Z Wikipedie, otev?ene encyklopedie
Franti?ek Borgia Keri
(
10. ?ijna
1702
,
Kenezl?
(v
Sabol?ske stolici
)? ?
1. prosince
1768
,
Trnava
) byl
fyzik
,
astronom
,
historik
a ?len
jezuitskeho ?adu
. V 50. a 60. letech 18. stoleti zastaval funkci rektora na univerzitach v Trnav? a
Ko?icich
a prefekta trnavskeho jezuitskeho semina?e. Podilel se i na zalo?eni a vybudovani astronomicke observato?e v Trnav?.
21. ?ijna 1719 vstoupil v
Tren?in?
do noviciatu jezuitskeho ?adu. V letech 1723?1725 studoval filozofii v
Grazu
a v obdobi 1730?1733 teologii v Trnav?. Zav?re?ne ?eholni sliby slo?il v Trnav? 2. unora 1737. Jako
u?itel
-jezuita p?sobil na n?kolika
?kolach
a funkcich ve
Skalici
, ve
Vidni
a
Budin?
, v?etn? univerzit v Olomouci a Trnav?.
[1]
Na
Trnavske univerzit?
dvakrat (v letech 1752?1756 a 1759?1763) p?sobil jako rektor. Na
Ko?icke univerzit?
byl rektorem v letech 1756?1759. V letech 1764?1768 byl prefektem semina?e v Trnav?.
Keri se v?noval astronomii u? v 30. letech 18. stoleti, tedy je?t? p?ed postavenim trnavske univerzitni observato?e. Astronomii na Trnavske univerzit? se v?novali p?ed nim zejmena
Jan Misch
a
Martin Szentivanyi
.
[1]
P?edev?im Keriho zasluhou se poda?ilo v letech 1753?1756, (kdy p?sobil jako rektor univerzity) vybudovat v Trnav? astronomickou observato?.
[pozn. 1]
Zku?enosti k vystavb? takoveho za?izeni ziskal p?i sve cest? do
?ima
v 30. letech 18. stoleti, kdy nav?tivil n?kolik modernich evropskych observato?i. Astronomicke p?istroje pro trnavskou observato? konstruoval sam. ?lo zejmena o sou?astky do
dalekohled?
(nap?. disky do dutych zrcadel, brou?eni zrcadel), ale i samotne dalekohledy. Keri sam navrhoval zp?sob brou?eni duteho zrcadla a pokusy zji??oval nejvhodn?j?i typ slitiny pro sve p?istroje. N?kolik t?chto p?istroj? vyvolalo kladny ohlas i v zahrani?i. Mezi astronomy, kte?i se o nich pochvaln? vyjad?ovali, pat?i i Francouz
Jacques Cassini
.
[1]
Keri byl
u?itel
prvni moderni generace fyzik? ?
Andreje Jaslinskeho
,
Antona Revickeho
,
Jana Ivan?i?e
,
Andreje Adanyiho
a jinych. Krom? p?irodnich v?d se v?noval i studiu
byzantskych
a
osmanskych
d?jin.
Franti?ek Borgia Keri je
autorem
vicera filozoficko-fyzikalnich i astronomickych d?l, ve kterych konfrontoval p?irodni filozofii
Descartese
a
Newtona
. Po filozoficke strance se p?iklan?l vice k Descartovi. Samotna
analyza
a konfrontace nazor? t?chto u?enc? byla v te dob? pr?kopnicka, a prav? tim p?isp?l Keri k p?ekonani
scholastickych
interpretaci.
[1]
V ?edesatych letech p?ijal Keri jako jediny v celem
Uhersku
bezvyhradn? nazory Isaaca Newtona v oblasti dynamiky a jeji aplikace na
nebeskou mechaniku
.
- 1730 ?
Panegyricus S. Ignatii
- 1731 ?
Immaculate Deiparae Conceptio oppugnata
- 1733 ?
Tabulae Triplices ad horology omnis generis construenda et solis motu coequanda
(pravd?podobne autorstvi)
- 1736 ?
Dissertatio Astronomica de cometa viso 1729 et 1730
(nezachovala dilo)
- 1738 ? 1742 ?
Epitome historiae Byzantinae seu Imperatorum Orientis e compluribus graeca praesertim concinna a Constantino M. ad Constantinum ultimum et expugnatam per Turcas Constantinopolim
- 1744 ?
Epistolae S. Augustini ad S. Hieronymum et hujus Responsoriae cum longa Introductione
- 1749 ?
Epitome historiae Byzantinae Continuatio, seu Imperatores Ottomanici a Capt Constantinopoli cum Epitome Principum Turcarum
- 1752 ?
Dissertatio Physica de corpore Generatol deque opposito eidem vacuo
- 1753 ?
Dissertatio Physica de motu corporum
- 1754 ?
Dissertatio Physica de Cause motuum in corporibus
- 1756 ?
Dissertatio de luce eiusque proprietatibus
- ↑
V literatu?e se jako zakladatele b??n? uvad?ji Maximilian Hell a Franti?ek Weiss, podle nov?j?ich vyzkum? je zakladatelem prav? Franti?ek Borgia Keri.
V tomto ?lanku byl pou?it
p?eklad
textu z ?lanku
Franti?ek Borgia Keri
na slovenske Wikipedii.
- BODNAR, Jan a kol.
Dejiny filozofickeho myslenia na Slovensku
. Bratislava: Veda, 1987.
- DRUGA, Ladislav.
Dejiny astronomie a Slovensko
. Hurbanovo: Slovenska ustredna hvezdare?, 2006.
ISBN
80-85221-53-5
.
- SOCIETAS JESU.
Scriptores Provinciae Austriacae Societatis Jesu: collectionis scriptores ejusdem societatis universae - Tomus primus
. Viennae: Typis congregationis mechitharisticae, 1855.
- SZILAS, Laszlo.
Diccionario historico de la Compania de Jesus: biografico-tematico
. Madrid: Universidad Pontificia De Comillas, 2001.
ISBN
84-8468-039-8
.
- ZEMPLENOVA, Jolana M.
Dejiny fyziky na Slovensku do polovice 19. storo?ia
. Bratislava: Veda, 1974.
- ?A?OVA, Henrieta.
Dejiny Trnavskej Univerzity 1635 ? 1777, 1992 ? 2010
. Trnava: Trnavska univerzita, 2010.
ISBN
978-80-8082-353-5
. S. 251 ? 263.