Rudolf Michal Viest
(*
24. september
1890
,
Revuca
[1]
– †
1945
,
Flossenburg
,
Nemecko
) bol
slovensky
divizny general, velite? povstaleckej armady na Slovensku po?as
Slovenskeho narodneho povstania
a jediny slovensky
general
po?as predvojnovej
?SR
.
- otec: Gustav Viest
- matka: Jana rod. Grna?ova
- brat:
Ivan Viest
Pochadzal z
Revucej
z evanjelickej rodiny. Po smrti otca sa rodina pres?ahovala do
Budape?ti
, kde ?tudoval jeho star?i brat
Ivan
. ?tudoval na Vy??ej priemyselnej ?kole v Budape?ti a neskor tu aj pracoval. Na verejnom ?ivote sa zu?ast?oval od budape?tianskeho obdobia. Zapajal sa do slovenskeho kulturneho ?ivota. V roku 1911 sa dobrovo?ne prihlasil do armady. Ro?nu vojensku slu?bu absolvoval v
Grazi
. Po vypuknuti
prvej svetovej vojny
povolany do armady, kde spo?iatku slu?il ako velite?
?aty
. 24. novembra 1914 padol pri
Krakove
do
ruskeho
zajatia. Narodne a slovenske povedomie prejavil aj ako zajatec v Rusku. Prihlasil sa do srbskej armady a bojoval v ramci dobrovo?nickeho pluku v
Dobrud?i
(Rumunsko). V boji bol raneny. Neskor sa zu?astnil na organizovani
?esko-slovenskych legii
v Rusku. Bol jednym zo signatarov letaku s vyzvou na vstup do ?esko-slovenskych vojenskych jednotiek. Velil jednotke legionarov v
Irkutsku
. Neskor absolvoval anabazu legii cez ?aleky vychod, Japonsko, Kanadu a USA.
[2]
V rokoch
1921
?
1922
?tudoval na Vysokej ?kole vojenskej v Prahe, absolvoval kurz leteckeho pozorovate?a,
1931
kurz pre vy??ich velite?ov na Vysokej ?kole vojenskej v Prahe. V obdobi rokov
1920
?
1939
posobil ako dostojnik ?esko-slovenskej armady v diplomatickych a velite?skych slu?bach a? po velite?a 6. a 7. armadneho zboru. Roku
1933
dosiahol hodnos?
brigadneho generala
(prvy slovensky general v ?esko-slovenskej armade),
[
chyba zdroj
]
v roku
1938
divizny general. Bol ?lenom delegacie na ?esko-slovensko-ma?arskych medzivladnych rokovaniach 9. a?
13. oktobra
1938
, na ktorych sa v zmysle
Mnichovskej dohody
mala vyrie?i? otazka ma?arskej men?iny v ?esko-Slovensku.
Od roku
1939
prislu?nik slovenskej
armady
. Patril k skupine protifa?isticky orientovanych dostojnikov, udr?iaval styk s domacim
ob?ianskym odbojom
aj ?esko-slovenskou exilovou vladou v
Londyne
. D?a
14. marca
1939
ako prvy podpisal vyhlasenie, v ktorom vystupil proti ?innosti, ktora viedla k odtrhnutiu Slovenska od ?SR.
29. augusta
1939
emigroval cez
Ma?arsko
do
Francuzska
. Od
17. oktobra
1939
bol ?lenom ?eskoslovenskeho narodneho vyboru v
Pari?i
a velite? vytvarajuceho sa exiloveho ?esko-slovenskeho vojska. Od
januara
1940
velite? 1. ?s. divizie vo Francuzsku (u?astnik bojov), pre chorobu sa velenia vzdal,
24. juna
1940
odi?iel s ?s. vojskom po okupacii Francuzska v
juni
1940 do
Anglicka
. Nasledne sa stal ?lenom ?tatnej rady ?eskoslovenskej a ministrom ?esko-slovenskej exilovej vlady v Londyne. Bol stupencom
Edvarda Bene?a
.
Busta generala Rudolfa Viesta
Od
20. juna
1944
bol zastupcom ?esko-slovenskeho vladneho delegata pre oslobodene uzemie.
22. augusta
1944
odletel s ?esko-slovenskou vladnou delegaciou z Anglicka do
ZSSR
. Odtia?
6. oktobra
1944
cez
Moskvu
s ?as?ou
2. ?esko-slovenskej paradesantnej brigady
odletel do
Banskej Bystrice
na pomoc
SNP
.
Hoci va?ne chory, po prichode sa stal velite?om
1. ?esko-slovenskej armady na Slovensku
po
Janovi Golianovi
a taktie? predsedom Rady na obranu Slovenska. Prostrednictvom Viesta sa ?esko-slovenska exilova vlada poku?ala ziska? va??i vplyv vo vedeni
SNP
a armade. V tomto obdobi sa v?ak vojenska situacia povstaleckej armady za?ala zhor?ova?. V noci z 27. na
28. oktobra
1944
vydal na
Donovaloch
posledny rozkaz
1. ?esko-slovenskej armady na Slovensku
:
?Boj za slobodu ?esko-Slovenska sa nekon?i, bude pokra?ova? v horach“
, v zlo?itych podmienkach v?ak nebol schopny zabezpe?i?, aby sa rozkaz dostal do v?etkych povstaleckych vojenskych jednotiek.
D?a
3. novembra
1944
bol Viest s Golianom v
Pohronskom Bukovci
zajaty. Bol vy?etrovany v Banskej Bystrici a Bratislave, potom odtransportovany cez
Viede?
do
Berlina
. Jeho neskor?i osud nie je znamy.
[2]
Predpoklada sa ?e bol presunuty spolu s inymi vyznamnymi slovenskymi zajatcami do
koncentra?neho tabora Flossenburg
, kde sa informacie o ?om stracaju. Pravdepodobne bol nacistami popraveny spolo?ne s Golianom.
Pamatna tabu?a v Banskej Bystrici.
In memoriam bol Rudolf Viest vyznamenany Radom SNP I. triedy (roku
1945
), ?eskoslovenskym vojnovym kri?om 1939 (roku
1945
), Radom ?ervenej zastavy (roku
1969
) ako aj viacerymi ?al?imi ?eskoslovenskymi a zahrani?nymi medailami. Roku 1945 bol in memoriam povy?eny do hodnosti armadneho generala. V roku
1995
mu prezident
Michal Kova?
prepo?i?al ?tatne vyznamenanie
Rad ?udovita ?tura
I. triedy.
- rodny dom s pamatnou tabu?ou (
1990
) v Revucej
- pamatne tabule na budovach vojenskeho velite?stva v Ko?iciach a v Banskej Bystrici a na nahrobnom pamatniku matky
- pomenovanie ulic v Banskej Bystrici, Martine, Revucej a Tren?ine
- vyznamenania a gramoplatne s prejavmi v Muzeu SNP v Banskej Bystrici
- ↑
Zaznam o narodeni a krste v matrike
evanjelickeho cirkevneho zboru v Revucej; zaznam ?. 35
- ↑
a
b
Csefalvay, F., 2013, Viest, Rudolf in Csefalvay, F. a kol., Vojenske osobnosti dejin Slovenska 1939 ? 1945. Vojensky historicky ustav, Bratislava, s. 259 - 260