Roger Vernon Scruton
(*
27. februar
1944
,
Manchester
,
Spojene kra?ovstvo
- †
12. januar
2020
[1]
[2]
) bol britsky
filozof
,
spisovate?
a
politolog
, znamy v Spojenom kra?ovstve ako k?u?ova postava ?Novej Pravice“ (New Right) v osemdesiatych a deva?desiatych rokoch 20. storo?ia. Bol autorom viac ako 30 knih, okrem inych
Art and imagination
(1974),
Sexual Desire
(1986) a
A Political Philosophy: Arguments For Conservatism
(2006). Napisal tie? viacero romanov a
libriet
k operam.
Scruton bol u?ite? a
profesor
estetiky
na
Birkbeck College
v
Londyne
v rokoch
1971
?
1992
. V roku
1982
pomohol zalo?i?
Salisbury Review
, konzervativno-politicky ?asopis, ktory redigoval 18 rokov. Od roku 1992 bol zamestnany na ?iasto?ny uvazok na
Boston University
, na
Institute for Psychological Sciences
v
Arlingtone
, na
American Enterprise Institute
vo
Washingtone D.C.
a na
University of St Andrews
.
Narodil sa v rodine u?ite?a Jacka Scrutona. Mal dve sestry a rodina byvala v
Marlowe
a
High Wycombe
. Jeho otec mal korene v pracujucej triede, nenavidel vy??ie vrstvy a miloval vidiek. Naopak, jeho matka Beryl Claris sa narodila v d?entrickej vrstve a zbo??ovala romantizmus. Man?elstvo nebolo ??astne a ke? mal Roger ?estnas? rokov, utiekol nieko?kokrat z domu.
Vzdelanie ziskal na
Royal Grammar School High Wycombe
(1954 ? 1961), kde dostal mo?nos? ?tudia na
Cambridgi
. Ke? sa jeho otec dozvedel, ?e vyhral ?tipendium v Cambridge, prestal sa s nim rozprava?. Roger ?tudoval filozofiu na
Jesus College
od roku
1962
, titul bakalara ziskal v roku
1965
a titul magistra v roku
1967
. Doktorat (PhD) dosiahol v roku
1972
za dizerta?nu pracu o estetike, tie? z Cambridge.
Po ziskani doktoratu stravil dva roky za morom. Vyu?oval vo
Francuzsku
na
College Universitaire de Pau
v
Pau
. V roku
1969
dostal miesto vyskumneho pracovnika (
research fellow
) v
Peterhouse
v Cambridgi. V roku 1971 nastupil na
Birkbeck College
v Londyne, kde u?il filozofiu do roku 1992, zo za?iatku ako predna?ajuci, potom ako odborny asistent a profesor estetiky. V roku
1973
sa o?enil s Danielle Lafittovou, rozviedli sa v roku
1979
. Jeho prva kniha
Art and Imagination
vy?la v roku
1974
. V tom roku sa stal aj ?lenom kru?ku
Conservative Philosophy Group
zalo?eneho konzervativcom
Hughom Fraserom
. Kru?ok mal cie? rozvija? intelektualny zaklad
konzervativizmu
.
V rokoch 1974 ?
1976
?tudoval aj pravo na
Inns of Court
a mal mo?nos? sta? sa
advokatom
v roku
1978
, ?o v?ak nikdy nepraktikoval. Jeho ?al?ia publikacia bola tie? o estetike,
The Aesthetics Of Architecture
(1979). V diele
The Meaning of Conservativism
(1980) zdoraznil zmenu zamerania ?Right away“ z ekonomiky na otazky moralky. V roku 2010 povedal pre ?
The Guardian
“, ?e kniha zni?ila jeho akademicku karieru. Kvoli jeho politickym nazorom ho ohovarali kolegovia na ?Birkbeck College“.
Nasledovali knihy
The Politics Of Culture
a
Other Essays
(1981). Po nich historia a slovnik filozofie v roku 1982,
The Aesthetic Understanding
(1983), knihy textov o
Kantovi
a
Spinozovi
(1983 a 19870), Thinkers of the New Lef (1985), zbierka eseji kritizujuca 14 intelektualnych prominentov a
Sexual Desire: A Moral Philosophy of the Erotic
(1986).
Od
1979
do
1989
bol Scruton podporovate?om disidentov vo vychodnej
Europe
po?as vlady komunistickych stran v spolupraci s
Davidom Vaughanom
z
Radia Praha
. Prepajal komunikaciu medzi akademickym disentom a zapadnymi univerzitami, ?im riskoval svoju bezpe?nos?. Ako ?len
Nadacie Jana Husa
aj s inymi akademikmi nav?tevovali
Prahu
a
Brno
, aby podporovali ilegalnu sie? ?tudijnych spolkov, ktoru zalo?il ?esky disident
Julius Tomin
. Pomahal pa?ova? knihy a organizova? lekcie, pripadne aran?ova? dia?kove ?tudium teologie v
Cambridge
. Vaughan bol ten, ktory vytvaral ?trukturu kurzov, robil preklady
samizdatov
a tla? knih a tie? sku?ky v podzemi pomocou pa?ovanej literatury cestou diplomatickej po?ty.
V roku
1985
ho zatkli v
Brne
a nasledne ho po?iadali, aby opustil krajinu. Niekto, kto ho videl prechadza? cez rakusku hranicu, neskor napisal: ?
Bol to ?iroky prazdny priestor medzi dvoma brehmi, uplne prazdny, ani jediny ?lovek na obzore okrem jedneho vojaka a cez tento ?iroky pradzny priestor sa trmacal anglicky filozof Roger Scruton so svojim malym ruksakom smerom do
Rakuska
.
“
17. juna
toho isteho roku bol dany na index ? zoznam ne?elanych osob. Napisal, ?e ho sledovali po?as nav?tev v
Po?sku
a
Ma?arsku
. Za svoju pracu v pomoci disidentom bol oceneny
?eskom
Medailou za zasluhy
prvej triedy v roku
1998
.
Peter Hitchens
vyjadril v roku
2009
obdiv vo?i Scrutonovi a inym, ktori robili podobnu pracu. Scruton vyjadril ?utos? nad tym, ako sa ur?ite aspekty spolo?enstva vychodnej Europy rozvinuli, kym spadol
Berlinsky mur
.
V roku
1982
sa stal editorom v ?asopise
Salisbury Review
, ktory uznaval tradi?ny konzervativizmus.
Toryom
bola znama ako
Salisbury Group
ovladana z
Peterhouse Right
? kru?ok konzervativcov napojenych na
Cambridge College
, vratane Maurica Cowlinga, Davida Watkina a matematika Adriana Mathiasa.
Scruton napisal v roku
2002
, ?e editovanim ?asopisu ukon?il svoju akademicku karieru v
Spojenom kra?ovstve
. ?asopis sa pokusil ponuknu? intelektualnu zaklad?u pre
konzervativizmus
a bol ve?mi kriticky vo?i zava?nym otazkam tej doby, vratane mieroveho hnutia, kampane za nuklearne odzbrojenie,
egalitarizmu
,
feminizmu
, zahrani?nej pomoci,
multikulturalizmu
a modernizmu.
?Poslednou mo?nos?ou bolo by? konzervativcom a zarove? by? trochu do?ava.“
, napisal v Review.
?Bolo ?a?ke najs? intelektualov, ktori by toto napisali, ale ja som to napisal. Jeden po druhom odchadzali konzervativci a spajali sa s nami spoznajuc, ?e su to posvatne slova pre ich ?ancu sta? sa ?lenom Britskej akademie, vicekancelarom, alebo ?estnym profesorom, ?e kvoli ich ?istemu profilu treba vyslovi? ?istu pravdu.“
Bol to Scruton, ktory v roku
1984
publikoval slavny kontroverzny ?lanok od Raya Honeyforda, riadite?a ?koly Drummond Middle School v Bradforde, kde sa pytal na vyhody multikulturnej vychovy. Honeyford bol donuteny rezignova? z funkcie, preto?e bol kvoli ?lanku pod policajnym dozorom. V roku 1985 bola revue zakazana kvoli rasizmu po?as vyro?neho kongresu
Britskej asociacie pre rozvoj vedy
a nasledne Scruton napisal v roku 2002, ?e dopisovatelia ?asopisu boli ignorovani akademickym prostredim. Fakulta filozofie na
University of Glasgow
zorganizovala oficialny
bojkot
.
Pres?ahovanie na vidiek a druhe man?elstvo
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
V roku
1990
stravil jeden rok pracou pre
Nadaciu Jana Husa
, od roku 1992 pracoval na
Boston University
.
Neskor ?il opa? v Spojenom kra?ovstve. ?il na vidieku a venoval sa po?ova?ke. Stretol tam Sophie Jeffreysovu, histori?ku architektury. O?enil sa s ?ou v roku
1996
. Mali spolu dve deti: Sama (1998) a Lucy (2000). ?ili na svojej farme v
Brinkworthe
vo
Wiltshire
. Taktie? vlastnili apartman v
Albany
a bytovy dom na Picadilly v
Londyne
. Zarove? predal svoj dom z 18.storo?ia v Montpellieri, blizko Sperryville vo
Virginii
.
Zalo?il nieko?ko firiem, napriklad:
- Central European Consulting, zalo?eny 1990, ur?eny ako konzulta?ny organ pre krajiny vychodnej Europy
- Horsell's Farm Enterprises Ltd, od 1999
- Somerfield Stores
- opendemocracy.net ? politicky portal
V rokoch
2001
?
2009
napisal pre
New Statesman
st?p?eky o vine. Prispel ?lankom pre "World of Wine and Questions of Taste" ? esejou "The philosophy of Wine (2007).
V marci
2007
viedol debatu s
Richardom Dawkinsom
, Christopherom Hitchensom a A.C. Graylingom v Londyne na temu "Are We Better Off Without Religion?"
V marci 2009 na pode
Royal Geographical Society
v debate s historikom Davidom Starkeyom navrhol podnet
Britain has become indifferent to beauty
aby tak vzdal hold
Botticelliho
Zrodeniu Venu?e
, na ktory sa podobal obraz britskej supermodelky
Kate Mossovej
. Chcel tak demon?trova? ako Briti vnimaju krasu.
Udr?al si viacere akademicke posty na ?iasto?ny uvazok od roku 2000:
- Od 2005 do 2009 bol profesorom v
Institute for The Psychological Sciences v Arlingtone,
- od 2009 bol hos?ujuci u?ite? v
American Enterprise Institute in Washington, D.C.
skumajuci kulturny vplyv neurofziologie.
- V januari 2010 bol vyznamenany ako neplateny hos?ujuci profesor v
Oxforde
kde u?il estetiku
- v roku 2011 bol na ?tvrtinovy uvazok na univerzite St.Andrews. Bol tie? neplatenym profesorom na
Buckingham University
.
Scruton pritiahol pozornos? verejnosti v roku 2002, ke? sa o ?om pisalo, ?e prijal honorar od firmy
Japan Tobacco International
a zarove? pisal o tabaku bez toho, aby to priznal. Pisal ?lanky o faj?eni pre Wall Street Journal v roku 1998 a
2000
. V roku 2000 napisal 65-stranovy
pamflet
s nazvom "WHO, What, and Why: Trans-national Government, Legitimacy and the World Health Organisation" pre
In?titut ekonomickych zale?itosti
, inak britsky
think tank
.
Pamflet kritizoval
Svetovu zdravotnicku organizaciu
(WHO) kvoli jej kampani proti faj?eniu, tvrdiac, ?e medzinarodne telesa nie su povinne skuma? vplyv domacej legislativy, preto?e tieto telesa nemaju povinnos? vo?i ich voli?om. Napisal, ?e celkovo bol proti tabaku. Jeho otec zomrel na emfyzem po mnohoro?nom faj?eni, ale vraj to bola nevinna zabavka (zrejme myslene ironicky ? pozn. prekladat.)
V januari 2002 oznamili noviny
The Guardian
, ?e Scruton prijimal mesa?ne plat 4 500 libier od
Japan Tobacco International
. V oktobri 2001 mejloval riadite?stvu ?JTI“ ?iadajuc pridavok 1000 libier ?terlingov mesa?ne a diskutoval o svojom zamere publikova? v niektorych novinach vratane
Wall Street Journal
,
The Times
,
The Daily Telegraph
a
The Financial Times
o va??ine tem aktualne sa tykajucich tabakoveho priemyslu.
Namietal proti Guardianu, ktory vyu?il jeho uniknuty
e-mail
, o ktorom tvrdil, ?e bol ukradnuty. Tvrdil, ?e nikdy neskryval svoje prepojenie na JTI, ktore za?alo tri roky pred tym. On a jeho man?elka napisali a publikovali
The Risk of Freedom briefing
pre JTI, publikovany ?tvr?ro?ne od okrobra 1999 do aprila 2006.
Scruton povedal novinam, ?e jeho novy navrh sa nikdy neudial.
The british Medical Journal
ho kritizoval za to, ?e chybne deklaroval vz?ah, ke? pisal
pamflet
kritizujuci
WHO
a
In?titut ekonomickych zale?itosti
povedal, ?e to malo by? autorove politicke vyhlasenie. Scruton so spatnou platnos?ou dosved?il, ?e mal vyhlasi? svoj u?itok z toho.
The Financial Times
ukon?ili s nim kontrakt ako so st?p?ekarom pi?ucom o vidieckom ?ivote a
The Wall Street Journal
vyradil jeho prispevky z uverej?ovania.
Scruton napisal tri
libreta
, z nich dve hudobne. Prve pre jednoaktovu komornu
operu
nazvanu ?Minister“, bola uvedena viackrat. Druhe libreto je pre operu o dvoch aktoch nazvanu ?Violet“, bola uvedena dvakrat v
Guildhall School of Music
v
Londyne
v decembri 2005. Toto libreto je zalo?ene na ?ivote Violet Gordon-Woodhouseovej, britskej ?embalistky.
Scruton prvykrat prijal konzervativne nazory po?as ?tudentskej vzbury v maji 1968 vo Francuzsku. Nicholas Wroe napisal do ?The Guardian“, ?e Scruton bol v Latinskej ?tvrti v Pari?i v ?ase, ke? ?tudenti prevracali auta a tvorili z nich barikady a vytrhavali dla?obne kamene a vrhali ich na policiu. "
Ne?akane som sa ocitol na opa?nej strane. To, ?o som uvidel, bol nedisciplinovany dav svojvo?nych chuliganov zo strednej vrstvy. Ke? som sa spytal priate?ov, ?e ?o tito chcu dosiahnu?, v?etko ?o som sa dozvedel bola smie?na marxisticka hatlanina. Bol som tym znechuteny a preto som sa vratil ku obrane zapadnej civilizacie proti tymto veciam. Preto som sa stal konzervativcom. Rad?ej sku?am veci zachovava? ako ich ni?i?.
"
"The Meaning of Conservativism"(1980), ktory nazyva aj ako
"Hegelianska obrana Toryovskych hodnot tvarou v tvar ich zrady vo?notrhovnikmi", je kniha, o ktorej sa hovori, ?e bola pohromou pre jeho akademicku karieru. V ?Gentle Regrets“ napisal (2005), ?e zaklady argumentacie
Edmunda Burkeho
v
?Reflections of the Revolution in France“
presved?uju. Hoci Burke pisal o
revolucii
, nie o
socializme,
Scruton bol presved?eny, ?e utopicke s?uby socializmu su sprevadzane abstraktnymi viziami myslenia, ktore trpi nedostatato?nymi vedomos?ami o tom, ?o si vlastne va??ina ?udi mysli.
Scruton definoval
post-modernizmus
ako narok, ktory nema zaklad v pravde, objektivite a mysleni a ktoreho konflikty roznych poh?adov nie su ni?im viac ako su?a?enim sily. Zapad nema pod?a neho pravo sudi? ine kultury, zapadna kultura je Scrutonom nepriaznivo posudzovana ako etnocentricka a rasisticka.
Nazory na nabo?enstvo a totalitarizmus
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Scruton tvrdi nasledujuc tak
Immanuela Kanta
, ?e ?udske bytosti maju transcendentalny rozmer, posvatne jadro prejavene v ich schopnosti pre sebareflexiu. Tvrdi, ?e sme v ere
sekularizacie
bez precedentu v historii sveta. Napisal, ?e spisovatelia a umelci ako napr.
R.M.Rilke
,
T.S.Eliot
, Edward Hopper a Schoenberg venovali ve?a energie na obnovu skusenosti s vierou v boha, ale privatne rad?ej, ako verejnou formou uvedomenia. Vyhlasil, ?e preto?e zameriavali svoje umenie na male skupiny, nikdy to nemalo dopad na ve?ke.
Definoval totalitarizmus ako nepritomnos? sebaovladania centralnej moci. Obhajcovia totalitarizmu sytia odpor, vyhlasil, a uzurpujuc moc pokra?uju zakazovanim in?titucii, napriklad zakona, vlastnictva a vierovyznania, ktore vytvorila ?tatna moc. Vyhlasil tie?, ?e revolucie nie su ?u?mi vedene zdola ale zhra v mene ?udi nejakymi elitami.
Tvrdi, ?e dole?itos? ?
Newspeaku
“ v totalitnych spolo?nostiach je dana preto, ?e ma u?el nahradi? popis skuto?nosti inym jazykom, ktory sa vyhyba realite. Suhlasi s Alainom Besanconom v tom, ?e totalitna spolo?nos? zobrazena
Georgeom Orwellom
v
1984
mo?e by? vnimana len v teologickych terminoch, ako spolo?nos? nachadzajuca sa v transcendentalnej negacii. Suhlasi aj s T. S. Eliotom v tom, ?e povodna pravdivos? je mo?na len bez tradicie a ?e je to presne v modernych podmienkach fragmentacie, herezy a bezbo?nosti; ?o projekt konzervativizmu prijal je cit.
Jonathan Dollimore napisal, ?e Scrutonovo dielo
Sexual Desire
(1986) je zalo?ene na konzervativnej sexualnej etike pod?a hegelianskeho nazoru, ?e ?uplny koniec rozumnej bytosti je jej znovuvystavbou“, ?o vyvolava poznanie inakosti. Scruton vyhlasil, ?e ?
va??ina znakov
perverzie
zna?i sexualne vymanenie sa zo zakazov alebo obchadzania inakosti
“, ?o pova?uje za
narcisisticke
a
solipsisticke
.
Napisal tie? esej
Sexual morality and the liberal consenzus
(1989), v ktorej tvrdi, ?e homosexualita je perverzia rozumu: preto?e telo homosexualneho milenca nale?i do tej istej kategorie ako jeho partnera.
Mark Dooley napisal, ?e Scruton mieni, ?e potreba sexu nahradza v?eobecnu potrebu viery v boha. Martha Nussbaum tvrdi, ?e Scruton nemo?e aplikova? svoj princip "inakosti" rovnako v pripade, ak su sexualne vz?ahy medzi dospelymi a de?mi.
Scruton tie? vyhlasil, ?e ur?iti ?udia jednej generacie, hlavne mu?i, su pri?ahovani tym istym pohlavim a ?pecialne k de?om toho isteho pohlavia. Napisal, ?e pocit hanby tychto mo?e by? spu??acim mechanizmom a vyhybanie sa homosexualnym aktom vies? k vyprchaniu zaujmu v mladosti, ?o sa vidieva u mladych k?azov, u?ite?ov a vodcov skautov, ?o sa mu vidi by? blahodarnym. V roku 2007 vyvolal prijatie nazoru, ?e gejovia maju pravo vychovava? a adoptova? deti. ?tudentska asociacia pri
St. Andrews University
, kde ?tvr?roka u?il v roku 2011, vyjadrila svoje obavy kvoli tomuto jeho nazoru a jeho menovaniu za u?ite?a.
- Art And Imagination (1974)
- The Aesthetics Of Architecture (1979)
- The Meaning Of Conservatism (1980)
- The Politics Of Culture and Other Essays (1981)
- A Short History of Modern Philosophy (1982)
- A Dictionary Of Political Thought (1982)
- The Aesthetic Understanding (1983)
- Kant (1983)
- Untimely Tracts (1985)
- Thinkers Of The New Left (1986)
- Sexual Desire: A Moral Philosophy of the Erotic (1986)
- Spinoza (1987)
- A Land Held Hostage: Lebanon and the West (1987)
- The Philosopher On Dover Beach and Other Essays (1989)
- Conservative Texts (1992)
- Modern Philosophy (1994)
- The Classical Vernacular: architectural principles in an age of nihilism (1995)
- Animal Rights and Wrongs (1996)
- An Intelligent Person's Guide To Philosophy (1996); republished in 2005 as Philosophy: Principles and Problems
- The Aesthetics Of Music (1997)
- An Intelligent Person's Guide to Modern Culture (1998)
- On Hunting (1998)
- Spinoza (1998)
- England: An Elegy (2001)
- The West and the Rest: Globalisation and the terrorist threat (2002)
- Death-Devoted Heart: Sex and the Sacred in Wagner's Tristan und Isolde (2004)
- News From Somewhere: On Settling (2004)
- The Need for Nations (2004)
- Gentle Regrets: Thoughts from a Life (2005)
- Animal Rights and Wrongs (2006)
- A Political Philosophy: Arguments For Conservatism (2006)
- Immigration, Multiculturalism and the Need to Defend the Nation State (2006)
- Culture Counts: Faith and Feeling in a World Besieged (2007)
- Beauty (2009)
- I Drink Therefore I am: A Philosopher's Guide to Wine (2009)
- Understanding Music (2009)
- The Uses of Pessimism: And the Danger of False Hope (2010)
- Fortnight's Anger: a novel (1981)
- Francesca: a novel (1991)
- A Dove Descending and Other Stories (1991)
- Xanthippic Dialogues (1993)
- Perictione in Colophon (2000)
- The Minister (1994)
- Violet (2005)
- Why Beauty Matters (BBC 2009)
- ↑
Sir Roger Scruton dead: Former Tory adviser dies at 75 after cancer battle
- ↑
Sir Roger Scruton dead: Former Tory adviser dies at 75 after cancer battle
[online]. [Cit. 2020-01-12].
Dostupne online.
- Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Roger Scruton
na anglickej Wikipedii.