z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
George Boole
(*
2. november
1815
,
Lincoln
,
Spojene kra?ovstvo
? †
8. december
1864
,
Cork
) bol
anglicky
logik
a
matematik
. Vymyslel system na ohodnotenie pravdivostnych hodnot vyrazov zlo?enych z logickych spojok AND, OR, NOT a logickych premennych nadobudajucich iba dve hodnoty ? 1 (PRAVDA) a 0 (NEPRAVDA).
Od svojho otca dostal zaklady vzdelania v
matematike
,
jazyky
?tudoval sam (od svojich 14 rokov ovladal
gre?tinu
,
francuz?tinu
a
nem?inu
). Od svojich 15 rokov sa ?ivil vyu?ovanim, pomahal v kni?nici. Ako samouk ?tudoval diela
Newtona
,
Lagrangea
a ?al?ich. Stal sa knihovnikom vo vedeckom ustave, tym ziskal pristup k publikaciam
Royal Society
a mohol sledova? aktualnu vedecku problematiku a zapoji? sa do jej rie?enia.
Prvu vedecku pracu napisal u? v roku
1835
. Najprv sa zaujimal o
diferencialne rovnice
, vlo?il do ich rie?enia operatory. V dielach zverejnenych v rokoch
1841
-
1843
rozvinul ?tudium
invariantov
linearnych transformacii
, v roku
1844
bol vyznamenany kra?ovskou medailou za prace o operatoroch v
analyze
. V roku
1849
za?al u?i? ako
profesor
na novozalo?enej Queen´s College v irskom
Corku
, aj ke? nemal univerzitne vzdelanie.
Boole vydal spis
Matematicka analyza logiky
(
1847
), kde ukazoval, ?e
logika
by mala by? su?as?ou
matematiky
, preto?e mo?e ma? svoj
vzorec
ako
algebra
.
Publikoval tie? prace o
kvaternionoch
a po roku
1850
pre?iel k problematike teorie
pravdepodobnosti
, a to v suvislosti s algebraizaciou logiky.
Okolo roku
1854
uverejnil svoju pracu:
The Calculus of Logic
v ktorej matematizoval
logiku
, formuloval
axiomy
a dal jej zakonom algebraicku formu.
Booleova algebra
a funkcie sa neskor stali hlavnym matematickym aparatom pri vyvoji logiky a jej vyu?itia v praxi. Principy
Booleovej algebry
boli implementovane do elektronickych obvodov (v r.
1937
?
Claudom Shanonnom
). Tento sposob sa nakoniec v roku
1950
stal ?tandardom v
elektrotechnike
.
Boole ako prvy uspe?ne zvladol program
G. W. Leibniza
z konca
17. storo?ia
? vytvori? symbolicky vzorec, ktory by nahradil (a zarove? kontroloval) usudzovanie. Jeho povodne spracovanie
algebry
logiky bolo v?ak e?te prili? viazane na ?iselnu algebru a analyzu. Boole sa sna?il interpretova? v logike i operacie od?itania a delenia, rozvoja logickej funkcie v nekone?ne rady, tzv. neur?ite vyrazy 0:0 a pod. Neskor?i autori nahradili jadro tejto
algebry
lep?ou vo?bou zakladnych operacii. V dne?nom po?ati ju spracoval
E. Schroder
na konci
19. storo?ia
, nazval ju preto pravom Booleovym menom. V roku
1857
bol Boole zvoleny za ?lena
Royal Society
.
Zomrel ako 49 ro?ny po ?a?kom prechladnuti. Bol jednou z prvych obeti homeopatie (lie?i? podobne podobnym), ke? jeho man?elka lie?ila jeho prechladnutie oblievanim studenou vodou.
