Su?as? serie ?lankov na temu

Islam

Dejiny islamu

Viera a praktiky

Jedinos? Boha   · Vyznanie viery   · Modlitba   · Post   · Pu?   · Almu?na   · Me?ita

Hlavne osobnosti

Mohamed Abu Bakr as-Siddik Umar ibn al-Chattab Utman ibn Affan Ali ibn Abi Talib Mohamedovi su?asnici ?lenovia Mohamedovej domacnosti Proroci islamu

Texty a zakony

Koran • Sunna • ?aria Zakonodarstvo ?ivotopisy Mohameda

Vetvy islamu

Sunniti ( Hanifovska • Malikovska • ?afiovska • Hanbalovska • Zahirovska ) • ?iiti ( Isma'ilija ( Nizarija ( Asasini ) • Mustalija • druzovia ) • Isna a?arija ( D?a'farovska • Alaviti • Aleviti ) • Zajdija ) • Sufizmus ( Bekta?ija • ?i?tija • Mawlawija ) • Charid?a ( Ibadija )

Sociopoliticke aspekty

Umenie • Architektura Mesta • Kalendar Veda • Filozofia Nabo?enski vodcovia ?eny v islame • D?ihad Politicky islam • Liberalny islam Ahmadija • Wahhabizmus

Pozri aj

Slovni?ek islamskych pojmov Zoznam vyznamnych me?it Zoznam ?lankov o islame

z   ?   d   ?   u

?iitizmus (ine nazvy: ?iitizmus, ?iizmus, ?iitstvo, ?iitstvo, ?i’a, ?ia, ?iitsky/?iitsky islam ^[1] ; arab. ???? ? ?ia /iny prepis ?i’a ; povodne z ???? ??? ? ?i’atu ’Ali ? Aliho strana, Aliho nasledovnici) je jedna z dvoch hlavnych vetiev islamu . Privr?enec ?iitizmu sa nazyva ?iita (ine nazvy: ?iita, ?iitsky/?iitsky moslim ), po arabsky ?ii (presnej?ie: ?i’i ), resp. kolektivne ?ia (presnej?ie: ?i’a ).

?iiti sa za?ali odde?ova? od hlavneho prudu islamu u? v prvych rokoch po smrti proroka Mohameda . Hlavnou pri?inou bola otazka naslednictva po prorokovi. Ta ?as?, z ktorej sa stali ?iiti, tvrdila, ?e nastupcom proroka a kalifom sa mo?e sta? iba Mohamedov pokrvny pribuzny. Preto navrhli jeho bratranca Aliho ibn Abi Taliba ( ??? ??? ??? ???? ). Va??ina moslimov si v?ak za kalifa zvolila Abu Bakra as-Siddika . Ali sa nakoniec stal kalifom a? ako ?tvrty v poradi. Rozpory medzi ?iitmi a sunnitmi sa tym v?ak neskon?ili.

?iitsky smer islamu je dnes va??inovym a oficialnym nabo?enstvom v Irane . Va??inovym nabo?enstvom je tie? v Azerbajd?ane , Bahrajne a v Iraku , po?etne men?iny ?iitov ?iju aj v Syrii , Jordansku , Libanone a inych krajinach.

Pod?a roznych s?itani a odhadov tvoria ?iiti v su?asnosti asi 10 a? 20 % v?etkych moslimov.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]