z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
SMART-1
je prvou europskou
kozmickou sondou
organizacie
ESA
ur?enou na prieskum
Mesiaca
a rovnako prvou europskou sondou, ktora na svoj pohon vyu?iva
Ionovy motor
. Jej nazov je skratkou ?Small Missions for Advanced Research in Technology - 1“. Je prvym zastupcom radu tzv. ?flexi missions“, teda malych a lacnych automatov overujucich nove technologie. Preto aj jej vyrobna cena 110 mil.
eur
je pomerne nizka.
- technologicke ciele ? overenie noveho ionoveho motoru a testovanie novych miniaturizovanych pristrojov pre zber dat.
- vedecke ciele ? ziskanie novych poznatkov o mesa?nej
geologii
, morfologii,
topografii
,
mineralogii
, ?tudium
tektonickej
aktivity a ?tudium procesov, ktore formovali Mesiac pri jeho vyvoji.
SMART-1 mala tvar kocky s d??kou hrany 1 m, ktora bola vybavena parom
solarnych ?lankov
. Hmotnos? pri ?tarte bola 367 kg z ?oho takmer 80 kg bolo tvorene pohonnou latkou,
xenonom
, ionoveho motoru sondy. Ionovy motor PPS1350, vyrobeny francuzskou firmou SNECMA, vyu?iva
elektrostaticke pole
na
ionizaciu
xenonu a jeho urychlenie z trysky motoru. Vystupna rychlos? ionizovaneho plynu je pomerne vysoka, pri motore SMART-1 dosahuje 16,4 km/s, a preto aj vysledny ?pecificky impulz motora je vysoky. Jeho hodnota je 16,4 kN·s/kg ?o je pribli?ne pa?nasobok hodnoty dosahovanej pri klasickych
raketovych motoroch
spa?ujucich chemicke pohonne hmoty. Vysledny ?ah motora je v?ak maly a dosahuje a? 70 mN pri prikone 1 350
W
elektrickej energie dodavanej z paru slne?nych ?lankov.
Vedecka vybava sondy, na ktoru pripada 15 kg, obsahuje 8 pristrojov, medzi ktorymi je AMIE (Asteroid ? Moon Micro Imager Experiment) ? hlavne zobrazovacie zariadenie s rozli?enim 1024x1024 pixelov, ?alej EPDP ?o je diagnosticky modul ionoveho motora, KaTE (Ka-band Telemetry and Telecommand Experiment) ? komunika?ny modul overujuci vyu?ite?nos? komunikacie v pasmach X (8 GHz) a Ka (32/34 GHz).
Sonda bola vypustena
27. septembra
2003
nosnou raketou
Ariane 5
z kozmodromu
Kourou
. Po 42 minutach dosiahla prechodovu drahu s vy?kou 7 035 × 42 223 km. Od tejto chvile za?ala ionovym motorom zvy?ova? svoju rychlos? a tym sa po ?piralovitej drahe vz?a?ova? od Zeme. D?a 11. novembra 2004 pre?la
Lagrangeovym bodom
L1 sustavy Zem-Mesiac a dostala sa do sfery gravita?neho vplyvu Mesiaca. D?a 15. novembra o 17:46
UTC
sa sonda po prvykrat dostala do
Periselenia
polarnej obe?nej drahy okolo Mesiaca s parametrami 6 704 × 53 208 km a obe?nou dobou 129 h. ?al?ou ?innos?ou motora bola draha zni?ena na 300 ? 10 000 km a za?al podrobny vedecky prieskum v oblasti Mesiaca.
Po vy?erpani paliva ionoveho motoru dochadzalo k ?al?iemu prirodzenemu zni?ovaniu obe?nej drahy sondy.
3. septembra
2006
o 05:42:22 UTC sonda zanikla po kontrolovanom dopade na
privratenu stranu Mesiaca
rychlos?ou pribli?ne 2 km/s.
