Z Wikipedie, otev?ene encyklopedie
Severo Ochoa de Albornoz
(
24. za?i
1905
Luarca,
Asturie
?
1. listopadu
1993
Madrid
) byl
?pan?lsko
-
americky
leka?
a
biochemik
. Jeho vyzkum byl mnohostranny a Ochoa u?inil d?le?ite objevy v r?znych oblastech biochemie a molekularni biologie. Spolu s
Arthurem Kornbergem
ziskal roku
1959
Nobelovu cenu za fyziologii a medicinu
za objev mechanismu
biosyntezy
RNA
.
Ochoa hral d?le?itou roli p?i vytva?eni ?pan?lske spole?nosti pro biochemii, dnes nazyvane ?pan?lska spole?nost pro biochemii a molekularni biologii. V roce 1963 ji spolu s propagatorem a prvnim prezidentem teto spole?nosti biochemikem Albertem Solsem zalo?ili.
V roce 1971 bylo v Madridu vytvo?eno Centrum molekularni biologie Severo Ochoa, nebo?
?pan?lsko
cht?lo obnovit sve vysoke u?eni a vyu?ilo v?hlasu sveho nositele
Nobelovy ceny
.
Jeho ?ivot byl zfilmovan v roce 2001 ve ?pan?lske miniserii
Severo Ochoa - Dobyti Nobelovy ceny.
- Ochoa se narodil 24. za?i 1905 v Luarca v Asturii. Jeho rodi?i byli pravnik Severo Manuel Ochoa a Carmen de Albornoz (sestra politika a pozd?ji prezidenta ?pan?lske exilove vlady Alvaro de Albornoz). Po smrti sveho otce v roce 1912 se s matkou p?est?hovali do
Malagy
, kde dokon?il zakladni studia a st?edni ?kolu.
- Brzy se za?al zajimat o biologii a rozhodl se pro studium
mediciny
na
univerzit? v Madridu
. Ji? b?hem studia se za?al zabyvat
vyzkumem
. Jeho profesor navrhl jemu a dal?imu studentovi Josemu Valdecasasovi, aby pracovali na metod? izolace kreatininu p?itomneho v
mo?i
. Oba studenti vyvinuli metodu m??eni maleho mno?stvi svaloveho kreatininu. O sve metod? napsali v?decky ?lanek do
?asopisu Journal of Biological Chemistry
, ktery byl p?ijat velmi kladn?.
- V roce 1928 Ochoa dokon?il studium mediciny a v roce 1929 dostal pozvani do laborato?e
Otto Fritz Meyerhof
na Kaiser Wilhelm Institute of Biology (nyni
Max Planck Institute
) v
Berlin?
. V te dob? byl ustav kolebkou biochemie, kde pracovali v?dci jako
Otto Heinrich Warburg
, Carl Neuberg, Einar Lundsgaard a
Fritz Lipmann
a
Otto Fritz Meyerhof
, ktery obdr?el
Nobelovu cenu za medicinu
v roce 1922. Ochoa zde stravil rok.
- Postgradualni studium pak zahajil v
Londyn?
na London National Institute for Medical Research. Zde se za?al zajimat o
enzymy
.
- V roce 1930 se vratil do
Madridu
, aby dokon?il svou doktorskou praci, kterou obhajil ve stejnem roce.
- V roce 1931 byl jmenovan odbornym asistentem Juana Negrina a o?enil se s Carmen Garcia Cobian.
- V tem?e roce odcestoval op?t do Londyna na London National Institute for Medical Research, kde pracoval s Henrym Daleem na studiu
vitaminu B1
, enzymu glyoxalasy. Tyto vyzkumy byly za?atkem jeho zajmu o enzymy a jeho objevy nasledn? znamenaly revoluci ve studiu intermediarniho
metabolismu
.
- Roku
1933
se vratil do
Madridu
, ale brzy vypukla
?pan?lska ob?anska valka
. Ochoa proto ?pan?lsko opustil a p?es zastavku v
N?mecku
zami?il do
Spojenych stat? americkych
na
New York University
, kde se v?noval chemicke synteze
RNA
.
- V roce
1956
ziskal americke ob?anstvi.
- V roce 1959 ziskal
Nobelovu cenu za fyziologii a medicinu
za objev mechanismu
biosyntezy
RNA
spolu s
Arthurem Kornbergem
.
- Na zav?r ?ivota se vratil do
?pan?lska
, kde roku
1993
zem?el v
Madridu
.
- V za?i 1936 man?ele Ochoovi ode?li z vale?neho ?pan?lska do
N?mecka
. Ochoa pracoval v Meyerhofov? laborato?i, ktera v te dob? byla jednim z nejd?le?it?j?ich biochemickych za?izeni na sv?t?. Zam??ovala se na vyzkum proces?, jako je
glykolyza
a
fermentace
. Laborato? ?istila a charakterizovala enzymy zapojene do
svalove
?innosti nebo do fermentace
kvasinek
. Ochoa zde pracoval a? do roku 1938.
- V roce 1938 se Ochoa s man?elkou p?est?hovali do Spojenych stat?.
- V roce 1941 ziskal praci na
Washingtonske univerzit?
v
St. Louis
.
- V roce 1945 za?al pracovat na
New York University
. V?noval se vyzkumu
farmakologie
a
biochemie
.
- V roce 1951 dostal Bewbergovu medaili za vyzkum ve
farmakologii
a
biochemiei.
- V roce 1954 pokra?oval ve sve praci na oxida?ni
fosforylaci
a objevil enzym polynukleotidfosforylazu, ktery byl schopny syntetizovat RNA
in vitro
z ribonukleosidodifosfat?.
- V roce 1955 publikoval v ?asopise Journal of
the American Chemical Society
spolu s francouzsko-ruskou biochemi?kou Marianne Grunberg-Manago ?lanek o izolaci enzymu z kolibacilu, ktery katalyzuje syntezu
RNA
. Objevitele nazvali enzym polyribonukleonukleotidova nukleotidyltransferaza (nyni PNPaza). Tento objev vedl k p?iprav? syntetickych
polynukleotid?
r?zneho zakladniho slo?eni, s nimi? skupina Ochoa (paraleln? se skupinou
Marshalla Nirenberga
) dosp?la k rozlu?t?ni
genetickeho kodu
.
- V roce 1956 ?ak Ochoa Ameri?an
Arthur Kornberg
dokazal syntezu DNA prost?ednictvim
polymerazy
. Oba za to v roce 1959 ziskali Nobelovu cenu za fyziologii nebo medicinu.
- Od roku 1964 se Ochoa v?noval hlavn? vyzkumu replika?nich mechanism?
vir?
, ktere maji RNA jako geneticky material a popisoval zakladni faze tohoto procesu. Zkoumal take mechanismy syntezy
protein?
, se zvla?tnim d?razem na inicia?ni proces (u
prokaryotickych
i
eukaryotickych
organism?), p?i?em? byl pr?kopnikem v objevu inicia?nich faktor?
translace
.
- V roce 1974 se p?esunul jako vyznamny vyzkumny pracovnik do Roche Institute for Molecular Biology v New Jersey.
- V roce 1975 ode?el z Newyorske univerzity.
- Od roku 1977 ?asto pobyval v po n?m pojmenovanem ustavu Severo Ochoa Molecular Biology Center v Madridu, spole?nem centru Vy??i rady pro v?decky vyzkum a Autonomni univerzity v Madridu.
- V roce 1985 se definitivn? vratil do ?pan?lska a dale pokra?oval ve sve praci.
- V roce 1986 ve v?ku jednaosmdesati let publikoval svou posledni v?deckou praci.
- V roce 1987 nastoupil do Kralovske narodni leka?ske akademie ?pan?lska a byl jmenovan prezidentem Nadace Jimeneze Diaze.
- V roce 1993 1. listopadu zem?el a byl poh?ben na h?bitov? ve svem rodnem m?st? Luarca vedle sve ?eny Carmen.
- Ve sve zav?ti zalo?il Nadaci Carmen a Severo Ochoa.
V?decky p?inos Severo Ochoa byl u?in?n p?edev?im v t?chto oblastech:
- Objevil enzym polynukleotid-fosforylazu a popsal syntezu
RNA
. Tento objev mu spolu s jeho ?akem Arthurem Kornbergem vynesl v roce 1959 Nobelovu cenu za medicinu.
- Neubergova medaile za biochemii (1951)
- Nobelova cena za fyziologii a medicinu (1959)
- Medaile Societe de Chimie Biologique (1959)
- Medaile University of New York roku (1959)
- ?estny doktorat univerzity v
Granad?
(1967)
- ?estny doktorat univerzity v
Oviedu
(1967)
- Jimenez Diaz Memorial Lesson Award, kterou od te doby ka?doro?n? ud?luje nadace Conchita Rabago de Jimenez Diaz. (1969)
- Narodni medaile za v?du USA roku 1979
- ?estny profesor na Universidad Nacional Mayor de San Marcos v
Lim?
- ?estny doktorat Universidad Iberoamericana (UNIBE)
Dominikanske republiky
(1988)
- ?estny doktorat Univerzity v
Baskicku
(1988)
- ?estny doktorat univerzity v
Cordob?
(1990)
- Ocen?ni od univerzit: Louis (
Washington University
),
Glasgow
,
Oxford
,
Salamanca
,
Brazilie
,
Wesleyan University
a
Oviedo
.
- ?len n?kolika vyzkumnych spole?nosti v USA, N?mecku,
Japonsku
,
Argentin?
,
Uruguay
a
Chile
- Prezident Mezinarodni unie pro biochemii.
- Pamatnik Severo Ochoa, Severo Ochoa Molecular Biology Center (CBMSO)
- ?pan?lska po?ta vydala pam?tni znamky u p?ile?itosti jeho smrti v roce 1994 a na jeho pamatku v roce 2003.
- V roce 2011 vydava americka po?tovni slu?ba znamku na jeho po?est.
- Ulice s jeho jmenem v n?kolika obcich, jako je Gijon, Oviedo, Leganes, Mostoles, Getafe, Parla, Rivas-Vaciamadrid ...
- ?kola v Getafe s jeho jmenem otev?ena v roce 1976.
- Nemocnice v Leganes s jeho jmenem otev?ena v roce 1987.
- V Leganes byla v roce 2003 slavnostn? otev?ena stanice ji?niho metra Severo Ochoa.
- Socha Severo Ochoa v zahradach Leka?ske fakulty UCM
- Centrum molekularni biologie Severo Ochoa (CBMSO)
- Aulario Severo Ochoa, Univerzita v Malaze
- ?pan?lsky institut Severo Ochoa v Tangeru
V tomto ?lanku byl pou?it
p?eklad
textu z ?lanku
Severo Ochoa
na anglicke Wikipedii.
V tomto ?lanku byl pou?it
p?eklad
textu z ?lanku
Severo Ochoa
na ?pan?lske Wikipedii.