Pelee (stratovulkan)

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
(Presmerovane z Pelee )
Francúzsko Pelee
stratovulkan
Pobre?ie Martiniku, sopka Pelee v pozadi.
?tat Karibske more
Region Martinik
Suradnice 14°49′00″S 61°10′00″Z  /  14,81667°S 61,16667°Z  / 14.81667; -61.16667
Najvy??i bod
 - vy?ka 1 397  m n. m.
Posledna erupcia 1932
Poloha na mape Martiniku
Poloha na mape Martiniku
Portaly, ktorych su?as?ou je tato stranka:

Pelee (franc. Montagne Pelee ) je aktivny stratovulkan , nachadzajuci sa v severnej ?asti ostrova Martinik v Karibiku . Je to jedna z najaktivnej?ich sopiek v Malych Antilach , za poslednych 5 000 rokov bolo evidovanych vy?e 20 ve?kych erupcii.

Pelee je smutne preslavena v?aka erupcii v roku 1902 (jednej z najhor?ich prirodnych katastrof 20. storo?ia ), ke? zni?ila mesto Saint-Pierre (nazyvane Perla Malych Antil) a zapri?inila smr? asi 28 000 ?udi. Tato erupcia dala aj nazov jednemu typu sope?nych erupcii - pelejska erupcia .

Katastrofa v roku 1902 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na za?iatku 20. storo?ia bola Pelee pova?ovana za vyhasnutu. Za?iatkom aprila 1902 expedicia ku krateru sopky reportovala zvy?enu emisiu sirnych plynov z fumarol na vrchole, ale nikto to nepova?oval za podstatne, preto?e fumaroly boli aktivne aj predtym.

25. aprila sopka vyvrhla va??ie mno?stvo popola a kame?ov, bez va?nej?ich nasledkov, takisto aj 26 , ale miestne urady sa tym neznepokojovali. 27. aprila nieko?ko vyletnikov vyliezlo na kopec a videli krater naplneny vodou ako aj 15 m vysoky ku?e? sope?nej sute, ktory vyrastol na jeho okraji a po?uli zvuk pripominajuci bublajucu vodu v kotli. Obyvate?ov a zvierata znepokojil sirny zapach, ?iriaci sa mestom.

2. maja sa ozvali detonacie a zemetrasenia , nad horu vystupil oblak dymu . Detonacie sa opakuju v 6 hodinovych intervaloch. Silny spad popola pokryl celu severnu ?as? ostrova. 3. maja v?ak vietor odvial mrak popola, ale 4. maja prival opa? zosilnel.

V pondelok 5. maja sa sopka uti?ila, ale pribli?ne o jednej hodine more ustupilo o 100 m a rychlo sa vratilo, pri?om zaplavilo ?as? mesta. Neskor sa zrutila stena kratera a privaly bahna pochovali pribli?ne 150 ?udi a zaplavili cukrovar Guerin 60 - 90 m vrstvou bahna.

7. maja sopka opa? zvy?uje svoju aktivitu, staticka elektrina z popola sposobuje blesky, ktore o?aruju krater ?ervenou ?iarou. ?udia z mesta odchadzaju, ale vidie?ania prichadzaju do mesta, po?et obyvate?ov sa odhaduje na nieko?ko tisic. Novinari tvrdia, ?e ?iadne nebezpe?enstvo nehrozi, ?o dokladaju spravami o erupcii sopky Soufriere na ostrove Svaty Vincent .

8. maja sa nad sopkou objavil ?ierny oblak, neskor aj druhy, zdvihli sa do vy?ky a vytvorili obrovsky hrib. Tento skolaboval, ?im vznikli mohutne pyroklasticke prudy , ktore zni?ili mesto. Zasiahnuta oblas? mala 20 km 2 , rychlos? pyroklastik bola pribli?ne 1 000 km/h. Pre?ili iba dvaja ?udia: vaze? Ludger Sylbaris a Leon Compere-Leandre. Sopka pokra?ovala v aktivite a? do 5. oktobra 1905 .

Neskor?ie erupcie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Sopka sa k ?ivotu prebudila e?te raz: v roku 1929 a erupcia trvala a? do roku 1932 . Bola podstatne slab?ia ako v roku 1902, pri?om urady u? nevahali s evakuaciou. Odvtedy je na Martiniku pokoj.

Dosledky erupcie [ upravi? | upravi? zdroj ]

?tudium katastrofy predznamenalo za?iatok modernej vulkanologie . Ukazal, ake nebezpe?enstvo predstavuju pyroklasticke prudy a sope?ne javy vobec. V su?asnosti je sopka pod doh?adom vulkanologov a geofyzikov francuzskeho in?titutu IPGP.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]