Theodoor van Gogh
(*
23. jul
1957
,
Haag
? †
2. november
2004
,
Amsterdam
) bol holandsky filmovy re?iser, znamy najma pre film
Podvolenie
, pod?a scenara spisovate?ky a politi?ky somalskeho povodu
Ayaan Hirsi Ali
, ktory expresivnym sposobom kritizuje zaobchadzanie so ?enami v
islame
. Pre tento film ho
2. novembra
2004
zavra?dil islamsky radikal Mohammed Bouyeri. Vo svojom poslednom filme, ktory Van Gogh dokon?il kratko pred tym, ako bol zavra?deny,
06/05
, sa venoval skumaniu okolnosti atentatu na holandskeho politika Pima Fortuyna (1948 – 2002). Film vy?iel posmrtne v decembri 2004, mesiac po Van Goghovej a dva roky po Fortuynovej smrti.
Theodoor van Gogh sa narodil
23. jula
1957
v
Haagu
Anneke a Johanovi van Goghovym. Jeho otec slu?il v holandskej tajnej slu?be ( AIVD, vtedy BVD ). Meno dostal po svojom strykovi z otcovej strany Theovi, ktoreho ako ?lena protifa?istickeho odboja zajali a popravili po?as
druhej svetovej vojny
.
[1]
Theo van Gogh bol pravnukom Thea van Gogha, obchodnika s umenim, ktory bol bratom maliara
Vincenta van Gogha
.
Po preru?eni ?tudia na pravnickej fakulte Amsterdamskej univerzity za?al Van Gogh pracova? ako podiovy mana?er. Jeho va??ou v?ak pod?a jeho vlastnych slov bola filmar?ina, a v roku
1981
debutoval ako re?iser filmom
Luger
.
Ziskal holandske filmove ocenenie
Gouden Kalf
za film
Rande naslepo
(1996) a
In het belang van de staat
(?V zaujme ?tatu“, 1997). Druhy spomenuty film dostal aj ocenenie ?Certificate of Merit“ od Medzinarodneho filmoveho festivalu v San Franciscu. Ako herec sa objavil vo filme
De noorderlingen
(?Severania“, 1992). Nakrutil mno?stvo ?al?ich filmov (pozri ni??ie), mnohe s politickou tematikou. Od 90. rokov posobil Van Gogh aj v televizii.
Jeho poslednou knihou (2003) bola
Allah weet het beter
[2]
(?
Alah
vie najlep?ie“), v ktorej ostro odsudil
islam
. Bol znamym kritikom islamu, najma po
Iranskej revolucii
a
utokoch z 11. septembra 2001
. Podporil uspe?nu kandidaturu
Ayaan Hirsi Ali
na poslanky?u do holandskeho parlamentu. Povodom zo
Somalska
, spisovate?ka emigrovala do Holandska aby unikla dohodnutemu man?elstvu. Kandidovala ako liberalna kandidatka za holandsku Stranu prace (
Partij van de Arbeid,
PvdA).
V 80. rokoch sa Van Gogh stal novinarom a dlhe roky v komentaroch vyjadroval frustracie z politikov, hercov, filmovych re?iserov, spisovate?ov a inych ?udi, ktorych pova?oval za su?as? ?establi?mentu“. Rad provokoval a stal sa kontroverznou postavou, ktora ?asto kritizovala islamske kultury. Svoju webovu stranku
De Gezonde Roker
(?Zdravy faj?iar“) pou?il na vyjadrenie tvrdej kritiky multikulturnej spolo?nosti. Povedal, ?e Holandsko je take plne socialnych nepokojov, ?e hrozi, ?e sa zmeni na ?nie?o podobne
Belfastu
“.
[3]
Pod?a scenara, ktory napisala Ayaan Hirsi Ali, vytvoril Van Gogh desa?minutovy kratky film
Podvolenie
(
Submission
)
. Film sa zaobera
nasilim pachanym na ?enach
v niektorych islamskych spolo?nostiach; vyu?itim taktiky vizualneho ?oku rozprava pribehy ?tyroch tyranych moslimskych ?ien. Nazov
Podvolenie
,
Submission
, je prekladom slova ?
islam
“ do angli?tiny. Vo filme su zobrazene nahe tela ?ien, na ktorych su henou napisane pasa?e z
Koranu
. V nara?ke na tradi?ne svadobne ritualy v niektorych kulturach su tela zahalene poloprieh?adnymi ruba?mi. ?eny k?a?ia v modlitbe a rozpravaju svoje pribehy akoby hovorili priamo k Alahovi.
Po odvysielani filmu dostali Van Gogh aj Hirsi Ali vyhra?ky smr?ou. Van Gogh nebral vyhra?ky va?ne a odmietol akuko?vek ochranu. Pod?a Hirsi Ali povedal: ?Nikto nezabije dedinskeho idiota,“ ?o je vyraz, ktory o sebe ?asto pou?ival.
[4]
Van Gogh bol zastreleny po?as jazdy na bicykli do prace
2. novembra
2004
okolo 9. hodiny rano.
[5]
Strelec Mohammed Bouyeri tie? zranil nieko?ko okoloiducich a po vra?de zabodol Van Goghovi do brucha no? s pripnutym odkazom obsahujucim vyhra?ky smr?ou
Ayaan Hirsi Ali
, ktora sa nasledne musela za?a? skryva?.
[6]
Odkaz obsahoval tie? vyhra?ky zapadnym krajinam a
?idom
a odvolaval sa na ideologie
egyptskej
organizacie Jama'at al-Muslimin.
[7]
[8]
Bouyeri, 26-ro?ny holandsko-marocky ob?an, bol nasledne prenasledovany a zadr?any policiou. Urady vyhlasili, ?e bol v spojeni s holandskou islamistickou sie?ou Hofstad Network. Bol obvineny z pokusu o vra?du nieko?kych policajtov a okoloiducich, nezakonneho dr?ania strelnej zbrane a zo sprisahania s cie?om zavra?di? ine osoby, vratane Hirsi Ali. V procese
26. jula
2005
bol odsudeny na
do?ivotie
bez mo?nosti podmiene?neho prepustenia.
[9]
De Schreeuw
(Vykrik) je pamatnik Thea van Gogha a symbol
slobody prejavu
18. marca
2007
bola v
Amsterdame
odhalena
socha
na po?es? Thea van Gogha s nazvom
De Schreeuw
(?Vykrik“). Nachadza sa v Oosterparku, kusok od miesta, kde bol Van Gogh zavra?deny.
[10]
[11]
[12]
[13]
Po vra?de bola zalo?ena sukromna Nadacia pre slobodu vyjadrovania (Foundation for Freedom of Expression), s cie?om financova? ochranu kritikov islamu a moslimov.
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Theo van Gogh (film director)
na anglickej Wikipedii.