Gibraltar
Vlajka Znak
Narodne motto : Montis Insignia Calpe
?tatna hymna : God Save the King
Miestny nazov
• dlhy	?
• kratky	Gibraltar
Hlavne mesto	Gibraltar 36°8′ S.?. 5°21′ Z.d.
Najva??ie mesto	Westside
Uradne jazyky	angli?tina
Regionalne jazyky	?paniel?ina, Llanito
Demonym	Gibraltar?an
?tatne zriadenie Kra?	depedencia Karol III.
Vznik	11. april 1713
Susedia	?panielsko
Rozloha  • celkova  • voda (%)	6,7 km² ( 241 .)    km² (0 %)
Po?et obyvate?ov  • odhad ( 2015 )  • hustota (2015)	32 194 ( 222 .) 4,328/km² ( 5 .)
Index ?udskeho rozvoja ( 2015 )	0,861 ( 40 .) ? ve?mi vysoky
Mena	gibraltarska libra (GIP)
?asove pasmo  • Letny ?as	SE? ( UTC +1) SEL? ( UTC +2)
Medzinarodna poznavacia zna?ka	GI
Internetova domena	.gi
Smerove telefonne ?islo	+350

Suradnice : 36°08′S 5°21′Z  /  36,14°S 5,35°Z  / 36.14; -5.35

Gibraltar (?asto prezyvany The Rock  ? Skala) je zamorske uzemie (teda v minulosti ?korunna kolonia“) Spojeneho kra?ovstva .

Nachadza sa na juhu Pyrenejskeho polostrova , v mieste, ktore je najbli??ie Afrike . Tato strategicka poloha umo??uje kontrolova? Gibraltarsku u?inu , t. j. spojenie medzi Stredozemnym morom a Atlantikom .

?panielsko bolo nutene prenecha? Gibraltar Spojenemu kra?ovstvu v roku 1713 Utrechtskou zmluvou po prehratej vojne o ?panielske dedi?stvo . Roku 1830 sa gibraltarska posadka stala formalne britskou koloniou . V rokoch 1967 a 2002 sa konali referenda o pripojeni k ?panielsku, ale va??ina obyvate?stva si ?elala zotrva? ako britska kolonia. Referendom schvalenou ustavou v roku 2006 ziskal Gibraltar plnu moc nad spravou vlastneho uzemia. V rukach Britov tak ostala len obrana a medzinarodne vz?ahy.

Geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Gibraltar ma rozlohu 6,7 km². Hranica so ?panielskom ma 1,2 km, ?al?ich 12 km je pobre?ie. Vapencova skala, na ktorej sa Gibraltar nachadza, ma v najvy??om bode 426 m nad hladinou mora. Na skalu vedie visuta lanova draha . Na Gibraltare nie je zdroj pitnej vody, okrem zberu da??ovej vody sa dnes vyu?iva reverzna osmoza . ^[1] Hustota osidlenia je viac ako 4 200 obyvate?ov na km². Jedina pevninska cesta na Gibraltar sa kri?i s medzinarodnym letiskom a toto predstavuje unikatnu kri?ovatku, riadenu be?nymi semaformi. Nachadza sa tam jedina europska kolonia opic. Tieto opice miestni obyvatelia ve?mi rozmaznavaju kvoli legende, ktora tvrdi, ?e Gibraltar bude britsky, kym tu budu ?i? opice. V?aka tomu su opice ve?mi dotierave a? drze.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Gibraltarska skala bola obyvana u? od kamennej doby . Prave tu bola objavena prva lebka neandertalca e?te pred slavnym objavom v nemeckom Neandertale . ^[2] O Gibraltare sa dozvedame z fenickych, kartaginskych aj rimskych dokladov (latinske meno Calpe). Po rozpade rimskej ri?e tadia? putovali armady barbarskych Vandalov a Gotov. V roku 711 tu pristala invazna armada marockych Berberov vedena Tarikom ibn Sijadom . Ten nechal skalu po sebe premenova? na D?abal al Tarik (Tarikova skala), z ?oho vznikol skomolenim Gibraltar. Mauri na skale postavili pevnos?, z ktorej sa ?asti zachovali dodnes. Pevnos? bola po?as reconquisty dobyta ?panielmi v roku 1462 . ^[3]

V roku 1704 Gibraltar dobyl holandsko-britsky expedi?ny zbor vedeny sirom Georgom Rookom a tento stav bol formalizovany v roku 1713 Utrechtskou zmluvou. ?panieli sku?ali Gibraltar nieko?kokrat neuspe?ne doby?, o najtvrd?i napor sa pokusili v roku 1783 (tzv. Ve?ke obliehanie).

Po?as druhej svetovej vojny boli v?etci civilni obyvatelia evakuovani a Gibraltar sa opa? zmenil na pevnos? a namornu zaklad?u. Odtia? Briti ovladali vstup do Stredozemneho mora a boli schopni zasobova? Maltu a Severnu Afriku.

Aj po vojne napate vz?ahy s Frankovym ?panielskom pokra?ovali. E?te dnes o tom sved?i obrovska plechova ?strecha“ na vychodnej strane skaly, ktora slu?ila na zachytavanie da??ovej vody po?as ?panielskej blokady.

Obyvate?stvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Etnicke zlo?enie
Zakladom obyvate?stva su mie?anci povodneho ?panielskeho obyvate?stva, hovoriaceho andaluzskym nare?im, s Arabmi, Britmi, janovskymi Talianmi, ktori sa nechcu pova?ova? za ?panielov a praju si zachovanie teraj?ieho stavu. Pod?a ?tatistiky z roku 2001 tvoria 83,22 % obyvate?stva. Briti tvoria 9,56 % obyvate?ov. V poslednom ?ase stupa po?et Maro?anov, ktori predstavuju 3,50 %. obyvate?stva a k ?panielom sa hlasi iba 1,19 % obyvate?ov.

Nabo?enske zlo?enie
Va??ina obyvate?ov sa hlasi k rimskokatolickemu vierovyznaniu. Rimski katolici tvoria a? 78,09 % obyvate?ov. K anglikanskej cirkvi sa hlasia najma Briti a tvoria 6,98 % obyvate?stva. K inym kres?anom (baptistom, pentekostalistom…) sa hlasi 3,21 % obyvate?ov. K privr?encom islamu (hl. pris?ahovalci z Maroka) sa hlasi 4,01 % obyvate?stva a k hinduistom 1,79 %. ?ije tu aj komunita ?idov, ktori predstavuju 2,12 % obyvate?ov uzemia. Bez vyznania je 2,86 % obyvate?stva.

Ekonomika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Gibraltarska ekonomika je zalo?ena na turistike, obchode a finan?nych slu?bach. Na Gibraltare je udajne zaregistrovanych viac firiem ako ma obyvate?ov ^[4] . Ro?ne nav?tivi Gibraltar viac ako 7 milionov turistov. Gibraltar vydava svoje vlastne mince a bankovky ? gibraltarsku libru , je v?ak mo?ne be?ne plati? aj britskymi librami .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ History [online]. aquagib.gi, [cit. 2022-09-09]. Dostupne online.
2. ↑ CHOI, By Charles Q. Scientists find Neanderthals’ last refuge [online]. nbcnews.com, Sept. 13, 2006, 5:32 PM UTC, [cit. 2022-09-09]. Dostupne online.
3. ↑ RING, Trudy; WATSON, Noelle; SCHELLINGER, Paul. Southern Europe (International Dictionary of Historic Places) . [s.l.] : Routledge, 2013. 836 s. ISBN 978-1-134-25965-6 . S. 279.
4. ↑ HNonline-?lanok [online]. [Cit. 2013-05-01]. Dostupne online. Archivovane 2013-05-02 z  originalu.

Gibraltarska skala

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Gibraltar .