Władysław Gomułka
po?sky komunisticky politik
3. Prvy tajomnik Po?skej zjednotenej robotnickej strany
V urade 21. oktober 1956 – 20. december 1970
Edward Ochab Edward Gierek
Biograficke udaje
Narodenie	6. februar 1905 Krosno , Rakusko-Uhorsko
Umrtie	1. september 1982 (77 rokov) Var?ava , P?R
Politicka strana	Po?ska zjednotena robotnicka strana
Rodina
Man?elka	Zofia Gomułkova
Odkazy
	Władysław Gomułka (multimedialne subory)
Politicky portal   Biograficky portal

Władysław Gomułka (* 6. februar 1905 , Krosno , Rakusko-Uhorsko  – † 1. september 1982 , Var?ava , P?R ) bol po?sky komunisticky politik. V rokoch 1956 a? 1970 bol na ?ele Po?skej zjednotenej robotnickej strany a tym prakticky prvym mu?om Po?ska. Hoci povodne robil reformy, postupne sa podie?al na represiach proti demokratickym silam. Aktivne podporoval sovietske rozhodnutie o vpade vojsk Var?avskej zmluvy do ?esko-Slovenska v roku 1968 .

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Władysław Gomułka  sa narodil 6. februara 1905 v dedinke Białobrzegi Franciszka?skie, ne?aleko Krosna, do robotnickej rodiny v rakuskej ?asti monarchie ( Galicii ). Jeho rodi?ia sa zoznamili a vzali v USA, kam ?li h?ada? lep?i ?ivot na konci 19. storo?ia, ale vratili sa do okupovaneho Po?ska na za?iatku 20. storo?ia, preto?e Władysławov otec, Jan si nemohol najis? v Amerike lep?ie platenu pracu. Jan Gomułka pracoval ako robotnik v podkarpatskom ropnom priemysle. Władysławova star?ia sestra Jozefa, ktora sa narodila v USA, sa tam potom vratila, po dosiahnuti osemnastich rokov, aby sa pripojila k ?ir?ej rodine, z ktorej va??ina emigrovala a zachovala si svoje americke ob?ianstvo. Władysław a jeho dvaja ?al?i surodenci pre?ili detstvo hlbokej galicijskej chudobe: ?ili v chatrajucej chatr?i a jedli hlavne zemiaky. Władysław dostal iba zakladne vzdelanie predtym, ako sa zamestnanal v regionalnom ropnom priemysle. Gomułka nav?tevovala ?koly v meste Krosno ?es? a? sedem rokov, a? do veku trinastich rokov, ke? sa musel za?a? u?i? v kovoobrabacom obchode. Po?as svojho ?ivota Gomułka bol va?nivym ?itate?om a ve?mi sa realizoval, ale zostal predmetom vtipov kvoli nedostatku formalneho vzdelania a spravania. V roku 1922 absolvoval Gomułka svoje u??ovske sku?ky a za?al pracova? v miestnych rafineriach. Obnoveny po?sky ?tat po?as Gomułkovej mladosti, pol pozna?eny rastucou politickou polarizaciou a radikalizaciou. Gomułka bol znamy svojim aktivizmom v kovopriemyse a od roku 1922 v odboroch chemickeho priemyslu. Zu?astnil sa ?trajku organizovaneho odborovymi zvazmi a v roku 1924 sa po?as protestneho stretnutia v Krosne zu?astnil polemickej diskusie s Hermanom Liebermanom. Publikoval radikalne texty v ?avicovych novinach. V maji 1926 bol mlady Gomułka po prvykrat zatknuty, ale ?oskoro bol prepusteny z dovodu po?iadaviek pracovnikov. Incident bol predmetom parlamentnych interpelacii ro?nickej strany. V oktobri 1926 sa Gomułka stal tajomnikom rady Zvazu pracovnikov chemickeho priemyslu v okrese Drohobych a a? do roku 1930 zostal zapojeny v komunistami ovladanych odboroch. U?il sa ako samouk ukrajinsky jazyk.

Do Komunistickej strany Po?ska ( Komunistyczna Partia Polski ) vstupil v roku 1926 . V roku 1934 odi?iel do Moskvy , kde prebyval rok. Po svojom navrate do Po?ska bol zatknuty a a? do za?iatku druhej svetovej vojny stravil va??inu ?asu vo vazeni. V priebehu vojny sa stal vyznamnym komunistom a v roku 1943 presved?il Stalina , aby obnovil ?innos? Po?skej robotnickej stany ( Polska Partia Robotnicza ). V Do?asnej vlade Po?skej republiky premiera Edwarda Osobky-Morawskeho bol od januara do juna 1945 podpredsedom a rovnaku funkciu vykonaval v Do?asnej vlade narodnej jednoty v rokoch 1945  – 1947 taktie? pod vedenim socialistu Osobky-Morawskeho. Zo svojej funkcie pomohol komunistom zvi?azi? v roku 1946 v ?udovom referende 3 x Tak (3 x ano) a vo vo?bach v roku 1947. V?aka tomu sa stal, ako sam povedal, hegemonom Po?ska . Napriek tomu v rokoch 1951  – 1954 do?lo v jeho strane k mocenskym bojom medzi jednotlivymi frakciami, Gomułka bol ozna?eny za reakcionara a bol zo strany vylu?eny.

Navrat k moci (1956) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po smrti stalinistickeho premiera Bolesława Bieruta v roku 1956 nastalo kratke obdobie, kedy po?ska spolo?nos? dufala v uskuto?nenie reforiem. V Poznani do?lo v juni k protestom robotnikov, vyvolanych nedostatkom potravin a spotrebneho tovaru, zlou urov?ou byvania, poklesom realneho prijmu obyvate?ov, vyvozom tovaru do Sovietskeho zvazu a obecne zlou ekonomickou politikou. Po?ska vlada najprv odpovedala onalepkovanim protestujucich ako provokaterov, kontrarevolucionarov a imperialistickych agentov . Bezpe?nostne zlo?ky zabili a zranili va??ie mno?stvo protestujucich. Skoro ale stranicke vedenie pochopilo, ?e protesty robotnikov ziskavaju podporu v celom Po?sku, a zmenilo svoj postoj. Teraz protestujucich ozna?ovali za poctivych robotnikov s legitimnymi po?iadavky . Platy boli zvy?ene o 50% a vlada s?ubila ekonomicke i politicke zmeny. ^[1]

Novy po?sky premier Edward Ochab pozval teraz rehabilitovaneho Gomułku do funkcie prveho tajomnika PSDS. Gomułka si vyhradil skuto?nu moc k prevedeniu reforiem. Jednou z jeho podmienok bol odchod sovietskeho mar?ala Kon?tantina Rokossovskeho , ^[2] ktory nariadil ozbrojeny zasah proti poznanskym robotnikom, z po?skeho politbyra a ministerstva vnutra, s ?im Ochab suhlasil. 19. oktobra 1956 bol Gomułka s nieko?kymi spolupracovnikmi ustanoveny prvym tajomnikom strany s podporou va??iny vedenia Po?ska, armady i tajnej bezpe?nosti.

Moskva sledovala udalosti v Po?sku s obavami. Zatia? ?o sa k  Var?ave  s?ahovali sovietske tanky a sovietske namornictvo sa rozmiest?ovalo okolo po?skeho pobre?ia, do  Var?avy  dorazila delegacia Ustredneho vyboru  Komunistickej strany ZSSR . Viedol ju  Nikita Sergejevi? Chru??ov  a jej ?lenmi boli  Mikojan ,  Bulganin ,  Molotov ,  Kaganovi? , mar?al  Konev  a ?al?i. Gomułka dal jasne najavo, ?e po?ske vojsko sa postavi na odpor, ak do jeho zemi vstupia sovietske jednotky, ale uistil Sovietov, ?e po?ske reformy su len vnutornou zale?itos?ou zeme a neohrozia poziciu Po?ska ako ?lena sovietskeho bloku a spojenca Sovietskeho zvazu. sovietska delegacia ustupila, Gomułka tak bol potvrdeny vo svojej novej pozicii. Informacie o udalostiach v Po?sku, ktore sa roz?irili do  Ma?arska  prostrednictvom radia  Slobodna Europa , vyvolali ?tudentsku demon?traciu budape?tianskych  ?tudentov na podporu Gomułku, ktore neskor prerastli do  povstania . Sovietske vojska sa ale stiahli v Po?sku do kasarni a? 17. decembra 1956 po podpise sovietsko-po?skej dohody.

Gomułkov odmak [ upravi? | upravi? zdroj ]

Spo?iatku bol Gomułka ve?mi popularny v?aka svojim reformam a h?adaniu  po?skej cesty k socializmu . Eru jeho vlady, prezyvanu "Gomułkov odmak" (po?sky odwil? gomułkowska) , ale poznamenalo postupne oslabovanie jeho odporu vo?i tlaku Moskvy. V ?es?desiatych rokoch podporil represie vo?i  rimskokatolickej cirkvi  a niektorym intelektualom vo vedeni strany (napr.  Leszka Kołakowskeho ). Aktivne podporoval po?sku u?as? v intervencii vojsk Var?avskej zmluvy do ?esko-Slovenska  v roku  1968 . Potrebu potla?enia  Pra?skej jari  zdovod?oval nebezpe?im pripojenia ?esko-Slovenska k  NATO  v dobe, kedy Po?sko nemalo vyrie?enu otazku svojich hranic s  Nemeckom .

Bol tie? zodpovedny za prenasledovanie ?tudentov a inteligencie a utu?ovanie  cenzury  tla?e. V marci 1968 inicioval prejavom na zjazde odborov  antisionisticku   propagandisticku  kampa?, ktora suvisela s nesuhlasom Sovietskeho bloku k  ?es?d?ovej vojne . Gomułka neskor tvrdil, ?e to bolo neumyselne.

V decembri 1970  do?lo ku krvavym stretom armady s robotnikmi v  Gdansku  a ?al?ich pobaltskych mestach, pri ktorych bolo zabitych nieko?ko desiatok robotnikov. Nasledujuce nepokoje viedli ku Gomułkovej rezignacii. Jej oficialnym dovodom boli zdravotne problemy, v skuto?nosti bol postihnuty  infarktom . Do ?ela strany sa postavil  Edward Gierek  a napatie okolo Gomułky sa stup?ovalo. Bol donuteny odis? do dochodku.

Po jeho smrti v roku  1982  (zomrel na  rakovinu ) bol jeho negativny obraz vytvarany komunistickou propagandou revidovany a v niektorych oblastiach bol uznany jeho prinos. V roku  1994  vy?li prvykrat jeho pamati. Je pochovany, rovnako ako jeho man?elka Zofia (Liwa), na cintorine Cmentarz Wojskowy na Pow?zkach vo Var?ave.

Dochodok a smr? [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1974 a 1979, bol postupne zvoleny do najvy??ej rady organizacie Zvazu bojovnikov za slobodu a demokraciu (Zwi?zek Bojownikow o Wolno?? i Demokracj?, ZBoWiD). Zomrel na rakovinu p?uc v meste Konstancin-Jeziorna . Rakva s pozostatkami bola vystavena v Sejme . Bol pochovany v Aleji cti na vojenskom cintorine Powazky pri Var?ave. Na pohrebe sa zu?astil I. tajomnik strany Ustredneho vyboru, predseda rady ministrov armadny general Wojciech Jaruzelski. Smuto?nu re? predniesol za stranu ?len politbyra Kazimierz Barcikowski a za priate?ov Ignacy loga-Sowi?ska.

Ocenenia a vyznamenania [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Order Budowniczych Polski Ludowej (Rad ?udovych budovate?ov Po?ska)
• Ve?ky kri?  Rad Polonia Restituta (Rad Znovuzrodeneho Po?ska)
• Partizansky kri?
• Rad Grunwaldskeho kri?a, 1. stupe?

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ ROTHSCHILD, Wingfield. Return to Diversity: A Political History of East Central Europe Since World War . [s.l.] : Oxford Universtity Press, 2000. ISBN 0-19-511993-2 . (anglicky)
2. ↑ KOCHA?CZYK, Jan. Polska-Rosja . Chorzow : Videograf, 2014. ISBN 978-83-7835-313-3 . Kapitola Szosty rok ju? nie ?pi Bezpieka, s. 215. (po??tina)
3. ↑ Pozna? ? Budape?t 1956. Spole?na cesta ke svobod? , 11. ?as?, web 1956.pl

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Władysław Gomułka

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Biografia Archivovane 2010-03-16 na Wayback Machine
• Grudzie? 1970

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lankov Władysław Gomułka na ?eskej Wikipedii a na anglickej Wikipedii (?islo revizie nebolo ur?ene).