Dubaj
???
mesto
Vlajka
?tat	Spojene arabske emiraty
Emirat	Dubaj
Suradnice	25°15′10″S 55°21′52″V  /  25,252778°S 55,364444°V  / 25.252778; 55.364444
Rozloha	1 287,4  km²  (128 740  ha )
Obyvate?stvo	3,103,000
Hustota	0 obyv./ km²
?ejk	Muhammad bin Ra?id Al Maktum
Poloha mesta na mape Spojenych arabskych emiratov
Portal, ktoreho su?as?ou je tato stranka:   Geograficky portal

Dubaj ( arab. ??? ‎ Dubajj ) je hlavne mesto rovnomenneho emiratu . Ma 3,1 mil. obyvate?ov (2018), ?o predstavuje okolo 85 %, ?i?e ve?ku va??inu obyvate?ov emiratu Dubaj.

Mestom preteka rieka Dubai Creek , ktora je v?ak vlastne len zatokou Perzskeho zalivu. Na vychodnom brehu Dubai Creeku sa nachadza ?tvr? Dajra (angl. Deira alebo Dayrah), na zapadnom brehu Burd? Dubajj , na juhu le?i ?tvr? Al-Awir (angl. Al-Aweer alebo Al-Awir).

Pisomne dokumenty potvrdzuju existenciu mesta najneskor na za?iatku 19. storo?ia.

V Dubaji sa za?alo s ?a?bou ropy roku 1966 , ropa v?ak v emirate Dubaj a? dodnes nehrala hlavnu ulohu a mesto bolo u? v roku 1930 najva??im centrom obchodu v Perzskom zalive , najma obchodu so zlatom a perlami. Dnes mesto puta svetovu pozornos? svojimi projektami (stavby, ?portove a rekrea?ne centra). Ekonomika je dnes zalo?ena zva??a na zahrani?nej pracovnej sile.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prva mo?na zmienka o Dubaji pochadza u? z roku 1095 . Okrem toho sidlo v roku 1580 benatsky obchodnik s perlami Gasparo Balbi, ke? sa zmienil o Dubaji ako o mieste, kde pracuju prave Benat?ania h?adajuci perly. ?al?ie zmienky pochadzaju z roku 1799 , ke? u? ur?ite i?lo o mesto. V roku 1820 uzavrel dubajsky ?ejk s Britmi Pobre?nu mierovu zmluvu .

V roku 1833 sa dynastia Al Maktum pres?ahovala z Abu Zabi do Dubaja. Dubaj pre?iel pod britsku ochranu pod?a zmluvy, v ramci ktorej sa Briti zaviazali chrani? Dubaj pred utokmi Turkov .

Dubaj ?alej lakal zahrani?nych obchodnikov s perlami a neskor sa v meste v?aka jeho vyhodnej polohe za?ali usid?ova? indicki obchodnici. Dubajsky obchod s perlami bol va?ne naru?eny po?as prvej svetovej vojny a e?te viac po?as Ve?kej hospodarskej krizy na konci 20. rokov. Nove obdobie v dejinach Dubaja nastalo po druhej svetovej vojne , ke? sa Dubaj pripojil ku Kataru . Dubaj za?il v tomto ?ase ve?ky rozvoj, ke? boli objavene lo?iska ropy . Do mesta sa pris?ahovali indicki a pakistanski robotnici a medzi rokmi 1968 a? 1975 narastol po?et obyvate?ov o 300%. V roku 1971 sa Dubaj stal su?as?ou Spojenych arabskych emiratov a dole?itos? mesta e?te posilnili libanonski ute?enci a zriadenie zony vo?neho obchodu v pristave D?abal Ali. Pre Dubaj bola pomerne ve?kym plusom aj vojna v zalive v roku 1990 , ke??e sem stiahli svoje finan?ne aktivity firmy z Kuvajtu a neskor aj z Bahrajnu . Po roku 2000 sa z Dubaja za?alo stava? najrychlej?ie rastuce mesto sveta. Symbolom novych zmien sa stala stavba hotela Burd? al-Arab .

Hospodarstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hruby domaci produkt HDP dosiahol v roku 2005 vy?ku 37 miliard USD . Cela ekonomika Dubaja bola postavena na ropnom priemysle, no prijmy z ropneho priemyslu dosahovali podiel menej ako 6 %, ?o znamena, ?e do ?tatneho rozpo?tu prispievali hlavne ine odvetia hospodarstva.

Dubaj produkuje 240 000 barelov ropy denne a mno?stvo zemneho plynu (podiel emiratu Dubaj v ramci SAE je 2 %). Ropne rezervy Dubaja su u? zna?ne zmen?ene. Najziskovej?im odvetim hospodarstva pre Dubaj je obchod (16 %), entrepot (15 %) a finan?ne slu?by .

So za?iatkom ?a?by ropy v 60. rokoch 20. storo?ia za?al Dubaj bohatnu?. V 70. a 80. sa stal Dubaj dole?itou obchodnou cestou z ?oho profituje dodnes entrepot . S ?a?bou ropy do krajiny prichadzali nove bankove a finan?ne in?titucie. Do roku 1990 sa v Dubaji vo?ne obchodovalo so zlatom. Za?ali vznika? miesta vo?neho obchodu, ako je D?abal Ali (angl. Jebel Ali), Palm Islands , Sheikh Road a ine miesta.

D?abal Ali je pristav v Dubaji, postaveny v 70. rokoch, a je to najva??i pristav vybudovany ?lovekom a 8. najdole?itej?i, ?o sa tyka nakladnej dopravy.

Bolo postavene medzinarodne letisko.

Aj v Dubaji sa rozvija priemysel a odvetia IT , ale doraz sa kladie na finan?ne slu?by. Do emiratu Dubaj pri?li svetove firmy ako EMC Corporation, Oracle Corporation, Microsoft , a IBM , a svetove media ako MBC, CNN , Reuters a AP. Vznikli tu priemyselne parky , zaoberajuce sa vedou, vyskumom a vyrobou, napr.:

• Dubiotech , park venovany vyskumu a inovacia v biotechnologii
• Techno Park , park orientovany na vyrobu vysokej technologie s viac ako 23 km²
• Dubai Silicon Oasis zaoberajuca sa elektrotechnikou.
• Dubai Industrial city , obrovsky priemyselny park zamerany na produkciu kovov, ?a?ba, petrochemiu, farmaciu, vyrobu potravin, v neposlednom rade je tu zastupeny strojarsky priemysel, at?.

Dubai Financial Market (DFM) finan?ny trh bol zavedeny v roku 2000 ako sekundarna in?titucia zaoberajuca sa obchodom, cennymi papiermi v Dubaji. Ve?ke projekty viedli k budovaniu mrakodrapov , v ktorych sidlia svetove korporacie, ?i spolo?nosti patriace Emiratom ako Emirates Towers , Burd? Chalifa a ine.

Emirat Dubaj sa v poslednych rokoch za?ala orientova? na turizmus a medzinarodny obchod. Pre ilustraciu, v roku 2009 sa v Dubaji stavia nieko?ko stoviek mrakodrapov. K tomu treba e?te pripo?ita? tri ostrovne komplexy v tvare obrovskych palm a jeden v tvare zemegule. Medzi najznamej?ie projekty patria Palm Islands , najdrah?i hotel na svete Burd? Al-Arab , ostrovy vytvarajuce mapu sveta, Dubai Marina a ine.

Klimaticke podmienky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dubaj ma horuce klimaticke podmienky, Niektore mesiace presahuju s priemernou teplotou aj 40 °C. Zra?ky sa vyskytuju sporadickej?ie len okolo 150mm za rok. Zra?ky sa va??inou vyskytuju v mesiacoch Januar, Februar a Marec. Vlhkos? v zimnych mesiacoch je 60%

Obyvate?stvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1998 17 % obyvate?stva tvorili rodeni obyvatelia Emiratov, zvy?ok tvorili cudzinci. 51 % Dubaj?anov pochadza z Indie , 16 % z Pakistanu , 9 % z Banglade?a , 3 % z Filipin a 3 % boli definovani ako ?zapadniari“. Cudzinci tu ?iju s pracovnym povolenim, bez ktoreho musia Dubaj do 30 dni opusti?. Aj preto je tu takmer nulova nezamestnanos?. Kriminalita je tie? ve?mi nizka. V poslednom ?ase v?ak vyvolali ?iroku medzinarodnu reakciu spravy o poru?ovani ?udskych prav robotnikov.

Turisticky ruch [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dubaj samotny ma iba 15 kilometrov pla?i. Po dostavbe ostrovnych komplexov ich v?ak ma a? 1 500 km. Najva??im projektom je Dubailand ? svet zabavy v pu?ti, skladajuci sa z ly?iarskych svahov, pretekarskeho motoristickeho okruhu, ekoparku a najva??ieho nakupneho centra na svete. Pravdepodobne najcharakteristickej?im symbolom dne?neho Dubaja je luxusny 321 metrov vysoky sedem hviezdi?kovy hotel Burd? al-Arab ("Ve?a Arabov"), postaveny roku 1999 , v tvare plachetnice. Jeho interier je plny zlata, mramoru. Pobyt stoji od 2000 € do 8300 € za noc.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Dubaj
• Wikislovnik ponuka heslo Dubaj