Guy od nich najskor odkupi?. Tym dal vzniknu? novemu kri?iackemu ?tatu Cyperske kra?ovstvo . ^[89] Konrad z Montferratu bol v?ak zanedlho na prikaz Starca z hor v Tyru zavra?deny. ^[90]

Vdova Isabela bola potom vydana za Richardovho synovca Henricha ze Champagne . Henrich nebol nikdy korunovany za kra?a, cez to v Palestine fakticky vladol. Po Saladinovej smrti v roku 1193 a Guya de Lusignan o rok neskor posilnil Henrich zo Champagne svoju poziciu a dohodol sa s Guyovym bratom, cyperskym kra?om Amaurym , ktory si nenarokoval jeruzalemsky tron. Henrichova a Isabelina dcera bola neskor vydana za Amauryho syna Huga , ?im vznikla nova jeruzalemska panovnicka dynastia. ^[91]

13. storo?ie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nasledujucich sto rokov bolo Jeruzalemske kra?ovstvo obklopene syrskym uzemim. Oproti stavu pred Hattinom a Saladinovou ofenzivou bolo len torzom. Hlavne mesto sa pres?ahovalo do pristavneho mesta Akkonu a kontrolovalo oblas? pobre?ia dne?neho severneho Izraela na juhu a ju?neho a centralneho Libanonu . Do Svatej zeme u? prakticky neprudili zapadni kolonisti a naopak miestni ??achtici odchadzali do Cyperskeho kra?ovstva a novych kri?iackych ?tatov v Grecku. ^[92]

Novy kra? Henrich zo Champagne zomrel v roku 1197 a vdova Isabela sa po ?tvrtykrat vydala, a to za brata svojho byvaleho ?vagra Amauryho II. z Lusignanu. Potom, ?o tretia kri?iacka vyprava skon?ila primerim so Saladinom, bola naplanovana ?tvrta kri?iacka vyprava , ktoru viedol Bonifac z Montferratu . Vyprava dobyla hlavne mesto Byzancie Kon?tantinopol , ^[93] ale do Svatej zeme ich u?astnici nikdy nedorazili.

Po smrti Amauryho a Isabely sa novou kra?ovnou stala mlada Isabelina dcera Maria z Montferratu , ktora bola vydana za omnoho star?ieho a nemajetneho europskeho rytiera Jana z Brienne . ^[94] Pri porode Janovej dcery v?ak Marie zomrela a ovdoveny Jan vladol ?alej ako regent . V roku 1217 bola vyhlasena piata kri?iacka vyprava a v septembri toho roku do Akkonu priplaval rakusky vojvoda Leopold VI. , uhorsky kra? Ondrej II. a cypersky kra? Hugo. Syrski Ajjubovci v?ak o vojnu nestali a bitke s kri?iakmi sa vyhybali. Za tejto situacie Frankovia svojim ?a?enim nedosiahli ni?oho a zahrani?ni spojenci Jana z Brienne nakoniec z Palestiny odplavali. ^[95]

V roku 1225 sa mlada dcera Jana z Brienne Jolanda vydala za rimsko-nemeckeho cisara Fridricha II. Fridrich Jana z Brienne zosadil z jeruzalemskeho tronu a v roku 1227 odplaval na Vychod . V roku 1229 vyjednaval s egyptskym sultanom al-Kamilom z rodu Ajjubovcov . ^[96] V  Jaffe obaja panovnici 11. februara 1229 uzavreli dohodu o navratu Jeruzalema pod vladu kres?anov. Moslimovia v?ak mali v meste nabo?ensku slobodu a dr?ali v rukach Omarovu me?itu a al-Aksa, ^[97] a Fridrich sa e?te toho roku vratil do Talianska. Po jeho odchode v Palestine aj na Cypre vypukla proti cisarovej autorite revolta , na ktorej ?ele bol klan Ibelinov . Hne? ako vypr?alo primerie vyjednane Fridrichom, kvarismedski Turci s Egyp?anmi znovu dobyli neopevneny Jeruzalem. ^[98] V ?al?ich rokoch sa u? piata kri?iacka vyprava vo Svatej zemi prakticky neodohravala. V roku 1239 priplaval navarrsky kra? Theobald zo Champagne , ktory sa znovu zmocnil Jeruzalema a pomohol kri?iakom pri dobyvani A?kalonu, ale u? nasledujuceho roku zo Svatej zeme odi?iel. V oktobri 1240 dorazil do Akkonu Richard z Cornwallu  ? priamy zastupca cisara Fridricha II. a jeho zaujmov. Richard uti?il rozbroje medzi akkonskymi baronmi a ich odpor proti rimsko-nemeckej moci v kra?ovstve, roz?iril uzemie Jeruzalemskeho kra?ovstva a uzavrel vyhodne primerie s moslimmi. ^[99] Hne? ako v?ak Richard z Cornwallu odi?iel, baroni proti cisarovi opa? povstali.

V roku 1242 bola na dva nasledujuce roky zvolena regentkou kra?ovstva za neplnoleteho kra?a Konrada II. cyperska kra?ovna Alice. Po Alicinom skorom skone nastupil na regentsky post ?ahko ovplyvnite?ny Henrich I. Baroni ?alej upev?ovali svoju moc a vladu v kra?ovstve. Tyros bol vy?aty z kra?ovskeho vplyvu a prideleny Philippovi de Montfort a akkonska komuna bola rozpustena. ^[100] Jeruzalem 23. augusta 1244 padlo do ruk chorezemskych vojsk ^[96] v egyptskych slu?bach a miestni kres?ania boli vyhnani. V oktobri toho isteho roku pod?ahla akkonska rytierska armada egyptsko-chorezemskym silam a kra?ovstvo sa z tejto rany u? nikdy nespamatalo. Tato bitka byva tie? niekedy ozna?ovana ako ?druhy Hattin“. ^[101]

V roku 1250 pri?iel do Palestiny (po neuspechu svojej kri?iackej vypravy v Egypte) francuzsky kra? ?udovit IX. V dobe, ke? bol ?udovit prepusteny zo zajatia, dostali sa do popredia egyptskych dejin Mameluci , ^[102] ktori v Egypte vyhlasili Mamelucky sultanat . Francuzsky kra? bol v  Zamori cele ?tyri roky, ^[103] po?as ktorych Jeruzalemskemu kra?ovstvu prakticky vladol. ^[104]

Po ?udovitovom odchode spa? do Francuzska (1254) zomrel mlady kra? Konrad II. z hohenstaufovskej dynastie a jeho dedi?om sa stal jeho syn Konrad III. V Jeruzalemskom kra?ovstve zatia? vypukla nova ob?ianska vojna: Pisanci sa spolu s  templari postavili proti Benat?anom , podporovanym Ibelinmi a Provensalcami. V uliciach hlavneho mesta sa bojovalo, na moriach bojovala medzi sebou talianske lo?stvo a rozne zaujmove skupiny superili o ostatne mesta pod kres?anskou nadvladou. ^[105]

Do dejin Blizkeho vychodu za?ali stale viac prenika? Mongoli , ktorych kres?anski vladcovia v Kilikii a Antiochii ochotne uznali za svojich vladcov. Baroni v Akkonu to v?ak neurobili. ^[106] Mongolsky chan Hulegu , ktory zalo?il mongolsky Ilchanat v Perzii, ^[107] po?adoval poddanstvo tie? aj od mamelukov. Ti v?ak odmietli a rozhodli sa pre vojnu. Hulegu bol v?ak prili? zamestnany v  Perzii , sultan Kutuz v roku 1260 porazil pri Ajn D?alude mongolske vojska generala Ketbughy. ^[108] Jeruzalemski baroni, naplno zamestnani vlastnymi svarmi, ^[107] zachovali neutralitu. Mocenske centra Mosul a Aleppo sa nasledne opa? vratili pod moslimsku vladu. Mongoli sa obmedzili na vladu v Perzii a kri?iaci v Palestine sa u? nemohli spolieha? na ich vojensku pomoc. ^[109]

E?te v rok 1260 bol mamlucky sultan Kutuz zavra?deny vojvodcom Bajbarsom , ktory nastupil na jeho miesto. ^[110] Bajbars o tri roky neskor za?al rozsiahlu ofenzivu proti kri?iakom a zauto?il priamo na Akkon. V?aka pomoci od kri?iakov z  Cypru sa podarilo kres?anom mesto udr?a?. Bajbars, nazyvany Panter, ^[96] v?ak do roku 1268 obsadil va??inu kri?iackych opornych bodov v Palestine a Galileji. Najva??im Bajbarsovym uspechom v?ak bolo dobytie Antiochie . ^[111] Jedinou pomocou, ktora z Europy dorazila, bol maly kontingent na ?ele s  anglickym princom Eduardom . Potom, ?o sa Eduard zoznamil so zlou miestnou situaciou, vyjednal v roku 1271 s Bajbarsom mier na desa? ^[112] alebo jedenas? rokov ^[113] a po uspe?nom uniku z pokusu o atentat sa vratil do Europy.

Po Eduardovom odchode za?ali akkonski baroni rie?i? otazku naslednictva. Titularny jeruzalemsky kra? Konradin bol po prehranej bitke pri Tagliocozzo Karolom z Anjou v roku 1268 bezprecedentne popraveny a opusteny tron mal pripadnu? cyperskemu kra?ovi Hugovi III. Ironiou osudu ?al?ia uchadza?ka o tron, Maria, titularna k?a?na antiochijska, za uplatu prenechala svoje naroky prave Karolovi z Anjou. Ten do Akkonu vyslal svojho zastupcu Rogera zo San Severina . ^[114] Kra?ovstvo sa rozdelilo na dva tabory priaznivcov Karola z Anjou a Huga III. A? po Karolovej smrti v roku 1285 aj jeho stupenci uznali za pravoplatneho kra?a Hugovho syna Henricha .

Pad Akkonu [ upravi? | upravi? zdroj ]

V tom istom obdobi vstupovalo do Palestiny vojsko noveho mamluckeho sultana Kalavuna ^[107] za jeho vlady do?lo v roku 1283 k pred??eniu primeria s kres?anskym kra?ovstvom Akkon , a to na desa? rokov, desa? mesiacov, desa? dni a desa? hodin. Sultan suhlasil s pred??enim primeria, preto?e nepova?oval Akkon za hrozbu, ale za vyhodneho obchodneho partnera. Primerie sa ale vz?ahovalo iba na Akkon, na ostatne uzemne pozostatky Jeruzalemskeho kra?ovstva sultan ?alej bez milosti uto?il ? v roku 1285 tak napadol a dobyl hrad johanitov Margat , v roku 1287 bola dobyta Lakatiea, 19. aprila 1289 Tripolis ^[115] a toho isteho roku Botron a Nefin . Preto?e sultan udr?oval vo?i Akkonu aj na?alej primerie, zavladol v tomto kres?anskom kra?ovstve strach a Henrich II. Cypersky vyslal do Europy poslov s prosbou o pomoc. Na vyzvu pape?a Mikula?a IV. sa ale zi?lo len ?es?desiat rytierov, ktorych vyslal anglicky kra? Eduard I. , a ?tyridsa? templarov z Katalanska . V tej dobe skon?ila kri?iacka vyprava v strednom a severnom Taliansku a ?oldnieri bez prace tak radi prijali vyzvu k odchodu do Akkonu. Va??ina z tychto ozbrojencov nikdy predtym vo Svatej zemi nebola, a mali teda o spolu?iti moslimov a kres?anov zna?ne skreslene predstavy, ?o nasledne viedlo k rade konfliktov. Tito novo prichodzi ?oldnieri nebrali ?iadny oh?ad na snahu o pokojne spolu?itie a udr?iavani primeria s moslimskym obyvate?stvom. Do?lo ku krvavemu napadnutiu moslimskych ro?nikov, syrskych obchodnikov a dokonca aj pravoslavnych Grekov , vtedy nevinnych obyvate?ov, ktori s Akkonom pokojne obchodovali. Moslimovia, ktori masakru unikli, sa odobrali do Kahiry , kde podali s?a?nos? u sultana Kalavuna. Ten sa po porade s islamskymi duchovnymi vodcami rozhodol primerie zru?i? a vytiahnu? na Akkon. Po?as priprav na ?a?enie Kalavun zomrel a za noveho sultana bol vyhlaseny al-A?raf Kalil , Kalavunov druhorodeny syn, ktory v pripravach na boj pokra?oval a oficialne vyhlasil Akkonu vojnu. D?a 5. marca 1291 potom sultan dorazil s hlavnym vojskom na doh?ad od hradieb Akkonu a za?alo obliehanie. 4. maja 1291 priplaval do obliehaneho mesta Henrich II. Cypersky, s sprievodom stovky rytierov a dvoch tisic ozbrojencov. Ke? ale Henrich II. Cypersky zbadal silu protivnikovej armady a zna?ne po?kodene opevnenie mesta, pochopil, ?e obrancovia nemaju ?iadnu ?ancu a tak u? 8. maja mesto opa? opustil. Rovnako sa zachovalo 3000 obyvate?ov, vratane miestnej aristokracie, ktori sa rovnako urychlene nalodili a utiekli. Sultanova armada zatia? ?alej pokra?ovala v ostre?ovani opevnenia obliehacimi strojmi, kopala ?tolne pod hradbami a odra?ala ob?asne vypady protivnika. Posledny mohutny utok na oslabeny Akkon za?ali sultanove vojska v piatok 18. maja 1291, ke? sa im postupne podarilo, ?as? po ?asti, doby? takmer cele mesto. Po?as tychto bojov bol zabity ve?majster johanitov Jean de Villiers a ve?majster templarov Guillaume de Beaujeu . Padla aj va??ina anglickych rytierov a francuzskych rytierov z gardy jeruzalemskeho kra?a. Ostatni utekali na more a sna?ili sa nalodi? na rychlo odplavajuce lode. Boje ?alej pokra?ovali v akkonskej citadele chranenej templarmi, ^[107] v sidle nemeckeho radu a v sidle ?pitalnikov , kde pokra?oval odpor radovych rytierov , johanitov , templarov , teutonov , lazaritov a svatotoma?skych rytierov . Sidla jednotlivych radov postupne kapitulovali a najdlh?ie sa udr?ala citadela , udajne a? do 28. maja 1291. Obyvatelia a obrancovia Akkonu, ktori sa nezachranili utekom na cyperskych lodiach, boli nakoniec ?iasto?ne zabiti a ?iasto?ne predani do otroctva. Zostavajuce tri templarske hrady, Sidon , Tortos a Atlita , sultanove vojska obsadili po?as jula a augusta 1291 , potom, ?o ich templari opustili. Epopeja Jeruzalemskeho kra?ovstva na azijskej pevnine, trvajuca takmer dvesto rokov, skon?ila. Cyperske kra?ovstvo , s ktorym Akkon od dob Huga III. tvoril uniu, v?ak pretrvalo mnoho ?al?ich desa?ro?i. Niektori europski monarchovia a ??achtici nosia titul Jeruzalemsky kra? a? do su?asnosti.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• BALDWIN, Marshall W., a kol. A History of the Crusades. Vol. 1, The first hundred years [online]. Madison: University of Wisconsin Press. Dostupne online. (anglicky)
• BRIDGE, Antony. K?i?ove vypravy . Praha : Academia, 1995. 228 s. ISBN 80-200-0512-9 .
• DUGGAN, Alfred. K?i?acke vypravy . Praha : Orbis, 1973. 214 s.
• GABRIELI, Francesco. K?i?ove vypravy o?ima arabskych kronika?? . Praha : Argo, 2010. 344 s. ISBN 978-80-257-0333-5 .
• HROCHOVA, V?ra ; HROCH, Miroslav . K?i?aci ve Svate zemi . 2. vyd. Praha : Mlada fronta, 1996. 289 s. ISBN 80-204-0621-2 .
• HROCHOVA, V?ra. K?i?ove vypravy ve sv?tle soudobych kronik . Praha : Statni pedagogicke nakladatelstvi, 1982. 255 s.
• IBN MUNKIZ, Usama . Kniha zku?enosti arabskeho bojovnika s k?i?aky . Praha : Academia, 2009. 348 s. ISBN 978-80-200-1814-4 .
• KOMNENA, Anna . Pam?ti byzantske princezny . Praha : Odeon, 1996. 565 s. ISBN 80-207-0527-9 .
• KOVA?IK, Ji?i . Me? a k?i? : (1066-1214) : ryti?ske bitvy a osudy I . Praha : Mlada fronta, 2005. 278 s. ISBN 80-204-1289-1 .
• NICOLLE, David . Druha k?i?ova vyprava 1148 : pohroma p?ed branami Dama?ku . Praha : Grada , 2010. 96 s. ISBN 978-80-247-3413-2 .
• NICOLLE, David. K?i?acke hrady ve Svate zemi : 1097?1192 . Praha : Grada, 2007. 64 s. ISBN 978-80-247-1891-0 .
• NICOLLE, David. K?i?acke hrady ve Svate zemi : 1192?1302 . Praha : Grada, 2009. 64 s. ISBN 978-80-247-2874-2 .
• NICOLLE, David. Pad Akkonu 1291 : krvavy zanik k?i?ackych stat? . Praha : Grada, 2010. 96 s. ISBN 978-80-247-3414-9 .
• NICOLLE, David. Prvni k?i?ova vyprava 1096-99 : dobyti Svate zem? . Praha : Grada, 2007. 96 s. ISBN 978-80-247-1896-5 .
• NICOLLE, David. T?eti k?i?ova vyprava 1191 : Richard Lvi srdce, Saladin a zapas o Jeruzalem . Praha : Grada, 2008. ISBN 978-80-247-2382-2 .
• PETERS, Edward. The First Crusade: the chronicle of Fulcher of Chartres and other source materials . 2. vyd. Philadelphia : University of Pennsylvania Press, 1998. 317 s. ISBN 0-8122-1656-3 . (po anglicky)
• RILEY-SMITH, Jonathan. The First Crusade and the idea of crusading . Philadelphia : University of Pennsylvania Press, 1986. 227 s. ISBN 0-81-228026-1 . (po anglicky)
• RILEY-SMITH, Jonathan. The Oxford illustrated history of the Crusades . Oxford : Oxford University Press, 1995. 436 s. ISBN 0-19-820435-3 . (po anglicky)
• RUNCIMAN, Steven . A history of the Crusades. vol. 1, The first Crusades and the foundation of the Kingdom of Jerusalem . Cambridge : Cambridge University Press, 1999. 376 s. ISBN 0-521-06161-X . (po anglicky)
• RUNCIMAN, Steven. A history of the crusades. Vol. 2, The Kingdom of Jerusalem and the Frankish East : 1100-1187 . London : Penguin Books, 1990. 376 s. ISBN 0-14-013704-1 . (po anglicky)
• RUNCIMAN, Steven. A history of the Crusades. vol. 3, The kingdom of Acre and the later crusades . London ; New-York ; Toronto : Penguin Books, 1990. 529 s. ISBN 0-14-013705-X . (po anglicky)
• SMAIL, Raymond Charles. Crusading Warfare (1097-1193) . New York : Barnes & Noble Books, 1956. 272 s. ISBN 1-56619-769-4 . (po anglicky)
• SOUKUP, Pavel. T?eti k?i?ova vyprava dle kronika?e Ansberta . P?ibram : Knihovna Jana Drdy v P?ibrami, 2003. 151 s. ISBN 80-86240-67-3 .
• TATE, Georges. K?i?aci v Orientu . Praha : Nakladatelstvi Slovart, 1996. 192 s. ISBN 80-85871-15-7 .
• TYERMAN, Christopher. God's War : A New History of the Crusades . Cambridge : Belknap Press of Harvard University Press, 2006. ISBN 0-674-02387-0 . (po anglicky)
• WOLFF, Robert L.; HAZARD, Harry W., a kol. A History of the Crusades. Vol. 2, The later Crusades, 1189-1311 . Madison : University of Wisconsin Press, 1969. 871 s. Dostupne online. (po anglicky)
• ZAST?ROVA, Bohumila, a kol. D?jiny Byzance . Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8 .

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Jeruzalemske kra?ovstvo

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Latin Kingdom of Jerusalem (1099?1291)  ? ?lanok v Katolickej encyklopedii
• Latin Kingdom of Jerusalem na heraldica.org
• Kingdom of Jerusalem Archivovane 2008-02-09 na Wayback Machine Looklex Encyclopaedia
• Kingdom of Jerusalem 1099?1291 Archivovane 2008-02-18 na Wayback Machine
• The Kingdom of Jerusalem
• Konigreich Jerusalem Archivovane 2008-10-07 na Wayback Machine
• Le royaume latin de Jerusalem
• Les Croisades Et Le Royaume De Jerusalem Archivovane 2008-02-23 na Wayback Machine
• REGNO DI GERUSALEMME
• Иерусалимское королевство

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Jeruzalemske kralovstvi na ?eskej Wikipedii.